Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-34-2020.pdf
PDF · 133.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ W.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, K. nad E., 2/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/ XX, K. nad E., proti žalovaným: 1/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, K. nad E., 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, K. nad E., obaja žalovaní právne zastúpení splnomocnenou zástupkyňou E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, K. nad E., o odstránenie altánku, hnojiska a textílie z plota, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2020 sa žalobcovia pôvodne domáhali, aby súd určil, že ich námietky uplatnené v stavebnom konaní vedenom Mestom K. nad E. ako stavebným úradom pod sp.zn. XXXX/XXXX; XXX/XXXX č.j. E..-XXXXX/XXXX-Lo vo veci dodatočného povolenia stavby Záhradný altánok na pozemku parc.č. KNC parc.č. XXXX/XX v k.ú. K. nad E. sú dôvodné. Podanie - žaloba bola voči pôvodným žalobcom 3/ a 4/ odmietnutá uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 18.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2021, z dôvodu, že ani na výzvu súdu žalobcovia 3/ a 4/ neodstránili nedostatok podania a síce absenciu ich podpisu, keď žaloba bola podpísaná len žalobcami 1/ a 2/. Žalobcami tak ostali len žalobcovia 1/ a 2/. Nakoľko následné podania žalobcov 1/ a 2/ boli značne zmätočné, keďže žalobcovia 1/ a 2/ v nasledujúcich podaniach vymedzovali predmet sporu inak, ako v žalobe a domáhali sa vynesenia iného rozhodnutia súdu, než navrhli v žalobe, súd žalobcov 1/ a 2/ vyzýval na odstránenie vád, resp. za účelom ich odstránenia ich aj predvolal na informatívny výsluch. Žalobcovia 1/ a 2/ následne podaním doručeným súdu dňa 04.10.2021 zmenili žalobu a žiadali, aby súd nerozhodoval o tom, čo bolo predmetom žaloby (určenie dôvodnosti námietok uplatnených v stavebnom konaní), ale žiadali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť altánok s pecou, hnojisko od sliepok a textíliu z plota nachádzajúce sa na pozemku parc.č. XXXX/XX v k.ú. K. nad E., zapísanom na LV č. XXXX. Išlo o zmenu žaloby, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili zmenenou žalobou iné právo, než si uplatnili v pôvodne podanej žalobe (§ 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). Nakoľko však bola zmena žaloby doručená súdu ešte predtým, než súd žalovaným doručoval žalobu, súd ďalej konal o takto zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby ( § 141 CSP). Predmetom sporu tak definitívne ostalo uloženie povinnosti odstrániť altánok s pecou, hnojisko od sliepok (neskôr upresnené, že sa jedná výbeh pre sliepky) a textíliu z plota nachádzajúce sa na pozemku parc.č. XXXX/ XX v k.ú. K. nad E., zapísanom na LV č. XXXX.
2. Žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. K. nad E. zapísaných na LV č. XXXX a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci bezprostredne susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. K. nad E..
Dňa 04.06.2019 poverení zamestnanci stavebného úradu v K. nad E. vykonali ohliadku nepovolenej stavby - záhradného altánku na pozemku žalovaných KNC parc.č. XXXX/XX a začali konanie o dodatočné povolenie stavby. Stavebníkom bolo zo strany stavebného úradu oznámené začatie konania a boli vyzvaní, aby do 90 dní predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dňa 13.12.2019 žalobcovia podali námietky proti vydaniu dodatočného stavebného povolenia. Následne stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie dňa 29.09.2020. Nakoľko námietky žalobcov sú občianskoprávnymi námietkami, ktoré prekračovali rozsah právomoci stavebného úradu, stavebné konanie bolo prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby na súde v lehote 60 dní. Námietky spočívajú v tom, že žalobcovia úplne stratili súkromie - altánok je postavený tesne vedľa plota a žalovaní ho využívajú každodenne od jari do jesene. Je to skľučujúce, keď sú v záhrade a vedia, že ich niekto počúva. Altánok ich v čase, keď žalovaní grilujú a opekajú, obmedzuje, a to hlavne v horúcom lete, kedy dym ide žalobcom do okien a nemôžu ani vetrať a ani existovať na terase. Od 11 hodiny altánok navyše vrhá tieň, a obmedzuje to pestovanie jahôd. Výkon vlastníckych práv žalovaných je podľa žalobcov v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalších písomných podaniach žalobcovia dopĺňali, že altánok s pecou na pizzu si žalovaní postavili na doraz k ich plotu bez povolenia a ich dovolenia a rúru - komín vystrčili pod stromy. Na strechu altánku umiestnili slnečný kolektor a žalobcovia majú od 11 hod do západu slnka tieň na kuse záhrady, kde treba slnko. V lete skoro každý víkend opekali v altánku a do domu žalobcom vnikal dym. Altánok žalobcov obmedzuje, trvale tieni a spôsobuje plesne. Od pece v altánku po okná žalobcov na dome je 9 metrov, od pece po vchod do domu žalobcov je 13 m a po terasu 7 m. Žalobcovia nie sú povinní dýchať dym a smrady z pece. Textíliu z plota žiadali žalobcovia odstrániť, pretože si ju žalobcovia umiestnili na plot preto, aby ich mohli počúvať a sledovať. Žalobcovia uvádzali, že trvajú na bezpodmienečnom a okamžitom odstránení altánku, keď 29.06.2021 si žalovaní zakúrili v peci a oni mali plný dom dymu a vonku bolo 33 stupňov. V podaní zo dňa 04.10.2021 (zmene žaloby) zhrnuli, že dôvodom, prečo žiadajú odstránenie altánku je to, že je tesne postavený pro plote, žalovaní počujú všetko, čo sa žalobcovia rozprávajú, čím sú obmedzení na súkromí. Ďalej im trvalo tieni od 11 hod do večera, čo obmedzuje užívanie záhrady. Z pece umiestnenej v altánku sa šíri dym aj do domu žalobcov a na ich terasu a nie je ani možné vetrať. Majú obavu z požiaru. Žiadni susedia si altánok nepostavili tak tesne pri plote, aby neobmedzovali susedov, len žalovaní tak učinili. Textíliu v plote umiestnili žalovaní za účelom skrytého sledovania. Okrem toho tiež súdu oznámili, že žalovaní použili dron dňa 22.10.2021, z ktorého natáčali aj pozemok žalobcov bez ich súhlasu a oni sa domnievajú, že takto zhotovené snímky budú použité proti nim. Uviedli, že krb s komínom z altánku žalobcovia už odstránili. Pri plote je kurín, natiahnutá zelená tkanina, ktorá skrýva neporiadok na dvore žalovaných a umožňuje sledovanie. Kurín je na doraz pri spoločnom plote, a preto žalobcom padol do dvora zlomený konár z hrušky, ktorý im padol na maliny.
3. Žalovaní vo svojich podaniach žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa nich súd ani nemá právomoc rozhodovať o tejto veci, altánok stojí na ich pozemku a nejde o stavbu na cudzom pozemku ale o stavbu nepovolenú, o ktorej sa vedie administratívne konanie. Námietky nepohody ani nie sú občianskoprávne námietky a majú za to, že postup stavebných úradov, ak tieto odkazujú takéto veci na súdy, nie je správny a zbytočne zaťažuje súdy. Opisovaný incident s dronom podľa nich ani nie je predmetom sporu, a preto je bezpredmetný, bol ale použitý len nad ich pozemkom, nezachytáva žiadne podobizne, tváre ani prejavy osobnej povahy a bol použitý len na zdokumentovanie situácie pre účely súdneho a správneho konania.
4 Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany sporu. Žalobcovia zhodne uvádzali, že sa domáhajú odstránenia altánu, lebo im dymí a tiež textílie z plota. Najskôr si mysleli, že bude dobre, že aspoň nebudú neprispôsobivých susedov vidieť, ale neskôr zistili, že textília bola zneužitá na ich sledovanie. Na celej ulici B. a G. je XX identických rodinných domov a záhrad, ale ani v jednom prípade neexistuje, aby si niektorá rodina postavila altán s pecou tak blízko plota susedov a aby textíliu osadili za účelom sledovania a odpočúvania. Tento altán si dali zamerať bez žalobcov, na dvore žalobcov sa ani nedá dýchať, keď sa z altánu dymí. Tieni žalobcom do záhrady tak, že na malinovom kríku nerastú žiadne maliny a je na nich iba pleseň. Mali si ho dať aspoň 3 metre od plota. Asi 2 - 3 roky dozadu, 29.06. partner slečny E. N., G. D. oslavoval meniny a od 9 hod. rána do večera do 9. hod., grilovali v altáne a dymilo im do dvora. Toto sa opakuje vždy 29.06., keď oslavujú meniny, ale aj iné dni. Vtedy sa vôbec nedá vetrať. Žalovaní si nevedia uvedomiť, že ide o radovú zástavbu s malým pozemkom a do svojho pozemku sa nevedia vtesnať. V altánku mali krb-gril, ale ten už zrušili, ale pec v ňom ostala a komín z pece žalobcom dymí až do kuchyne. Už v novembri 2016 žalovaných žiadali, aby si komín z pece odstránili, ale to sa nestalo, ale to aj tolerovali a čakali či k odstráneniu pristúpia. Aj keď v altáne
žalovaní nekúria, tak tam sedia, sú tam potichu a počujú, čo sa žalobcovia rozprávajú na dvore. Pec podľa žalobcov je využívaná určite viac ako 3 x do roka, pred podaním žaloby to bolo možno aj každý mesiac, a tiež vtedy keď žalovaní majú narodeniny. Ak žalobcovia uvádzali hnojisko, mali na mysli výbeh pre sliepky, ktorý je vedľa kompostéra tesne pri plote. Každý sused ho má na opačnej strane, na pravej strane, na hranici s pravým susedom, len žalovaní si ho dali na ľavú stranu susediacu so žalobcami. Cez textíliu v plote je vidieť, ale menej ako bez nej, ale žalovaní ich cez ňu šmírujú. Minule sa žalobkyňa zľakla, keď žalovaný stal pri plote, lebo tam majú hrozno, pomaly stál pri nej, ale ona ho nevidela. Pec žalovaní stavali pôvodne preto, aby si v nej piekli chlieb, ale pec im praskla, a preto v nej chlieb nepečú. Žalobcovia trvali na odstránení altánu, lebo chcú na jar sadiť a altán tieni. Všetci susedia zo všetkých 36 rodinných domov pochopili, že takto altánok stavať nemožno, len žalovaní to nepochopili. Nikto nemá altán tak, aby išiel dym susedom do okna. Aj iní síce majú altánky, prístrešky, ale napr. tak, že altán má 6 nôh, je do neho vidieť, necloní a nedymí. Žalovaní majú altánok obitý latami a prekáža žalobcom aj sledovanie, dymenie a clonenie.
5. Zástupkyňa žalovaných uviedla, že v prípade altánku nejde o neoprávnenú stavbu, ale o nepovolenú. Oni splnili všetky požiadavky, ktoré žiadal stavebný úrad. Jednou z nich bolo osadenie altánku od plota so žalobkyňami asi 70cm, čo počas tohto sporu aj splnili, altánok posunuli. Je pravda, že predtým v altánku grilovali, ten gril žalobkyne nazvali krbom, tento je zrušený. Ak grilujú, tak na terase domu, ale nie v altánku. V altánku ostala pec, táto spĺňa všetky požiadavky stavebného úradu. Majú potvrdenie od kominára, že je z hľadiska požiarnej ochrany pec s komínom bezpečná. Tak isto majú povolenie na pec od odboru životného prostredia ako na malý zdroj znečistenia. Čo sa týka textílie na plote, je to klasická zelená textília, ktorá sa umiestňuje na pletivové ploty, určite ju tam nedávali preto, aby niekoho sledovali, pretože žalovaným je úplne jedno, čo žalobcovia na dvore robia, čo majú alebo nemajú postavené, a či majú lebo nemajú upratané. Na ponechaní textílie na plote trvajú, preto, aby bolo aspoň aké - také súkromie a nemuseli sa na seba pozerať. Textília je pozdĺž celého plota medzi susednými pozemkami. Žiadne hnojisko na dvore nemajú, len kompostér, ktorý majú v prenájme od mesta a používajú ho v súlade s návodom. Nikde nie je žiadna hnojová kopa, ktorá by zapáchala. Výbeh pre sliepky v zadnej časti pozemku majú. Ak by premiestnili výbeh pre sliepky na pravú stranu, tak ako žalobcovia uvádzajú, že to majú všetci susedia, tak by tento mohol prekážať aj iným susedom, alebo pani Y., s ktorou susedia odzadu. Pokiaľ sa namieta, že altán vrhá tieň, tento tieň je žalobcom vrhaný pod ich hrušku. Nie je pravda, že by altánok bol jediný takto pri plote postavený, pretože aj iní susedia na ulici majú pri plote, či už garáž, altánok, alebo hospodárske budovy, všetci to navzájom akceptujú a nesťažujú sa. Je pravda , že žalovaní trávia voľný čas v záhrade, dvory susedov sú úzke, takže sa ho snažia využiť čo najviac a nevie, čo žalobcom prekáža, keď oni sú potichu. Krb, nazývaný ako gril premiestnili z altánku úplne preč, pec na pizzu v altánku zostala, ale vyžívajú ju veľmi málo, pretože zistili, že je veľmi náročná na využitie. Využívajú ju možno 3x do roka, na G./G., možno keď má ešte brat narodeniny. Na altánku na žiadosť stavebného úradu komín vymenili za dlhší, tento je jednak bezpečnejší a jednak dym z neho ktorý vystupuje, oveľa menej obťažuje osoby v nižších vrstvách, ktoré stoja na zemi. Altánok je obitý latami práve od susedovej strany a do takej výšky, aby nebolo vidieť, a preto je vylúčené, aby z altánku niekoho sledovali alebo odpočúvali, tieto tvrdenia o sledovaní a odpočúvaní sú úplne scestné.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z LV č. XXXX pre k.ú. K. nad E. bolo preukázané, že pozemok KNC parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorom stojí altánok, výbeh pre sliepky (hnojisko) sú spolu s pozemkom KNC parc.č. XXXX/XX a rodinným domom súp.č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaných 1/ a X/. Z LV č.XXXX pre k.ú. K. nad E. bolo preukázané, že pozemok T. parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, KNC parc.č. XXXX/XX, záhrada o výmere 407 mX a rodinný dom súp.č. XXXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, T. S. a T. S.. Na pojednávaní strany zhodne uviedli, a teda sporné nebolo, že uvedené nehnuteľnosti spolu bezprostredne susedia, pričom plot, na ktorom je umiestnená textília, oddeľuje pozemok žalovaných KNC parc.č. XXXX/XX a pozemok žalobcov KNC parc.č. XXXX/XX.
8. Z listu žalobkyne 2/ adresovaného Stavebnému úradu K. nad E. vyplynulo, že boli vznesené námietky proti dodatočnému povoleniu stavby - altánku žalovaných, pretože tento tieni od 11 hodiny až do večera, zasahuje do súkromia, pretože je vedľa plotu a žalovaní počúvajú susedov. Natiahnutá bola textília na plot, aby bolo viac súkromia, ale žalovaní to zneužili na ich sledovanie. Uviedla, že žalovaní odstránili
z altánu krb (nazývaný v tomto konaní aj ako gril), ale pec ostala, komín nateraz odstránili. Namietala stratu súkromia.
9. Rozhodnutím Mesta K. nad E. ako stavebným úradom zo dňa 12.10.2020 č. E. - XX XXX/XXXX-Lo, spis XXXX/XXXX; XXX/XXXX vo veci dodatočného povolenia stavby „záhradný altánok“ boli žalobcovia 1/ a 2/, S. a S. T. odkázaní na súd, pretože vzniesli námietky, ktoré prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu v určenej lehote 60 dní a konanie bolo prerušené.
10. Žalobkyňa 2/ adresovala Okresnému úradu W., odboru starostlivosti o životné prostredie žiadosť o odstránenie altánku s pecou, pretože altán cloní do záhrady a narúša jej súkromie, dymí do domu. Žalovaní odstránili rúru - komín, ktorý pretŕčal cez plot k nim, krb už odstránili, ale pec v altánku zostala.
11. Žalovaní predložili záväzné stanovisko Mesta K. nad E. zo dňa 21.10.2020, ktorým bol udelený súhlas na užívanie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - záhradný altánok s pecou na pizzu TUMA 100 na pevné palivo - drevo v počte 1 ks umiestnená v záhradnom altánku s odvodom spalín prostredníctvom komínového prieduchu s prevýšením komínového telesa vyvedeného od pece nad hrebeň sedlovej strechy altánku v zmysle tam uvedených parametrov. Podľa potvrdenia o vykonaní čistenia a kontroly komína zo dňa 29.05.2021 bol skontrolovaný komín - dymovod pripojený na pec na tuhé palivo bez zistených nedostatkov.
12. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z predloženej fotodokumentácie, že na plote oddeľujúcom pozemky strán sporu KNC parc.č. XXXX/XX a pozemok KNC parc.č. XXXX/XX je osadená po celej dĺžke textilná tkanina. Ďalej sporné nebolo, že na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX je v zadnej časti od strany žalobcov umiestnený výbeh pre sliepky a že na parcele KNC parc.č. XXXX/XX je umiestnený záhradný altánok. Nebolo sporné a žalobcovia potvrdili, že v ňom predtým umiestnený krb - gril bol odstránený, ostala v ňom pec na pizzu s komínom vyvedeným ponad sedlovú strechu altánu. Žalobcovia potvrdili, že komín - rúra predtým vyvedený ponad spoločný plot, bol odstránený. Nebolo sporným tvrdenie žalovaných, že altánok je odsadený cca 70 cm od spoločného plotu so žalobcami. Z fotodokumentácie vyplýva, že altánok je zo strany od žalobcov nepriehľadný, pretože má z dreva vytvorenú plnú stenu.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
14. Žalobcovia sa domáhali ochrany podanou žalobou na tom skutkovom základe, že umiestnením textílie na plote, výbehom pre sliepky a altánkom, je obmedzované ich súkromie (odpočúvanie, sledovanie), prekáža im dym z pece a komína z altánku, tienenie altánku. Ide teda podľa skutkového vymedzenia o typický susedský spor v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre ktoré je charakteristické, že sa dôvodí prenikaním nejakých účinkov - imisií z jedného pozemku na pozemok druhý. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinným subjektom (žalovaným) vlastník veci (susediacej nehnuteľnosti, najmä pozemku), v danej veci sú vlastníkom susednej veci žalovaní podľa zápisu na liste vlastníctve, a teda títo sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní. Oprávneným subjektom, ktorý sa môže domáhať ochrany, je každý, do práv ktorého sa skutkami uvedenými v tomto ustanovení zasahuje, ale predovšetkým je to vlastník susediacej nehnuteľnosti. Nemusí to byť len vlastník susednej nehnuteľnosti, môže to byť aj držiteľ susednej nehnuteľnosti, alebo nájomca, alebo iná
osoba, ktorá užíva susednú nehnuteľnosť na základe záväzkovo- právneho vzťahu. Žalobcovia 1/ a 2/ sú 2 zo 4 podielových spoluvlastníkov, teda svedčí im vlastnícke právo k susednej nehnuteľnosti, okrem toho, ako vyplynulo v konaní, žalobcovia v susednom dome bývajú a susedné pozemky obhospodarujú a užívajú, sú teda oprávnení užívatelia susedných nehnuteľností. Teda žalobcovia 1/ a 2/ sú osoby oprávnené podať žalobu podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svedčí im preto aktívna vecná legitimácia v spore.
15. Riešenie sporov vyplývajúcich zo susedských práv patrí predovšetkým do právomoci súdov, ale môže byť prítomná aj ingerencia najmä stavebných úradov. V konaní podľa stavebného zákona možno uplatniť všetky námietky vychádzajúce z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám, a teda aj námietky obsahovo zodpovedajúce § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak však ide o zásahy do vlastníckeho práva, ktoré už nastali a trvajú, súd nemôže odmietnuť rozhodnutie o takej žalobe len preto, že námietka poukazujúca na neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva bola uplatnená v súvislosti s konaním na stavebnom úrade a jej riešenie by patrilo do právomoci stavebného úradu. Táto žaloba podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vlastníckou žalobou, vyplývajúcou z občianskoprávnych vzťahov a rozhodnutie o nej spadá do právomoci súdu, a ten je preto povinný o nej rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 08.04.2003 sp.zn. 22 Cdo/572/2003). Súd vychádzajúc z uvedeného nemohol o tejto žalobe nekonať, konanie nemohol zastaviť, hoci žalovaní namietali, že v tejto veci nemá konať súd, ale stavebný úrad. Žalobcovia boli na podanie žaloby, ktorou by sa vyriešili ich námietky, odkázaní v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby - altánku. V danom prípade predmetom sporu sú námietky, ktoré boli v súvislosti s altánkom vznesené v tomto stavebnom konaní, pričom vytýkajú sa zásahy, ktoré už nastali a trvajú (už postaveným altánom sa tieni, tento dymí, porušuje súkromie), a teda vyššie citovaná právna veta hovorí, že v takomto prípade súd nemôže odmietnuť rozhodnutie o takejto žalobe. Navyše v časti o odstránenie výbehu pre sliepky a textílie z plota, tieto námietky nemajú žiadnu nadväznosť na stavebné konanie (tieto ani v stavebnom konaní neboli uplatnené), pretože sa vôbec netýkajú altánku, o dodatočné povolenie ktorého v stavebnom konaní ide. Tieto námietky tak vôbec nemôže rozhodnúť stavebný úrad, pretože sa netýkajú veci, ktorá je v stavebnom konaní prejednávaná. Námietky týkajúce sa textílie na plote a výbehu pre sliepky tak v každom prípade môže rozhodnúť iba súd. Preto súd aj vec meritórne prejednal.
16. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť úplne odstrániť altánok, textíliu z plota a výbeh pre sliepky (predtým označované ako hnojisko). Žalobou na súde podanou v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka proti rušiteľovi sa žalobca môže domáhať len vydania rozsudku, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Nemožno sa ňou domáhať pozitívneho konania žalovaného, teda napr. aby odstránil, premiestnil alebo určitým spôsobom upravil predmet svojho vlastníctva (R 45/1986, R 50/1985). Je preto výlučne na žalovanom, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, prípadne ohrozeniu jeho práv. To, či si povinný zvolil postačujúce opatrenia, bude sa skúmať až v exekučnom konaní. Táto ochrana teda nesmeruje k tomu, aby boli žalovaným uložené konkrétne opatrenia, konkrétny spôsob ich konania (zhodne aj napr. R 3/1988). Zmyslom rozhodnutia je zabrániť vzniku, resp. pretrvávaniu závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Je ale na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom povinnosti zdržať sa obťažovania žalobcu urobí (zhodne aj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.10.2013 sp.zn. 22 Cdo/2746/2012). Ak sa teda žalobcovia domáhajú odstránenia predmetu vlastníctva žalovaných, uvedené presahuje rámec ochrany poskytovanej týmto zákonným ustanovením. Vychádza sa totiž toho, že žaloba má smerovať na upustenie od v žalobe uvedených neprípustných imisií (dym, zápach, tienenie, atď.), čo ale zákonite nemusí znamenať obnovenie pôvodného stavu (teda odstránenie zdroja imisie, teda zdroja zápachu, tienenia, dymenia a iné). Zdržanie sa určitého konania totiž môže spočívať aj v tom, že sa urobia určité vhodné opatrenia, ktoré zabránia pôsobeniu imisií, ale voľba toho, ako sa zabráni ich ďalšiemu pôsobeniu, je vždy len na rušiteľovi. Ak žalobcovia výslovne trvali na odstránení altánku, textílie z plota a výbehu pre sliepky, takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, pokiaľ je táto aj čo do skutkového vymedzenia žaloby vyvodzovaná z obťažovania imisiami v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený nedostatok súd predniesol stranám aj vrámci predbežného právneho posúdenia, a teda žalobcovia mali priestor prípadne žalobu upraviť tak, aby táto zodpovedala tomu, aké rozhodnutie súd môže vyniesť v tejto veci. Súd výslovne uviedol, že by bola prípustná len žaloba o zdržanie sa určitého konania, nie povinnosť čokoľvek odstraňovať. Žalobcovia uviedli, že s predbežným právnym posúdením nesúhlasia, avšak na toto nijako nereagovali prípadnou úpravou žaloby tak, aby táto mohla byť čo i len teoreticky úspešná. Súd však nemôže vyvíjať v tomto smere aktivitu za žalobcov, pretože je vecou žalobcov, čo
a ako v spore žiadajú. Nakoľko však také rozhodnutie, aké žalobcovia žiadajú, nie je možné vydať, súd žalobu už len pre tento nedostatok musel zamietnuť.
17. Súd však nad rámec uvedeného uvádza, že aj keby napriek vyššie uvedenému nedostatku žalobu prejednal, aj tak by jej nebolo možné vyhovieť, nakoľko je tu aj iný dôvod, pre ktorý by bolo nutné žalobu zamietnuť. Žaloba bola vymedzená tak, že tvrdené imisie nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov, čím je znepríjemnené či sťažené užívanie ich susednej nehnuteľnosti. Žalobcovia svoju nehnuteľnosť totiž užívať môžu (fakticky ju už dlhodobo aj za pôsobenia tvrdených imisií užívajú; napokon uviedli, že daný stav aj dlho tolerovali), ale jej užívanie je znepríjemnené dymom, zápachom, tienením, či tvrdeným sledovaním a odpočúvaním. Ide teda o tvrdené obťažovanie žalobcov nad mieru primeranú pomerom. To, či ide naozaj o obťažovanie a či toto obťažovanie presahuje mieru primeranú pomerom, musia preukázať žalobcovia. Obťažovanie nad mieru primeranú pomerom je nutné posúdiť individuálne podľa okolností každého prípadu Je potrebné vziať do úvahy miestne či druhové pomery, intenzitu imisie, či ide o jednorazové alebo opakované rušenie, rušenie úmyselné, aká miera je prítomná v danej lokalite a aká je obvyklá na obdobných miestach a pod. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré žalobcov nad mieru primeranú pomerom obťažujú a ak zásah neprekračuje obvyklú mieru únosnosti, nejde o neoprávnený zásah, a teda v takom prípade nie je možné sa úspešne dovolať súdnej ochrany.
18. Žalobcovia žiadali odstrániť textíliu z plota, pričom ako dôvod, pre ktorý ich táto obmedzuje, uvádzali, že ich cez ňu žalovaní sledujú, počúvajú. Iné rušenie v súvislosti s textíliou neuvádzali. Žalovaní popreli akékoľvek sledovanie a počúvanie, umiestnenie textílie odôvodňovali naopak väčším súkromím, nakoľko plot medzi susedmi je priehľadný pletivový, sledovanie a odpočúvanie označili za scestné. V tejto súvislosti súd uvádza, že obťažovanie pohľadom, či posluchom je potrebné považovať za imisiu v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka len v mimoriadnom prípade, pokiaľ sústavne a závažným spôsobom je porušované súkromie susedného vlastníka. Ochrana sa teda poskytuje len v prípade, ak ide o mimoriadnu situáciu a zvlášť závažné a sústavné porušovanie súkromia vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Súd má však za to, že uvedený prípad v danej veci nenastal, resp. nebola preukázaná taká závažnosť, aby súd mohol ochranu žalobcom poskytnúť. Nebolo preukázané vôbec žiadne sledovanie, odpočúvanie, žalobcovia sami neuvádzali žiadne konkrétne situácie, ktoré by bolo možné považovať za neprípustné narúšanie súkromia žalobcov a už vôbec neuvádzali také skutočnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že ide o sústavné obmedzovanie súkromia, že by žalovaní úmyselne a zámerne konali tak, aby sa žalobcovia dôvodne mohli cítiť obťažovaní či dokonca ohrození neustálym pohľadom či počutím. Nie je možné ani vyvodiť, že miera vzájomného kontaktu pohľadom či posluchom by bola výrazne nad bežné pomery medzi dvomi bezprostrednými susedmi majúcimi spoločný plot. Žalobcovia vôbec nepreukázali a prakticky ani neuvádzali žiadne také okolnosti, z ktorých by vyplývalo mimoriadne neštandardné správanie žalovaných ohrozujúce ich súkromie práve v súvislosti s umiestnením textilnej tkaniny na spoločný plot. Súd napokon uvádza, že predtým, ako žalovaní na plot umiestnili textíliu, a teda za stavu, keď pozemky susedov boli oddelené len priehľadným pletivovým plotom, bolo logicky súkromie oboch susedov oveľa menšie, ako za stavu, kedy je na plote umiestnená textilná zábrana. Táto aspoň čiastočne bráni vzájomným pohľadom či iným nechceným kontaktom medzi susedmi. Súdu sa javí preto (okrem toho, že uvedené nebolo preukázané) aj ako málo pravdepodobné, že by súkromie žalobcov dôvodne mohlo byť považované za ohrozené umiestnením textílie na plot. Žiadna taká mimoriadna situácia, ktorá by vznikla v súvislosti s tvrdením neprimeraným počúvaním alebo sledovaním, nebola v spore preukázaná. Teda ochranu v tejto časti žalobcom poskytnúť nemožno.
19. Okrem toho žalobcovia žiadali, aby žalovaní odstránili výbeh od sliepok z miesta pri ich plote odôvodňujúc to tým, že všetci susedia majú sliepky napravo, len žalovaní si ich dali na svoj pozemok naľavo, do susedstva so žalobcami. V podstate žalobcovia ani nijako konkrétne neopisovali, v čom im výbeh pre sliepky prekáža a ako ich obmedzuje, len im zrejme prekáža to, že ho žalovaní umiestnili na inú stranu svojho pozemku, ako žalobcovia považujú za vhodné, resp. zaužívané. Ani v tejto časti nebolo preukázané, že by výbeh pre sliepky žalobcov obťažoval neprimerane, zvlášť závažne, neúnosne. Žalobcovia netvrdili, že by hydina z výbehu prenikala na ich pozemok, čiže z tohto pohľadu súd žalobu ani neposudzoval. Nijakým spôsobom ani konkrétne netvrdili, že by sa z výbehu šíril zápach, že by tento bol neúnosný, že by opísali v konkrétnostiach, akým spôsobom sú prípadným pachom žalobcovia obmedzovaní. Ak by uvedené aj tvrdili, boli by povinní pre úspech sporu preukázať, že zápach naozaj presahuje obvyklé pomery a naozaj spoločensky únosnú hranicu susedského spolužitia v rodinných domoch, kde sa chovajú domáce zvieratá, čo napokon ani v pomeroch strán sporu zrejme nie je nič
výnimočné, keď podľa ich tvrdení aj iní susedia chovajú sliepky. Za účelom preukázania uvedeného ale nenavrhli vykonať žiaden dôkaz. Hnojisko (hnojovú jamu) žalovaní na dvore pri plote žalobcov ani nemajú, ako bolo zistené, čomu napokon zodpovedá aj spresnenie žaloby zo strany žalobcov, že hnojiskom mysleli výbeh pre sliepky a z nej sa teda zápach šíriť nemôže. Žalobcovia opisovali v súvislosti so sliepkami jednu situáciu, a síce, že kurín dali žalobcovia k ich plotu, a tak zlomený konár z hrušky spadol k nim do dvora a zopár malín zlomil. Žaloba sa ale ani netýka kurína, ktorý mal spôsobiť pád konára hrušky (ale výbehu pre sliepky, čo žalobcovia upravili, keď uviedli, že hnojiskom mysleli výbeh pre sliepky), a teda žaloba ani nesmeruje k akejkoľvek ochrane súvisiacej s kurínom. Opísanie ale jednorazovej situácie navyše ani nie postačujúce pre konštatovanie, že výbeh pre sliepky, či kurín nad mieru bežných obvyklých pomerov žalobcov obťažuje. Rovnako tak ani zlomenie pár malín nie je dôvodom pre to, aby boli žalobcom v tejto súvislosti ukladané akékoľvek opatrenia, vzhľadom na nízku závažnosť a jednorazovosť opisovaného rušenia. Ani v tejto súvislosti žalobcovia nepreukázali predpoklady pre to, aby im súd poskytol súdnu ochranu, pretože nebolo zistené konkrétne neprimerané obťažovanie, ktoré by žalobcovia už neboli povinní znášať.
20. Napokon sa žalobcovia domáhali odstránenia altánku. Dôvodili, že tento im tieni v záhrade a obmedzuje pestovanie malín a jahôd, na ktorých sa robia plesne. Namietali, že dym z komína piecky na pizzu im ide do okien a nemôžu vetrať. Okrem toho tiež namietali, že ich z altánku susedia pozorujú a počúvajú, čím stratili súkromie. Súd konštatuje, že žalobcom sa ani v tomto prípade nepodarilo preukázať, že by miera, akou sú žalovanými obmedzovaní, presahovala bežné pomery. Treba si uvedomiť, že pre úspech žaloby nepostačuje len subjektívne vnímanie žalobcov o tom, že ich imisia obťažuje neprimeranou mierou, ale vyžaduje sa objektívne zistenie, ktoré prípadne by bolo možné porovnať s pomermi obdobnými na danom mieste, v danom čase, resp. na porovnateľnom mieste. Pre sledovanie a odpočúvanie v altáne platí všetko to, čo bolo uvedené v odseku 18 a žalobcom sa nepodarilo preukázať, že by altán bol vôbec miestom odpočúvania či sledovania, neopísali žiadnu takú okolnosť, z ktorej by sa dala vyvodiť aspoň v pravdepodobnosť, že k takýmto počinom úmyselne zo strany žalovaných dochádza. Žalovaní akékoľvek sledovanie a počúvanie popreli, pričom žalobcovia nepreukázali, že by sledovanie a odpočúvanie vôbec žalovaní realizovali a ak ho realizujú, že ide o mimoriadne závažnú mieru, vzhľadom na frekvenciu, či trvanie týchto počinov. Nepreukázali, že by k nim dochádzalo zo strany žalovaných úmyselne, sledujúc tak strpčovanie života a robenie príkoria žalobcom. Napokon, ako vyplynulo z dokazovania, zo strany od žalobcov je altánok celý zakrytý takmer až po strechu altánu, má plnú drevenú stenu, nie je otvorený, nie je z neho ani do neho priamo vidieť, a teda úmyslu žalovaných kohokoľvek z altánku sledovať, nenasvedčuje ani toto jeho stavebné vyhotovenie. Nadmerný hluk žalobcovia netvrdili, napokon uviedli na pojednávaní, že žalovaní sú v altáne ticho, a preto ich sledujú a počujú. Žalobcovia ďalej namietali dym, ktorý im prúdi do domu a zapácha, keď sa pečie v peci na pizzu. Bolo preukázané, že z altánku bol odstránený krb - gril a komín, ktorý pretŕčal cez spoločný plot, čo žalobcovia potvrdili. Z neho teda už vôbec nemožno usudzovať na dymenie do dvora žalobcom, a teda dymenie z tohto bočného komína v čase rozhodnutia súdu už ani netrvá. Nebolo sporné, že v altáne ostala pec na pizzu a komín z nej vyvedený ponad strechu altánku. Existencia piecky na pizzu ale sama osebe ešte nezakladá dôvodnosť žaloby v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä preto, že nebolo žalobcami preukázané, že by obťažovanie dymením a zápachom z dymu z piecky bolo skutočne neúmerné. Žalobcovia uvádzali pri výsluchu na pojednávaní, že v peci pečú žalovaní určite viac ako 3 x do roka, pred podaním žaloby to bolo aj každý mesiac a keď mal niekto meniny, teraz sa už trochu stiahli. Opisovali iba jednu konkrétnu situáciu, kedy žalovaní v altáne dymili 29.06. asi 2 - 3 roky dozadu takmer celý deň a toto sa opakuje vždy 29.06. a keď majú žalovaní meniny, ale aj v iné dni. Žalovaní popreli tvrdenia o neustálom využívaní pece a dymeniu z nej, keď uvádzali, že ju používajú tak 3 x do roka, lebo je jej použitie pomerne náročné. Odhliadnuc od toho, že ani žalobcovia sami nekonkretizovali presne frekvenciu využívania piecky, tvrdenia o jej častom využití ostali spornými a nepreukázanými. Rovnako tak žaloba bola založená len na tvrdení, že pec veľmi dymí do okien, ale toto nebolo podložené žiadnym objektívnym zistením, ktorý by preukazoval, že dymenie je neúmerné, nad určené normy, neustále, či príliš časté na to, aby bolo možné od žalobcov očakávať, že ho budú akceptovať. Žalovaní pritom preukázali, že pec s komínom - dymovodom je povolená ako malý zdroj znečistenia ovzdušia, dymovod prešiel skúškou bez závad a tiež tvrdili, čo ani nebolo sporné, že pôvodný komín bol vymenený za dlhší komín osadený na strechu, aby dym z piecky stúpal hore a neobťažoval objekty a ľudí v nižších vrstvách. Tvrdenia žalobcov tak bol účinne popreté, a teda bolo na nich aby preukázali, že frekvencia využitia piecky a miera dymu z pece unikajúceho, nezodpovedá obvyklým pomerom, prípadne že pec s komínom je skonštruovaná či využívaná v rozpore s platnými povoleniami, nebolo preukázané, či žalovaní prekročili medze udeleného povolenia piecky ako malého
zdroja znečisťovania ovzdušia. Nepodarilo sa im presne preukázať, ako často sú rušení využívaním piecky a dymom z nej a neprodukovali ani žiadne dôkazy na preukázanie miery, akou pec dymí, prípadne nebol zistený rozpor s bezpečnostnými normami. Žalobcovia nepreukázali existenciu tak závadného stavu, ktorý by si čo do svojej intenzity, frekvencie vyžadoval zásah v podobe vyhovenia žalobe v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon, ak imisie, ktoré žalobcom prekážajú (dym a zápach) pochádzajú z piecky na pizzu, nebol by dôvod ukladať žalobcom opatrenia súvisiace s altánkom ako celkom, ale len prípadne opatrenia súvisiace s umiestnením, využívaním piecky samotnej. Petit sa týkal ale altánku ako celku. Napokon namietali žalobcovia že im altánok tieni na miesto, kde sadia jahody a maliny, ktoré nerastú, ale plesnejú. Žalovaní namietali toto tvrdenie s tým, že altán vrhá tieň nanajvýš pod hrušku žalobcov, a teda ich nemôže obťažovať, naviac, keď iné stavby žalobcov (prístrešok) vrhajú ešte väčší tieň. Tvrdenia žalobcov o neprimeranom tienení zostali vzhľadom na obranu žalovaných nepreukázané, keď v spore nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by dokladoval, že altánok vrhá tieň v takom rozsahu, že by boli žalobcovia vážne obťažovaní v užívaní svojich nehnuteľností práve a len v súvislosti s tieňom z altánku. Nenavrhovali žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval, aké sú pomery na mieste samom a z ktorého by sa dal zistiť, rozsah tohto tienenia a jeho konkrétny vplyv na užívanie ich nehnuteľností. Podstatné by bolo zistené, aké stavby sú na pozemkoch aj na pozemku žalobcov, ktoré a v akom rozsahu tienia a či tienenie altánom je práve to, ktoré obmedzuje žalobcov v sadení, keďže žalovaní namietali, že tienenie spôsobujú aj iné stavby, resp. hruška na pozemku žalobcov. Ak napokon žalobcovia argumentovali iba tým, že tienenie im sťažuje sadenie jahôd a malín, ktoré plesnejú, uvedený argument bez ďalšieho nie je postačujúci (aj keby bol preukázaný) na to, aby súd žalobe vyhovel, keďže miera obmedzovania musí byť skutočne významná, neprimeraná a nehodná akceptovania. Nakoľko nebolo preukázané, v akom rozsahu, kedy, v ktorých obdobiach dochádza v tieneniu, kde presne altánok tieň vrhá a akou intenzitou tienenie objektívne prekáža, súd ani z tohto dôvodu nemohol vyhovieť žalobe. Navyše žalovaní potvrdili, že počas sporu altánok posunuli od plotu so žalobcami o 70 cm smerom do svojho dvora na požiadavku stavebného úradu, a preto ani nie je možné ustáliť (bez toho, aby žalobcovia produkovali nejaký dôkaz), či tienenie v čase rozhodnutia súdu je vôbec ešte také, aké bolo v čase, kedy žalobcovia podávali žalobu a kedy altánok bol k ich plotu umiestnený bližšie.
21. Súd uvádza, že žalobcovia vyššie uvedené predpoklady pre poskytnutie ochrany (a síce preukázanie obťažovania nad mieru primeranú pomerom) nepreukázali, keď z dôkazov nimi produkovaných dôvodnosť žaloby nebola preukázaná a ďalšie prípadné návrhy na doplnenie dokazovania žalobcovia na pojednávaní nemali. Súd upozornil žalobcov, že ak ešte mienia produkovať nejaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tieto je nutné predostrieť, ale napriek opakovaným dopytom súdu na pojednávaní žalobcovia žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd posúdil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto majú voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.