Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/15/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenská republika

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Martina Piovartsyho

na verejnom zasadnutí v Bratislave 1. júna 2011 v trestnej veci obvineného

MUDr. K. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 zák. č.

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde v Trenčíne

pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. K. J., zastúpený obhajcom

JUDr. J. U., advokátom v Trenčíne, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra

2009, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Z dôvodov uvedených v v znení neskorších

predpisov () podľa sa v y s l o v u j e ,

že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2009, sp. zn. ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Podľa napadnuté uznesenie krajského súdu

sa z r u š u j e .

2

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Trenčín z 3. júna 2008, sp. zn.

.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu Trenčín sa p r i k a z u j e ,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 3. júna 2008, sp. zn. , bol

obžalovaný MUDr. K. J. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví

podľa 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

napriek ukončenému vysokoškolskému vzdelaniu v odbore medicína a lekárskej praxi

od 8. augusta 2002 do 21. júna 2003 neposkytol pacientke E. P. trpiacej onkologickým

ochorením (zhubný nádor ľavého prsníka) odbornú lekársku pomoc a starostlivosť lege artis,

ani uvedené zhubné ochorenie nehlásil príslušnému oddeleniu klinickej onkológie, pacientku

v tomto období opakovane vo svojej ordinácii v T. vyšetroval a poskytoval jej svoju

subjektívnu liečbu onkologického ochorenia, a to aj napriek tomu, že nemal na liečenie

onkologicky chorej pacientky odbornú lekársku spôsobilosť a príslušnú atestáciu, pričom

vykonával lekársku prax v rozpore s jeho špecializáciou všeobecného lekára, v dôsledku čoho

došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu pacientky, ktorej ochorenie generalizovalo a následkom

toho 21. júna 2003 v nemocnici zomrela.

Okresný súd za to obvinenému podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

na 6 mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/ podmienečne odložil, pričom podľa

§ 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 rok. Okresný súd zároveň podľa § 49 ods. 1

Tr. zák., s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil trest zákazu činnosti (vykonávať

lekársku prax) na 2 roky. Rozsudkom okresného súdu zároveň poškodený Ing. F. P. podľa

v znení neskorších predpisov bol s jeho nárokom

na náhradu škody odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach.

3

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor.

Obidve tieto odvolania uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2009,

sp. zn. , podľa boli zamietnuté.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený MUDr. K. J. prostredníctvom obhajcu

dovolanie uplatňujúc jeho dôvody podľa a ,

ktorým sa domáhal, aby dovolací súd vyslovil (nešpecifikované) porušenie zákona, resp.

aj a Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd;

zároveň sa domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa,

pričom požadoval, aby Okresnému súdu Trenčín bolo prikázané vec znovu prerokovať

a rozhodnúť, avšak v inom zložení senátu.

Okresný prokurátor v Trenčíne vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol

toto ako nedôvodné odmietnuť. V konaní o dovolaní generálny prokurátor modifikoval toto

stanovisko tak, že pripustil existenciu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného

poriadku z dôvodu, že obvinený pre vylúčenie z lekárskej komory už nemal postavenie lekára,

a preto nemohlo prísť k spáchaniu trestného činu v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti

uloženej mu ako ošetrujúcemu lekárovi; navrhol preto zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí

súdov a vydanie príkazu pre súd prvého stupňa, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval,

že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v stanovenej lehote

a predpísaným spôsobom (, , ),

pričom boli splnené aj ďalšie podmienky dovolania podľa až .

Dovolací súd potom v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu jemu

predchádzajúceho konania so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j/,

písm. i/ a , ktoré sú uvedené v odvolaní, pričom zistil existenciu

dôvodu dovolania podľa .

V rozhodovanej veci obvinený v dovolaní namietal skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa, čo samostatne v prípade dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/ by mohlo viesť k zamietnutiu (odmietnutiu) tohto mimoriadneho opravného

4

prostriedku, lebo dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie súdu (napr. neúplnosť skutkových zistení, resp. nesprávne hodnotenie

dôkazov a pod.). Toto stanovisko však nie je možné uplatniť v rozhodovanej veci, keďže

obvinený v dovolaní namietal dôležitú právnu otázku, že totiž nebola dostatočne preukázaná

príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom, ako aj jeho zavinenie vo vzťahu

k následku; tieto námietky sú dôvodné. Je možné preto konštatovať, že zistený skutkový stav

nebol správne právne posúdený.

Najvyšší súd pripomína, že okresný súd už dvakrát oslobodil obvineného

spod obžaloby pre predmetný skutok, avšak tieto rozsudky boli krajským súdom zrušené

v rámci konania o odvolaniach, pričom vec bola vždy vrátená súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Tretí rozsudok okresného súdu

posudzovaný v teraz rozhodovanej veci je výsledkom akceptácie stanoviska odvolacieho

súdu.

Ako právne pochybný sa v súčasnosti javí záver súdov prvého a druhého stupňa,

že obvinený inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a to v dôsledku porušenia dôležitej

povinnosti vyplývajúcej z jeho povolania (§ 224 ods. 2 Tr. zák.).

Obvinený totiž zrejme v čase spáchania skutku nevykonával povolanie lekára,

a to s poukazom na vtedy účinný o povolaní lekára, o slovenskej

lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o slovenskej komore zubných lekárov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 3

uvedeného zákona povolanie lekára sa vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu na základe

povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa v znení

neskorších predpisov, alebo ako činnosť spolupracujúcej osoby držiteľa povolenia

na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 14 ods. 3 prvého z uvedených zákonov

členstvo v lekárskej komore bolo povinné pre všetky osoby vykonávajúce povolanie lekára

poskytovaním zdravotnej starostlivosti; v zmysle § 14 ods. 6 uvedeného zákona

s neregistrovaným členstvom v komore sa nespájajú práva a povinnosti podľa uvedeného

zákona.

Obvinený bol pôvodne zapísaný v registri lekárov a bol aj členom slovenskej lekárskej

komory, ale v roku 1996 bol z tejto podmienečne vylúčený a následne po nesplnení

5

požiadaviek bol v roku 1999 z nej vylúčený, a tým aj bol vypustený z registra lekárov.

Je možné teda konštatovať, že od roku 1999 obvinený nebol oprávnený vykonávať povolanie

lekára v zmysle platného zákona, a preto nie je akceptovateľný záver, že k smrti poškodenej

v rozhodovanej veci došlo aj v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej

obvinenému z jeho povolania. Nie je možné akceptovať závery okresného a krajského súdu,

že napriek vylúčeniu obvineného z lekárskej komory tento aj naďalej vykonával činnosť

lekára; v jeho postavení išlo o činnosť neregulovanú právnym predpisom.

Najvyšší súd taktiež uzavrel, že súdy prvého a druhého stupňa nevenovali dostatočnú

pozornosť otázke príčinnej súvislosti medzi zisteným konaním obvineného a tvrdeným

následkom, teda smrťou poškodenej. Doterajšie súdne rozhodnutia sa síce opierali o znalecký

posudok, avšak tento nie celkom dostatočne naznačenú otázku objasňuje. Ide však už o oblasť

zisteného skutkového stavu, pričom do týchto otázok v dovolacom konaní nie je možné

zasiahnuť, avšak v ďalšom konaní bude potrebné, aby súdy venovali naznačenej problematike

patričnú pozornosť.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku (minimálne vo vzťahu k ustanoveniu § 224 ods. 2 Tr. zák.),

čím je daný dôvod dovolania podľa .

Obvinený v dovolaní uvádzal ako jeho dôvod tiež okolnosti uvedené v § 371 ods. 1

písm. j/ , teda že odvolanie bolo súdom druhého stupňa zamietnuté

ako nedôvodné hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Dovolací súd tento dôvod

neakceptoval, lebo uvedené ustanovenie zákona má na zreteli odmietnutie odvolania

bez preskúmania veci, čo sa však v rozhodovanej veci nestalo.

Najvyšší súd na tomto základe konštatujúc existenciu už uvedeného dôvodu dovolania

preto podľa § 386 ods. 1 Tr. zák. vyslovil porušenie zákona napadnutým uznesením krajského

súdu v ustanovení § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., následne podľa § 386 ods. 2 Trestného

poriadku toto napadnuté uzneseniu zrušil, rovnako ako predchádzajúci rozsudok okresného

súdu z 3. júna 2008, ako aj nadväzujúce rozhodnutia; podľa

Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval rozhodol.

6

Obvinený sa dovolaním domáhal, aby po zrušení napadnutých rozhodnutí súdov vec

bola rozhodnutá v inom zložení senátu ( ); Najvyšší súd však

nezistil dôvod na také rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 1. júna 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová