Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci žalobcu: PhDr. R., bytom S., právne zastúpeného JUDr. P., advokátom v K., proti

žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný

inšpektorát Košice, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. KRP-20/DI-1-2010 zo dňa 19.02.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach, č. k. -34 zo dňa 09.09.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -34 zo dňa 09.09.2010 potvrdzuje .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zrušil z dôvodov podľa a rozhodnutie žalovaného

č. p. KRP-20/DI-1-2010 zo dňa 19.02.2010 a prvostupňové rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove č. p. ORP-P-

888/DI-2009-1 zo dňa 14.12.2009 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa

2

o priestupkoch (ďalej len „

Zb.“) a uložení sankcie podľa , a to pokuty vo výške 200 €

a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 254,10 €.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,

pretože správne orgány v žalovanom rozhodnutí popisujú skutkový stav rozporne s obsahom

spisov a preto je takéto zistenie neúplné a nedostačujúce na posúdenie veci. Správne orgány

sa nevysporiadali s vykonanými dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu a teda porušili

princíp „rovnosti zbraní“ ako aj základné princípy zakotvené v SP.

Krajský súd poukázal na dôkazy zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom

svedčiace tomu, že miesto nehody nie je miestom križovatky z ulice Hlavnej s miestnou

komunikáciou, ale je miestom výjazdu zo spevnenej plochy stojacom na pozemku mimo

cesty. Pokiaľ sa žalovaný týmito skutočnosťami nezaoberal vo svojom rozhodnutí, potom

nedodržal princíp „rovnosti zbraní“ a ďalšie zásady vyplývajúce z ustanovení § 32 ods. 1, §46

a § 47 ods. 3 SP.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie žiadajúc odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Trval na tom, že prvostupňový orgán vychádzal

zo skutočného stavu veci a zo všetkých (aj súdom uvádzaných) dôkazov. Zdôraznil, že si bol

vedomý rozporov medzi jednotlivými dôkazmi, a preto požiadal o zaujatie stanoviska

dopravný inšpektorát KRPZ Košice, či v danom prípade išlo o nehodu na križovatke alebo

sa jednalo o výjazd zo spevnenej plochy. DI KRPZ Košice preverilo situáciu priamo

na mieste nehody a v stanovisku č. p. KRP-96/DI-2-2009 zo dňa 30.10.2009 konštatoval,

že uvedené miesto nemožno vyhodnotiť inak ako križovatku cesty III/552011 (Hlavná ulica)

a miestnej komunikácie (Krátka ulica). O výjazd zo spevnenej plochy (teda z miesta mimo

cesty) nemohlo ísť, pretože išlo o ulicu, na ktorej sa nachádzala spevnená plocha slúžiaca

ako parkovisko, no táto bola na ľavej strane miestnej komunikácie v smere jazdy vodiča V.

a bola ohraničená obrubníkmi.

Žalovaný nesúhlasil ani s trovami vyčíslenými žalobcom a priznanými krajským

súdom, z dôvodu, že po ich prepočítaní dospel k inej výške trov, ako krajský súd.

3

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť. Zotrval na svojom stanovisku, že správne rozhodnutia boli vydané

bez riadneho zistenia skutočného stavu veci a bez toho, aby sa správne orgány vysporiadali

so všetkými dôkazmi. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal v rozpore s § 32 ods. 1 SP vo veci

dokazovanie pre posúdenie miery jeho zavinenia dopravnej nehody a posúdenie možnosti

tejto nehode predísť, svoje zistenia rozhodujúce pre posúdenie zodpovednosti nijakým

spôsobom neprezentoval vo svojom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalovaný v rozhodnutí

nezdôvodnil spôsob, akým posúdil naplnenie subjektívnej stránky priestupku, pretože

len konštatoval, že „mal a mohol vedieť, že za križovatkou už nebol na hlavnej ceste“.

Žalovanému vytkol aj to, že sa nezaoberal skutočnosťami, prečo z hľadiska objektívnych

a subjektívnych faktorov na strane vodičov k dopravnej nehode došlo, pretože nie každá

nehoda je výsledkom deliktuálneho správania niektorého z vodičov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne (

ods. 9 ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.06.2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 21.02.2009 v čase okolo 14:55

hod. v obci Kuzmice došlo k zrážke osobného motorového vozidla značky Toyota Rav 4

EČV: K. vedeného žalobcom a vozidla značky Audi A4 EČV: K., ktoré viedol M..

Dopravnou nehodou bola spôsobená škoda na oboch motorových vozidlách, celkovo v sume

11.000 €. Zo záznamov o podaní vysvetlenia účastníkov a svedkov nehody je zrejmé, že

žalobca viedol auto po Hlavnej ulici v obci Kuzmice v smere na Trebišov a vodič V.

4

prichádzal z Krátkej ulice (od kultúrneho domu), po pravej strane žalobcu, keď došlo k zrážke

oboch vozidiel.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-P-888/DI-2009-I. zo dňa

14.12.2009 uznal žalobcu vinným zo spáchania dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1

písm. g/ , ktorého sa dopustil tým, že na križovatke nerozlíšenej

dopravným značením nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu, ktoré viedol

vodič V., prichádzajúcemu sprava a vošiel do križovatky, kde došlo k zrážke vozidiel. Týmto

porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „“). Za

uvedený priestupok uložil žalobcovi pokutu v sume 200 €.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca tvrdil,

že na predmetnom úseku cesty III/552015 je táto značená dopravnou značkou P-8 s prídavnou

tabuľou ako hlavná cesta, značka je pred križovatkou s cestou vedúcou na obec Čeľovce

a mesto Trebišov, ktorá bezprostredne predchádza križovatku s Krátkou ulicou, na ktorej

došlo k nehode. Poukázal na vyhlášky MV SR č. , z ktorej vyplýva,

že značky P1 až P15 platia pre najbližšiu križovatku. Tvrdil, že cesta, po ktorej viedol

vozidlo, bola hlavnou cestou, lebo bola značená značkou P-8 v oboch smeroch a táto značka

v zmysle vyhl. č. nestratila na vzdialenejšej hranici najbližšej

križovatky svoju platnosť, čo znamená, že cesta bola aj za križovatkou naďalej hlavnou

cestou, minimálne po vzdialenejšiu časť križovatky s Krátkou ulicou. Na podporu svojich

tvrdení poukázal na to, že v čase konania už bola na ulici Krátkej osadená značka

„daj prednosť v jazde“, hoci na Hlavnej ulici iná značka nepribudla, čo tiež nasvedčuje tomu,

že sa platnosť značky hlavnej cesty predpokladá aj za vzdialenejšou hranicou dopravnými

značkami ohraničenej križovatky.

Žalovaný rozhodnutím vydaným v odvolacom správnom konaní odvolanie žalobcu

zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

konštatoval, že dopravná značka P8 (hlavná cesta) ako aj dodatková tabuľa s tvarom

križovatky (č. -15) platia v zmysle vyhl. č. pre najbližšiu

križovatku a výklad tohto ustanovenia žalobcom nie je správny, pričom poukázal

na to, že žalobca viedol svoje vozidlo po ceste označenej dopravnou značkou ako „hlavná

cesta“ a dodatkovou tabuľou „tvar križovatky“, ktorá pre jej poškodenie stratila význam

5

určujúci prednosť v jazde, preto už pred vchádzaním do križovatky vedieť mal a mohol,

že dopravnou značkou nemá určený smer hlavnej cesty, a teda po opustení križovatky

pokračoval v jazde, kde sa pred križovatkou cesty III/552015 a Krátkej ulice mal správať tak,

ako je mu to kladené za vinu v rozhodnutí o priestupku. Značky P1 až P15 platia len

pre najbližšiu križovatku a po jej prejdení sa vodič dostáva na komunikáciu, ktorej význam

je určený ďalšou značkou a pokiaľ tu ďalšia značka nie je, má vodič postupovať tak, ako

to ustanovuje . Žalovaný výšku uloženej sankcie odôvodnil

tým, že vzal do úvahy spôsob spáchania priestupku a jeho následky ako aj subjektívne

a objektívne okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo.

upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb

v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie

riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie

tohto zákona (1).

V zmysle o pozemných komunikáciách (cestný

zákon) sú orgánmi štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny

orgán“):

a) ministerstvo,

b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „krajský úrad

dopravy“),

c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad

dopravy“),

ktoré určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách príslušných

kategórií.

Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií

vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách

a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení

a povoľujú vyhradené parkoviská (2).

Zákon o cestnej premávke sa vykonáva vyhláškou Ministerstva vnútra č. 9

z 20.12.2008. Podľa jej § 5 ods. 13 zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej

6

zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, ak nie je skôr

skončený inak; to neplatí pre

b) zvislé dopravné značky č. P 1 až P 15, ktoré platia pre najbližšiu križovatku.

Podľa zákona č, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej

ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť

v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky

prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku

v organizovanom útvare (ods. 1).

Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde

vozidlu prichádzajúcemu sprava (ods. 2).

Podľa pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty,

z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny

vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

V zmysle sa priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis

o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

K základným požiadavkám kladeným na právnu úpravu patrí jednoduchosť,

výstižnosť, prehľadnosť, zrozumiteľnosť a spoločenská akceptácia.

Organizovanie cestnej premávky z tejto premisy pri riešení konkrétnych dopravných

situácií pomocou dopravného značenia (okrem iných celou škálou dopravných – výstražných,

upravujúcich prednosť, zákazových, príkazových, informatívnych značiek určených

vyhláškou vykonávajúcou zákon o cestnej premávke), ktorého znalosť a prísne dodržiavanie

je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke, vychádza. Zodpovednosť

za porušenie takýchto pravidiel možno vyvodiť za splnenia uvedených predpokladov,

t. j. ak účastník cestnej premávky prinajmenšom mohol (alebo mal) vedieť, že pravidlá cestnej

premávky porušuje, ak takúto situáciu z relevantného dopravného značenia, od ktorého

sa dôvodne očakáva v zmysle predchádzajúcej premisy, že bude zrozumiteľné, logické,

prehľadné a jasné bolo možné jednoznačne ustáliť.

7

V predmetnej veci účastníci dopravnej nehody, ani jej svedkovia, nespochybňovali

jej priebeh. Spornou ostalo preukázanie zodpovednosti žalobcu za porušenie

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní sa vyskytli

rozpory, ktoré v ďalšom štádiu konania neboli bez pochybností odstránené, čo dôvodne

vyvoláva pochybnosti o náležite zistenom skutkovom stave a závery vyslovené žalovaným

v rozhodnutí nenachádzali dostatočnú oporu v obsahu pripojených spisov, v dôsledku čoho

treba považovať záver o preukázanej zodpovednosti žalobcu za poručenie povinností

vyplývajúcich zo zákona v dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode, za nepresvedčivé

a predčasné.

Konštatovanie žalovaného, že jednoznačne išlo o križovatku (bez rozlíšenia

dopravným značením) štátnej cesty III/552011 (ul. Hlavná) a miestnej komunikácie

(ul. Krátka) je nepresvedčivý, keď iné tvrdenia (stanoviská) nachádzajúce sa v spise tento

záver nepotvrdzujú (súd prvého stupňa poukázal na list starostu obce z 09.03.2009, obsah

záznamu o ním podanom vysvetlení, stanovisko kpt. Ing. T. z 15.05.2009 označujúce ho za

miesto výjazdu zo spevnenej plochy stojacom na pozemku mimo cesty, čomu má

nasvedčovať aj určenie katastrálnej mapy) pričom aj v rozhodnutí o zastavení konania

o priestupku č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009 správny orgán (ORPZ ODI OBCP

Košice), ktorý vyhodnocoval predmetnú dopravnú situáciu za účelom skúmania

zodpovednosti druhého účastníka dopravnej nehody (M.V.) konštatoval, že (M.) sa mal

dopustiť priestupku tým, že pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty, a to od kultúrneho

domu, nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu (žalobcu). Nejednoznačná je aj

identifikácia v označení uvedenej štátnej cesty samotnými správnymi orgánmi, keď pod č.

III/552011 ju uvádza stanovisko OR PZ ODI v Trebišove z 15.05.2009, odvolanie žalovaného

z 21.10.2010 a pod č. III/552015 sa uvádza v rozhodnutí o zastavení konania o priestupku č.

p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009 ako aj rozhodnutie žalovaného.

Rozporné sú tiež zistenia správnych orgánov v súvislosti s poškodením dopravnej

značky P-8 (podľa predchádzajúcej právnej úpravy D-1a) s dodatkovou tabuľou P-13, keď

ORPZ ODI OBCP Košice v rozhodnutí č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009

na rozdiel od žalovaného konštatuje, že „umiestnenie dopravnej značky D-1a /hlavná cesta/

s dodatkovou tabuľou označujúcou tvar križovatky P-13 jednoznačne informuje vodiča

8

idúceho po tejto ceste, že je na hlavnej ceste a tak má prednosť v jazde pred ostatnými

vodičmi. Jej význam nemení ani tá skutočnosť, že je umiestnená pred križovatkou ulíc Hlavná

– Trebišovská“, čo korešponduje aj s tvrdením žalobcu.

Bez povšimnutia tiež nebolo možné ponechať konštatovanie ORPZ ODI OBCP

Košice v rozhodnutí č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009, že : „dopravné značenie

križovatky, kde došlo dopravnej nehode nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi

/vyhláška MV SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke/. Umiestnenie

dopravnej značky D-1a /hlavná cesta/ s dodatkovou tabuľou označujúcou tvar križovatky P-

13 jednoznačne informuje vodiča idúceho po tejto ceste, že je na hlavnej ceste a tak má

prednosť v jazde pred ostatnými vodičmi. Jej význam nemení ani tá skutočnosť,

že je umiestnená pred križovatkou ulíc Hlavná – Trebišovská. K dopravnej nehode došlo

pri výjazde z parkoviska do kultúrneho domu v obci Kuzmice, pričom pred výjazdom

nie je umiestnená dopravná značka C-1 /daj prednosť vjazde. Dopravná značka C-1 /daj

prednosť v jazde/ sa umiestňuje aj na tie miesta, kde treba vodičovi prikázať, zopakovať alebo

zdôrazniť povinnosť dať prednosť v jazde. Dopravná značka C-1 /daj prednosť v jazde/ musí

byť preto bezpodmienečne umiestnená aj pred križovaním ciest zo smeru jazdy vodiča M.V.,

z parkoviska od kultúrneho domu, a táto v čase dopravnej nehody tam umiestnená nebola.

Vodič prichádzajúci do križovatky od kultúrneho domu nemôže vedieť, že sa nachádza na

vedľajšej ceste, keďže pred výjazdom nie je umiestnená žiadna dopravná značka. V takomto

prípade vodič nadobúda dojem, že sa jedná o križovatku neupravenú dopravnými značkami

a preto sa riadi „pravidlom pravej ruky“, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám

prichádzajúcim sprava.“

Žalovaný sa uvedenými rozpormi dostatočne nezaoberal a tieto spôsobom

nevyvolávajúcim pochybnosti neodstránil.

Za daných okolností vyhodnotenie predmetnej dopravnej situácie interpretáciou

ust. vyhl. č. žalovaným (v zmysle ktorého mal žalobca vedieť,

že v dôsledku poškodenia a straty významu (podľa žalovaného) pôvodného dopravného

značenia sa nachádza na ceste nemajúcej charakter hlavnej (na ktorej sa dovtedy nachádzal

a logicky podľa jeho tvrdenia očakával jej pokračovanie), pričom právny charakter

bezprostredne sa pripájajúcej „komunikácie“ je ešte aj v súčasnosti sporný, je neudržateľné

ako nad prípustnú mieru formalistické a nezohľadňujúce tie okolnosti (nedostatočne jasné,

zrozumiteľné, jednoznačné a prehľadné dopravné značenie resp. jeho absencia) majúce pôvod

9

mimo samotných účastníkov cestnej premávky, ktoré svojím účinkom vyvolávajú prekvapivú,

nečakanú situáciu priečiacu sa logike „prirodzeného chodu vecí“ (keď v danom prípade

aj samotný názov ulice – Hlavná - pretínajúcej obec Kuzmice v smere Košice, obec Brezina

na obce Slivník, Michaľany naznačuje prirodzený charakter cesty III/552015, resp. III/552011

ako hlavnej, čomu zodpovedá aj na iných miestach obce príslušné dopravné značenie (značky

P-8) – aj bezprostredne v mieste dopravnej nehody v smere od obce Michaľany a takto

ju podľa výpovedí chápali aj svedkovia, účastníci dopravnej nehody, ako aj správny orgán

OR PZ ODI OBCP Košice posudzujúci zodpovednosť druhého účastníka predmetnej

dopravnej nehody a nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že taký jej status potvrdzuje aj dodatočne

(bez akýchkoľvek iných opatrení) osadená značka „Daj prednosť v jazde“ na pripájajúcej

sa „komunikácii“ v mieste nehody).

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zavinenie obvineného zo spáchania

priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery,

podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať,

aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými

účastníkmi a podľa názoru súdu aj prípadné chybné alebo absentujúce dopravné značenie.

Uvedené okolnosti sú spôsobilé vyvolať u účastníkov takejto dopravnej situácie

v cestnej premávke stav neurčitosti, tiesne, z právneho hľadiska stav právnej neistoty

(neumožňujúci okamžite jednoznačne ustáliť z dopravného značenia dopravnú situáciu

a vlastné právne postavenie ako účastníka cestnej premávky v nej, čo je najmä v podmienkach

cestnej premávky jav nebezpečný a ako taký nežiaduci), čo je nepochybne v rozpore s takými

hodnotami ovládajúcimi právny poriadok ako sú princípy právnej istoty, ochrany legitímneho

očakávania a neposlednom rade princíp „dobrej verejnej správy“.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou

verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré

východiskom je systém prameňov práva predovšetkým (najmä ) a zákony (vrátane

právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými

zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom

na to, že slovenské právo (a v jeho rámci aj „cestné“ právo) je súčasťou európskeho právneho

systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek

na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej

správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre

10

európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania

a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje najmä na:

- Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe,

ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady

Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania

orgánov verejnej správy. Prostredníctvom formulovaných princípov založila Rada Európy

určitý štandard pre kvalitu rozhodovania verejnej správy, predovšetkým po jeho obsahovej

stránke s tým, že právnou povahou ide o tzv. soft-law.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že záver súdu prvého stupňa

o tom, že postup a rozhodnutia žalovaných správnych orgánov sú v rozpore so zákonom,

a preto je potrebné vec vrátiť žalovanému je dôvodný a preto jeho rozsudok podľa

ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie sa týka aj výroku o priznaní trov konania súdom

prvého stupňa, keďže námietku žalovaného vytýkajúcu súdu chybný výpočet trov, ktorú však

bližšie nezdôvodnil a svoj výpočet nešpecifikoval, nebolo možné zohľadniť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 224

ods. 1 v spojení s a v zmysle úspešnému žalobcovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože tieto si neuplatnil a nevyčíslil v zákonnej

lehote v súlade s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková