Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/50/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,

advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. februára 2009 č. k. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 17. februára 2009 č. k. -73 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 123/2008-rozkl. z 18.8.2008 v spojení s rozhodnutím č. 6075/2008-2.1/KD z 4.6.2008

z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho

právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.

O d ô v o d n e n i e :

Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych

konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych

zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok

2

ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území

alebo súhlasu na pouţitie chemických prípravkov v týchto lokalitách.

Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na povolenie výnimky

na spracovanie kalamity v A – zóne: Babia hora na území Chránenej krajinnej oblasti Horná

Orava) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému svoju účasť a následne sa domáhal

priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc sa na

o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na článok 9 Dohovoru o prístupe

k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto rozsudku ďalej len „Aarhuský dohovor“).

Rozhodnutím č. 123/2008-rozkl. z 18.08.2008, ţalovaný správny orgán na návrh

rozkladovej komisie zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným

na prvom stupni, ktorým ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne

obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,

právne zhodné ţaloby.

Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý

ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,

ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,

ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,

ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

3

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011

jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,

pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ), a preto postupom podľa v spoj.

s rozsudok zmenil tak, ţe podľa napadnuté

rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa

zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky

pod sp. zn. aţ sa týkali rovnakých účastníkov, obdobného

skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok

ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny) a totoţného právneho

problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka správneho konania, potom

Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6

(navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov s výsledkami súdneho konania

nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tú skutočnosť, ţe dôvody,

ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn.

(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ), zvolil takú procesnú ekonómiu,

ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené

rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii, resp. je dostupné na internetovej stránke

Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.

Nakoľko však v prejednávanej veci ide o povolenie výnimky na spracovanie kalamity

v A – zóne: Babia hora na území Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v súlade s § 16

ods. 1 písm. b) , Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti

4

komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov

a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín.

Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie

kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich

živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo,

ako je uvedené v článku 130r zmluvy.

Podľa čl. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení

vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej

fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i).

Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia

na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a)

v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov

vo voľnej prírode;

b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat,

hibernácie a sťahovania;

c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;

d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné

opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV

písm. b) a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto

rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.

Podľa čl. 16 ods. 1 písm. a) až c) Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje

uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného

5

druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení

článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;

b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,

rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;

c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných

dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky

charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.

Práve toto sú ďalšie komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených

v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. doplňujú rámec argumentov, prečo je

nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia

postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne

poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo

neboli splnené. Bez tohto prístupu by sa nenaplnili závery hore citovaného rozsudku Súdneho

dvora Európskej únie sp. zn. C-240/09 za účelom kontradiktórneho preverenia pochybností

ţalobcu, či povolenie výnimky je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného

významu nachádzajúcich sa v dotknutom území.

Obdobné závery vyslovil Najvyšší súd v inom svojom rozsudku, sp. zn.

z 25.01.2011, a to ţe postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania

účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, pričom účastníci

konania a verejnosť poţíva ústavné právo na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu

a právo na informovanosť v oblasti ţivotného prostredia. Potom tak závaţné rozhodnutie,

akým nepochybne povolenie výnimky z ochrany ţivočíšnych alebo rastlinných druhov

a povolenie zásahu na územie lesov je, musí vyhovovať podmienke čo najpresnejšie,

jednoznačne a určite objasniť aj verejnosti povolený zásah do ţivotného prostredia,

tzn. predmetu chráneného zákonom.

V prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez pojednávania,

lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i

6

ods. 2 (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi

vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie

a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku

splnilo podmienky uvedené v

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia

a v spojitosti s

Podľa v spojení s platí, že ak odvolací súd zmení

rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa veta druhá a v spojení s platí,

že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť

najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..

7

Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov

1. stupňového konania v sume 130,75 € (č. l. 50) a následne celého konania v sume 274,60 €

(podanie zo 06.06.2011).

Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia

právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s Dôvody hodné

osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno

z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou

otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.

Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj

ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom

rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť právnej

zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov

súdu.

Podľa veta prvá platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto

prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého

konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne

náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. júna 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová