Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
617/363536.6c63c5.pdf
PDF · 216.54 KB
No categories available
2Sžf/36/2010
Najvyšší súd 2Sžf/36/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: V. Z. Z., a.s., zastúpeného advokátom Mgr. S. F., proti
žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 041-P/03-2009 z 10.marca 2009 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 53-
SK.2/6000/2/2006/2007 z 21.marca 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 18.júna 2010, č. k. 4S/76/2009-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 18.júna 2010, č. k. 4S/76/2009-44 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18.júna 2010, č. k. 4S/76/2009-44 podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 041-P/03-2009
z 10.marca 2009, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného
č. 53-SK.2/6000/2/2006/2007 z 21.marca 2007, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu
vo výške 196 426,- Sk, t. j. 6 520,15€ podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2003 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády
v nadväznosti na ust. § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), za postup pri výbere
zmluvného partnera na predmet obstarávania „E.Z.K.V.“ metódou verejného obstarávania –
rokovacie konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienok na jej použitie. Po preskúmaní
zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného dospel krajský súd v záveru, že tieto sú v súlade
so zákonom.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu správneho spisu
ako aj z vyjadrení účastníkov konania krajský súd zistil, že 2.marca 2006 bol žalovaným
vypracovaný protokol č. 53-6000/4/2006 o výsledku kontroly dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní zameranej na kontrolu postupu obstarávateľa, V. K. K. (právneho
predchodcu žalobcu) pri výbere dodávateľa predmetu obstarávania – rekonštrukcia a dostavba
sauny, dobudovanie prístupovej cesty k saune, rekonštrukcia budovy E. – plastové okná
a dvere, rekonštrukcia balkónov, práce realizované firmou H. za roky 2003, 2004, 2005.
Pri predmete obstarávania – výmena drevených zábradlí, medzistienok, balkónových
podláh v objekte E., rekonštrukcia budovy E. – plastové okná a dvere, žalovaný skonštatoval,
že žalobca od 26.júla 2005, kedy mu bol doručený záväzný hygienický pokyn od Vojenského
ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava do 1.októbra 2005, kedy bola prevádzka na
základe pokynu uzavretá, nevykonal žiaden úkon smerujúci k obstaraniu dodávateľa
potrebných prác formou verejnej alebo užšej súťaže a bez splnenia podmienok podľa § 66
ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní použil metódu verejného obstarávania bez
zverejnenia. Havarijný stav teda podľa názoru krajského súdu nenastal bezprostredne pred
výberom metódy verejného obstarávania.
Žalobca bol s výsledkami predmetnej kontroly oboznámený a 2.marca 2007 mu bolo
doručené oznámenie žalovaného o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty
za postup žalobcu pri výbere zmluvného partnera na predmet obstarávania „ E. V K. K.“
s použitím metódy verejného obstarávania bez zverejnenia v zmysle záverov uvedených
v protokole o výsledku kontroly. Zároveň bol oboznámený s možnosťou podať vyjadrenie
k podkladu pre rozhodnutie (protokol č. 53-6000/4/2006) a navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca
sa vo veci nevyjadril.
Z obsahu spisu, najmä Odôvodnenia výberu metódy verejného obstarávania
vypracovaného žalobcom 15.októbra 2005, následnej korešpondencie s dodávateľom prác,
ako i zo zmluvy o dielo č. 04/11/2005 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom 11.novembra
2005, krajský súd zistil, že toto začalo pred dňom 31.januára 2006. Z odseku 5 predmetného
ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný bol povinný postupovať podľa predpisov účinných
v čase začatia rokovacieho konania bez zverejnenia, teda podľa zákona č. 523/2003 Z. z.
o verejnom obstarávaní v jeho znení platnom do 1.2.2006, podľa ktorého je potrebné vec
posudzovať. Žalovaný v zmysle uvedeného predpisu postupoval.
Ako vyplýva z rozhodnutia Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava
č. VÚHE-34/31-4/2005-OSZD z 26.júla 2004, ktorým sa dňom 1.októbra 2005 zakazuje
prevádzka objektu E. V. K. K. z dôvodu, že neboli vykonané sanačné práce nariadené
žalobcovi záväzným pokynom č. VÚHE-34/9-2/2004-OH z 25.februára 2004, žalobca už
v čase vydania rozhodnutia 25.februára 2004 bol upozornený, že ak neodstráni zistené závady
brániace riadnemu užívaniu objektov, bude daný príkaz na zákaz prevádzky.
Krajský súd poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca riadne vo veci
odstránenia závad nekonal najmenej od februára 2004, o stave objektu mal vedomosť dlhšie
časové obdobie, závady, resp. predmet plnenia špecifikovaný v zmluve o dielo č. 04./11/2005
z 11.novembra 2005, v bode č. 2 (výmena okien a dverí) nie je svojim charakterom
následkom jednorazovej mimoriadnej okolnosti (havárie, živelnej udalosti a pod.),
ale následkom dlhodobého užívania zariadenia so stanovenou dobou životnosti a jeho
prirodzeného opotrebovania. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že k metóde
rokovacieho konania bez zverejnenia pristúpil z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej
žalobcom. Mimoriadnou udalosťou nie je podľa názoru krajského súdu ani uzavretie
prevádzky objektu E., pretože k nemu došlo následkom neplnenia záväzného pokynu z
25.februára 2004 žalobcom po tom, ako Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava
vykonal kontrolu plnenia predmetného rozhodnutia a zistil, že havarijná situácia v objekte
nebola s odstupom 17 mesiacov odstránená.
Žalobca v správnom ani v súdnom konaní podľa názoru krajského súdu nepreukázal
ani podmienku časovej tiesne, pretože opotrebovanie a zhoršený technický stav objektu
je dôsledkom jeho dlhodobého užívania, pričom žalobca vedel o hrozbe zákazu prevádzky
v objekte E. v prípade neodstránenia vád objektu najneskôr od februára 2004, kedy bol na túto
možnosť upozornený Vojenským ústavom hygieny a epidemiológie.
Žalobca podľa názoru krajského súdu nemohol konať ani v časovej tiesni, pretože
k zvoleniu metódy verejného obstarávania pristúpil až po tom, ako bol objekt uzavretý,
a v tom dôsledku už nehrozil zdravie a život ohrozujúci stav, ktorý by nebolo možné odvrátiť
voľbou inej metódy verejného obstarávania. Ekonomické dôvody podľa názoru krajského
súdu nemôžu byť časovou tiesňou, tak ako to charakterizoval žalobca vo svojich námietkach,
pretože, zrejme ekonomické dôvody (dosahovanie príjmov bez následných investícií
do opráv) mali za následok vzniknutý stav.
Krajský súd sa tiež zaoberal otázkou primeranosti výšky uloženej pokuty a poukázal
na to, že pri ukladaní pokuty žalovaný prihliada najmä na povahu, mieru zavinenia,
závažnosť, spôsob a dôsledky porušenia povinnosti. Žalovaný môže začať konanie o uložení
pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do troch
rokov odo dňa, keď toto porušenie nastalo.
Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalovaný sa dozvedel
o porušení zákona žalobcom na základe vykonanej kontroly 2.marca 2006 a konanie
začal v zákonom určenej lehote, vykonaním oznámenia o začatí správneho konania
z 27.februára 2007. Subjektívna aj objektívna lehota podmieňujúca oprávnenie uložiť pokutu
bola teda podľa názoru krajského súdu zachovaná.
Zmluvná cena dodaného diela bola stanovená v bode č. 5 zmluvy o dielo
č. 04/11/2005 vo výške 3.928.527,-Sk, pričom 5% z uvedenej čiastky predstavuje
196.426,-Sk. Pokuta uložená žalovaným zodpovedá zákonnému určeniu. Krajský súd
poukázal na to, že v danom prípade zákon nedáva správnemu orgánu možnosť iného postupu.
Text zákona je jednoznačný a ukladá povinnosť správnemu orgánu uložiť taxatívne určenú
výšku pokuty. Správny orgán takisto nemôže uložiť v prípadoch určených v § 123 ods. 1,
písm. a) zákona, inú pokutu ako je určená zákonom a prihliadnuť na okolnosti prípadu.
Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonom a v konaní správneho orgánu nezistil
vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie a zruší
napadnuté rozhodnutia žalovaného, nakoľko právne a skutkové vyhodnotenie urobené
krajským súdom je nesprávne.
Podľa jeho názoru odôvodnenie výberu metódy – rokovacie konanie bez zverejnenia,
ktoré je súčasťou dokumentácie z procesu verejného obstarávania podľa vtedajšieho
skutočného stavu deklarovalo mimoriadnu udalosť a časovú tieseň pre zabezpečenie
realizácie záväzného hygienického pokynu a nevyhnutnosť okamžitého odstránenia
havarijného stavu, čo bolo podmienkou pre použitie postupu výberu zmluvného partnera
rokovacím konaním bez zverejnenia. Metóda rokovacie konanie bez zverejnenia bola podľa
jeho názoru použitá z dôvodov časovej tiesne.
Podľa Rozhodnutia VÚHE Bratislava č. 34/31-4/2005-OSZD kontrola
26.júla 2005 organizácii vytkla, že neboli odstránené všetky nedostatky zistené pri kontrole
25.februára 2004 a zároveň zistila, že následkom živelnej pohromy došlo k ďalšiemu
zhoršeniu technického stavu budovy a zistila tiež nové nedostatky a vydala zákaz
prevádzkovania objektu E.. V zdôvodnení sa uvádza, že technický stav hlavnej budovy
kúpeľov neumožňuje jej prevádzku z dôvodu hroziaceho vzniku úrazov a ochorení pacientov
a personálu kúpeľov. Tento záver vyhodnotilo vedenie V. K. K. ako mimoriadnu udalosť.
Časová tieseň vznikla podľa názoru žalobcu tým, že vedenie VKK bolo
zriaďovateľom, t.j. Ministerstvom obrany SR sústavne ubezpečované, že organizácii budú
pridelené požadované finančné zdroje a to v celej požadovanej výške a organizácia tak bude
môcť začať obstarávať. Pretože sa rozhodnutie o pridelení potrebných zdrojov neustále
odďaľovalo a blížil sa čas povinnosti uzatvoriť prevádzku, manažment kúpeľov bol nútený
použiť metódu verejného obstarávania rokovacie konanie bez zverejnenia, pretože časová
náročnosť procesu pri použití inej metódy verejného obstarávania by už vôbec nedovolila
zrealizovať odstránenie nedostatkov do konca roka 2005.
Vedenie V. K. K. na základe nálezu Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie
Bratislava pri predchádzajúcej kontrole v roku 2004, kedy prevádzka budovy E. nebola pre
zistené závady okamžite zakázaná, malo všetky dôvody oprávnene predpokladať, že VÚHE
zvolí rovnaký postup aj pri kontrole z 26.júla 2005 a očakávalo, že príspevkovej organizácii
bude vytvorený dlhší časový priestor (podobne ako tomu bolo v minulostí) na postupné
odstraňovanie zistených závad a obstarávanie prác na odstránenie nedostatkov obvyklým
spôsobom tak, ako budú finančné prostriedky postupne prideľované zriaďovateľom.
Oprávnenosť vyššie popísanej domnienky potvrdzuje práve skutočnosť, že prevádzka
v objekte E. nebola zakázaná okamžite 26.júla 2005, technický stav budovy sa nezhoršoval
rapídne a na základe verbálnych prísľubov najvyšších úradníkov rezortu sa javilo ako reálne
postupné odstraňovanie nedostatkov.
Technický stav budovy podľa názoru žalobcu nebol taký katastrofálny aby muselo
byť rozhodnuté o zastavení jej prevádzky v takom krátkom termíne, ktorý nevytváral reálny
časový priestor na účelné konanie.
Žalobca poukázal na to, že v prvých týždňoch po doručení Rozhodnutia VÚHE
o zatvorení prevádzky E. vedenie podniku vyvinulo enormnú snahu o jeho prehodnotenie
a zreálnenie termínu. Ako potvrdenie reálnosti a opodstatnenosti tohto predpokladu
vtedajšieho manažmentu kúpeľov svedčí ex post práve opätovné otvorenie prevádzky objektu
E. k 1.februáru 2006, aj keď v dobe vydania opätovného povolenia jej prevádzky neboli pre
nedostatok finančných zdrojov odstránené všetky závažné nedostatky, pre ktoré bola
prevádzka k 1.októbru 2005 zakázaná ako napr. závady na rozvodoch kanalizácie a vodovodu
a pod..
Havarijný stav a mimoriadna udalosť nastali podľa názoru žalobcu v skutočnosti
až vtedy, keď VÚHE Bratislava nesúhlasil s odložením lehoty na uzatvorenie E.
a s predĺžením lehoty na odstránenie závad, napriek tomu, že za tých niekoľko mesiacov
sa technický stav budovy nezhoršil a Vojenský ústav hygieny a epidemiológie trval na jej
uzatvorení. V prípade že by VÚHE Bratislava prevádzku budovy E. zakázal okamžite, pri
svojej kontrole 26.júla 2005, bolo by ihneď zrejmé, že je nevyhnutné riešiť túto mimoriadnu
udalosť bez akéhokoľvek odkladu a časová tieseň v snahe predísť negatívnym dopadom tohto
rozhodnutia by nebola vôbec vznikla.
Žalobca poukázal na to, že všetky vyššie popísané okolnosti viedli manažment
príspevkovej organizácie k výberu metódy verejného obstarávania – rokovacieho konania
bez zverejnenia, nakoľko iný postup pri výbere zmluvného partnera na dané plnenie,
by neúmerne oddialil začiatok prác, a tým by sa len prehlbovala organizačná a ekonomická
kríza kúpeľov s prepadom výnosov a neúmerným zvyšovaním nákladov spojených
s neefektívnym prevádzkovaním Z. a odstraňovaním havarijného stavu.
Podľa názoru žalobcu V. K. K., ako štátna príspevková organizácia postupovala
v zmysle zákonných pravidiel a podmienok, ktoré ustanovoval tento zákon dodržujúc
finančnú disciplínu, tak ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách. V. K. K. ani
nemohli postupovať iným spôsobom, pretože by porušili finančnú disciplínu v zmysle zákona
o rozpočtových pravidlách.
V. K. K. disponovali v čase kedy im bolo doručené rozhodnutie VUHE-34/9-
2/2004OH z 26.júla 2005 iba účelovo viazanými prostriedkami, ktoré nemohlo v tom čase
použiť na odstránenie vzniknutej havarijnej situácie na kúpeľnom dome E.. Manažment VKK
postupoval podľa názoru žalobcu zákonným spôsobom a snažil sa zabezpečiť finančné
prostriedky na vyriešenie havarijného stavu u svojho zriaďovateľa, ktorým bolo Ministerstvo
obrany SR.
S poukazom na uvedené sa žalobca nestotožnil s právnym názorom prvostupňového
súdu, že žalobca riadne vo veci odstránenia závad nekonal najmenej od februára 2004, o stave
objektu mal vedomosť dlhšie časové obdobie a že závady, resp. predmet plnenia
špecifikovaný v zmluve o dielo č. 04,/11/2005 z 11.novembra 2005, v bode č, 2 (výmena
okien a dverí) nie je svojim charakterom následkom jednorazovej mimoriadnej okolnosti
(havárie, živelnej udalosti a pod,), ale následkom dlhodobého užívania zariadenia
so stanovenou dobou živností a jeho prirodzeného opotrebovania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom zo 17. augusta 2010, v ktorom žiadal
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že v odvolaní
žalobca uvádza rovnaké námietky ako v žalobe, ku ktorým sa žalobca už vyjadroval
a s ktorými sa podľa názoru žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne
vysporiadal.
Zdôraznil, že rokovacie konanie bez zverejnenia podľa vyššie uvedeného ustanovenia
§ 66 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce
alebo služby sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom
a vzhľadom na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie
konanie so zverejnením.
Poukázal pritom aj na konštantnú judikatúry Európskeho súdneho dvora (rozsudky
č. C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02), podľa ktorej existuje ustálené interpretačné
pravidlo, v zmysle ktorého je potrebné interpretovať ustanovenia všeobecne záväzného
právneho predpisu, upravujúceho podmienky pre použitie rokovacieho konania
bez zverejnenia reštriktívne. Rokovacie konanie bez zverejnenia je výnimkou z uplatňovania
súťažných postupov zadávania zákaziek, a preto je potrebné podmienky pre jeho použitie
interpretovať reštriktívne, a nie extenzívne.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobca mal v úmysle, vyplývajúc
z jeho potrieb, uzatvoriť zmluvu, ktorej predmetom boli tovary, práce alebo služby, ktoré
sa zadávali z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej žalobcom a takúto mimoriadnu
udalosť žalobca nemohol predvídať, pričom vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo
možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením, bolo
povinnosťou obstarávateľa nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležité
zdokumentovať naplnenie všetkých podmienok uvedených v § 66 ods. 1 písm. b) zákona
o verejnom obstarávaní, pričom dôkazné bremeno ležalo na žalobcovi.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol povinný pri použití takéhoto
ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní preukázať súčasné (kumulatívne) splnenie
všetkých troch požiadaviek, a to:
1. existenciu mimoriadnej udalosti nespôsobenú žalobcom
2. časovú tieseň, keď nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných
súťažných postupoch verejného obstarávania a
3. kauzálnu väzbu medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej
vyplýva.
V danom prípade však žalobca nepreukázal, že použitie rokovacieho konania
bez zverejnenia bolo použité v dôsledku vzniku mimoriadnej udalosti, z ktorej vyplynula
časová tieseň, t. j. nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na oprávnené
použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, a preto bol postup žalovaného v súlade
so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
15. júna 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § ods. 1 rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarávania,
ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
b) tovar, práce alebo služby sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti
nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom na časovú tieseň nemožno uskutočniť
verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 250ja ods. 7, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací
súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže
v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení
uvedie.
Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením v celom
rozsahu a navyše zistil, že v obdobnej veci už Najvyšší súd SR rozhodoval v konaní
pod sp. zn. 5 Sžf 11/2010, predmetom ktorého bolo nedodržanie podmienok pre verejné
obstarávanie metódou bez zverejnenia pri zabezpečení dodávateľa pre práce na tom istom
objekte E., avšak išlo o výmenu drevených zábradlí, medzistienok a balkónových podláh,
10 2Sžf/36/2010
a preto v odôvodnení v zmysle § 250ja ods. 7 OSP uvádza celé odôvodnenie rozsudku z 25.
novembra 2010.
„V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť
rozhodnutia a postupu žalovaného z 12. júna 2007. Žalobca tvrdil, že pri výbere zmluvného
partnera na predmet obstarávania „ V. E..“ metódou verejného obstarávania – rokovacie
konanie bez zverejnenia, postupoval v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č.
523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho správny orgán pochybil, keď mu
uložil povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 357 683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č.
523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom
do 31.01.2006) vyplýva, že žalobcom použitý postup pri zadávaní uvedenej zákazky rokovacím
konaním bez zverejnenia je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce alebo služby
sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom
na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie
so zverejnením.
Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie
konanie so zverejnením alebo súťaž návrhov, ktorá sa vyhlásila do 31. januára 2006,
sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré
sa preukázateľne začalo do 31. januára 2006, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 155 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacím konaním bez zverejnenia možno
uzavrieť čiastkové zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších
predpisov najneskôr do 31. decembra 2007.
Podľa § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. v konaní, ktoré začne úrad po 1. februári
2006 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa
doterajších predpisov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovenia ako aj z obsahu administratívneho
a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2
OSP sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, avšak pre doplnenie odôvodnenia
11 2Sžf/36/2010
rozhodnutia uvádza, že mimoriadnou udalosťou podľa zaužívanej súdnej praxe je najmä
živelná pohroma, kedy na odstránenie jej následkov nevzniká obstarávateľovi dostatočný
časový priestor na zrealizovanie iných metód verejného obstarávania.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenský ústav hygieny a epidemiológie
v Bratislave v záväznom pokyne z 25.2.2004 konštatovalo, že stav objektu E., V. K. K. je
havarijný a súčasne upozornilo žalobcu, že v prípade neodstránenia závad brániacich
užívaniu objektu bude vyslovený zákaz jeho užívania. Dňa 26.7.2005 bola vykonaná následná
kontrola tohto pokynu, výsledkom ktorej bol dňom 1.10.2005 zákaz prevádzky objektu. Zmluvu
o dielo na Demontáž starého drevené zábradlia, medzistienok a betónovej podlahy balkónov
a dodávku a montáž nového dreveného zábradlia, medzistienok a drevenej podlahy balkónov
v budove E. vo V. K. K. žalobca uzavrel až 9.12.2005.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu, samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného
stavu objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť v zmysle zákona
č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31.1.2006), nakoľko postupné
opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše do 7.2.2006 (kedy vzniklo V. Z.
Z. a. s.) mali V. K. K. podľa Zákona o správe majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov) ako správca povinnosť majetok štátu udržiavať v riadnom stave,
využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho
poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. O zlom až havarijnom stave objektu žalobca
vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu prevádzky až v dôsledku nevykonania
opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky. V zmysle uvedeného žalobcom tvrdené
skutočnosti, že bol organizáciou viazanou na prostriedky zo štátneho rozpočtu, vyslovenie
súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty na uzavretie prevádzky objektu, nie je možné
považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú žalobcom, ktorá je jednou z podmienok
aplikácie § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z. z. Postup
žalobcu skôr svedčí o nezvládnutí správy kúpeľov. Žalobca totiž už od roku 2004 mal časový
priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na
to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe uvedeného skutkového stavu bolo
povinnosťou žalobcu v procese verejného obstarávanie postupovať niektorou súťažnou
metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 66 ods. 1 písm. b/
zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci
správne orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení
na základe ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ a § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z.
12 2Sžf/36/2010
o verejnom obstarávaní v spojení s § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. vyvodili správny
právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu“.
V predmetnej veci zaujal najvyšší súd rovnaký názor pokiaľ ide o posúdenie otázky
mimoriadnej udalosti, ktorou nemôže byť samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného
stavu objektu. Postupné opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše o zlom
až havarijnom stave objektu žalobca vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu
prevádzky až v dôsledku nevykonania opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky.
V zmysle uvedeného žalobcom tvrdené skutočnosti, že bol organizáciou viazanou
na prostriedky zo štátneho rozpočtu, vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty
na uzavretie prevádzky objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú
žalobcom, ktorá je jednou z podmienok aplikácie § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom
obstarávaní.
Postup žalobcu skôr svedčí o nezvládnutí správy kúpeľov. Žalobca totiž už od roku
2004 mal časový priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe
uvedeného skutkového stavu bolo povinnosťou žalobcu v procese verejného obstarávanie
postupovať niektorou súťažnou metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky
uvedené v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia žalovaného sú i podľa
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor
považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
13 2Sžf/36/2010
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. júna 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová