Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/3/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika, sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 20. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Š. R. a spol., pre prečin útoku

na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvinených

Š. R., Ing. M. R., M. B. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ,

zo dňa 11. marca 2010, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinených Š. R., Ing. M. R. a M. B.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. , z 12. októbra 2009, bol

obvinený Š. R. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1

písm. a/, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že 14. marca 2006 v čase asi o 10.30 hodine

vo vojenskom obvode J. v lokalite zv. N. počas výkonu preventívno - bezpečnostnej akcie

vykonanej príslušníkmi Vojenskej polície sa vyhrážal zabitím a likvidáciou službukonajúcim

príslušníkom útvaru Vojenskej polície P. kpt. Ing. J. F., rtm. R. F. a čat. Z. T.

a tohto konania sa dopustil preto, že menovaní kontrolovali na území vojenského obvodu

oprávnenosť jeho vstupu s traktorom zn. ZETOR, evid. číslo S. a keď nepredložil povolenie

na vstup do vojenského obvodu, vyzvali ho opustiť tento priestor.

Prvostupňový súd obvinenému podľa § 324 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

v trvaní 1 rok. Výkon trestu odňatia slobody obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

2

V bode 2/ rozsudku súd obvinených Ing. M. R. a M. B. uznal vinných z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že dňa 17. mája 2006 v odpoludňajších hodinách

po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadli J. C., nar. X., trvale bytom J.,

vo vojenskom priestore J., k. ú. J., a to tak, že mu cez hlavu pretiahli prešívaný kabát

a udierali a bili ho po celom tele, čím mu spôsobili zranenia, pomliaždenia vlasatej časti hlavy

s poúrazovými bolesťami hlavy a pomliaždenie ľavého stehna s krvnou podliatinou, ktoré

si vyžiadali práceneschopnosť s dobou liečenia 21 dní.

Za spáchanú trestnú činnosť uložil Ing. M. R. podľa § 156 ods. 1

Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50

ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú

dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obvinenému M. B. podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní

8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon

uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Okresný súd podľa Š. G. a Š. R. oslobodil spod obžaloby

Okresnej prokuratúry v Kežmarku, sp. zn. , zo dňa 28. februára 2007 pre skutok,

ktorý mali spáchať tak, že spoločne s Ing. M. R. a M. B. dňa 17. mája 2006 v odpoludňajších

hodinách po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadli J. C., nar. X., trvale bytom

J., vo vojenskom priestore J., k. ú. J., a to tak, že mu cez hlavu pretiahli prešívaný kabát

a udierali a bili ho po celom tele, čím mu spôsobili zranenia, pomliaždenia vlasatej časti hlavy

s poúrazovými bolesťami hlavy a pomliaždenie ľavého stehna s krvnou podliatinou, ktoré

si vyžiadali práceneschopnosť s dobou liečenia 21 dní.

Podľa súd poškodeného J. C., nar. X., trvale bytom J., a V.,

krajskú pobočku P. odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. , z 12. októbra 2009

podali odvolanie obvinení Š. R., Ing. M. R., M. B..

3

Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. , z 11. marca 2010, podľa § 319

odvolanie obvinených Š. R., Ing. M. R., M. B. zamietol.

23. júna 2010 podali obvinení Š. R., Ing. M. R., M. B. prostredníctvom svojho obhajcu

dovolanie z dôvodu uvedenom v V písomne podanom dovolaní

uviedli, že prvostupňový súd pochybil, ak rozhodol o vine obvinených a nepostupoval

podľa , a tak isto pochybil odvolací súd, keď použil ustanovenie

a nie ustanovenie , pretože na základe úplne zisteného

skutkového stavu mal vyhodnotiť dôkazy v prospech obvinených a spod obžaloby okresnej

prokuratúry ich mal oslobodiť.

K skutku 1/ rozsudku napísal, že súdy mali postupovať podľa názoru obvineného tak,

ako uviedol, preto lebo policajti sa často dostávali do konfliktu s obyvateľmi J.,

a preto ich výpovede mali byť vyhodnotené ako nevierohodné. Podstatným dôvodom

a pochybením je však to, že vojenská polícia nemala právomoc zabezpečovať „verejný

priestor“, resp. vykonávať iné akcie. Túto právomoc mala štátna polícia. Poukázal

na ustanovenie , ktoré vymedzuje pôsobnosť vojenskej

polície a vyjadril nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne vymedzenia

pojmu vojenský obvod. Vyslovil názor, že vojenský obvod a priestor nie je a nemôže byť

totožný. Vojenskí policajti vykonávali činnosť mimo priestoru, ktorý vymedzuje citovaný

zákon, konali nad rámec svojej pôsobnosti a nemohli preto požívať ochranu verejného

činiteľa.

K skutku 2/ uviedol, že v tejto časti prokuratúra nezvládla dôkazné bremeno.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že vina obž. M. B. bola preukázaná

nepriamymi dôkazmi. Nepriame dôkazy videl v tom, že bol konflikt medzi poškodeným C.

a obžalovanými.

Tvrdil, že nebol produkovaný ani jeden taký nepriamy dôkaz, z ktorého by bolo

možné vyvodiť trestnú zodpovednosť konkrétnej osoby. Samotný poškodený rozdielne

vypovedal a tým znevierohodnil svoju výpoveď. Sám nevedel označiť osobu, ktorá

mu spôsobila zranenie. Za tejto dôkaznej situácie súdy pochybili, keď uznali vinu Ing. M. R.

a M. B..

4

Nebolo preukázané, že obvinení spôsobili poškodenému zranenie.

Navrhol, aby dovolací súd podľa rozhodol, že právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č. k. : , zo dňa 12. októbra 2009,v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. : , zo dňa 11. marca 2010

bol porušený zákon v ustanovení vo vzťahu k ods. Ing. M. R. a M. B.

a v ustanovení vo vzťahu k ods. Š. R. a v ustanovení

vo vzťahu k všetkým trom odsúdeným. Podľa zrušil napadnuté

rozhodnutia a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok, alternatívne Krajskému súdu v Prešove,

na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa predseda senátu súdu prvého stupňa doručil rovnopis dovolania

ostatným stranám na vyjadrenie. V stanovenej lehote sa k dovolaniu vyjadril len okresný

prokurátor v Kežmarku. Rozhodnutia súdov vyhodnotil v súlade so zákonom a navrhol,

aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolania podľa ustanovenia § 382 písm. c/

odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

( a ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo

a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel

k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa (

).

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

5

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

V súlade s je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania,

ktoré sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania ( ),

tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov

podľa až písm. l/ , resp. aj z ustanovenia

Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení,

ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5

). Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol

podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie

okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd

len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo

na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod

podľa Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

6

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne

posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou

právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. na skutkový

stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí,

že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo

o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie

ustanovení alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov

(napr. , ).

V prípade dovolacích dôvodov uvedených v dovolaní k bodu 1/ rozsudku

druhostupňového súdu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dovolacie dôvody

smerujú k tomu, že by mohol byť naplnený dovolací dôvod, ak by skutočnosti uvádzané

obvineným boli správne. V prípade dovolacích dôvodov uvedených k bodu 2/ rozsudku

obvinený namieta skutkové zistenia, nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Ako už bolo

v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia uvedené namietanie nesprávnych skutkových

zistení, zlé vyhodnotenie dôkazov, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v prípade

dovolacích námietok k bodu 2/ rozsudku nie je naplnený dovolací dôvod na základe

skutočností, ktoré uviedli obvinení v podanom dovolaní.

V prípade skutočností a dôkazov uvádzaných v bode 1/ rozsudku najvyšší súd

konštatuje, že dovolateľ zle vykladá ustanovenie o pôsobnosti vojenskej polície.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hliadka vstúpila

do priestoru na základe úlohového listu. Ku konfliktu nedošlo na hranici vojenského obvodu,

ale vo vnútri obvodu. Poškodení ako príslušníci ozbrojených zložiek musia plniť rozkazy

svojich nadriadených, a preto keď konajú v súlade s rozkazom svojho nadriadeného, plnia

7

tým svoje úlohy a požívajú ochranu. K tejto otázke zaujal stanovisko aj krajský súd

vo svojom rozhodnutí na str. 5 – 6 svojho rozsudku. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnou

kvalifikáciou konania obvineného Š. R. v prípade skutku uvedeného v bode 1/ rozsudkov.

Vojenskí policajti nevykonávali činnosť mimo vojenského priestoru, a preto požívali ochranu

verejného činiteľa, a preto nie je ani v tomto prípade naplnený dovolací dôvod tak,

ako to uvádza obvinený v písomne podanom dovolaní. Obvinený nesprávne vykladá

ustanovenia v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahujú

na pôsobnosť vojenskej polície a požívanie ochrany príslušníkov vojenskej polície.

Pokiaľ ide o ostatné výhrady obvineného uvedené v dovolaní, tieto sú z pohľadu ním

uplatneného dovolacieho dôvodu irelevantné, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.

S poukazom na konštatované skutočnosti a dôkazy Najvyšší súd Slovenskej republiky

postupoval v súlade s ustanovením a dovolanie obvinených odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. júna 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová