Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/209/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J.D.., bývajúcemu v H..,

proti žalovanému Mgr. S.H., bývajúcemu v H.., v konaní o zaplatenie 564,29 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. februára 2010, sp. zn. 10 Co

59/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 16. apríla 2009, č.k.

-320 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 119,49 € s 3% úrokom od

1. marca 1993 do zaplatenia, ďalej povinnosť nahradiť mu trovy konania 392,09 €

a nahradiť aj trovy štátu 18,58 € na účet okresného súdu všetko do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda

o vykonaní prác podľa . Spornou v konaní bola otázka kvality dreva.

Súd považoval žalobu čo do výšky 3 600 Sk za dôvodnú, vychádzal pritom z dĺžky

času, ktorý žalobca strávil v obci K. pri výreze stromov, ďalej z toho, že v obci už boli orechy

zrezané a tiež z dôkazov o odobratí kmeňov zo strany žalovaného. Vychádzajúc z úvahy súdu

( ) množstvo zrezanej guľatiny zodpovedá sume 3 600 Sk, v ktorej súd zohľadnil

sumu 1 000 Sk skôr zaplatenú žalovaným žalobcovi. Úrok z omeškania priznal podľa § 517

ods. 2 v spojení s vyhlášky č. Výsluch vodiča

Tatry 148 zo spoločnosti S. s.r.o. súd nevykonal z objektívnych dôvodov, keď spoločnosť

2

v ktorej vodič pracoval bola zrušená a vymazaná z obchodného registra. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 24. februára 2010,

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil; účastníkom konania nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný

mal oprávnenie na podnikateľskú činnosť od 16.decembra 1992 do 4. apríla 2005 vyvracia

jeho obranu, že prácu vykonával iba na pokyn JUDr. R.Napokon z vyjadrenia žalovaného zo

spisu sp. zn. odvolací súd zistil, že žalovaný sa považoval za spoločného

podnikateľa s JUDr. R.. Medzi žalovaným a JUDr. R. bola tiež uzavretá zmluva o združení

podľa . Odvolací súd považoval za mylný názor žalovaného

o jeho nemožnosti uzavrieť dohodu o vykonaní práce podľa . Za podstatnú

skutočnosť odvolací súd považoval to, kto podpísal dohodu o vykonaní prác a nie to, kto bol

v jej záhlaví označený. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názormi súdu prvého stupňa

vychádzajúcimi z aplikácie ustanovenia a .

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s §

142 ods. 1 a

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil a jeho

dôvodnosť , a Namietal, že postupom súdu prvého stupňa i

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že sa v jeho neprítomnosti

uskutočnilo pojednávanie pred súdom prvého stupňa 9. januára 2007 (na ktorom bolo

zastavené konanie voči žalovanému 2/ JUDr. R. napriek tomu, že predsedovi súdu predložil

zoznam svojich príchodov na Slovensko z Anglicka a výslovne trval na svojej osobnej účasti

na pojednávaní. Žalovaný pôsobil v Anglicku, napriek tomu ho súd predvolával na

pojednávanie z Humenného, ktorú zásielku nikto neprevzal. Odvolací súd konal a rozhodol

bez nariadenia pojednávania i keď žalovaný s tým nesúhlasil. Dovolanie v podstatnej časti

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

), ktorému vyčítal nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne závery

vo veci samej a o náhrade trov konania. Za inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) považoval nevhodné správanie

3

konajúceho sudcu súdu prvého stupňa, prejednávajúceho vec od roku 1993/1994, ktorý na

verejnosti i v priestoroch súdu sa nikdy žalovanému neodzdravil, v roku 2003 na

narodeninovej oslave jedného zo sudcov Okresného súdu Humenné odmietol podať

žalovanému ruku a mal sa vyjadriť voči nemu negatívne, ako predseda súdu dal tiež príkaz

justičnej stráži, aby bol žalovaný pri vstupe do budovy súdu podrobovaný osobnej prehliadke,

sudca sa teda inak správal k žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, než ku žalovanému,

u ktorého to vzbudilo dôvod zaujatosti. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa písomne k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má právnické vzdelanie

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V ustanovení § 238 ods. 1 až

3 je upravená prípustnosť dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu

V zmysle prvého odseku tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle jeho

druhého odseku je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon v zmysle jeho

tretieho odseku je prípustné dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

4

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Zo zvoleného legislatívno-technického riešenia (zaradenia jednotlivých ustanovení

zákona) možno vyvodiť, že ustanovenia a majú vo vzťahu k jeho

predchádzajúcim odsekom povahu špeciálnej úpravy a obsahujú výnimky z nich. V týchto

ustanoveniach je vyjadrený zámer zákona, aby určité rozhodnutia (buď so zreteľom na

povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité špecifiká predmetu konania) neboli

v dovolacom konaní prejednávané. V zákonodarca vylúčil prípustnosť

dovolania proti (niektorým) rozsudkom vydaným vo veciach upravených Zákonom o rodine.

V zase vyslovil neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v

ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy (na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá

a je teda zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby dovolanie

smerovalo proti rozsudkom uvedeným v až 3

V prejednávanej veci žalobca od žalovaného požadoval peňažné plnenie 564,30 €

(17 000 Sk) s príslušenstvom. Okresný súd Humenné rozsudkom z 26. septembra 1997 č.k.

-79 (o.i.) žalobu v časti o 3 000 Sk s príslušenstvom zamietol; Okresný súd

Humenné rozsudkom z 18. januára 2005 č.k. -162 žalobu (o.i.) v časti

o 10 400 Sk s príslušenstvom zamietol; predmetom konania zostala suma 119,49 € (3 600 Sk)

s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné zo

16. apríla 2009 č.k. -320, ktorý napadol odvolaním len žalovaný. Krajský súd

v Prešove rozsudkom z 24. februára 2009 sp.zn. , ktorý je napadnutý

5

dovolaním, rozhodoval o uvedenom odvolaní žalobcu – len vo vzťahu k ním napadnutému

výroku prvostupňového rozsudku. Odvolací súd teda v danom prípade vo veci samej rozhodol

o peňažnom plnení 119,49 € (3 600 Sk) s príslušenstvom. So zreteľom na ustanovenie § 238

ods. 5 bolo potrebné vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou

peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté odvolacím súdom (treba pripomenúť, že na

príslušenstvo istiny, o ktorej rozhodoval odvolací súd, sa pritom neprihliada).

Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (6. septembra 1993) predstavovala

2200 Sk, t.j. 73,026 € (viď čl. III nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 654/1992 Zb.

republiky ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré vykonávacie predpisy k

a k zákonu o mzde, ktorým sa mení nariadenia vlády

Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. o minimálnej mzde), jej

trojnásobok činí 219,07 € (6 600 Sk). Dovolanie žalovaného teda smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (119,49

€ < 219,07 €). Na danú vec sa preto vzťahuje ustanovenie , ktoré

prípustnosť dovolania vylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dospel

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného procesne neprípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

6

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Z vymenovaných procesných vád je žalovaným v dovolaní namietaná vada konania

podľa , ktorá (podľa neho) spočíva v tom, že súd prvého stupňa

9. januára 2007 uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa mal v tom čase

zdržiavať v Anglicku. Zároveň odvolací súd vo veci konal bez nariadenia pojednávania i keď

s tým žalovaný nesúhlasil.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.). Musí však ísť

o znemožnenie konkrétnych procesných práv, ktoré už v ďalšom štádiu konania nemôže

uplatniť a tak nemôže dosiahnuť sledované právne účinky, resp. ich efektívne uplatnenie

neprichádza v úvahu.

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 9. januára 2007 (č.l. 226)

vyplýva, že súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, na ktorom bol vypočutý

ako účastník konania žalovaný 2/ JUDr. J.R. Došlo na ňom aj k vyhláseniu rozhodnutia,

ktorým bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené; uložená žalovanému 1/ povinnosť

nahradiť žalovanému 2/ trovy konania 9 632 Sk a vylúčená zvyšná časť žaloby na samostatné

konanie (vyhlásené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2007). Po opakovanom

odročení pojednávania v dôsledku neprítomnosti žalovaného súd prvého stupňa na

pojednávaní 16. apríla septembra 2009 rozhodol vo veci samej za osobnej účasti žalovaného.

(č.l. 315).

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzal postup na súdnom pojednávaní

16. apríla 2009 na ktorom sa zúčastnil žalovaný a tak mal možnosť uplatniť všetky svoje

procesné práva. Len skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil predchádzajúceho pojednávania

bez ďalšieho automaticky neznamená, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Je potrebné totiž prihliadať na stav, že niektoré z procesných

práv môžu byť efektívne a účinne uplatnené i v ďalšom priebehu konania. Žalovaný v tejto

7

súvislosti nekonkretizoval, porušenie ktorých konkrétnych procesných práv namieta;

dovolaciemu súdu preto nebola daná možnosť posúdiť príčinu súvislosť medzi prípadným

namietaným konkrétnym porušením procesného práva a neskorším postupom súdu zavŕšeným

prvostupňovým rozhodnutím. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že žalovaný

neuplatnil opravné prostriedky proti rozhodnutiu vyhlásenom na pojednávaní súdu

9. januára 2007.

Pokiaľ dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal bez

nariadenia pojednávania 24. februára 2010 bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, treba

uviesť :

Podľa a (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podmienky, za splnenia ktorých môže odvolací súd konať bez pojednávania, musia

vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom prípade odvolací súd

nemusel doplňovať alebo opakovať dokazovanie, lebo sa stotožnil so skutkovým stavom

a právnym posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu prvého

stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní (viď napr. č.l. 315 spisu)

nariadenom podľa Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci (zaplatenie ceny za

porez drevnej hmoty), obsahu spisu a stanoviska žalovaného (bez bližšej konkretizácie

dôvodu pre nariadenie odvolacieho pojednávania vyplývajúceho z ) zaujal

dovolací súd názor, že v tomto prípade nešlo o vec dôležitého verejného záujmu (nejde o veci

týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného

celku a pod.). Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva explicitne netrvá na tom, aby civilné spory

(občianskoprávne konania) sa mali na každom stupni prejednávať verejne - na ústnych

súdnych pojednávaniach. Požiadavka verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bola

zachovaná (č.l. 361 spisu). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd

v danom prípade nebol povinný nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej a že

8

postupoval v súlade s , Procesný postup odvolacieho súdu nezaložil

procesnú vadu konania v zmysle

V nadväznosti na uvedené dovolací súd nezistil, že postupom súdov (prvostupňového

i odvolacieho) došlo k procesnej vade v zmysle

Pokiaľ dovolateľ namieta, že v konaní došlo k iným vadám konania, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p) a zároveň, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ), ktoré vidí predovšetkým v nevhodnom správaní sa sudcu k žalovanému

a ďalej tiež v tom, že súdy nevypočuli ako svedka vodiča Tatry 148, nevysporiadali sa

náležite so všetkými dôkazmi, nesprávne posúdili dohodu o vykonaní prác uzavretú medzi

žalovaným a JUDr. R., nesprávne posúdil zmluvu o združení uzavretú v zmysle § 829

, kde žalovaný zastával funkciu riaditeľa pre drevovýrobu a záväzky

združenia voči tretím osobám zastrešovala firma R. v tejto súvislosti dovolací súd osobitne

zdôrazňuje že „iná vada“ konania a nesprávne právne posúdenie sú síce relevantnými

právnymi dovolacími dôvodmi, samé osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ je

dovolanie procesné neprípustné (čo je aj tento prípad), nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu z dôvodov uvedených v a

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade dovolanie žalobcu smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok v zmysle

prípustný a vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom

zistené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. So zreteľom na uvedené

nezaoberal sa dovolací súd vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 8. júna 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta