Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dcc/363751.df4d7e.pdf
PDF · 137.45 KB
No categories available
5Sžp/74/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžp/74/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,
advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 19. marca 2009 č. k. 1S 176/2008-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 19. marca 2009 č. k. 1S 176/2008-73 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 101/2008-rozkl. z 26.6.2008 v spojení s rozhodnutím č. 3566/2008-2.1/KD z 21.4.2008
z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.
O d ô v o d n e n i e :
2
Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych
konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych
zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území
alebo pouţitia chemických prípravkov, resp. osobitných postupov v týchto lokalitách.
Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na povolenie výnimky
z ochrany chránených ţivočíchov) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému svoju
účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc sa na § 14
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na článok 9 Dohovoru
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto rozsudku ďalej
len „Aarhuský dohovor“).
Rozhodnutím č. 101/2008-rozkl. z 26.06.2008, ţalovaný správny orgán na návrh
rozkladovej komisie zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným
na prvom stupni, ktorým ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne
obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,
právne zhodné ţaloby.
3
Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,
ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,
ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,
ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,
pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj.
s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté
rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil
a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov, obdobného
skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny) a totoţného právneho
problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka správneho konania, potom
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6
O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov s výsledkami súdneho konania
nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tu skutočnosť, ţe dôvody,
ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009
4
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008), zvolil takú procesnú ekonómiu,
ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené
rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii, resp. je dostupné na internetovej stránke
Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.
V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i
ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi
vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie
a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
5
Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov
1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 49), odvolacieho súdneho konania v sume
71,92 € (č. l 89) a následne celého konania v sume 202,67 € (podanie zo 06.06.2011).
Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia
právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno
z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou
otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.
Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj
ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom
rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť právnej
zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov
súdu.
Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
6
Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto
prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého
konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne
náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. júna 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová