Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. S., bývajúceho vo V.,

zastúpeného JUDr. V. Z., advokátom vo V., proti žalovaným 1/ C. K., bývajúcemu vo V.,

2/ Z. K., bývajúcej vo V. a 3/ P. K., bývajúcemu vo V., všetci zastúpení JUDr. J. S.,

advokátom v L., o zaplatenie 2 337,81 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2009

sp. zn. a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. októbra 2008

č.k. -138, takto

rozhodol:

Z r u š u j e vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 18. februára 2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš

zo 14. októbra 2008 č.k. -138 a z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 28. februára 2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš

z 25. januára 2010 č.k. -199 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu

Veľký Krtíš na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo 14. októbra 2008 č.k. -138

zamietol návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal (po konečnej úprave petitu)

od žalovaných 1/ až 3/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 70 429 Sk spolu

s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným 1/ a spoločnej zodpovednosti

jeho rodičov – žalovaných 2/, 3/ za spôsobenú škodu. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť

nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania vo výške 100 % na účet ich advokáta do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Súd mal za preukázané, že 7. apríla 2004 vo V. na základe

návodu žalovaného 1/ vošli J. G. a mal. M. B. do dvora rodinného domu, kde J. G. polial

benzínom osobné motorové vozidlo žalobcu a mal. M. B. vozidlo podpálil, pričom J. G.

a mal. M. B. dostali od žalovaného 1/ za toto finančnú hotovosť. Žalobcovi bola spôsobená

2

škoda vo výške 211 429 Sk. Súd uzavrel, že žalovaný 1/ pre duševnú poruchu chorobného

charakteru – obsedantne kompulzívnu poruchu mal v čase spôsobenia škody vymiznutú

schopnosť ovládnuť svoje konanie a teda nie je zodpovedný za spôsobenie škody žalobcovi.

Pokiaľ ide o žalovaných 2/ a 3/ súd mal za preukázané, že títo ako rodičia žalovaného 1/

nezanedbali náležitý dohľad nad ním a zároveň nemal preukázané to, že by žalovaní 2/ a 3/

dohľad nad žalovaným 1/ nevykonávali nenáležite. Tento skutkový záver vyvodil z toho, že

sa žalovaní 2/ a 3/ riadne o žalovaného 1/ starali, a keď zistili, že trpí duševnou poruchou

zabezpečili mu riadnu zdravotnú starostlivosť, boli s ním v telefonickom kontakte. V bežnom

živote žalovaný 1/ dodržiaval nimi určené pravidlá týkajúce sa pobytu mimo bydliska a nebol

agresívny. Navyše uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. marca 2005

č.k. -322 okrem iného bola žalobcovi prisúdená náhrada škody 200 000 Sk,

z ktorých J. G. zaplatil žalobcovi 2 340,17 €. Rovnakú sumu zaplatil aj M. B.. O trovách

konania súd rozhodol podľa Uznesením z 25. januára 2010 č.k.

-199 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania

2 191,88 € na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. februára 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ by

žalovaný 1/ netrpel duševnou poruchou, bol by za skutok trestne zodpovedný rovnako ako

páchateľ. Poukázal na správne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, s ktorým sa

stotožnil a k námietkam žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil, že

zodpovednosť u žalovaného 1/ nie je daná a že žalovaní 2/ a 3/ venovali zistenému ochoreniu

žalovaného 1/ náležitú pozornosť, zabezpečovali jeho liečenie a primerane jeho veku

a chorobe ho aj kontrolovali. Skutočnosť, že chodil von bez dozoru vo večerných hodinách

vyplývala z povahy ochorenia žalovaného 1/ ako aj z práva rodičov na vedenie svojho života

a plnenia si svojich pracovných povinností. Vykonávanie náležitého dohľadu neznamená, že

tento dohľad musí byť vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne. Nevykonanie dôkazu

výsluchom T. Ď. (psychiatra) nemalo za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci

alebo nesprávne právne posúdenie veci. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa spolu

s dôkazmi, ktoré vyplynuli z trestného spisu dávali dostatočný podklad pre správne

rozhodnutie veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. februára 2011 sp. zn.

zmenil prvostupňové uznesenie týkajúce sa náhrady trov prvostupňového

3

konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania

1 765,08 € na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu a prvostupňového súdu vo vzťahu k žalovaným 2/

a 3/ podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol

rozsudky oboch súdov vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení , , , a ,

a , . Uviedol, že pochybenia oboch súdov

považuje za iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f

ods. 1 písm. b/ ) a navyše súdy vec aj nesprávne právne posúdili ( ods. l písm. c/

). Poukázal na to, že u osôb, ktoré sú povinné vykonávať dohľad nad osobou, ktorá pre

duševnú poruchu nie je schopná ovládnuť svoje konanie sa ich zodpovednosť predpokladá,

ide o objektívnu zodpovednosť spočívajúcu na princípe predpokladaného zavinenia.

Zodpovednosť týchto osôb je v zákone stanovená z dôvodu preventívneho a z dôvodu

reparačného. Dohliadajúce osoby sa tejto zodpovednosti môžu zbaviť (exkulpovať) len vtedy,

ak v priebehu súdneho konania preukážu, že náležitý dohľad nezanedbali. Pri zisťovaní

náležitého dohľadu nad osobou postihnutou duševnou poruchou treba osobitne posudzovať

predovšetkým intenzitu duševnej poruchy tejto osoby, vek tejto osoby, spôsob vykonávania

dohľadu v mieste, kde sa osoba obvykle zdržiava, celkové povahové vlastnosti tejto osoby,

spôsob jej správania na verejnosti a v spoločnosti a pod. Osoba vykonávajúca dohľad nad

touto osobou musí preukázať, čo urobila preto, aby zaistila tento náležitý dohľad nad osobou

postihnutou duševnou poruchou. Bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania skutočností

nezanedbania náležitého dohľadu s ohľadom na vyššie uvedené kritéria bolo na žalovaných 2/

a 3/. Títo sa síce v rámci výsluchov ako účastníci konania vyjadrovali k tomu, že dohľad nad

žalovaným 1/ nezanedbali, vedeli o jeho chorobe, zabezpečili mu riadnu zdravotnú

starostlivosť, maximálne vykonávali dohľad nad jeho správaním a podobne, avšak o týchto

skutočnostiach nepredložili žiaden objektívny dôkaz, ktorý by nimi tvrdené skutočnosti aj

potvrdzoval. Z trestného spisu bolo zrejmé, že žalovaný 1/ sa dopustil 10 skutkov inak

trestných, ktoré by napĺňali skutkové podstaty trestných činov poškodzovania cudzej veci.

Z výsluchov účastníkov konania nakoniec vyplynulo aj to, že žalovaný 1/ mal istý čas

opatrovateľku. Súd sa však nezaoberal otázkou, aký mal byť dohľad rodičov nad

žalovaným 1/ vzhľadom na jeho psychické ochorenie. V tomto smere nenariadil dokazovanie

príslušným odborným znalcom, resp. nepovažoval za potrebné na tieto okolnosti vypočuť

4

znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre účely trestného konania. Zo záverov tohto

znaleckého posudku pri rozhodovaní vo veci vychádzal.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Žalovaní navrhli mimoriadne dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutia v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle

dovolateľ nenamietal a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza vady konania, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) ako aj nesprávne

právne posúdenie veci ( ).

5

V danej veci sa žalobca voči žalovaným 2/, 3/ domáha náhrady škody v zmysle § 422

. V tejto súvislosti je dôležité vysporiadať sa s otázkou, či žalovaní 2/,

3/ nezanedbali náležitý dohľad nad žalovaným 1/ a teda či sú zodpovední za škodu spôsobenú

tým, ktorý nemôže posúdiť následky svojho konania. Tí, ktorí vykonávajú dohľad nad týmito

osobami sa svojej zodpovednosti koncipovanej na princípe zavinenia (objektívna

zodpovednosť) môžu zbaviť úspešným preukázaním dôkazu o tom, že náležitý dohľad

nezanedbali ( ). Dovolací súd sa stotožnil s názorom

generálneho prokurátora, že pri zisťovaní, posudzovaní náležitého dohľadu nad osobou

postihnutou duševnou poruchou treba osobitne posudzovať predovšetkým intenzitu duševnej

poruchy tejto osoby, vek tejto osoby, spôsob vykonávania dohľadu v mieste, kde sa osoba

obvykle zdržiava, celkové povahové vlastnosti tejto osoby, spôsob jej správania na verejnosti

a v spoločnosti. Rovnako treba zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný 1/ sa skutkov, ktoré by

inak boli trestným činom dopúšťal opakovane. Zo spisu vyplýva, že žalobca v konaní žiadal

vypočuť znalca T. Ď., aby bolo zrejmé, že zo strany rodičov bol náležitý dohľad zanedbaný.

Súdy oboch stupňov boli názoru, že pre posúdenie veci je postačujúce oboznámenie sa

so znaleckými posudkami podanými pre účely trestného konania. Dovolací súd poukazuje na

to, že znalecké posudky neboli vypracované za účelom posúdenia, aký dohľad nad žalovaným

1/ je vzhľadom na všetky okolnosti potrebný. To, že súdy vychádzali (ako vyplýva z ich

odôvodnenia) zo znaleckých posudkov pripojených v trestnom spise a výsluchu účastníkov

konania, J. G., M. B., E. B. nie je postačujúce pre závery, ktoré súdy oboch stupňov vyvodili.

Z uvedeného vyplýva, že súdy nižších stupňov si pre svoj záver o zodpovednosti, resp.

zbavení sa zodpovednosti zo strany žalovaných 2/, 3/ nezadovážili potrebné podklady

v zmysle ustanovenia , v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia predčasné.

Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 v spojení s a , preto dovolací súd rozsudky súdov nižších

stupňov i súvisiace uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie (, ) s tým, že právny názor vyslovený v tomto uznesení

je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová