Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. F. V., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. K. V., advokátom v P., proti žalovanému J. P., bývajúcemu v P., za účasti

vedľajšej účastníčky na strane žalovaného A., so sídlom v B., IČO: X, o náhradu škody

z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej „súd prvého stupňa“) pod sp. zn.

sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody titulom bolestného vo výške

58 320 000 Sk s 13 % úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Jednalo sa o náhradu za

bolesť vytrpenú žalobcom počas dvoch operácií v Juhoafrickej republike a operačných výkonoch

absolvovaných v Novosibirsku a v Košiciach. V inej právnej veci vedenej na súde prvého stupňa

pod sp. zn. žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu náklady

spojené s liečením (špecifikované ako náklady ďalšej operácie v Novosibirsku, cestovné, náklady

na ubytovanie a stravné pre seba a rodinných príslušníkov) vo výške 427 367 Sk s 8 % úrokom

2

z omeškania a tiež trovy konania. Súd prvého stupňa uznesením zo 16. októbra 2006 č. k. 16 C

235/2005-76 spojil uvedené veci na spoločné konanie pod sp. zn. .

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22. apríla 2008 č. k. -397 zastavil konanie

v časti o zaplatenie 13 % úroku z omeškania zo sumy 58 320 000 Sk z dôvodu čiastočného

späťvzatia žaloby. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 250 Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu titulom bolestného zamietol. Priznaná

suma sa týkala len základného bolestného za operáciu v Košiciach, keď dôvody na jeho

mimoriadne zvýšenie súd nezistil a nároky žalobcu týkajúce sa operácií v Juhoafrickej republike

považoval za premlčané a operačný výkon realizovaný v Novosibirsku za neúčelný. Žalobu

titulom náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 427 367 Sk s príslušenstvom v celom

rozsahu zamietol s odôvodnením, že operácia je liečbou, výkonom zdravotnej starostlivosti, preto

jej náklady nemohol znášať žalovaný a časť ostatných výdavkov žalobcu by v prípade účelnosti

bolo možné považovať za náklady spojené s liečením, v konaní sa však preukázal opak. Zároveň

vyslovil, že žalovanému, vedľajšiemu účastníkovi a štátu náhradu trov konania nepriznáva,

žalovanému však uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok

z návrhu 500 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo

14. septembra 2009, sp. zn. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby na náhradu škody titulom bolestného nad sumu 74,69 € (2 250 Sk) do sumy

149 372,63 €, vo výroku o trovách konania vrátane trov konania štátu a vo výroku o súdnom

poplatku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V časti nároku

žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného za operáciu absolvovanú v Košiciach totiž súd

prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôsledne nezvážil možnosť

aplikácie vyhlášky č. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby na náhradu škody titulom bolestného nad sumu 149 372,63 € do sumy

1 786 496,70 € odvolací súd potvrdil. Stotožnil sa totiž s názorom súdu prvého stupňa

o premlčaní nároku žalobcu na bolestné titulom operácií v Juhoafrickej republike a o neúčelnosti

operácie v Novosibirsku. Odvolací súd zároveň potvrdil výrok, ktorým súd prvého stupňa

zamietol žalobu na náhradu nákladov spojených s liečením, nakoľko sa stotožnil s názorom súdu

3

prvého stupňa, že žalobca nepreukázal účelnosť vynaloženia týchto nákladov. V dôvodoch v tejto

spojitosti poukázal, že žalobca ako poškodený má právo aj na úhradu nákladov, ktoré nie sú

hradené z prostriedkov zdravotného alebo dôchodkového poistenia; základným kritériom pre ich

priznanie je však účelnosť vynaloženia týchto nákladov a žalobca v konaní účelnosť vynaloženia

týchto nákladov nepreukázal, keď náklady spojené s účasťou na experimente (transplantácii

miechy v Novosibirsku bez lekárskej indikácie, metódou, ktorá je v štádiu experimentu) v zmysle

nemožno považovať za náklady účelne vynaložené

v súvislosti s liečením následkov poškodenia zdravia žalobcu po dopravnej nehode zavinenej

žalovaným.

Proti rozsudku odvolacieho podal žalobca dovolanie a to do výrokov, ktorými odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu

nákladov spojených s liečením a vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu škody titulom

bolestného nad sumu 149 372,63 € do sumy 1 786 496,70 € a v tejto spojitosti navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na nové konanie. Dovolanie odôvodnil na prvom mieste tým, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle Namietal totiž, že mu odvolací

súd fyzicky znemožnil zúčastniť sa odvolacieho pojednávania, nakoľko je odkázaný na invalidný

vozík a pojednávanie sa uskutočnilo v miestnosti č. 102 na prvom poschodí, do ktorej sa možno

dostať len po úzkom a strmom schodisku, pretože v budove súdu nie je žiaden výťah ani iný

bezbariérový prístup pre imobilné osoby. Vzhľadom na neprimeranú strmosť a stiesnenosť

schodiska ani nebolo možné, aby ho na vozíku vyniesli dve fyzicky zdatné osoby. Ďalej uviedol,

že ho na pojednávaní odvolacieho súdu zastupoval advokátsky koncipient splnomocnený jeho

právnym zástupcom, pričom na túto substitúciu nedal súhlas. Tvrdil, že v žiadnom prípade by

nikdy nesúhlasil, aby ho v jeho neprítomnosti zastupoval namiesto advokáta len koncipient. Bol

názoru, že vzhľadom na tieto pochybenia, bez opätovného vypočutia jeho osoby ako žalobcu

a bez nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania nemal odvolací súd právo rozhodnúť

s prijatím odlišného právneho záveru oproti právnemu posúdeniu v prvostupňovom rozsudku.

Dovolateľ tiež namietal, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc, keď jeho nárok

neposudzoval len podľa príslušných ustanovení , ale aj z hľadiska noriem

správneho práva o zdravotnej starostlivosti, a rozsudky súdov obidvoch stupňov označil za

4

zmätočné a nepreskúmateľné. Zároveň s podrobnou argumentáciou namietal pochybenia súdov

v dôkaznom procese a to najmä vo vzťahu k znaleckým posudkom a nedôslednému hodnoteniu

vykonaných dôkazov. Dovolateľ napokon vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci,

namietajúc predovšetkým, že súdy časť ním uplatneného nároku nesprávne zamietli kvôli

premlčaniu a že tiež pochybili pri aplikácii v súvislosti s jeho

nárokom na náhradu nákladov spojených s liečením.

Žalovaný na dovolanie žalobcu nereagoval a vedľajšia účastníčka vo svojom písomnom

vyjadrení označila napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné

postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením

dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu

vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

5

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj

v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len

z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). upravuje

tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie možno

odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je

viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;

dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má

procesnú formu rozsudku. V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý

zmeňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o

potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok v tej časti, ktorou

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť

dovolania nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto

6

veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady konania

vymenované v až e/ a neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo

v dovolacom konaní. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či sa v danom prípade

nerozhodlo vo veci nepatriacej do právomoci súdu ( ) a či postupom súdu

prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto

prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov

vymedzuje ustanovenie . V zmysle súdy

v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa súdy

v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a

zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so

zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

7

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle iné

veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok ( ).

Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni rozhodovania. Podľa

druhá veta pred bodkočiarkou , ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak

má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu.

Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec patrí do právomoci súdu, je vždy

nevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený nárok,

resp. nároky (predmet súdneho konania).

Námietka dovolateľa, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc, keď na ním

uplatnené nároky aplikoval okrem príslušných ustanovení aj právne

predpisy správneho práva týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, neobstojí.

O vadu konania znamenajúcu zmätočnosť rozhodnutia v zmysle ide

v tých prípadoch, keď súd rozhodne vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci vymedzenej v § 7

O takýto prípad v predmetnej právnej veci však nejde, nakoľko žalobca sa domáha náhrady

škody na zdraví pozostávajúcej z bolestného a nákladov spojených s liečením; ide o nároky

vyplývajúce z typicky občianskoprávneho vzťahu (porovnaj § 444 a § 449 Občianskeho

zákonníka), kde právomoc súdu je daná v zmysle

So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa dovolací súd

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, t. j. otázkou, či

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a ani tzv. inou vadou konania, ktorá

mala mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci (hoci aj tieto dovolacie dôvody žalobca

uplatnil). Dovolací súd v tejto spojitosti pripomína, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

8

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá, nie je vadou podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Rovnako to

platí aj pre tzv. inú vadu konania ( ). Ako už bolo vysvetlené,

ustanoveniami je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ teda nie

sú procesné podmienky prípustnosti dovolania splnené, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

V kontexte uplatnenej námietky, že súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu

hmotnoprávnu normu (hoci aj z odvetvia verejného práva), ako tvrdí dovolateľ, takáto okolnosť

mala by za následok nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je síce relevantným dovolacím

dôvodom v zmysle , avšak prípustnosť dovolania tým založená nie je;

preto sa námietkami tohto druhu v tomto dovolacom konaní ani nebolo možné zaoberať.

Obdobne to platí aj o ďalších námietkach dovolateľa týkajúcich sa vád v dokazovaní, ktoré aj

keby v konaní vyšli najavo, mohli by predstavovať len tzv. inú vadu konania (dovolací dôvod

v zmysle ), nie však dôvod prípustnosti dovolania.

Dovolací súd teda nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. a/

(nedostatok právomoci súdu).

Neobstojí napokon ani námietka (tvrdenie) žalobcu o vade podľa

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (napr. právo predniesť svoje

návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

9

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci).

K tejto vade malo podľa žalobcu dôjsť tým, že odvolací súd vytýčil pojednávanie do

miestnosti, do ktorej sa ako imobilná osoba odkázaná na invalidný vozík nemohol dostať, čím mu

fyzicky znemožnil zúčastniť sa pojednávania, a tiež v dôsledku akceptácie substitúcie, na ktorú

nedal súhlas.

Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu vytýčené na

14. septembra 2009 bolo riadne a včas (13. júla 2009) doručené advokátovi žalobcu, ktorý

písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 11. septembra 2009 požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti. V žiadosti uviedol okrem iného aj to, že on ani

žalobca nesúhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti a žalobca nesúhlasí ani s tým, aby ho

zastupoval substitút. Zo zápisnice z odvolacieho pojednávania však vyplýva, že sa naň dostavil

advokátsky koncipient Mgr. D. V., ktorý súdu predložil substitučné plnomocenstvo z 13.

septembra 2009, ktoré mu na odvolacie konanie v predmetnej právnej veci udelil právny zástupca

žalobcu – advokát JUDr. K. V. Zároveň advokátsky koncipient Mgr. D. V. vysvetlil, že

ospravedlnenie právneho zástupcu pre práceneschopnosť bolo súdu zaslané len z dôvodu

neistoty, či on ako substitút stihne odvolacie pojednávanie a keďže ho stihol, žiada aby sa

uskutočnilo (č. l. 434 p. v. spisu). Po zistení týchto skutočností odvolací súd pojednával so

substitútom v neprítomnosti žalobcu: uvedený substitút na pojednávaní predniesol odvolanie,

upriamil pozornosť na príslušnú rozhodovaciu prax a podal aj návrh na rozhodnutie odvolacieho

súdu; po prednese vedľajšieho účastníka a po porade senátu bol vyhlásený rozsudok.

Podľa ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho

poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

V zmysle advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako

ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

10

Podľa o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej

„zákon“), advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.

Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný

zamestnanec advokáta (§ 16 ods. 2 zákona).

Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 zákona).

V súvislosti s tvrdením dovolateľa o znemožnení jeho účasti na pojednávaní odvolacím

súdom treba uviesť, že v zápisnici z tohto pojednávania sa nenachádza žiadne vyjadrenie

substitúta, ktorým by čo i len naznačil, že žalobca sa rozhodol zúčastniť na tomto pojednávaní,

avšak že žalobcovi bráni v účasti na pojednávaní nejaká prekážka, či už stavebného alebo iného

charakteru. Takáto skutočnosť nevyplývala napokon ani zo žiadosti právneho zástupcu

o odročenie pojednávania, v ktorej bolo o žalobcovi v tomto smere uvedené len to, že nesúhlasí s

pojednávaním v jeho neprítomnosti. Pritom v predvolaní na pojednávanie bolo jasne uvedené, že

ide o miestnosť č. 102 na prvom poschodí budovy súdu. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo

o procesnú situáciu, kedy žalobca nebol predvolaný, lebo bol podľa prvej vety

volaný jeho zástupca. Práve so zreteľom na dané vysvetlenie Mgr. D. V. a následnú listinu –

uvedené substitučné plnomocenstvo, bolo možné pojednávať v neprítomnosti žalobcu, keďže

konal za neho zástupca. Otázku, či by sa žalobca vzhľadom na svoje postihnutie mohol alebo

nemohol dostaviť na pojednávanie do predmetnej miestnosti, odvolací súd nemohol vôbec riešiť,

pretože v tomto smere žiadna osobitná požiadavka na súd vznesená ani nebola.

Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca v procesnom plnomocenstve súhlasil s tým, aby jeho

advokát ustanovil za seba zástupcu, pričom substitúcia koncipientom v ňom vylúčená nebola.

Pokiaľ ale v priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie

pojednávania uviedol, že žalobca nesúhlasí so substitúciou, súd musel toto vyjadrenie

akceptovať, ale rovnako musel akceptovať aj jeho následnú jednoznačnú zmenu tohto stanoviska

/via facti/ v podobe substitučného plnomocenstva koncipientovi. Keďže aj z vyjadrenia

11

koncipienta na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že sa so substitúciou vopred počítalo,

nemožno vytýkať odvolaciemu súdu, keď neodročil pojednávanie, ale konal so substitútom.

Vzhľadom na tvrdenie dovolateľa, že „odvolací súd bez vypočutia jeho osoby a bez

nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania nemal právo rozhodnúť s prijatím odlišného

právneho záveru oproti právnemu posúdeniu súdom prvého stupňa“, sa dovolací súd

v prejednávanej veci zaoberal aj otázkou tzv. prekvapivého rozhodnutia, ktoré by v prípade svojej

existencie zakladalo vadu v zmysle

O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, keď odvolací súd potvrdí rozsudok súdu

prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo skutočností, ktoré neboli žalobcom

tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho, aby

účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy,

ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa

o zamietnutí žaloby titulom bolestného nad sumu 149 372,93 € do sumy 1 786 496,70 € sa týka

bolestného uplatneného žalobcom za operácie, ktorým sa podrobil v Juhoafrickej republike a

v Novosibirsku. Pokiaľ ide o operácie v Juhoafrickej republike, odvolací súd sa stotožnil

s názorom prvostupňového súdu, ktorý považoval nárok za premlčaný. Operáciu v Novosibirsku

označil rovnako ako súd prvého stupňa za neúčelnú, pričom tiež vychádzal zo znaleckých

posudkov, podľa ktorých bolo zlepšenie zdravotného stavu výsledkom rehabilitácie a nie tohto

operačného zákroku. Z právneho hľadiska pri posudzovaní účelnosti operácie vychádzal tiež z

, avšak na rozdiel od prvostupňového súdu vôbec neaplikoval predpisy správneho

práva týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, uvedúc, že nie je rozhodujúce, či sa zlepšenie

zdravotného stavu dosiahne na základe vykonanej liečby hradenej z prostriedkov zdravotného

poistenia alebo nie. Z odôvodnenia je dostatočne zrejmé, že je založené na závere, že žalobca

nepreukázal účelnosť vykonania zákrokov ani skutočnosť, že k zlepšeniu jeho zdravotného stavu

došlo výlučne v súvislosti s týmito zákrokmi. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd v tejto časti

nepotvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa z takého právneho dôvodu, ktorý by už nebol

použitý v ním preskúmavanom rozhodnutí.

12

Ďalším výrokom napadnutým dovolaním žalobcu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí žaloby na náhradu nákladov spojených s liečením. Súd prvého stupňa

pri posudzovaní tohto nároku opätovne vychádzal aj z predpisov správneho práva o zdravotnej

starostlivosti, keď uviedol, že operácia je liečbou, výkonom zdravotnej starostlivosti a preto by

jej náklady nemal znášať žalovaný (ale zrejme zdravotná poisťovňa – poznámka dovolacieho

súdu); nárok na jej náhradu totiž nevyplýva z , ktorý

umožňuje pri škode na zdraví uhradiť len účelné náklady spojené s liečením. Za takéto výdavky

by bolo možné považovať cestovné náklady žalobcu, pokiaľ by boli účelné. Keďže súd mal zo

znaleckých posudkov za preukázané, že samotná operácia účelná nebola, nepovažoval ani tieto

výdavky za účelné a žalobu tu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd na tento nárok aplikoval

len . Vychádzal z toho, že žalobcom vynaložené náklady

boli neúčelné, nakoľko nepreukázal, že zákrok v Novosibirsku prispel k zlepšeniu jeho

zdravotného stavu.

V nadväznosti na uvedené a prihliadajúc k tomu, že žalobca mal dostatočný právny i

faktický priestor vytvorený prvostupňovým i odvolacím súdom v inštančnom postupe pre

uplatnenie všetkých procesných práv priznaných mu (napr.

právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam i k právnej stránke sporu, právo podať riadny

opravný prostriedok a namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde a pod.),

dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivým nie je.

V súvislosti s namietanou vadou podľa sa dovolací súd zaoberal aj

opodstatnenosťou tvrdenia dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov obidvoch stupňov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

13

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie

rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj

prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie

dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na

taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (porovnaj Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z

19. februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový ako aj odvolací súd

náležite odôvodnili svoje rozhodnutia. V odôvodneniach dostatočne a zrozumiteľne vysvetlili,

z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj ako jednotlivé nároky žalobcu právne posúdili.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a že

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákona na odôvodnenie rozsudku ( ). Za odňatie možnosti konať pred súdom

14

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či požiadaviek žalobcu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Dovolací súd im však náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko nepodali návrh na uloženie tejto povinnosti žalobcovi ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta