Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b36/375335.bae555.pdf
PDF · 153.74 KB
No categories available
1Sžd/1/2010
Najvyšší súd 1Sžd/1/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci žalobcu: PhDr. R., bytom S., právne zastúpeného JUDr. P., advokátom v K., proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný
inšpektorát Košice, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRP-20/DI-1-2010 zo dňa 19.02.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/5401/2010-34 zo dňa 09.09.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/5401/2010-34 zo dňa 09.09.2010 potvrdzuje .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho
rozhodnutia zrušil z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ OSP rozhodnutie žalovaného
č. p. KRP-20/DI-1-2010 zo dňa 19.02.2010 a prvostupňové rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove č. p. ORP-P-
888/DI-2009-1 zo dňa 14.12.2009 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa
§ 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990
Zb.“) a uložení sankcie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., a to pokuty vo výške 200 €
a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 254,10 €.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,
pretože správne orgány v žalovanom rozhodnutí popisujú skutkový stav rozporne s obsahom
spisov a preto je takéto zistenie neúplné a nedostačujúce na posúdenie veci. Správne orgány
sa nevysporiadali s vykonanými dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu a teda porušili
princíp „rovnosti zbraní“ ako aj základné princípy zakotvené v SP.
Krajský súd poukázal na dôkazy zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom
svedčiace tomu, že miesto nehody nie je miestom križovatky z ulice Hlavnej s miestnou
komunikáciou, ale je miestom výjazdu zo spevnenej plochy stojacom na pozemku mimo
cesty. Pokiaľ sa žalovaný týmito skutočnosťami nezaoberal vo svojom rozhodnutí, potom
nedodržal princíp „rovnosti zbraní“ a ďalšie zásady vyplývajúce z ustanovení § 32 ods. 1, §46
a § 47 ods. 3 SP.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie žiadajúc odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Trval na tom, že prvostupňový orgán vychádzal
zo skutočného stavu veci a zo všetkých (aj súdom uvádzaných) dôkazov. Zdôraznil, že si bol
vedomý rozporov medzi jednotlivými dôkazmi, a preto požiadal o zaujatie stanoviska
dopravný inšpektorát KRPZ Košice, či v danom prípade išlo o nehodu na križovatke alebo
sa jednalo o výjazd zo spevnenej plochy. DI KRPZ Košice preverilo situáciu priamo
na mieste nehody a v stanovisku č. p. KRP-96/DI-2-2009 zo dňa 30.10.2009 konštatoval,
že uvedené miesto nemožno vyhodnotiť inak ako križovatku cesty III/552011 (Hlavná ulica)
a miestnej komunikácie (Krátka ulica). O výjazd zo spevnenej plochy (teda z miesta mimo
cesty) nemohlo ísť, pretože išlo o ulicu, na ktorej sa nachádzala spevnená plocha slúžiaca
ako parkovisko, no táto bola na ľavej strane miestnej komunikácie v smere jazdy vodiča V.
a bola ohraničená obrubníkmi.
Žalovaný nesúhlasil ani s trovami vyčíslenými žalobcom a priznanými krajským
súdom, z dôvodu, že po ich prepočítaní dospel k inej výške trov, ako krajský súd.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť. Zotrval na svojom stanovisku, že správne rozhodnutia boli vydané
bez riadneho zistenia skutočného stavu veci a bez toho, aby sa správne orgány vysporiadali
so všetkými dôkazmi. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal v rozpore s § 32 ods. 1 SP vo veci
dokazovanie pre posúdenie miery jeho zavinenia dopravnej nehody a posúdenie možnosti
tejto nehode predísť, svoje zistenia rozhodujúce pre posúdenie zodpovednosti nijakým
spôsobom neprezentoval vo svojom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalovaný v rozhodnutí
nezdôvodnil spôsob, akým posúdil naplnenie subjektívnej stránky priestupku, pretože
len konštatoval, že „mal a mohol vedieť, že za križovatkou už nebol na hlavnej ceste“.
Žalovanému vytkol aj to, že sa nezaoberal skutočnosťami, prečo z hľadiska objektívnych
a subjektívnych faktorov na strane vodičov k dopravnej nehode došlo, pretože nie každá
nehoda je výsledkom deliktuálneho správania niektorého z vodičov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.06.2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 21.02.2009 v čase okolo 14:55
hod. v obci Kuzmice došlo k zrážke osobného motorového vozidla značky Toyota Rav 4
EČV: K. vedeného žalobcom a vozidla značky Audi A4 EČV: K., ktoré viedol M..
Dopravnou nehodou bola spôsobená škoda na oboch motorových vozidlách, celkovo v sume
11.000 €. Zo záznamov o podaní vysvetlenia účastníkov a svedkov nehody je zrejmé, že
žalobca viedol auto po Hlavnej ulici v obci Kuzmice v smere na Trebišov a vodič V.
prichádzal z Krátkej ulice (od kultúrneho domu), po pravej strane žalobcu, keď došlo k zrážke
oboch vozidiel.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-P-888/DI-2009-I. zo dňa
14.12.2009 uznal žalobcu vinným zo spáchania dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že na križovatke nerozlíšenej
dopravným značením nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu, ktoré viedol
vodič V., prichádzajúcemu sprava a vošiel do križovatky, kde došlo k zrážke vozidiel. Týmto
porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon č. 8/2009 Z. z.“). Za
uvedený priestupok uložil žalobcovi pokutu v sume 200 €.
V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca tvrdil,
že na predmetnom úseku cesty III/552015 je táto značená dopravnou značkou P-8 s prídavnou
tabuľou ako hlavná cesta, značka je pred križovatkou s cestou vedúcou na obec Čeľovce
a mesto Trebišov, ktorá bezprostredne predchádza križovatku s Krátkou ulicou, na ktorej
došlo k nehode. Poukázal na § 5 ods. 13 vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z., z ktorej vyplýva,
že značky P1 až P15 platia pre najbližšiu križovatku. Tvrdil, že cesta, po ktorej viedol
vozidlo, bola hlavnou cestou, lebo bola značená značkou P-8 v oboch smeroch a táto značka
v zmysle § 5 ods. 13 písm. b/ vyhl. č. 9/2009 Z. z. nestratila na vzdialenejšej hranici najbližšej
križovatky svoju platnosť, čo znamená, že cesta bola aj za križovatkou naďalej hlavnou
cestou, minimálne po vzdialenejšiu časť križovatky s Krátkou ulicou. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na to, že v čase konania už bola na ulici Krátkej osadená značka
„daj prednosť v jazde“, hoci na Hlavnej ulici iná značka nepribudla, čo tiež nasvedčuje tomu,
že sa platnosť značky hlavnej cesty predpokladá aj za vzdialenejšou hranicou dopravnými
značkami ohraničenej križovatky.
Žalovaný rozhodnutím vydaným v odvolacom správnom konaní odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že dopravná značka P8 (hlavná cesta) ako aj dodatková tabuľa s tvarom
križovatky (č. P 13-15) platia v zmysle § 5 ods. 13 vyhl. č. 9/2009 Z. z. pre najbližšiu
križovatku a výklad tohto ustanovenia žalobcom nie je správny, pričom poukázal
na to, že žalobca viedol svoje vozidlo po ceste označenej dopravnou značkou ako „hlavná
cesta“ a dodatkovou tabuľou „tvar križovatky“, ktorá pre jej poškodenie stratila význam
určujúci prednosť v jazde, preto už pred vchádzaním do križovatky vedieť mal a mohol,
že dopravnou značkou nemá určený smer hlavnej cesty, a teda po opustení križovatky
pokračoval v jazde, kde sa pred križovatkou cesty III/552015 a Krátkej ulice mal správať tak,
ako je mu to kladené za vinu v rozhodnutí o priestupku. Značky P1 až P15 platia len
pre najbližšiu križovatku a po jej prejdení sa vodič dostáva na komunikáciu, ktorej význam
je určený ďalšou značkou a pokiaľ tu ďalšia značka nie je, má vodič postupovať tak, ako
to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.. Žalovaný výšku uloženej sankcie odôvodnil
tým, že vzal do úvahy spôsob spáchania priestupku a jeho následky ako aj subjektívne
a objektívne okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo.
Zákon č. 8/2009 Z. z. upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb
v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie
riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie
tohto zákona (1).
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) sú orgánmi štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny
orgán“):
a) ministerstvo,
b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „krajský úrad
dopravy“),
c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad
dopravy“),
ktoré určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách príslušných
kategórií.
Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií
vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách
a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení
a povoľujú vyhradené parkoviská (2).
Zákon o cestnej premávke sa vykonáva vyhláškou Ministerstva vnútra č. 9
z 20.12.2008. Podľa jej § 5 ods. 13 zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej
zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, ak nie je skôr
skončený inak; to neplatí pre
b) zvislé dopravné značky č. P 1 až P 15, ktoré platia pre najbližšiu križovatku.
Podľa § 20 zákona č, 8/2009 Z. z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej
ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť
v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky
prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku
v organizovanom útvare (ods. 1).
Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde
vozidlu prichádzajúcemu sprava (ods. 2).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty,
z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny
vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
V zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. sa priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
K základným požiadavkám kladeným na právnu úpravu patrí jednoduchosť,
výstižnosť, prehľadnosť, zrozumiteľnosť a spoločenská akceptácia.
Organizovanie cestnej premávky z tejto premisy pri riešení konkrétnych dopravných
situácií pomocou dopravného značenia (okrem iných celou škálou dopravných – výstražných,
upravujúcich prednosť, zákazových, príkazových, informatívnych značiek určených
vyhláškou vykonávajúcou zákon o cestnej premávke), ktorého znalosť a prísne dodržiavanie
je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke, vychádza. Zodpovednosť
za porušenie takýchto pravidiel možno vyvodiť za splnenia uvedených predpokladov,
t. j. ak účastník cestnej premávky prinajmenšom mohol (alebo mal) vedieť, že pravidlá cestnej
premávky porušuje, ak takúto situáciu z relevantného dopravného značenia, od ktorého
sa dôvodne očakáva v zmysle predchádzajúcej premisy, že bude zrozumiteľné, logické,
prehľadné a jasné bolo možné jednoznačne ustáliť.
V predmetnej veci účastníci dopravnej nehody, ani jej svedkovia, nespochybňovali
jej priebeh. Spornou ostalo preukázanie zodpovednosti žalobcu za porušenie
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní sa vyskytli
rozpory, ktoré v ďalšom štádiu konania neboli bez pochybností odstránené, čo dôvodne
vyvoláva pochybnosti o náležite zistenom skutkovom stave a závery vyslovené žalovaným
v rozhodnutí nenachádzali dostatočnú oporu v obsahu pripojených spisov, v dôsledku čoho
treba považovať záver o preukázanej zodpovednosti žalobcu za poručenie povinností
vyplývajúcich zo zákona v dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode, za nepresvedčivé
a predčasné.
Konštatovanie žalovaného, že jednoznačne išlo o križovatku (bez rozlíšenia
dopravným značením) štátnej cesty III/552011 (ul. Hlavná) a miestnej komunikácie
(ul. Krátka) je nepresvedčivý, keď iné tvrdenia (stanoviská) nachádzajúce sa v spise tento
záver nepotvrdzujú (súd prvého stupňa poukázal na list starostu obce z 09.03.2009, obsah
záznamu o ním podanom vysvetlení, stanovisko kpt. Ing. T. z 15.05.2009 označujúce ho za
miesto výjazdu zo spevnenej plochy stojacom na pozemku mimo cesty, čomu má
nasvedčovať aj určenie katastrálnej mapy) pričom aj v rozhodnutí o zastavení konania
o priestupku č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009 správny orgán (ORPZ ODI OBCP
Košice), ktorý vyhodnocoval predmetnú dopravnú situáciu za účelom skúmania
zodpovednosti druhého účastníka dopravnej nehody (M.V.) konštatoval, že (M.) sa mal
dopustiť priestupku tým, že pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty, a to od kultúrneho
domu, nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu (žalobcu). Nejednoznačná je aj
identifikácia v označení uvedenej štátnej cesty samotnými správnymi orgánmi, keď pod č.
III/552011 ju uvádza stanovisko OR PZ ODI v Trebišove z 15.05.2009, odvolanie žalovaného
z 21.10.2010 a pod č. III/552015 sa uvádza v rozhodnutí o zastavení konania o priestupku č.
p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009 ako aj rozhodnutie žalovaného.
Rozporné sú tiež zistenia správnych orgánov v súvislosti s poškodením dopravnej
značky P-8 (podľa predchádzajúcej právnej úpravy D-1a) s dodatkovou tabuľou P-13, keď
ORPZ ODI OBCP Košice v rozhodnutí č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009
na rozdiel od žalovaného konštatuje, že „umiestnenie dopravnej značky D-1a /hlavná cesta/
s dodatkovou tabuľou označujúcou tvar križovatky P-13 jednoznačne informuje vodiča
idúceho po tejto ceste, že je na hlavnej ceste a tak má prednosť v jazde pred ostatnými
vodičmi. Jej význam nemení ani tá skutočnosť, že je umiestnená pred križovatkou ulíc Hlavná
– Trebišovská“, čo korešponduje aj s tvrdením žalobcu.
Bez povšimnutia tiež nebolo možné ponechať konštatovanie ORPZ ODI OBCP
Košice v rozhodnutí č. p.: ORP-P-504/1-ODI-2009 zo 14.08.2009, že : „dopravné značenie
križovatky, kde došlo dopravnej nehode nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi
/vyhláška MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke/. Umiestnenie
dopravnej značky D-1a /hlavná cesta/ s dodatkovou tabuľou označujúcou tvar križovatky P-
13 jednoznačne informuje vodiča idúceho po tejto ceste, že je na hlavnej ceste a tak má
prednosť v jazde pred ostatnými vodičmi. Jej význam nemení ani tá skutočnosť,
že je umiestnená pred križovatkou ulíc Hlavná – Trebišovská. K dopravnej nehode došlo
pri výjazde z parkoviska do kultúrneho domu v obci Kuzmice, pričom pred výjazdom
nie je umiestnená dopravná značka C-1 /daj prednosť vjazde. Dopravná značka C-1 /daj
prednosť v jazde/ sa umiestňuje aj na tie miesta, kde treba vodičovi prikázať, zopakovať alebo
zdôrazniť povinnosť dať prednosť v jazde. Dopravná značka C-1 /daj prednosť v jazde/ musí
byť preto bezpodmienečne umiestnená aj pred križovaním ciest zo smeru jazdy vodiča M.V.,
z parkoviska od kultúrneho domu, a táto v čase dopravnej nehody tam umiestnená nebola.
Vodič prichádzajúci do križovatky od kultúrneho domu nemôže vedieť, že sa nachádza na
vedľajšej ceste, keďže pred výjazdom nie je umiestnená žiadna dopravná značka. V takomto
prípade vodič nadobúda dojem, že sa jedná o križovatku neupravenú dopravnými značkami
a preto sa riadi „pravidlom pravej ruky“, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám
prichádzajúcim sprava.“
Žalovaný sa uvedenými rozpormi dostatočne nezaoberal a tieto spôsobom
nevyvolávajúcim pochybnosti neodstránil.
Za daných okolností vyhodnotenie predmetnej dopravnej situácie interpretáciou
ust. § 5 ods. 13 vyhl. č. 9/2009 Z. z. žalovaným (v zmysle ktorého mal žalobca vedieť,
že v dôsledku poškodenia a straty významu (podľa žalovaného) pôvodného dopravného
značenia sa nachádza na ceste nemajúcej charakter hlavnej (na ktorej sa dovtedy nachádzal
a logicky podľa jeho tvrdenia očakával jej pokračovanie), pričom právny charakter
bezprostredne sa pripájajúcej „komunikácie“ je ešte aj v súčasnosti sporný, je neudržateľné
ako nad prípustnú mieru formalistické a nezohľadňujúce tie okolnosti (nedostatočne jasné,
zrozumiteľné, jednoznačné a prehľadné dopravné značenie resp. jeho absencia) majúce pôvod
mimo samotných účastníkov cestnej premávky, ktoré svojím účinkom vyvolávajú prekvapivú,
nečakanú situáciu priečiacu sa logike „prirodzeného chodu vecí“ (keď v danom prípade
aj samotný názov ulice – Hlavná - pretínajúcej obec Kuzmice v smere Košice, obec Brezina
na obce Slivník, Michaľany naznačuje prirodzený charakter cesty III/552015, resp. III/552011
ako hlavnej, čomu zodpovedá aj na iných miestach obce príslušné dopravné značenie (značky
P-8) – aj bezprostredne v mieste dopravnej nehody v smere od obce Michaľany a takto
ju podľa výpovedí chápali aj svedkovia, účastníci dopravnej nehody, ako aj správny orgán
OR PZ ODI OBCP Košice posudzujúci zodpovednosť druhého účastníka predmetnej
dopravnej nehody a nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že taký jej status potvrdzuje aj dodatočne
(bez akýchkoľvek iných opatrení) osadená značka „Daj prednosť v jazde“ na pripájajúcej
sa „komunikácii“ v mieste nehody).
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zavinenie obvineného zo spáchania
priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery,
podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať,
aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými
účastníkmi a podľa názoru súdu aj prípadné chybné alebo absentujúce dopravné značenie.
Uvedené okolnosti sú spôsobilé vyvolať u účastníkov takejto dopravnej situácie
v cestnej premávke stav neurčitosti, tiesne, z právneho hľadiska stav právnej neistoty
(neumožňujúci okamžite jednoznačne ustáliť z dopravného značenia dopravnú situáciu
a vlastné právne postavenie ako účastníka cestnej premávky v nej, čo je najmä v podmienkach
cestnej premávky jav nebezpečný a ako taký nežiaduci), čo je nepochybne v rozpore s takými
hodnotami ovládajúcimi právny poriadok ako sú princípy právnej istoty, ochrany legitímneho
očakávania a neposlednom rade princíp „dobrej verejnej správy“.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou
verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré
východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane
právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými
zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom
na to, že slovenské právo (a v jeho rámci aj „cestné“ právo) je súčasťou európskeho právneho
systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek
na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej
správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre
10 1Sžd/1/2010
európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania
a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.
Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje najmä na:
- Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe,
ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady
Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania
orgánov verejnej správy. Prostredníctvom formulovaných princípov založila Rada Európy
určitý štandard pre kvalitu rozhodovania verejnej správy, predovšetkým po jeho obsahovej
stránke s tým, že právnou povahou ide o tzv. soft-law.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že záver súdu prvého stupňa
o tom, že postup a rozhodnutia žalovaných správnych orgánov sú v rozpore so zákonom,
a preto je potrebné vec vrátiť žalovanému je dôvodný a preto jeho rozsudok podľa § 219 OSP
ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie sa týka aj výroku o priznaní trov konania súdom
prvého stupňa, keďže námietku žalovaného vytýkajúcu súdu chybný výpočet trov, ktorú však
bližšie nezdôvodnil a svoj výpočet nešpecifikoval, nebolo možné zohľadniť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 224
ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože tieto si neuplatnil a nevyčíslil v zákonnej
lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková