Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/36/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: V. Z. Z., a.s., zastúpeného advokátom Mgr. S. F., proti

žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. -2009 z 10.marca 2009 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 53-

SK.2/6000/2/2006/2007 z 21.marca 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 18.júna 2010, č. k. -44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 18.júna 2010, č. k. -44 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18.júna 2010, č. k. -44 podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

2

domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. -2009

z 10.marca 2009, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného

č. 53-SK.2/6000/2/2006/2007 z 21.marca 2007, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu

vo výške 196 426,- Sk, t. j. 6 520,15€ podľa

o verejnom obstarávaní a o zmene o organizácii a činnosti vlády

v nadväznosti na ust. o verejnom obstarávaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), za postup pri výbere

zmluvného partnera na predmet obstarávania „E.Z.K.V.“ metódou verejného obstarávania –

rokovacie konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienok na jej použitie. Po preskúmaní

zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného dospel krajský súd v záveru, že tieto sú v súlade

so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu správneho spisu

ako aj z vyjadrení účastníkov konania krajský súd zistil, že 2.marca 2006 bol žalovaným

vypracovaný protokol č. 53-6000/4/2006 o výsledku kontroly dodržiavania zákona

o verejnom obstarávaní zameranej na kontrolu postupu obstarávateľa, V. K. K. (právneho

predchodcu žalobcu) pri výbere dodávateľa predmetu obstarávania – rekonštrukcia a dostavba

sauny, dobudovanie prístupovej cesty k saune, rekonštrukcia budovy E. – plastové okná

a dvere, rekonštrukcia balkónov, práce realizované firmou H. za roky 2003, 2004, 2005.

Pri predmete obstarávania – výmena drevených zábradlí, medzistienok, balkónových

podláh v objekte E., rekonštrukcia budovy E. – plastové okná a dvere, žalovaný skonštatoval,

že žalobca od 26.júla 2005, kedy mu bol doručený záväzný hygienický pokyn od Vojenského

ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava do 1.októbra 2005, kedy bola prevádzka na

základe pokynu uzavretá, nevykonal žiaden úkon smerujúci k obstaraniu dodávateľa

potrebných prác formou verejnej alebo užšej súťaže a bez splnenia podmienok podľa § 66

ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní použil metódu verejného obstarávania bez

zverejnenia. Havarijný stav teda podľa názoru krajského súdu nenastal bezprostredne pred

výberom metódy verejného obstarávania.

Žalobca bol s výsledkami predmetnej kontroly oboznámený a 2.marca 2007 mu bolo

doručené oznámenie žalovaného o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty

za postup žalobcu pri výbere zmluvného partnera na predmet obstarávania „ E. V K. K.“

s použitím metódy verejného obstarávania bez zverejnenia v zmysle záverov uvedených

3

v protokole o výsledku kontroly. Zároveň bol oboznámený s možnosťou podať vyjadrenie

k podkladu pre rozhodnutie (protokol č. 53-6000/4/2006) a navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca

sa vo veci nevyjadril.

Z obsahu spisu, najmä Odôvodnenia výberu metódy verejného obstarávania

vypracovaného žalobcom 15.októbra 2005, následnej korešpondencie s dodávateľom prác,

ako i zo zmluvy o dielo č. 04/11/2005 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom 11.novembra

2005, krajský súd zistil, že toto začalo pred dňom 31.januára 2006. Z odseku 5 predmetného

ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný bol povinný postupovať podľa predpisov účinných

v čase začatia rokovacieho konania bez zverejnenia, teda podľa

o verejnom obstarávaní v jeho znení platnom do 1.2.2006, podľa ktorého je potrebné vec

posudzovať. Žalovaný v zmysle uvedeného predpisu postupoval.

Ako vyplýva z rozhodnutia Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava

č. VÚHE-34/31-4/2005-OSZD z 26.júla 2004, ktorým sa dňom 1.októbra 2005 zakazuje

prevádzka objektu E. V. K. K. z dôvodu, že neboli vykonané sanačné práce nariadené

žalobcovi záväzným pokynom č. VÚHE-34/9-2/2004-OH z 25.februára 2004, žalobca už

v čase vydania rozhodnutia 25.februára 2004 bol upozornený, že ak neodstráni zistené závady

brániace riadnemu užívaniu objektov, bude daný príkaz na zákaz prevádzky.

Krajský súd poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca riadne vo veci

odstránenia závad nekonal najmenej od februára 2004, o stave objektu mal vedomosť dlhšie

časové obdobie, závady, resp. predmet plnenia špecifikovaný v zmluve o dielo č.

z 11.novembra 2005, v bode č. 2 (výmena okien a dverí) nie je svojim charakterom

následkom jednorazovej mimoriadnej okolnosti (havárie, živelnej udalosti a pod.),

ale následkom dlhodobého užívania zariadenia so stanovenou dobou životnosti a jeho

prirodzeného opotrebovania. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že k metóde

rokovacieho konania bez zverejnenia pristúpil z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej

žalobcom. Mimoriadnou udalosťou nie je podľa názoru krajského súdu ani uzavretie

prevádzky objektu E., pretože k nemu došlo následkom neplnenia záväzného pokynu z

25.februára 2004 žalobcom po tom, ako Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava

vykonal kontrolu plnenia predmetného rozhodnutia a zistil, že havarijná situácia v objekte

nebola s odstupom 17 mesiacov odstránená.

4

Žalobca v správnom ani v súdnom konaní podľa názoru krajského súdu nepreukázal

ani podmienku časovej tiesne, pretože opotrebovanie a zhoršený technický stav objektu

je dôsledkom jeho dlhodobého užívania, pričom žalobca vedel o hrozbe zákazu prevádzky

v objekte E. v prípade neodstránenia vád objektu najneskôr od februára 2004, kedy bol na túto

možnosť upozornený Vojenským hygieny a epidemiológie.

Žalobca podľa názoru krajského súdu nemohol konať ani v časovej tiesni, pretože

k zvoleniu metódy verejného obstarávania pristúpil až po tom, ako bol objekt uzavretý,

a v tom dôsledku už nehrozil zdravie a život ohrozujúci stav, ktorý by nebolo možné odvrátiť

voľbou inej metódy verejného obstarávania. Ekonomické dôvody podľa názoru krajského

súdu nemôžu byť časovou tiesňou, tak ako to charakterizoval žalobca vo svojich námietkach,

pretože, zrejme ekonomické dôvody (dosahovanie príjmov bez následných investícií

do opráv) mali za následok vzniknutý stav.

Krajský súd sa tiež zaoberal otázkou primeranosti výšky uloženej pokuty a poukázal

na to, že pri ukladaní pokuty žalovaný prihliada najmä na povahu, mieru zavinenia,

závažnosť, spôsob a dôsledky porušenia povinnosti. Žalovaný môže začať konanie o uložení

pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do troch

rokov odo dňa, keď toto porušenie nastalo.

Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalovaný sa dozvedel

o porušení zákona žalobcom na základe vykonanej kontroly 2.marca 2006 a konanie

začal v zákonom určenej lehote, vykonaním oznámenia o začatí správneho konania

z 27.februára 2007. Subjektívna aj objektívna lehota podmieňujúca oprávnenie uložiť pokutu

bola teda podľa názoru krajského súdu zachovaná.

Zmluvná cena dodaného diela bola stanovená v bode č. 5 zmluvy o dielo

č. 04/11/2005 vo výške 3.928.527,-Sk, pričom 5% z uvedenej čiastky predstavuje

196.426,-Sk. Pokuta uložená žalovaným zodpovedá zákonnému určeniu. Krajský súd

poukázal na to, že v danom prípade zákon nedáva správnemu orgánu možnosť iného postupu.

Text zákona je jednoznačný a ukladá povinnosť správnemu orgánu uložiť taxatívne určenú

výšku pokuty. Správny orgán takisto nemôže uložiť v prípadoch určených v § 123 ods. 1,

písm. a) zákona, inú pokutu ako je určená zákonom a prihliadnuť na okolnosti prípadu.

5

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonom a v konaní správneho orgánu nezistil

vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie a zruší

napadnuté rozhodnutia žalovaného, nakoľko právne a skutkové vyhodnotenie urobené

krajským súdom je nesprávne.

Podľa jeho názoru odôvodnenie výberu metódy – rokovacie konanie bez zverejnenia,

ktoré je súčasťou dokumentácie z procesu verejného obstarávania podľa vtedajšieho

skutočného stavu deklarovalo mimoriadnu udalosť a časovú tieseň pre zabezpečenie

realizácie záväzného hygienického pokynu a nevyhnutnosť okamžitého odstránenia

havarijného stavu, čo bolo podmienkou pre použitie postupu výberu zmluvného partnera

rokovacím konaním bez zverejnenia. Metóda rokovacie konanie bez zverejnenia bola podľa

jeho názoru použitá z dôvodov časovej tiesne.

Podľa Rozhodnutia VÚHE Bratislava č. 34/31-4/2005-OSZD kontrola

26.júla 2005 organizácii vytkla, že neboli odstránené všetky nedostatky zistené pri kontrole

25.februára 2004 a zároveň zistila, že následkom živelnej pohromy došlo k ďalšiemu

zhoršeniu technického stavu budovy a zistila tiež nové nedostatky a vydala zákaz

prevádzkovania objektu E.. V zdôvodnení sa uvádza, že technický stav hlavnej budovy

kúpeľov neumožňuje jej prevádzku z dôvodu hroziaceho vzniku úrazov a ochorení pacientov

a personálu kúpeľov. Tento záver vyhodnotilo vedenie V. K. K. ako mimoriadnu udalosť.

Časová tieseň vznikla podľa názoru žalobcu tým, že vedenie VKK bolo

zriaďovateľom, t.j. Ministerstvom obrany SR sústavne ubezpečované, že organizácii budú

pridelené požadované finančné zdroje a to v celej požadovanej výške a organizácia tak bude

môcť začať obstarávať. Pretože sa rozhodnutie o pridelení potrebných zdrojov neustále

odďaľovalo a blížil sa čas povinnosti uzatvoriť prevádzku, manažment kúpeľov bol nútený

použiť metódu verejného obstarávania rokovacie konanie bez zverejnenia, pretože časová

náročnosť procesu pri použití inej metódy verejného obstarávania by už vôbec nedovolila

zrealizovať odstránenie nedostatkov do konca roka 2005.

6

Vedenie V. K. K. na základe nálezu Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie

Bratislava pri predchádzajúcej kontrole v roku 2004, kedy prevádzka budovy E. nebola pre

zistené závady okamžite zakázaná, malo všetky dôvody oprávnene predpokladať, že VÚHE

zvolí rovnaký postup aj pri kontrole z 26.júla 2005 a očakávalo, že príspevkovej organizácii

bude vytvorený dlhší časový priestor (podobne ako tomu bolo v minulostí) na postupné

odstraňovanie zistených závad a obstarávanie prác na odstránenie nedostatkov obvyklým

spôsobom tak, ako budú finančné prostriedky postupne prideľované zriaďovateľom.

Oprávnenosť vyššie popísanej domnienky potvrdzuje práve skutočnosť, že prevádzka

v objekte E. nebola zakázaná okamžite 26.júla 2005, technický stav budovy sa nezhoršoval

rapídne a na základe verbálnych prísľubov najvyšších úradníkov rezortu sa javilo ako reálne

postupné odstraňovanie nedostatkov.

Technický stav budovy podľa názoru žalobcu nebol taký katastrofálny aby muselo

byť rozhodnuté o zastavení jej prevádzky v takom krátkom termíne, ktorý nevytváral reálny

časový priestor na účelné konanie.

Žalobca poukázal na to, že v prvých týždňoch po doručení Rozhodnutia VÚHE

o zatvorení prevádzky E. vedenie podniku vyvinulo enormnú snahu o jeho prehodnotenie

a zreálnenie termínu. Ako potvrdenie reálnosti a opodstatnenosti tohto predpokladu

vtedajšieho manažmentu kúpeľov svedčí ex post práve opätovné otvorenie prevádzky objektu

E. k 1.februáru 2006, aj keď v dobe vydania opätovného povolenia jej prevádzky neboli pre

nedostatok finančných zdrojov odstránené všetky závažné nedostatky, pre ktoré bola

prevádzka k 1.októbru 2005 zakázaná ako napr. závady na rozvodoch kanalizácie a vodovodu

a pod..

Havarijný stav a mimoriadna udalosť nastali podľa názoru žalobcu v skutočnosti

až vtedy, keď VÚHE Bratislava nesúhlasil s odložením lehoty na uzatvorenie E.

a s predĺžením lehoty na odstránenie závad, napriek tomu, že za tých niekoľko mesiacov

sa technický stav budovy nezhoršil a Vojenský ústav hygieny a epidemiológie trval na jej

uzatvorení. V prípade že by VÚHE Bratislava prevádzku budovy E. zakázal okamžite, pri

svojej kontrole 26.júla 2005, bolo by ihneď zrejmé, že je nevyhnutné riešiť túto mimoriadnu

udalosť bez akéhokoľvek odkladu a časová tieseň v snahe predísť negatívnym dopadom tohto

rozhodnutia by nebola vôbec vznikla.

7

Žalobca poukázal na to, že všetky vyššie popísané okolnosti viedli manažment

príspevkovej organizácie k výberu metódy verejného obstarávania – rokovacieho konania

bez zverejnenia, nakoľko iný postup pri výbere zmluvného partnera na dané plnenie,

by neúmerne oddialil začiatok prác, a tým by sa len prehlbovala organizačná a ekonomická

kríza kúpeľov s prepadom výnosov a neúmerným zvyšovaním nákladov spojených

s neefektívnym prevádzkovaním Z. a odstraňovaním havarijného stavu.

Podľa názoru žalobcu V. K. K., ako štátna príspevková organizácia postupovala

v zmysle zákonných pravidiel a podmienok, ktoré ustanovoval tento zákon dodržujúc

finančnú disciplínu, tak ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách. V. K. K. ani

nemohli postupovať iným spôsobom, pretože by porušili finančnú disciplínu v zmysle zákona

o rozpočtových pravidlách.

V. K. K. disponovali v čase kedy im bolo doručené rozhodnutie VUHE-34/9-

2/2004OH z 26.júla 2005 iba účelovo viazanými prostriedkami, ktoré nemohlo v tom čase

použiť na odstránenie vzniknutej havarijnej situácie na kúpeľnom dome E.. Manažment VKK

postupoval podľa názoru žalobcu zákonným spôsobom a snažil sa zabezpečiť finančné

prostriedky na vyriešenie havarijného stavu u svojho zriaďovateľa, ktorým bolo Ministerstvo

obrany SR.

S poukazom na uvedené sa žalobca nestotožnil s právnym názorom prvostupňového

súdu, že žalobca riadne vo veci odstránenia závad nekonal najmenej od februára 2004, o stave

objektu mal vedomosť dlhšie časové obdobie a že závady, resp. predmet plnenia

špecifikovaný v zmluve o dielo č. z 11.novembra 2005, v bode č, 2 (výmena

okien a dverí) nie je svojim charakterom následkom jednorazovej mimoriadnej okolnosti

(havárie, živelnej udalosti a pod,), ale následkom dlhodobého užívania zariadenia

so stanovenou dobou živností a jeho prirodzeného opotrebovania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom zo 17. augusta 2010, v ktorom žiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že v odvolaní

žalobca uvádza rovnaké námietky ako v žalobe, ku ktorým sa žalobca už vyjadroval

a s ktorými sa podľa názoru žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne

vysporiadal.

8

Zdôraznil, že rokovacie konanie bez zverejnenia podľa vyššie uvedeného ustanovenia

§ 66 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce

alebo služby sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom

a vzhľadom na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie

konanie so zverejnením.

Poukázal pritom aj na konštantnú judikatúry Európskeho súdneho dvora (rozsudky

č. C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02), podľa ktorej existuje ustálené interpretačné

pravidlo, v zmysle ktorého je potrebné interpretovať ustanovenia všeobecne záväzného

právneho predpisu, upravujúceho podmienky pre použitie rokovacieho konania

bez zverejnenia reštriktívne. Rokovacie konanie bez zverejnenia je výnimkou z uplatňovania

súťažných postupov zadávania zákaziek, a preto je potrebné podmienky pre jeho použitie

interpretovať reštriktívne, a nie extenzívne.

V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobca mal v úmysle, vyplývajúc

z jeho potrieb, uzatvoriť zmluvu, ktorej predmetom boli tovary, práce alebo služby, ktoré

sa zadávali z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej žalobcom a takúto mimoriadnu

udalosť žalobca nemohol predvídať, pričom vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo

možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením, bolo

povinnosťou obstarávateľa nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležité

zdokumentovať naplnenie všetkých podmienok uvedených v § 66 ods. 1 písm. b) zákona

o verejnom obstarávaní, pričom dôkazné bremeno ležalo na žalobcovi.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol povinný pri použití takéhoto

ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní preukázať súčasné (kumulatívne) splnenie

všetkých troch požiadaviek, a to:

1. existenciu mimoriadnej udalosti nespôsobenú žalobcom

2. časovú tieseň, keď nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných

súťažných postupoch verejného obstarávania a

3. kauzálnu väzbu medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej

vyplýva.

V danom prípade však žalobca nepreukázal, že použitie rokovacieho konania

bez zverejnenia bolo použité v dôsledku vzniku mimoriadnej udalosti, z ktorej vyplynula

9

časová tieseň, t. j. nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na oprávnené

použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, a preto bol postup žalovaného v súlade

so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

15. júna 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa § ods. 1 rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarávania,

ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

b) tovar, práce alebo služby sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti

nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom na časovú tieseň nemožno uskutočniť

verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250ja ods. 7, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací

súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže

v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením v celom

rozsahu a navyše zistil, že v obdobnej veci už Najvyšší súd SR rozhodoval v konaní

pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo nedodržanie podmienok pre verejné

obstarávanie metódou bez zverejnenia pri zabezpečení dodávateľa pre práce na tom istom

objekte E., avšak išlo o výmenu drevených zábradlí, medzistienok a balkónových podláh,

10

a preto v odôvodnení v zmysle uvádza celé odôvodnenie rozsudku z 25.

novembra 2010.

„V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu žalovaného z 12. júna 2007. Žalobca tvrdil, že pri výbere zmluvného

partnera na predmet obstarávania „ V. E..“ metódou verejného obstarávania – rokovacie

konanie bez zverejnenia, postupoval v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č.

o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho správny orgán pochybil, keď mu

uložil povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 357 683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č.

o verejnom obstarávaní.

Z ustanovenia (v znení účinnom

do 31.01.2006) vyplýva, že žalobcom použitý postup pri zadávaní uvedenej zákazky rokovacím

konaním bez zverejnenia je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce alebo služby

sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom

na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie

so zverejnením.

Podľa verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie

konanie so zverejnením alebo súťaž návrhov, ktorá sa vyhlásila do 31. januára 2006,

sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré

sa preukázateľne začalo do 31. januára 2006, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa rokovacím konaním bez zverejnenia možno

uzavrieť čiastkové zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších

predpisov najneskôr do 31. decembra 2007.

Podľa v konaní, ktoré začne úrad po 1. februári

2006 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa

doterajších predpisov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovenia ako aj z obsahu administratívneho

a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2

sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, avšak pre doplnenie odôvodnenia

11

rozhodnutia uvádza, že mimoriadnou udalosťou podľa zaužívanej súdnej praxe je najmä

živelná pohroma, kedy na odstránenie jej následkov nevzniká obstarávateľovi dostatočný

časový priestor na zrealizovanie iných metód verejného obstarávania.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenský ústav hygieny a epidemiológie

v Bratislave v záväznom pokyne z 25.2.2004 konštatovalo, že stav objektu E., V. K. K. je

havarijný a súčasne upozornilo žalobcu, že v prípade neodstránenia závad brániacich

užívaniu objektu bude vyslovený zákaz jeho užívania. Dňa 26.7.2005 bola vykonaná následná

kontrola tohto pokynu, výsledkom ktorej bol dňom 1.10.2005 zákaz prevádzky objektu. Zmluvu

o dielo na Demontáž starého drevené zábradlia, medzistienok a betónovej podlahy balkónov

a dodávku a montáž nového dreveného zábradlia, medzistienok a drevenej podlahy balkónov

v budove E. vo V. K. K. žalobca uzavrel až 9.12.2005.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu, samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného

stavu objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť v zmysle zákona

č. o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31.1.2006), nakoľko postupné

opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše do 7.2.2006 (kedy vzniklo V. Z.

Z. a. s.) mali V. K. K. podľa Zákona o správe majetku štátu ( v znení

neskorších predpisov) ako správca povinnosť majetok štátu udržiavať v riadnom stave,

využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho

poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. O zlom až havarijnom stave objektu žalobca

vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu prevádzky až v dôsledku nevykonania

opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky. V zmysle uvedeného žalobcom tvrdené

skutočnosti, že bol organizáciou viazanou na prostriedky zo štátneho rozpočtu, vyslovenie

súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty na uzavretie prevádzky objektu, nie je možné

považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú žalobcom, ktorá je jednou z podmienok

aplikácie Postup

žalobcu skôr svedčí o nezvládnutí správy kúpeľov. Žalobca totiž už od roku 2004 mal časový

priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na

to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe uvedeného skutkového stavu bolo

povinnosťou žalobcu v procese verejného obstarávanie postupovať niektorou súťažnou

metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 66 ods. 1 písm. b/

o verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci

správne orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení

na základe ustanovenia a

12

o verejnom obstarávaní v spojení s vyvodili správny

právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu“.

V predmetnej veci zaujal najvyšší súd rovnaký názor pokiaľ ide o posúdenie otázky

mimoriadnej udalosti, ktorou nemôže byť samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného

stavu objektu. Postupné opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše o zlom

až havarijnom stave objektu žalobca vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu

prevádzky až v dôsledku nevykonania opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky.

V zmysle uvedeného žalobcom tvrdené skutočnosti, že bol organizáciou viazanou

na prostriedky zo štátneho rozpočtu, vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty

na uzavretie prevádzky objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú

žalobcom, ktorá je jednou z podmienok aplikácie § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom

obstarávaní.

Postup žalobcu skôr svedčí o nezvládnutí správy kúpeľov. Žalobca totiž už od roku

2004 mal časový priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe

uvedeného skutkového stavu bolo povinnosťou žalobcu v procese verejného obstarávanie

postupovať niektorou súťažnou metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky

uvedené v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia žalovaného sú i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

13

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. júna 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová