Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí

21. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. G., pre prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B. proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 18. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. G. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 8. februára 2010, sp. zn. , bol

obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa

§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

dňa 14. júna 2009 v čase okolo 18.30 hod. po spoločnej predchádzajúcej dohode

aj s už odsúdeným Š. H. neoprávnene vošli na dvor rodinného domu

na ul. S. v obci Š., okres P. tak, že obžalovaný J. G. dával pozor vonku pred domom,

obžalovaný F. H. a už odsúdený Š. H. pristúpili k vchodovým dverám domu, ktoré boli

zatvorené, avšak neuzamknuté, následne vnikli do domu, kde z miestnosti kuchyne odcudzili

finančnú hotovosť v sume 120 eur, pánske náramkové hodinky zn. F. v hodnote 5,30 eur a

mobilný telefón zn. N. v hodnote 28 eur, čím pre P. C. spôsobili škodu v sume 153,30 eur.

Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,4, § 37 písm. m/

Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

2

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením

z Prešove z 18. mája 2010, sp. zn. , odvolanie podľa zamietol

ako nedôvodné.

Obvinený J. G. písomným podaním z 26. októbra 2010 (doručeným súdu prvého

stupňa 19. januára 2011), podal prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B.

(v zmysle doloženého plnomocenstva – č. l. 357) proti uvedenému uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/,

písm. i/, písm. j/ a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku

okresného súdu.

Naplnenie týchto dovolacích dôvodov videl v tom, že prvostupňový rozsudok a jeho

právna kvalifikácia nemá oporu v dôkazoch, ktoré súd vykonal, nakoľko sa nepodarilo

preukázať, že by zo strany obvineného došlo k neoprávnenému vniknutiu do obydlia iného.

Argumentoval tým, že odvolací súd nebral do úvahy porušenie základných zásad

trestného konania prvostupňovým súdom a dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech

obvineného.

V ďalšej časti dovolacích námietok spochybnil zistený skutkový stav, nakoľko podľa

jeho názoru sa podarilo preukázať len to, že kritického dňa sa nachádzal v obci Šuňava.

To, že by bol vnikol do obydlia iného, resp. mal by o vniknutí vedomosť sa preukázať

nepodarilo.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Poprad. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení

zo 7. marca 2011 uviedol, že skutkový stav v predmetnej veci bol súdmi spoľahlivo zistený,

s napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu sa stotožňuje a nakoľko

3

nie sú dané žiadne dovolacie dôvody v zmysle navrhol dovolanie obvineného

odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až , ako aj obsahové

náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v , ,

v posudzovanom prípade zjavne naplnené neboli a preto je dovolanie potrebné odmietnuť

podľa 382 písm. c/

Podľa dovolanie možno podať, ak

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/),

- odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody (písm. j/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd z obsahu dovolania zistil, že obvineným uplatnené dovolacie námietky

vecne zodpovedajú iba dovolaciemu dôvodu podľa , nakoľko

v nich namietal nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Z obsahu dovolacích námietok

4

však nevyplýva, akým spôsobom malo prísť k naplneniu dovolacích dôvodov v zmysle § 371

ods. 1 písm. g/ a písm. j/

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takého uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolací súd navyše dodáva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. j/ v posudzovanej veci je zjavne nesprávne, nakoľko krajský súd odvolanie

obvineného nezamietol podľa 316 ods. 1 z dôvodu, že by bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala

odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací

dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou

uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode

podľa je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci

samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

podľa noriem hmotného práva.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku,

že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho

trestného činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu

podľa , veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok

proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku

nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.

5

Dovolateľom uvedené námietky založené na skutkových výhradách, keď skutkové

zistenia považuje za chybné v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov sú teda mimo

deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu, a preto najvyšší súd na ne nemohol

prihliadať.

Dovolací súd sa zaoberal dovolacou námietkou obvineného spočívajúcou v tom,

že zistený skutok nevykazuje znaky prečinu porušovania domovej slobody. Vychádzajúc

zo skutkového stavu zisteného súdmi prvého a druhého stupňa zistil, že právne posúdenie

skutku obvineného bolo správne a v súlade so zákonom.

Skutkové zistenia vychádzajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom, podľa

ktorých obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa poskytli

spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20

Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.

Aj podľa názoru dovolacieho súdu obvinený nepochybne svojim konaním naplnil

znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 2 písm. c/ ustanovenia § 194 Tr. zák.,

keď s dvoma ďalšími osobami neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného P. C., spôsobom

opísaným svedkom J. S. a hoci priamo do rodinného domu poškodeného vstúpil iba odsúdený

Š. H., je podľa § 20 Tr. zák. za takéto konanie trestne zodpovedný aj obvinený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že objektom trestného činu porušovania

domovej slobody podľa Tr. zák. je domová sloboda zaručená Slovenskej

republiky v článku 21, v zmysle ktorého je obydlie nedotknuteľné a nie je doň dovolené

vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa § 122 ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome

alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov

a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Pojem „dom iného“ teda zahŕňa nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky

ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, uzavretý

6

dvor a priľahlá oplotená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú, ako aj ohradené

priľahlé hospodárske priestory a budovy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je

zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. g/, i/, j/ , a tak podľa jednomyseľne prijatým uznesením

dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková