Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78b/363107.342597.pdf
PDF · 108.94 KB
No categories available
6Cdo/60/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 60/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MUDr. D. B., bývajúceho
v B., v dovolacom konaní zastúpeného súdom ustanovenou advokátkou JUDr. R. B.,
so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Bratislava, Pribinova 2, 2/ Slovenskej republike - Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2 a 3/ Slovenskej republike - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné námestie 13, o náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. 18 C 96/2003, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 29. októbra 2009 sp.zn. 9 Co 187/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave (odvolací súd), konajúci o odvolaní ţalobcu vo veci samej
a odvolaní ţalovanej 1/ proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, uznesením z 29. októbra
2009 sp.zn. 9 Co 187/2009 odmietol odvolanie ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava (súd prvého stupňa) z 10. novembra 2008 č.k. 18 C 96/2003-740 vo veci samej
a zmenil jeho výrok o náhrade trov konania účastníkov tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 26,65 € a ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov
konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov (O.s.p.) majúc za to, ţe nemá zákonom poţadované náleţitosti.
Dodal, ţe podanie ţalobcu, označené ako odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa,
pouţíva útočný a hrubo uráţlivý jazyk, prekročil hranicu únosnej kritiky.
Proti tomuto uzneseniu ţalobca podal dovolanie. Ţiadal napadnuté uznesenie, ale
i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a ţalobe vyhovieť. Dovolanie odôvodnil dovolacím
dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol,
ţe odvolací súd porušil jeho právo na verejné prerokovanie veci a na spravodlivé súdne
konanie. Podľa ţalobcu je rozhodnutie odvolacieho súdu „prototypom kriminálneho
svojvoľného výčinu“ a je „brutálne uráţlivé a sprosté“.
Ţalovaní navrhli dovolanie ţalobcu odmietnuť, resp. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním,
pretoţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je prípustné len proti
zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Keďţe dovolaním ţalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemoţno prípustnosť jeho dovolania vyvodiť
z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Dovolací súd takéto vady konania, majúce za následok tzv. zmätočnosť
konania, nezistil.
Pokiaľ ţalobca, okrem invektív voči sudcom, ktorí vo veci doposiaľ konali, tieţ
namieta, ţe odvolací súd porušil jeho právo na verejné prerokovanie veci, dovolací súd
poznamenáva, ţe dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za
dôsledok odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať.
Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., účinného od 15. októbra 2008, na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý
verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214
ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade
so zákonom, pokiaľ dňa 29. októbra 2009 prejednal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra
2009). Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ţalobca namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí jeho
odvolania z dôvodov, ţe nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., hoci boli dodrţané
podmienky podľa § 209 ods. 1 O.s.p., dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu plne
stotoţňuje. Súd prvého stupňa uznesením z 8. januára 2009 márne vyzýval ţalobcu
na odstránenie nedostatkov jeho odvolania, ktoré bránili tomu, aby odvolací súd o ňom mohol
konať. Odvolací súd svojím rozhodnutím o odmietnutí dovolania neodňal ţalobcovi právo
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júna 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová