Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/78/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu N., IČO X., zastúpeného

JUDr. M. B., proti žalovanému 1/ Ing. B. K., 2/ A. K., o zaplatenie 218,14 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o

dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2009,

sp.zn. a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2010, sp.zn. 4

Co 139/2010 takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2010, sp.zn.

o d m i e t a .

Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2009,

sp.zn. z a s t a v u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 6. októbra 2006, č.k. -89 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6571,60 Sk spolu a úrok z omeškania

15,5% ročne zo sumy 7,60,- Sk od 16. marca 2002 do zaplatenia, zo sumy 387,- Sk

od 16. apríla 2002 do zaplatenia a úrok z omeškania 16,5 % ročne zo sumy 541,- Sk

od 16. mája 2002 do zaplatenia, zo sumy 511,- Sk od 16. júna 2002 do zaplatenia, zo sumy

541,- Sk od 16. júla 2002 do zaplatenia, zo sumy 435,- Sk od 16. augusta 2002 do zaplatenia,

zo sumy 185,- Sk od 16. septembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 350,- Sk od 16. októbra 2002

do zaplatenia, úrok z omeškania 16 % ročne zo sumy 372,- Sk od 16. januára 2002

do zaplatenia, úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 354,- Sk od 16. decembra 2002

do zaplatenia, zo sumy 381,- Sk od 16. januára 2003 do zaplatenia, zo sumy 353,- Sk

od 16. februára 2003 do zaplatenia, zo sumy 379,- Sk od 16. marca 2003 do zaplatenia,

zo sumy 345,- Sk od 16. apríla 2003 do zaplatenia, zo sumy 366,- Sk od 16. mája 2003

do zaplatenia, zo sumy 338,- Sk 16. júna 2003 do zaplatenia, zo sumy 336,- Sk od 16. júla

2003 do zaplatenia, zo sumy 360,- Sk od 16. augusta 2003 do zaplatenia a náhradu trov

konania v sume 3955,- Sk do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/

oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor nepriznal. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že na základe Zmluvy o výkone správy z 24. mája 1999 uzavretej medzi

účastníkmi konania bol žalobca ako správca domu podľa čl. IV povinný stanoviť vlastníkom

výšku mesačných platieb pozostávajúcich z preddavkov na služby, t.j. z plnení spojených

s užívaním bytu vychádzajúc zo skutočných nákladov za predchádzajúce obdobie

a predpokladaných nákladov za nasledujúce obdobie; príspevku do fondu opráv spoločných

častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a poplatku za výkon správy poskytovanej

správcovi v dohodnutej výške, ktorú povinnosť si však žalovaní ako vlastníci predmetného

bytu v rozhodnom období marec až december 2002 a január až august 2003 neplnili.

Z uvedeného dôvodu im vznikol za uplatňované obdobie k 31. augustu 2003 dlh v celkovej

výške 6 571,60 Sk. Poukázal na neodôvodnenosť námietky žalovaných, že Zmluvu o výkone

správy vypovedali 19. októbra 1999, keď táto ich výpoveď nebola v súlade s ustanovením

a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

ani z ustanovením čl. VIII ods. 3 Zmluvy o výkone správy, pretože s uvedenou výpoveďou

neprejavila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v uvedenom dome. Z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy

6 571,60 Sk, priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517

v spojení s ustanovením nariadenia vlády SR č.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nimi požadované oslobodenie od platenia súdneho poplatku

za odpor vo výške 500,- Sk, pre nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 138 ods. 1

poukazujúc na to, že žalovaní 1/ bol poberateľom starobného dôchodku vo výške

9 575,- Sk mesačne, žalovaná 2/ poberala starobný dôchodok vo výške 8 891,- Sk mesačne,

títo boli spoluvlastníkmi predmetného dvojizbového bytu na R. a vzhľadom na to, že o tomto

oslobodení rozhodoval zároveň s rozhodnutím

vo veci samej, kedy návrhu v celom rozsahu vyhovel, a teda žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní

neúspešní, ako aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, ktorý nemohol výrazne ohroziť

ich životnú úroveň. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. marca 2009, sp.zn. späťvzatie

návrhu v časti o zaplatenie istiny 4 654,60 Sk pripustil, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. V časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. V zostávajúcej

vyhovujúcej časti a v časti, v ktorej žalovaným 1/ a 2/ nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov právo na ich náhradu. Postupom podľa pripustil

späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 4 654,60 Sk, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. V zostávajúcej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa čo do istiny 1 917,- Sk potvrdil ako vecne správny podľa a rovnako ako vecne správny potvrdil rozsudok aj v časti, v ktorej žalovaným 1/ a 2/ nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Za dôvodné považoval odvolanie žalovaných 1/ a 2/ len v časti týkajúcej priznaných úrokov z omeškania. Poukázal na ustanovenie a ustanovenie , v zmysle ktorého, ak má veriteľ v súvislosti s omeškaním dlžníka s plnením peňažného dlhu právo na poplatok z omeškania podľa tohto zákona, vylučuje to, aby si uplatňoval úrok z omeškania. Z obsahu návrhu a z ďalších podaní žalobcu mal za nepochybné, že žalobca si v konaní uplatnil síce úrok z omeškania, avšak s odkazom na ustanovenie čl. III, ods. 8 predmetnej zmluvy o výkone správy, podľa ktorého zmluvná strana, ktorá je v omeškaní s plnením peňažného záväzku je povinná platiť poplatok z omeškania vo výške 0,5 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý začatý mesiac omeškania zistil, že žalobca nedoplatkom z omeškania penalizoval nedoplatky účtované žalovaným 1/ a 2/ a zrejme ich zahŕňal do celkového vyúčtovania. Na základe uvedených dôvodov, viazaný uplatneným návrhom v časti ním požadovaného príslušenstva zo žalovanej istiny, tento žalobcovi v ním uplatnenej výške a z ním uplatneného dôvodu nepriznal, a preto v zmysle ustanovenie rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a v spojení s ustanovením

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli žalovaní 1/ a 2/ (prvým) dovolaním

z 22. júla 2009. Jeho prípustnosť odôvodnili ustanovením písm. f/ tvrdiac,

„že z neposúdenia vecnej neopodstatnenosti platobného rozkazu, založeného na aplikácii

jednotnej ceny úhrad plnení, ktorá je v rozpore s počtom užívaných spoločných zariadení

a nebytových priestorov pre spoluvlastnícky podiel bytu vstavby“ im bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Ďalej namietali, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p), ktorou je

litispendencia nároku, pretože ak platobný rozkaz č. týkajúci sa sp.zn.

, resp. zahŕňa nárok na obdobia od 16. marca 2002 do 16. augusta

2003, potom odvolací súd nesprávne posúdil nedoplatok 1 917,- Sk za obdobie od 1. júla

1999 do 31. decembra 2005, keď o nároku za obdobie od 16. októbra 2003 do 16. októbra

2005 súdy rozhodli rozsudkom sp.zn. z 17. júla 2008, na ktorý sa vzťahuje

platobný rozkaz č. 40 Ro 4912/2005. Za tzv. inú vadu konania považovali aj to, že žalovaní 1/

a 2/ predložili prílohu č. 2 odvolaciemu súdu až 10. decembra 2008 a na ich podania k veci

po 6. februári 2007 súd neprihliadal. Vo viacerých dodatkoch k dovolaniu z 30. novembra

2009, 18. januára 2010, 26. júla 2010, 14. mája 2010 a 26. júla 2010 žalovaní 1/ a 2/ uvádzali

ďalšie dovolacie dôvody, najmä v nich zdôrazňovali správnosť vlastných záverov o žalovanej

pohľadávke.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 26. februára 2010, č.k. -230

nepriznal žalovaným 1/ a 2/ oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie a ich návrh

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

žalovaní 1/ a 2/ sú schopní na základe preukázaných majetkových pomerov zaplatiť súdny

poplatok bez ohrozenia vlastnej výživy, pričom sa nedostanú do stavu hmotnej núdze, t.j.

žalovaní 1/ a 2/ nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle

ustanovenia a tým nespĺňajú ani jednu zo zákonných podmienok, ktorej

naplnenie sa vyžaduje pre vyhovenie žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov podľa ustanovenia

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. novembra 2010, č.k.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1

a 2 konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Rovnako ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že majetkové a finančné pomery žalovaných 1/ a 2/ sú dostatočné

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 33 € a v prípade, ak žalovaným 1/ a 2/

nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nespĺňajú jednu zo zákonných

podmienok pre vyhovenie žiadosti na ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli žalovaní 1/ a 2/ (druhým) dovolaním

z 25. januára 2011. Uviedli v ňom, že odvolaciemu súdu nepredložili všetky výdavky

pre funkčnosť domácnosti a zároveň predložili aktuálne výdavky za domácnosť, ktorých

výška je opodstatnená na odpustenie súdneho poplatku a ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Žiadali, aby dovolací súd rozhodol o ich žiadosti kladne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podali účastníci konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby

bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.

1. So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky

dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľov bez právnického vzdelania v zmysle

), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie

žalovaných 1/ a 2/. Hoci dovolatelia nie sú v zastúpení advokátom a sami nemajú právnické

vzdelanie ( veta druhá ),v danom prípade nebolo možné nedostatok

podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu

rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie proti uzneseniu, ktorým nebolo vyhovené návrhu

dovolateľov na ustanovenie zástupcu podľa , končí. Dovolací súd pritom

vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje. Dospel k záveru, že ak

predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti

účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa , (tak, ako tomu

bolo v posudzovanej veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky. Trvanie

na nej by totiž v takomto prípade viedlo k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným úkonom

účastník sledoval a k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom

prieskumu má byť práve záver odvolacieho súdu o tom, že účastník nemá právo

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Treba zdôrazniť, že uvedený záver platí bez

ohľadu na to, že dovolací súd sa môže správnosťou napadnutého rozhodnutie zaoberať

po vecnej stránke len za predpokladu, ak účastník úspešne uplatní niektorí z dôvodov

prípustnosti dovolania v zmysle

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/), na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

písm. b/ veta prvá ), alebo ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ak

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení

uvedených v a , nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania

vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá sa

dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú

taxatívne vymenované v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné

tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Žalovaní 1/ a 2/ netvrdili, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania

uvedenou v ustanovení až f/ ; existencia takej vady v dovolacom konaní

ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

K námietke dovolateľov 1/ a 2/, aby dovolací súd na základe nimi tvrdených

skutočností a predložených dôkazov o aktuálnej majetkovej situácii prehodnotil ich žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov, dovolací súd uvádza, že v dovolacom konaní nie je

možné označovať nové skutočnosti, príp. nové dôkazy, ak nejde o dôkazy, ktoré by sa mali

vykonať na preukázanie dôvodov dovolania ( ). Dovolanie totiž nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu

nevyplýva, že by súdy dovolateľom neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov

advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že

postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie

procesných práv dovolateľov. Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania

žalovaných 1/ a 2/ nevyplýva ani z , ani z , dovolací súd odmietol tento

opravný prostriedok dovolateľov ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie

nie je prípustné ( a ).

2. Pokiaľ ide o prvé dovolanie žalovaných 1/ a 2/dovolací súd poukazuje na to, že

v zmysle musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto

ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je

odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.

Žalovaní 1/ a 2/ v dovolacom konaní nepreukázali, že majú právnické vzdelanie (a že

teda v dovolacom konaní nemusia byť zastúpení advokátom). Boli oboznámení

s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa im neustanovuje zástupca z radov

advokátov a boli tiež dostatočne poučení o právnych následkoch nevyhovenia výzve, aby

do spisu založili plnomocenstvo udelené advokátovi na ich zastupovanie v dovolacom konaní.

Napriek tomu ale výzvu súdu nerešpektovali a do spisu nezaložili advokátovi udelenú plnú

moc. V dôsledku toho zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania

neodstránený.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

konanie o (prvom) dovolaní žalovaných 1/ a 2/ zastavil ( ,

a ).

Žalovaní 1/ a 2/ z procesného hľadiska zavinili, že sa ich (druhé) dovolanie muselo

odmietnuť a konanie o jeho (prvom) dovolaní zastaviť, a preto im vznikla povinnosť nahradiť

trovy dovolacieho konania ( , a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinvá, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

: