Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I. G., bytom P. B., právne

zast. JUDr. E. K., advokátom, K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, Banská

Bystrica, Nová ul. č. 13, adresa na doručovanie: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica,

Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici č. 22, Trenčín, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa

9.8.2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -47

zo dňa 12. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. – 47 zo dňa 12. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobkyne

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/11839-88067/2010/990526-r

zo dňa 9.8.2010, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Považská Bystrica zo dňa 14.4.2010, ktorým jej bol vyrubený rozdiel dane z príjmov

fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 a určil jej rozdiel v sume 19.082,08 Eur.

2

Takto rozhodol žalovaný správny orgán, keď dospel k záveru, že žalobkyňa

nepreukázala výdavky uvedené v daňovom priznaní z hľadiska ich opodstatnenosti. Z toho

dôvodu správca dane neuznal uplatnené daňové výdavky na nákup energoblokov. Žalobkyňa

si uplatnila ako daňové výdavky 2.930.000,- Sk, ktorých opodstatnenosť preukazovala

faktúrou č. 0700052, ktorá sa odvoláva na zmluvu, ktorá nikdy nebola uzavretá odovzdávacím

a preberacím protokolom bez dátumu a príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla

vystavenými dodávateľom E. (neskôr B.). Výdavkové pokladničné doklady žalobkyňa

nepredložila, hoci bola vyzvaná na doplnenie dokazovania. U správcu dane vznikli

pochybnosti o uplatnení daňových výdavkov žalobkyňou a preto bola vyzvaná na predloženie

ďalších dôkazov a preukázanie všetkých skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie

dane. V zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobkyňa toto právo

nevyužila, bola pasívna aj pri vypočutí bývalého aj súčasného konateľa dodávateľa,

resp. pri ďalšom oboznamovaní sa so zisteniami správcu dane. Plnenie podmienok

na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa žalovaného preukazuje platiteľ,

pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení

dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené

na materiálnom podklade.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa mala na odpočet dane

predložiť také doklady, aby dodanie tovaru E. nebolo sporné, resp. spochybnené, a to napr.

zmluvy, doklady o úhrade faktúry, doklady o preprave, návrh na výsluch svedkov a podobne.

Konštatovanie daňových orgánov, že žalobkyňa nepredložila všetky doklady, ktoré si mala

a mohla pri svojom podnikaní zabezpečiť je objektívne a správne. Žalobkyňa nedostatočne

preukázala opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov a nepredložila výdavkové

pokladničné doklady, na základe ktorých by pri vedení jednoduchého účtovníctva si mohla

uplatniť všetky výdavky ako daňové výdavky. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie

daňových výdavkov je len jednou z podmienok. Daňový subjekt si má zabezpečiť také

dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely bez vzbudenia pochybností

a potreby správcu dane si ich preverovať u dodávateľa. Keďže žalobkyňa nepredložila

doklady o úhrade t.j. výdavkové pokladničné doklady, z toho dôvodu si nemohla oprávnene

uplatniť výdavky ako daňové (nepreukázala, že za tovar zaplatila). Na základe uvedeného

krajský súd dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav

a vyvodený správny právny záver. Námietky žalobkyne súd neuznal za dôvodné, pretože

neboli konkrétne, len v podstate popierali závery správnych orgánov a ich obsah nie je taký,

3

aby zvrátil závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

podrobne zaoberal námietkami žalobkyne a dostatočne ich zdôvodnil. Žalobkyňa ani v žalobe

neuviedla, prečo nemá výdavkové pokladničné doklady a túto skutočnosť podľa krajského

súdu zámerne nedáva do pozornosti, hoci inak opätovne poukazovala na rôzne rozdiely

v hodnotení dôkazov, pri neuznaní neuplatnených výdavkov ako daňových výdavkov.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak,

že neúspešnej žalobkyni náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Namietala, že vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne, a rozsudok

napadla v celom rozsahu. Namietala, že nie je jasné, na základe akého všeobecného

záväzného právneho predpisu súd dospel k záveru, že pri vedení jednoduchého účtovníctva sú

výdavkové pokladničné doklady dokladmi, na základe ktorých si daňový subjekt môže

uplatniť výdavky ako daňové výdavky, resp. len tieto doklady sú akceptovateľné doklady

na potvrdenie úhrady. Súd svoje závery nezdôvodnil žiadnou relevantnou právnou normou.

Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ako dôkaz možno

použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi.

Ďalej žalobkyňa namietala, že daňové orgány sa množstvom dôkazov,

ktorými žalobkyňa preukázala daňové výdavky vôbec nezaoberali a obmedzili sa len

na tvrdenie, že nevie žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázať dodanie zariadenia

spoločnosťou E. Partizánske s.r.o.. Podľa žalobkyne správne orgány mali konkrétne uviesť,

prečo dôkazy, ktoré boli predložené nie sú dostatočne relevantné, resp. nie sú pravdivé. Súd

sa uvedenou námietkou žalobkyne nezaoberal. Z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo správne

orgány niektorým zisteniam pripisujú väčšiu závažnosť a dôkazný význam ako listinným

dôkazom a podrobným informáciám, ktoré svedok Jurík uviedol a ktoré sú v plnom kontexte

s listinnými dôkazmi. Ani s touto námietkou žalobkyne sa súd nezaoberal a usúdil, iba

že podstatný význam pre neuznanie nákladov bolo nepredloženie výdavkových

pokladničných dokladov. Daňové orgány majú povinnosť tvrdenie svedka J. ako dôkaz

zhodnotiť z pohľadu jeho pravdivosti. Súd sa uvedenou námietkou žalobkyne nezaoberal.

Namiesto toho, aby daňové orgány svedeckú výpoveď svedka J. zhodnotili z pohľadu

4

pravdivosti, táto výpoveď bola správcom dane a žalovaným nie len nesprávne zhodnotená,

ale predovšetkým bola účelovo a nesprávne interpretovaná. Napriek tejto námietke žalobkyne

sa súd touto okolnosťou nezaoberal. Krajský súd v rozhodnutí nepostupoval v zmysle § 157

ods. 2 , článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa citovaných právnych názorov Ústavného súdu

SR, v konaní sa nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne v žalobe a neposkytol ústavne

konformným spôsobom ochranu pred dôsledkami nezákonného postupu daňových orgánov

a pred ich nezákonnými rozhodnutiami a nezabezpečil ani minimálne potrebnú kvalitu

procesu tak, aby bolo naplnené právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu.

Krajský súd nedal odpoveď ani na jednu právnu a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku

uvedenú v žalobe. V odôvodnení rozsudku sa v rozpore s obsahom žaloby obmedzil len

na konštatovanie, že námietky žalobkyne neuznal za dôvodné, pretože nie sú konkrétne,

len v podstate popierajú závery správnych orgánov a ich obsah nie je taký, aby zvrátil závery

uvedené v správnom rozhodnutí.

Ďalej žalobkyňa ako odvolací dôvod uviedla, že postupom Krajského súdu v Trenčíne

došlo k porušeniu základného práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu a základného

práva na rovnosť účastníkov v konaní. Krajský súd v Trenčíne v zmysle

vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci

bez pojednávania. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 12.11.2010 oznámil súdu,

že nesúhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Uvedené

vyjadrenie k výzve bolo Krajskému súdu v Trenčíne spolu so sprievodným listom zaslané

doporučene 16.11.2010 v jednej obálke spolu s odpoveďami na výzvy súdu v právnej veci I.

P.. Na sprievodnom liste boli presne špecifikované jednotlivé písomnosti. Napriek žiadosti

žalobkyne o nariadenie pojednávania súd rozhodol vo veci dňa 12.1.2011 bez pojednávania.

Vzhľadom na uvedené námietky žalobkyňa žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. z 12.1.2011 zrušil a zároveň,

aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. a zrušil rozhodnutie

Daňového riaditeľstva SR č. I/226/11839-88067/2010/990526-r.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 15.3.2011 poukázal na to,

že žalobkyňa v odvolaní uvádza v podstate tie isté hmotnoprávne námietky, ktoré boli

predmetom prieskumu Krajského súdu v Košiciach a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

5

republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým boli žaloby zamietnuté ako

vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta

prvá ) a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť.

Podľa v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej

samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické a fyzické osoby, pokiaľ im

zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy ( ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb,

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť ( ).

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o žalobách, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,

že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250f ods. 1 súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to

účastníci konania zhodne navrhli, alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore z verejným

záujmom.

6

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd môže vyzvať účastníka, aby sa

vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy.

Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak účastník sa v určitej lehote nevyjadrí, bude sa

predpokladať, že nemá námietky.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd môže rozhodnúť o žalobe

bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd mimo iného uviedol, že postupom podľa § 247

a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu

dôvodov žaloby bez pojednávania podľa , čo nie je v rozpore s verejným

záujmom.

Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že krajský súd vyzval právneho zástupcu

žalobkyne, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania.

Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11.11.2010.

Ako už bolo vyššie uvedené súčasťou odvolania žalobkyne bola aj námietka,

že právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 12.11.2010 oznámil súdu, že nesúhlasí s tým,

aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. V odvolaní tvrdil, že uvedené

vyjadrenie k výzve bolo krajskému súdu v Trenčíne spolu so sprievodným listom doručené

16.11.2010 v jednej obálke spolu s odpoveďou na výzvy súdu v právnej veci I. P..

Na sprievodnom liste boli presne špecifikované jednotlivé písomnosti. Na základe

telefonického rozhovoru z 18.11.2011 (ide zrejme o chybu v upresnení dátumu – bod 44

odvolania) s krajským súdom bolo súdom oznámené, že v spise I. P. sa nachádzajú dve

písomnosti zaslané listom zo dňa 16.11.2010 a sprievodný list. V spise I. G. sa vyjadrenie

k výzve nenachádzalo.

Ako prílohu k odvolaniu právny zástupca žalobkyne založil do spisu vyjadrenie

k výzve zo dňa 12.11.2010, v ktorej oznamuje, že žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby súd

rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň právny zástupca založil kópiu

zaslanej písomností súdu, v ktorej bolo uvedené, že obsahuje 1.) súdny poplatok v právnej

veci žalobcu I. P., 2.) vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobcu I. P., 3.) vyjadrenie k výzve

7

v právnej veci žalobkyne I. G.. Toto oznámenie bolo datované dňom 16.11.2010 a doručené

krajskému súdu 18.11.2010.

Následne po odvolaní právneho zástupcu žalobkyne spísal krajský súd úradný záznam

(čl. 59 spisu), z ktorého napriek tomu, že nie je dostatočne čitateľný a preskúmateľný zrejme

vyplýva, že v obálke podanej na poštu dňa 16.11.2010 ( zrejme právnym zástupcom

žalobkyne) sa vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobkyne I. G. nenachádza. Tento postup

právneho zástupcu považuje pisateľ úradného záznamu za neštandardný. Úradný záznam bol

spísaný dňa 28.2.2011 a podpísaný nečitateľným podpisom.

Zároveň boli pripojené vyššie spomenuté zaslanie písomnosti právnym zástupcom

žalobkyne, ktoré je opatrené podacou pečiatkou Krajského súdu v Trenčíne, kde zásielka

došla 18.11.2010, z ktorej vyplýva mimo iného, že právny zástupca žalobkyne JUDr. E. K.

zasiela aj vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobkyni I. G.. Z uvedeného vyplýva, že

predmetná písomnosť bola zaslaná nesporne krajskému súdu v Trenčíne v lehote stanovenej

predsedníčkou senátu a v dostatočnej lehote pred rozhodnutím o vyhlásení rozsudku.

Z článku 48 ods. 2 SR v platnom znení vyplýva,

že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno

vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z uvedeného vyplýva, že účelom práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania je umožniť oprávnenej osobe, aby bola prítomná na prejednaní jej veci pred orgánom

oprávneným vo veci rozhodnúť. Možnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť meritórne

vec bez nariadenia ústneho pojednávania je prelomením zásady ustanovenej v článku 48

ods. 2 SR, že každý má právo, aby sa vec prejednala vec v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Prelomenie tejto zásady je však striktne

viazané na vôľu účastníka konania a podmienené s jeho súhlasom. Podľa ods. 2 súhlas

s rozhodnutím o žalobe bez pojednávania môže účastník vyjadriť aj svojou nečinnosťou

ak v určitej lehote sa nevyjadrí, že nemá námietky k tomu, aby vec bola rozhodnutá súdom

bez pojednávania rozsudkom.

8

V danom prípade, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, došlo k závažnému

spochybneniu záveru prvostupňovému súdu, o tom že žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím súdu

o žalobe bez nariadenia pojednávania. Je nesporne preukázaná skutočnosť, že právny zástupca

žalobkyne zaslal súdu dňa 16.11.2010 podanie, z ktorého vyplýva, že sa vyjadruje k výzve

súdu ohľadom právnej veci žalobkyne I. G. (čl. 60). Toto podanie zaslané v obálke, na ktorej

nebolo označené iné číslo konania, ani vo veci žalobcu I. P., ani žalobkyne I. G., bolo

doručené súdu dňa 18.11.2010, ktorá okolnosť vyplýva z podacej pečiatky. Napriek tomu, že

bolo zaslané súdu v lehote stanovenej súdom vo výzve, toto podanie nebolo založené do spisu

I. G., hoci sa ho nepochybne priamo týkalo. Touto, zrejme administratívnou chybou sa senát

konajúci vo veci nedozvedel o existencii takéhoto podania, nemohol sa oboznámiť s jeho

obsahom a v prípade, že by sa skutočne nenachádzalo v tomto podaní oznámenie o tom, či

súhlasí žalobkyňa s tým, aby súd rozhodol vo veci bez pojednávania, nemal senát možnosť

odpoveď žalobkyne na výzvu súdu upresniť čo do obsahu a rozsahu, pričom je zrejmé, že

žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu súdu reagovala.

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa

zamietol, môže rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu

a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne

spôsobom podľa § 219 – 221 tohto zákona.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ktoré nasvedčujú, že zrejme došlo

k nedodržaniu postupu podľa , čím by bola navrhovateľovi odňatá

možnosť zúčastniť sa na konaní pred súdom a tým porušené jeho ústavné právo garantované

článkom 48 ods. 2 SR. Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2).

V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd jednoznačne a nespochybniteľne

zistil, či žalobkyňa súhlasí s rozhodnutím súdu o žalobe bez pojednávania rozsudkom

a na základe tohto zistenia vo veci opätovne rozhodol.

9

Podľa ustanovenia ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Účastníkovi konania bola postupom krajského súdu odňatá možnosť pred ním konať,

preto by bolo predčasné, aby Najvyšší súd SR zaujímal stanovisko k námietkam odvolania

ohľadne rozhodnutia z hmotnoprávnej stránky. V novom rozhodnutí bude povinnosťou

krajského súdu vyporiadať sa so všetkými námietkami žaloby.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania, teda v zmysle

v spojení s a rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31.5.2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková