Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e44/380601.ef7b85.pdf
PDF · 109.06 KB
No categories available
4Tdo/16/2011
Najvyšší súd 4 Tdo 16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí
21. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. G., pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B. proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 18. mája 2010, sp. zn. 5 To 14/10, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. G. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 8. februára 2010, sp. zn. 6 T 145/2009, bol
obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že
dňa 14. júna 2009 v čase okolo 18.30 hod. po spoločnej predchádzajúcej dohode
aj s už odsúdeným Š. H. neoprávnene vošli na dvor rodinného domu
na ul. S. v obci Š., okres P. tak, že obžalovaný J. G. dával pozor vonku pred domom,
obžalovaný F. H. a už odsúdený Š. H. pristúpili k vchodovým dverám domu, ktoré boli
zatvorené, avšak neuzamknuté, následne vnikli do domu, kde z miestnosti kuchyne odcudzili
finančnú hotovosť v sume 120 eur, pánske náramkové hodinky zn. F. v hodnote 5,30 eur a
mobilný telefón zn. N. v hodnote 28 eur, čím pre P. C. spôsobili škodu v sume 153,30 eur.
Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,4, § 37 písm. m/
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením
z Prešove z 18. mája 2010, sp. zn. 5 To 14/10, odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné.
Obvinený J. G. písomným podaním z 26. októbra 2010 (doručeným súdu prvého
stupňa 19. januára 2011), podal prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B.
(v zmysle doloženého plnomocenstva – č. l. 357) proti uvedenému uzneseniu krajského súdu
dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/,
písm. i/, písm. j/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku
okresného súdu.
Naplnenie týchto dovolacích dôvodov videl v tom, že prvostupňový rozsudok a jeho
právna kvalifikácia nemá oporu v dôkazoch, ktoré súd vykonal, nakoľko sa nepodarilo
preukázať, že by zo strany obvineného došlo k neoprávnenému vniknutiu do obydlia iného.
Argumentoval tým, že odvolací súd nebral do úvahy porušenie základných zásad
trestného konania prvostupňovým súdom a dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech
obvineného.
V ďalšej časti dovolacích námietok spochybnil zistený skutkový stav, nakoľko podľa
jeho názoru sa podarilo preukázať len to, že kritického dňa sa nachádzal v obci Šuňava.
To, že by bol vnikol do obydlia iného, resp. mal by o vniknutí vedomosť sa preukázať
nepodarilo.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Poprad. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení
zo 7. marca 2011 uviedol, že skutkový stav v predmetnej veci bol súdmi spoľahlivo zistený,
s napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu sa stotožňuje a nakoľko
nie sú dané žiadne dovolacie dôvody v zmysle § 371 Tr. por. navrhol dovolanie obvineného
odmietnuť.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové
náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/, písm. j/ Tr. por.
v posudzovanom prípade zjavne naplnené neboli a preto je dovolanie potrebné odmietnuť
podľa 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom (písm. g/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/),
- odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené
zákonné dôvody (písm. j/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Najvyšší súd z obsahu dovolania zistil, že obvineným uplatnené dovolacie námietky
vecne zodpovedajú iba dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko
v nich namietal nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Z obsahu dovolacích námietok
však nevyplýva, akým spôsobom malo prísť k naplneniu dovolacích dôvodov v zmysle § 371
ods. 1 písm. g/ a písm. j/ Tr. por.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí obsah
konkrétne uplatnených dovolacích námietok skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci
v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takého uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolací súd navyše dodáva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. j/ Tr. por. v posudzovanej veci je zjavne nesprávne, nakoľko krajský súd odvolanie
obvineného nezamietol podľa 316 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že by bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala
odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací
dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou
uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci
samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku,
že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho
trestného činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok
proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku
nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.
Dovolateľom uvedené námietky založené na skutkových výhradách, keď skutkové
zistenia považuje za chybné v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov sú teda mimo
deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu, a preto najvyšší súd na ne nemohol
prihliadať.
Dovolací súd sa zaoberal dovolacou námietkou obvineného spočívajúcou v tom,
že zistený skutok nevykazuje znaky prečinu porušovania domovej slobody. Vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdmi prvého a druhého stupňa zistil, že právne posúdenie
skutku obvineného bolo správne a v súlade so zákonom.
Skutkové zistenia vychádzajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom, podľa
ktorých obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa poskytli
spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.
Aj podľa názoru dovolacieho súdu obvinený nepochybne svojim konaním naplnil
znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 2 písm. c/ ustanovenia § 194 Tr. zák.,
keď s dvoma ďalšími osobami neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného P. C., spôsobom
opísaným svedkom J. S. a hoci priamo do rodinného domu poškodeného vstúpil iba odsúdený
Š. H., je podľa § 20 Tr. zák. za takéto konanie trestne zodpovedný aj obvinený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že objektom trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. je domová sloboda zaručená Ústavou Slovenskej
republiky v článku 21, v zmysle ktorého je obydlie nedotknuteľné a nie je doň dovolené
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Podľa § 122 ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome
alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov
a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Pojem „dom iného“ teda zahŕňa nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky
ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, uzavretý
dvor a priľahlá oplotená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú, ako aj ohradené
priľahlé hospodárske priestory a budovy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je
zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. g/, i/, j/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jednomyseľne prijatým uznesením
dovolanie obvineného odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková