Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5d1/363141.cff11e.pdf
PDF · 113.02 KB
No categories available
6Cdo/220/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 220/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. a.s., so sídlom v B., proti
ţalovanej A. N., bývajúcej v B., o zaplatenie 40,23 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 7 C 210/2005, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 31. júla 2009 sp. zn. 5 Co 226/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 23. júna 2008 č. k. 7 C 210/2005-96 zaviazal
ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 1 212,-- Sk (40,23 €) a trovy konania v sume 2 731,-- Sk
(90,65 €) z titulu porušenia tarifných a prepravných podmienok, keď 13. februára 2003
cestovala v prostriedku MHD v Bratislave na linke č. 34 bez cestovného lístka.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 227/2008
na odvolanie ţalovanej predmetný rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny,
ţalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ţalobcovi nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalovaná osobne na súde 29. decembra
2008 dovolanie. V doplnení tohto dovolania poţiadala súd o oslobodenie od súdnych
poplatkov v dovolacom konaní a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie
konanie.
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 8. júna 2009 č. k. 7 C 210/2005-177 ţalovanej
oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní nepriznal a zástupcu z radov
advokátov pre dovolacie konanie jej neustanovil s odôvodnením, ţe preukázané majetkové,
osobné a zárobkové pomery ţalovanej a výška poplatku, oslobodenie od súdnych poplatkov
neodôvodňujú. Navyše, z tvrdení uvedených v dovolaní, sa nároky ţalovanej javia ako
bezúspešne uplatňovanie práva. Neboli preto splnené zákonné podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov uvedené v § 138 ods. 1 O.s.p. a teda ani zákonné
podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2009 sp. zn. 5 Co 226/2009
na odvolanie ţalovanej napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov sú rozhodujúce, okrem pomerov účastníka, aj výška súdneho poplatku a povaha
nároku. Pomery účastníka treba skúmať z toho hľadiska, či tieto mu umoţňujú platiť náklady
súdneho konania bez ohrozenia výţivy vlastnej alebo prípadne výţivy iných osôb, ktoré je
podľa zákona povinný vyţivovať a či je tak moţné od neho splnenie poplatkovej povinnosti
spravodlivo poţadovať. V súvislosti s majetkovými pomermi ţalovanej sa stotoţnil
so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaná je síce čiastočná invalidná dôchodkyňa,
poberajúca čiastočný invalidný dôchodok, ktorá však má príjmy aj z podnikania a pri jej
majetkových pomeroch treba zohľadniť aj výnos z predaja bytu. Dospel preto k záveru, ţe
zaplatením súdneho poplatku za dovolanie (jeho výška je 33 eur), ktorý predstavuje
jednorazovú platbu a teda ţalovanú nepostihuje pravidelne, nedôjde k ohrozeniu jej výţivy.
Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, ţe ţalovaná nesplnila ani druhú
podmienku pre priznanie oslobodenia od poplatku a to, ţe v dovolacom konaní nejde u nej
o zrejme bezúspešné bránenie práva. Keďţe ţalovaná nespĺňa predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, okresný súd správne dospel k záveru, ţe nie je u nej splnená zákonná
podmienka pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. Povaţoval preto
rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním s odôvodnením, ţe konanie
pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a ţe odvolací súd potvrdením tohto rozhodnutia vec, rovnako ako prvostupňový súd,
nesprávne právne posúdil. Uviedla, ţe prvostupňový súd pri posudzovaní jej pomerov skúmal
výlučne situáciu z roku 2008, ktorá bola neaktuálna a pri rozhodovaní nezohľadnil ţalovanou
neskôr zaslané materiály. Doplnenie nových rozhodujúcich skutočností, si podľa dovolateľky
vyţadovalo vykonať aj doplnenie dokazovania. Neboli preto splnené podmienky
na prejednanie odvolania bez nariadenia pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) v tomto
konaní skúmal, či je procesne prípustné v poradí druhé dovolanie ţalovanej smerujúce proti
potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
ţalovanej v dovolacom konaní a o neustanovení jej zástupcu z radov advokátov pre dovolacie
konanie.
V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto
ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania; ak táto podmienka nie je
splnená, dovolací súd nemôţe preskúmať dovolaním napadnuté rozhodnutie.
I keď dovolateľka nie je zastúpená advokátom a nemá právnické vzdelanie (§ 241
ods. 1, veta druhá O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto
dovolania bolo moţné nedostatok podmienky povinného zastúpenia povaţovať za dôvod
pre zastavenie konania. V situácii, kedy predmetom dovolacieho prieskumu má byť
rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti účastníčky konania o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov, by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu
vlastného cieľa, ktorý účastníčka podaním ţiadosti sledovala a k popretiu zmyslu dovolacieho
konania, v ktorom má byť záver o tom, ţe ţalovaná nemá právo na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov v dovolacom konaní, a tým podmienené právo na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov pre dovolacie konanie, skúmaný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolateľka napadla potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska
§ 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
K prípadnej moţnej existencii vady vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
treba uviesť, ţe ţalovaná bliţšie nezdôvodnila, v čom mal spočívať nesprávny postup súdu,
v dôsledku ktorého jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe
by sa súdy dopustili porušenia procesných ustanovení majúcich za následok odňatie moţnosti
ţalovanej pred súdom konať. K jej tvrdeniu, ţe doplnenie nových rozhodujúcich skutočností,
si podľa nej vyţadovalo vykonať aj doplnenie dokazovania, dovolací súd uvádza, ţe
posúdenie, či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je
vecou úvahy odvolacieho súdu. Navyše, pri skúmaní zákonných predpokladov oslobodenia
od súdnych poplatkov nejde o sporové konanie. Odvolaciemu súdu nemoţno preto vyčítať
prípadný nesprávny postup v tom, ţe na prejednanie jej odvolania proti uzneseniu, ktorým jej
okresný súd nepriznal oslobodenie od poplatkov a nevyhovel jej návrhu na ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, nenariadil pojednávanie. Obsah spisu nedáva podklad ani
pre záver, ţe by súdy neustanovili ţalovanej zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, hoci pre to neboli dané procesné predpoklady. Dovolací súd dospel preto k záveru,
ţe postup súdov nemal za následok znemoţnenie realizácie procesných práv ţalovanej
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
K dovolateľkou uvádzaným dôvodom dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. –
tzv. iná vada, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. – rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd
uvádza, ţe síce sú prípustnými dovolacími dôvodmi, ale prípustnosť dovolania ani jeden
z nich nezakladá.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky
mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júna 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová