Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8b6/363513.09f922.pdf
PDF · 246.77 KB
No categories available
4Sžf/15/2011
Najvyšší súd 4Sžf/15/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I. G., bytom P. B., právne
zast. JUDr. E. K., advokátom, K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, Banská
Bystrica, Nová ul. č. 13, adresa na doručovanie: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica,
Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici č. 22, Trenčín, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa
9.8.2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/97/2010-47
zo dňa 12. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/97/2010 – 47 zo dňa 12. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobkyne
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/11839-88067/2010/990526-r
zo dňa 9.8.2010, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Považská Bystrica zo dňa 14.4.2010, ktorým jej bol vyrubený rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 a určil jej rozdiel v sume 19.082,08 Eur.
Takto rozhodol žalovaný správny orgán, keď dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala výdavky uvedené v daňovom priznaní z hľadiska ich opodstatnenosti. Z toho
dôvodu správca dane neuznal uplatnené daňové výdavky na nákup energoblokov. Žalobkyňa
si uplatnila ako daňové výdavky 2.930.000,- Sk, ktorých opodstatnenosť preukazovala
faktúrou č. 0700052, ktorá sa odvoláva na zmluvu, ktorá nikdy nebola uzavretá odovzdávacím
a preberacím protokolom bez dátumu a príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla
vystavenými dodávateľom E. (neskôr B.). Výdavkové pokladničné doklady žalobkyňa
nepredložila, hoci bola vyzvaná na doplnenie dokazovania. U správcu dane vznikli
pochybnosti o uplatnení daňových výdavkov žalobkyňou a preto bola vyzvaná na predloženie
ďalších dôkazov a preukázanie všetkých skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie
dane. V zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobkyňa toto právo
nevyužila, bola pasívna aj pri vypočutí bývalého aj súčasného konateľa dodávateľa,
resp. pri ďalšom oboznamovaní sa so zisteniami správcu dane. Plnenie podmienok
na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa žalovaného preukazuje platiteľ,
pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení
dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa mala na odpočet dane
predložiť také doklady, aby dodanie tovaru E. nebolo sporné, resp. spochybnené, a to napr.
zmluvy, doklady o úhrade faktúry, doklady o preprave, návrh na výsluch svedkov a podobne.
Konštatovanie daňových orgánov, že žalobkyňa nepredložila všetky doklady, ktoré si mala
a mohla pri svojom podnikaní zabezpečiť je objektívne a správne. Žalobkyňa nedostatočne
preukázala opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov a nepredložila výdavkové
pokladničné doklady, na základe ktorých by pri vedení jednoduchého účtovníctva si mohla
uplatniť všetky výdavky ako daňové výdavky. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie
daňových výdavkov je len jednou z podmienok. Daňový subjekt si má zabezpečiť také
dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely bez vzbudenia pochybností
a potreby správcu dane si ich preverovať u dodávateľa. Keďže žalobkyňa nepredložila
doklady o úhrade t.j. výdavkové pokladničné doklady, z toho dôvodu si nemohla oprávnene
uplatniť výdavky ako daňové (nepreukázala, že za tovar zaplatila). Na základe uvedeného
krajský súd dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav
a vyvodený správny právny záver. Námietky žalobkyne súd neuznal za dôvodné, pretože
neboli konkrétne, len v podstate popierali závery správnych orgánov a ich obsah nie je taký,
aby zvrátil závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
podrobne zaoberal námietkami žalobkyne a dostatočne ich zdôvodnil. Žalobkyňa ani v žalobe
neuviedla, prečo nemá výdavkové pokladničné doklady a túto skutočnosť podľa krajského
súdu zámerne nedáva do pozornosti, hoci inak opätovne poukazovala na rôzne rozdiely
v hodnotení dôkazov, pri neuznaní neuplatnených výdavkov ako daňových výdavkov.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že neúspešnej žalobkyni náhradu trov nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zastúpení advokátom včas odvolanie.
Namietala, že vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne, a rozsudok
napadla v celom rozsahu. Namietala, že nie je jasné, na základe akého všeobecného
záväzného právneho predpisu súd dospel k záveru, že pri vedení jednoduchého účtovníctva sú
výdavkové pokladničné doklady dokladmi, na základe ktorých si daňový subjekt môže
uplatniť výdavky ako daňové výdavky, resp. len tieto doklady sú akceptovateľné doklady
na potvrdenie úhrady. Súd svoje závery nezdôvodnil žiadnou relevantnou právnou normou.
Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ako dôkaz možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
Ďalej žalobkyňa namietala, že daňové orgány sa množstvom dôkazov,
ktorými žalobkyňa preukázala daňové výdavky vôbec nezaoberali a obmedzili sa len
na tvrdenie, že nevie žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázať dodanie zariadenia
spoločnosťou E. Partizánske s.r.o.. Podľa žalobkyne správne orgány mali konkrétne uviesť,
prečo dôkazy, ktoré boli predložené nie sú dostatočne relevantné, resp. nie sú pravdivé. Súd
sa uvedenou námietkou žalobkyne nezaoberal. Z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo správne
orgány niektorým zisteniam pripisujú väčšiu závažnosť a dôkazný význam ako listinným
dôkazom a podrobným informáciám, ktoré svedok Jurík uviedol a ktoré sú v plnom kontexte
s listinnými dôkazmi. Ani s touto námietkou žalobkyne sa súd nezaoberal a usúdil, iba
že podstatný význam pre neuznanie nákladov bolo nepredloženie výdavkových
pokladničných dokladov. Daňové orgány majú povinnosť tvrdenie svedka J. ako dôkaz
zhodnotiť z pohľadu jeho pravdivosti. Súd sa uvedenou námietkou žalobkyne nezaoberal.
Namiesto toho, aby daňové orgány svedeckú výpoveď svedka J. zhodnotili z pohľadu
pravdivosti, táto výpoveď bola správcom dane a žalovaným nie len nesprávne zhodnotená,
ale predovšetkým bola účelovo a nesprávne interpretovaná. Napriek tejto námietke žalobkyne
sa súd touto okolnosťou nezaoberal. Krajský súd v rozhodnutí nepostupoval v zmysle § 157
ods. 2 OSP, článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa citovaných právnych názorov Ústavného súdu
SR, v konaní sa nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne v žalobe a neposkytol ústavne
konformným spôsobom ochranu pred dôsledkami nezákonného postupu daňových orgánov
a pred ich nezákonnými rozhodnutiami a nezabezpečil ani minimálne potrebnú kvalitu
procesu tak, aby bolo naplnené právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu.
Krajský súd nedal odpoveď ani na jednu právnu a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku
uvedenú v žalobe. V odôvodnení rozsudku sa v rozpore s obsahom žaloby obmedzil len
na konštatovanie, že námietky žalobkyne neuznal za dôvodné, pretože nie sú konkrétne,
len v podstate popierajú závery správnych orgánov a ich obsah nie je taký, aby zvrátil závery
uvedené v správnom rozhodnutí.
Ďalej žalobkyňa ako odvolací dôvod uviedla, že postupom Krajského súdu v Trenčíne
došlo k porušeniu základného práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu a základného
práva na rovnosť účastníkov v konaní. Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 250f ods. 2 OSP
vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci
bez pojednávania. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 12.11.2010 oznámil súdu,
že nesúhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Uvedené
vyjadrenie k výzve bolo Krajskému súdu v Trenčíne spolu so sprievodným listom zaslané
doporučene 16.11.2010 v jednej obálke spolu s odpoveďami na výzvy súdu v právnej veci I.
P.. Na sprievodnom liste boli presne špecifikované jednotlivé písomnosti. Napriek žiadosti
žalobkyne o nariadenie pojednávania súd rozhodol vo veci dňa 12.1.2011 bez pojednávania.
Vzhľadom na uvedené námietky žalobkyňa žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 11S/97/2010 z 12.1.2011 zrušil a zároveň,
aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 11S/97/2010 a zrušil rozhodnutie
Daňového riaditeľstva SR č. I/226/11839-88067/2010/990526-r.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 15.3.2011 poukázal na to,
že žalobkyňa v odvolaní uvádza v podstate tie isté hmotnoprávne námietky, ktoré boli
predmetom prieskumu Krajského súdu v Košiciach a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým boli žaloby zamietnuté ako
vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu z dôvodov
a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP) a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej
samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické a fyzické osoby, pokiaľ im
zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb,
alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb,
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).
V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o žalobách, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup.
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250f ods. 1 súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to
účastníci konania zhodne navrhli, alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore z verejným
záujmom.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd môže vyzvať účastníka, aby sa
vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy.
Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak účastník sa v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že nemá námietky.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd môže rozhodnúť o žalobe
bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd mimo iného uviedol, že postupom podľa § 247
a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu
dôvodov žaloby bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 OSP, čo nie je v rozpore s verejným
záujmom.
Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že krajský súd vyzval právneho zástupcu
žalobkyne, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania.
Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11.11.2010.
Ako už bolo vyššie uvedené súčasťou odvolania žalobkyne bola aj námietka,
že právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 12.11.2010 oznámil súdu, že nesúhlasí s tým,
aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. V odvolaní tvrdil, že uvedené
vyjadrenie k výzve bolo krajskému súdu v Trenčíne spolu so sprievodným listom doručené
16.11.2010 v jednej obálke spolu s odpoveďou na výzvy súdu v právnej veci I. P..
Na sprievodnom liste boli presne špecifikované jednotlivé písomnosti. Na základe
telefonického rozhovoru z 18.11.2011 (ide zrejme o chybu v upresnení dátumu – bod 44
odvolania) s krajským súdom bolo súdom oznámené, že v spise I. P. sa nachádzajú dve
písomnosti zaslané listom zo dňa 16.11.2010 a sprievodný list. V spise I. G. sa vyjadrenie
k výzve nenachádzalo.
Ako prílohu k odvolaniu právny zástupca žalobkyne založil do spisu vyjadrenie
k výzve zo dňa 12.11.2010, v ktorej oznamuje, že žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby súd
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň právny zástupca založil kópiu
zaslanej písomností súdu, v ktorej bolo uvedené, že obsahuje 1.) súdny poplatok v právnej
veci žalobcu I. P., 2.) vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobcu I. P., 3.) vyjadrenie k výzve
v právnej veci žalobkyne I. G.. Toto oznámenie bolo datované dňom 16.11.2010 a doručené
krajskému súdu 18.11.2010.
Následne po odvolaní právneho zástupcu žalobkyne spísal krajský súd úradný záznam
(čl. 59 spisu), z ktorého napriek tomu, že nie je dostatočne čitateľný a preskúmateľný zrejme
vyplýva, že v obálke podanej na poštu dňa 16.11.2010 ( zrejme právnym zástupcom
žalobkyne) sa vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobkyne I. G. nenachádza. Tento postup
právneho zástupcu považuje pisateľ úradného záznamu za neštandardný. Úradný záznam bol
spísaný dňa 28.2.2011 a podpísaný nečitateľným podpisom.
Zároveň boli pripojené vyššie spomenuté zaslanie písomnosti právnym zástupcom
žalobkyne, ktoré je opatrené podacou pečiatkou Krajského súdu v Trenčíne, kde zásielka
došla 18.11.2010, z ktorej vyplýva mimo iného, že právny zástupca žalobkyne JUDr. E. K.
zasiela aj vyjadrenie k výzve v právnej veci žalobkyni I. G.. Z uvedeného vyplýva, že
predmetná písomnosť bola zaslaná nesporne krajskému súdu v Trenčíne v lehote stanovenej
predsedníčkou senátu a v dostatočnej lehote pred rozhodnutím o vyhlásení rozsudku.
Z článku 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v platnom znení vyplýva,
že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno
vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Z uvedeného vyplýva, že účelom práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka
konania je umožniť oprávnenej osobe, aby bola prítomná na prejednaní jej veci pred orgánom
oprávneným vo veci rozhodnúť. Možnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť meritórne
vec bez nariadenia ústneho pojednávania je prelomením zásady ustanovenej v článku 48
ods. 2 Ústavy SR, že každý má právo, aby sa vec prejednala vec v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Prelomenie tejto zásady je však striktne
viazané na vôľu účastníka konania a podmienené s jeho súhlasom. Podľa ods. 2 súhlas
s rozhodnutím o žalobe bez pojednávania môže účastník vyjadriť aj svojou nečinnosťou
ak v určitej lehote sa nevyjadrí, že nemá námietky k tomu, aby vec bola rozhodnutá súdom
bez pojednávania rozsudkom.
V danom prípade, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, došlo k závažnému
spochybneniu záveru prvostupňovému súdu, o tom že žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím súdu
o žalobe bez nariadenia pojednávania. Je nesporne preukázaná skutočnosť, že právny zástupca
žalobkyne zaslal súdu dňa 16.11.2010 podanie, z ktorého vyplýva, že sa vyjadruje k výzve
súdu ohľadom právnej veci žalobkyne I. G. (čl. 60). Toto podanie zaslané v obálke, na ktorej
nebolo označené iné číslo konania, ani vo veci žalobcu I. P., ani žalobkyne I. G., bolo
doručené súdu dňa 18.11.2010, ktorá okolnosť vyplýva z podacej pečiatky. Napriek tomu, že
bolo zaslané súdu v lehote stanovenej súdom vo výzve, toto podanie nebolo založené do spisu
I. G., hoci sa ho nepochybne priamo týkalo. Touto, zrejme administratívnou chybou sa senát
konajúci vo veci nedozvedel o existencii takéhoto podania, nemohol sa oboznámiť s jeho
obsahom a v prípade, že by sa skutočne nenachádzalo v tomto podaní oznámenie o tom, či
súhlasí žalobkyňa s tým, aby súd rozhodol vo veci bez pojednávania, nemal senát možnosť
odpoveď žalobkyne na výzvu súdu upresniť čo do obsahu a rozsahu, pričom je zrejmé, že
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu súdu reagovala.
Podľa § 250ja ods. 3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa
zamietol, môže rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne
spôsobom podľa § 219 – 221 tohto zákona.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ktoré nasvedčujú, že zrejme došlo
k nedodržaniu postupu podľa § 250f ods. 1, 2 OSP čím by bola navrhovateľovi odňatá
možnosť zúčastniť sa na konaní pred súdom a tým porušené jeho ústavné právo garantované
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2).
V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd jednoznačne a nespochybniteľne
zistil, či žalobkyňa súhlasí s rozhodnutím súdu o žalobe bez pojednávania rozsudkom
a na základe tohto zistenia vo veci opätovne rozhodol.
Podľa ustanovenia § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
Účastníkovi konania bola postupom krajského súdu odňatá možnosť pred ním konať,
preto by bolo predčasné, aby Najvyšší súd SR zaujímal stanovisko k námietkam odvolania
ohľadne rozhodnutia z hmotnoprávnej stránky. V novom rozhodnutí bude povinnosťou
krajského súdu vyporiadať sa so všetkými námietkami žaloby.
Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania, teda v zmysle § 224 ods. 3 OSP
v spojení s § 250k ods. 1 a § 240c ods. 1 OSP rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31.5.2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková