Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d18/380600.76b3bb.pdf
PDF · 154.71 KB
No categories available
4Tdo/2/2010
Najvyšší súd 4 Tdo 2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí 21. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ľ. K., pre trestný čin brania
rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov a iné, o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom
obhajcu Mag. Mgr. M. P. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 10. augusta 2009, sp. zn. 6 To 47/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. K.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 19. decembra 2008, sp. zn. 3 T 60/2008, bol
obvinený Ľ. K. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu brania rukojemníka podľa §
234a ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) a iných, na tom skutkovom základe, že
1/ Obvinení Ľ. K. a P. K.:
po viacerých kontaktoch iniciovaných J. P. s Mgr. J. M. v jarných mesiacoch roka
1999 a po tom, čo J. M. uskutočnil opakované stretnutia v časovom období najneskôr od
polovice mája roka 1999 v T. s J. R. a obvineným Ľ. K., predmetom ktorých bola príprava
únosu Ing. M. P., určenie času, miesta, spôsobu jeho vykonania, spôsobu rozdelenia odmeny
zo získaného „výkupného“, spôsobu disponovania s použitými vecami a spôsobu správania
sa pri odhalení skutku a jeho páchateľov, po následnej spoločnej príprave na únos, trvajúcej
dlhšiu dobu a vytvorení materiálnych a logistických podmienok vo forme obstarania
osobných motorových vozidiel rôznych druhov, farieb a výrobných značiek, diktafónu,
ďalekohľadu na nočné videnie, detektora kovov, mobilného telefónu s „nezistiteľným
telefónnym číslom“, tabuliek s rovnakým evidenčným číslom B., ktoré krátko pred skutkom
odcudzil v Bratislave na Sabinovskej ulici zo zaparkovaného automobilu obžalovaný P. K.
spoločne s obžalovaným Ľ. K., modrého majáka, liečiva s utlmujúcim účinkom, nehnuteľností
na ukrytie rukojemníka, magnetického nápisu „POLÍCIA“, samopalu vzor X., tzv. ježkov na
prerušenie motorizovaného prenasledovania a získania informácií o Ing. M. P.
sprostredkovane a priamym sledovaním,
od 1. júla 1999 v čase od 17.30 hodiny do 18.30 hodiny na ceste medzi T.
a obcou D., v časti majera zvaného P., J. R., Mgr. J. M. a obžalovaný Ľ. K. oblečení do
taktických služobných viest s nápisom „POLÍCIA“, maskovaní kuklami, vyzbrojení pištoľami
a J. R. aj samopalom vzor X. so zásobníkom so streľbyschopnými nábojmi, vykonali, so
zámerom vymoženia fiktívneho peňažného dlhu v prospech J. P. vo výške l0 000 000 Sk
(desať miliónov slovenských korún), únos Ing. M. P. ako „policajnú akciu príslušníkov
pohotovostného policajného útvaru“ tým spôsobom, že
Mgr. J. M. ako vodič osobného motorového vozidla Š. modrej farby, s odcudzenými
tabuľkami s evidenčným číslom B., modrým majákom založeným na streche a magnetickým
nápisom „POLÍCIA“ na inej viditeľnej časti, zastal na pravej strane cesty prednou časťou
vozidla v smere od obce D. do T. a spolu s obvineným Ľ. K. sa skryl mimo cesty, do
trávnatého porastu; J. R. zastavil osobné motorové vozidlo značky A., s tabuľkami
s evidenčným číslom T., vedené Ing. M. P., v ktorom bola spolujazdcom vtedy maloletá J. P.,
zakričal povel (signál) „POLÍCIA“ a samopalom mieril na vodiča. Na signál „POLÍCIA“
pribehli k osobnému motorovému vozidlu Mgr. J. M. a obvinený Ľ. K., vytiahli Ing. M. P. z
vozidla, hodili ho prednou časťou tela na cestu a vo vzniknutej ležiacej polohe použili putá na
znehybnenie jeho rúk v polohe za chrbtom. Obvinený Ľ. K. odviedol spútaného Ing. M. P. k
osobnému motorovému vozidlu značky Š., uložil ho cez ľavé zadné dvere na sedadlo do
sediacej polohy a sadol si k nemu. Mgr. J. M. si sadol do vozidla
na miesto pre vodiča a J. R. na zadné sedadlo k Ing. M. P. po tom, ako zaparkoval osobné
motorové vozidlo značky A. s J. P. k zastávke autobusu, umiestnenej pri majeri zvanom P..
Ing. M. P. následne držali a strážili ako rukojemníka J. R., Bc. F. T., Mgr. J. M. a Ľ. K.
postupne pod mostom s cestou vedúcou z Trnavy do obce Bučany, za majerom zvaným O., v
rodinnom dome so súpisným číslom 630, popisným číslom X., na ulici S. v S., na rôznych
miestach v lese v blízkosti S., v garáži so súpisným číslom X. na ulici P. v S. a v byte číslo X.,
vo vchode bytového domu so súpisným číslom 470, popisným číslom X., na ulici P. v S. až
do 3. júla 1999, kedy bol v popoludňajších hodinách prepustený Bc. F. T., Mgr. J. M. a
obžalovaným Ľ. K., na ceste medzi Senicou a Tmavou, pri majeri zvanom N. po tom, ako Ing.
V. P., po predchádzajúcich telefonických kontaktoch uskutočnených Mgr. J. M.,
oznamujúcich únos rukojemníka a určujúcich podmienky na jej správanie po únose, na
prežitie rukojemníka za „výkupné“, na výšku a spôsob jeho zaplatenia, zaplatila „výkupné“ v
celkovej sume 10 000 000 Sk (desať miliónov slovenských korún).
Počas držania a stráženia Ing. M. P. v rodinnom dome tohto vyzlečeného donaha, so
spútanými rukami, očami prelepenými páskou a ležiaceho na zemi, fyzicky napadli Mgr. J.
M. a obžalovaný Ľ. K. opakovanými údermi päsťami rúk, nohami do oblasti hrudnej a
brušnej časti tela, údermi hlavňou pištole do oblasti úst, pažbou pištole do oblasti inej časti
hlavy, čím rukojemníkovi spôsobili zranenia v rozsahu pomliaždenia tváre s odreninami a
podliatinami v ľavej časti, pomliaždenia nosa, zlomenia šiestich predných zubov,
pomliaždenia hrudníka vľavo, zlomenín 9. až 11. rebra v ľavej hrudnej časti, pomliaždenia
brušnej a ľavej driekovej oblasti, odrenín ľavého predkolenia, charakteristické bolestivosťou,
sťaženým dýchaním, vyžadujúce na zhojenie a anatomickú úpravu opakované poskytnutie
odbornej zdravotnej starostlivosti, pracovnú neschopnosť a liečbu v trvaní do troch mesiacov
a obmedzenia v obvyklom spôsobe života vo forme tzv. kľudového režimu na lôžku, bez
fyzickej námahy, šetrenia a opatrného vykonávania bežných činností v trvaní najmenej
deviatich týždňov,
2/ Obvinení Ľ. K. a D. O.:
na základe ústnej dohody iniciovanej obžalovaným Ľ. K. s J. R. a obžalovaným D. O.
o určení konkrétneho dňa, časových podmienok vykonania skutku, miesta, času stretnutia
pred skutkom a o určení modusu operandi; skutku, po vytvorení materiálnych a logistických
podmienok vo forme obstarania tzv. čiernych mobilných telefónov, pút, kukiel čiernej farby,
rukavíc, čiapok, tmavých okuliarov, strelných zbraní, spútavacích pások, lepiacej pásky,
získania informácií o H. B. sprostredkovane a priamym sledovaním, po spoločnej príprave na
vykonanie skutku, trvajúcej od augusta do 25. septembra 2002, koordinovanej, riadenej
obžalovaným Ľ. K. a po rozdelení úloh obžalovaným Ľ. K. v deň skutku pri budove vodného
zdroja určeného ako tzv. styčný bod v lesoparku zvanom B. v T., 25. septembra 2002 v čase
asi o 20.45 hodine na ulici P. v Trenčíne. J. R. a obžalovaný D. O., maskovaní kuklami a
vyzbrojení pištoľami. preliezli ponad murovanú stenu na pravej bočnej strane bytového domu
so súpisným číslom 3745, popisným číslom 86, s požitím kovového rebríka prešli
po hlineno-zemitom svahu s výškou asi tri metre, preskočili oplotenie terasy, skryli
sa za ihličnaté stromy a následne, so zámerom vymoženia fiktívneho peňažného dlhu
pre neznámeho objednávateľa vo výške 10 000 000 Sk (desať miliónov slovenských korún),
neoprávnene vošli z terasy do bytu užívaného vlastníkom H. B. tým spôsobom, že J. R.,
využijúc moment vychádzania H. B. z bytu na terasu, hmotnosťou a silou tela pretlačil ňou
držané otvorené tzv. terasové dvere. Obžalovaný Ľ. K. zatiaľ monitoroval jedinú príjazdovú
cestu na ulicu P., dával pozor na pohyb osôb, motorových vozidiel a mal upozorniť
obžalovaného D. O. a J. R. na hliadkovú služobnú činnosť príslušníkov Policajného zboru a
hliadkovú činnosť zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby.
V byte J. R. použil proti brániacej a o pomoc kričiacej H. B. fyzické násilie vo forme
uchopenia, držania a zhodenia jej stojaceho tela na podlahu, znehybnenia rúk založením pút v
polohe za chrbtom, uchopenia ležiaceho tela zozadu v oblasti brady a krku obidvomi rukami,
až dovtedy, pokiaľ H. B. nezakričala „...dosť, prestaňte, dám Vám všetko, čo mám“.
Následne obžalovaný D. O. a J. R. prehľadávali byt a hľadali finančné prostriedky
alebo trezor. Trezor zabudovaný v stene spálne obžalovaný D. O. na základe kódu
nadiktovaného spútanou H. B., ktorú J. R. jedenkrát udrel päsťou ruky do tváre, priložil
pištoľ z boku k hlave a vyhrážal sa zastrelením alebo ublížením elektrickým prúdom vo vani s
vodou. Z trezora, ostatných častí bytu a jeho zariadenia obžalovaný D. O. a J. R. odcudzili
veci zo žltého kovu a perál – 12 kusov dámskych prsteňov, 14 párov dámskych náušníc, 1 kus
dámskej náušnice, 1 kus kravatovej spony, 4 kusy príveskov , 10 kusov náramkov, 5 kusov
retiazok, 8 kusov náhrdelníkov, 1 kus dámskych náramkových hodiniek, bižutériu – l kus
náramku. 2 kusy dámskych náramkových hodiniek - so súhrnnou cenou 190 500,00 Sk,
videokameru značky S., typ H., výrobné číslo X. s cenou 15418 Sk a mobilný telefón značky
N., typ X., výrobné číslo X. s cenou 8643,00 Sk.
V hľadaní finančných prostriedkov alebo trezora pokračovali obžalovaný D. O. a J. R.
aj v kancelárii obchodnej spoločnosti B., spol. s r. o., so sídlom
v D., ktorej spoločníkom a konateľom bola a je H. B., umiestnenej v bytovom dome s
popisným číslom X., na ulici P. v T., z priestorov ktorej odcudzili diskman značky S., typ D.,
nezistené výrobné číslo s cenou 4 494,00 Sk.
Na základe rozhodnutia obžalovaného Ľ. K., uskutočneného
po predchádzajúcej telefonickej informácii J. R. o nenájdení „žiadnych veľkých peňazí“, sa D.
O. a J. R. spoločne s H. B. a jej maloletou dcérou A. B. premiestnili, v čase medzi 23.00
hodinou až 24.00 hodinou toho istého dňa, na osobnom motorovom vozidle značky A.A. s
tabuľkami s evidenčným číslom I., v ktorom H. B. sediaca na zadnom sedadle bola pripútaná
jednou rukou k zadným ľavým dverám a na hlave mala založenú kuklu, najskôr k budove
vodného zdroja v lesoparku zvanom B. v T. a následne do rodinného domu v obci T., vo
vlastníctve J. H., švagra obžalovaného Ľ. K..
V rodinnom dome sa J. R. a obžalovaní Ľ. K., D. O., disponujúci informáciami o
finančnej bonite H. B., najskôr ústne dohodli o spôsobe získania finančných prostriedkov od
H. B. a následne vo dvore domu Ľ. K. nútil H. B., držanú s maloletou dcérou v uzamknutom
vozidle, vybrať finančné prostriedky v sume 10 000 000,00 Sk v Č., a. s., pobočka
zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom v T., odniesť ich
na vopred určené miesto, v určenom čase, pod hrozbou, nevrátenia maloletej A. B.. Dňa 26.
septembra 2002, v čase medzi 07.00 hodinou a 08.00 hodinou, obžalovaný D. O. zastal s
vozidlom značky A. na parkovisku v blízkosti ulíc E. a H. v T., H. B. vystúpila
z vozidla a išla pre finančné prostriedky do Československej obchodnej banky, a. s., pobočka
zahraničnej banky v Slovenskej republike pod hrozbou zabitia maloletej A. B. J. R. následne
sledoval správanie H. B. až do príchodu k banke a mal prevziať z určeného miesta ňou
prinesené finančné prostriedky; obžalovaný D. O. medzitým premiestnil vozidlo s maloletou
A. B. na ulicu H., za nákupné stredisko C. a obžalovaný Ľ. K. čakal v blízkosti banky
v osobnom motorovom vozidle neznámej značky, na ktorom mal s J. R.
a obžalovaným D. O. odísť po prevzatí finančných prostriedkov.
Na základe spolupráce H. B. so zamestnancami banky a príslušníkmi Policajného
zboru, finančné prostriedky neboli J. R. a obžalovaným Ľ. K. a D. O. vyplatené a maloletá A.
B. ako rukojemník nájdená v nepoškodenom vozidle značky A., v kufri ktorého sa nachádzali
aj všetky odcudzené veci.
Za to mu bol podľa § 234a ods.2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň mu bol podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere
300 000 Sk, pričom podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu bol pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený Ľ. K. odvolanie. Krajský súd v Trnave
rozsudkom z 10. augusta 2009, sp. zn. 6 To 47/2009, jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné, pričom na podklade odvolanie podaného poškodeným
Ing. M. P. zároveň zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o náhrade škody a obvineného Ľ.
K. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal nahradiť poškodenému Ing. M. P. škodu vo výške 10
(desať) miliónov Sk (331 939,19 eur).
Obvinený Ľ. K. písomným podaním z 26. októbra 2009 (doručeným súdu prvého
stupňa 16. novembra 2009), podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mag. Mgr. M.
P. proti uvedenému rozsudku krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného
súdu.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. videl v zásadnom
porušení práva na obhajobu, zahŕňajúceho aj právo podať návrh na doplnenie dokazovania
a právo podať opravný prostriedok. Okresný súd porušil podľa dovolateľa právo
na obhajobu tým, že na hlavných pojednávaniach 3. a 21. novembra 2008 bez uvedenia
dôvodov zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania (vykonanie konfrontácií, výsluch
svedka C., výsluch svedkyne P.) a krajský súd tým, že nedodržal svoju kasačnú povinnosť
preskúmať napadnuté výroky rozhodnutia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, pričom sa
adekvátne a preskúmateľne nevyrovnal s právne relevantnou argumentáciou obvineného.
Uviedol, že hoci mu v konaní bolo formálne priznané právo vyjadrovať
sa ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, v skutočnosti sa okresný ani krajský súd
jeho tvrdeniami a vyjadreniami nezaoberali.
V ďalšej časti dovolania sa podrobne zaoberal rozpormi medzi výpoveďami
jednotlivých svedkov, v dôsledku ktorých nebol súdmi náležite zistený skutkový stav ani
pri jednom zo skutkov uvedených v obžalobe.
Argumentoval tým, že bez odstránenia rozporov a náležitého zistenia skutkového
stavu ďalšími dostupnými dôkazmi nie je možné prijať ani výrok o vine a súd mal preto
aplikovať zásadu in dubio pro reo.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Prokurátor v písomnom vyjadrení
z 21. decembra 2009 uviedol, že právo obvineného na obhajobu bolo v trestnom stíhaní
rešpektované a jeho uplatnenie mu bolo umožnené v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,
že dovolanie obvineného je založené výlučne na skutkových výhradách, pričom dovolací súd
nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Vzhľadom na absenciu
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. preto navrhol, aby dovolací
súd uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové
náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por. v posudzovanom
prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nutno podotknúť, že dôvodom pre podanie
dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,
že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania
je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,
napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase
aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho
rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Skutočnosť, že súdy rozhodujúce vo veci
zamietli návrhy obvineného na doplnenie dokazovania, v danom prípade na vykonanie
konfrontácií a výsluchy svedkov, nie je dôvodom pre podanie dovolania v zmysle ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania
pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní
o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Trnava
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových
okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Trnave.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu),
resp. podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale
ide o formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový
stav) v jeho prospech.
Neobstoja ani dovolacie námietky obvineného o porušení práva na obhajobu
nesplnením prieskumnej povinnosti zo strany odvolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov prvostupňového rozsudku, proti ktorým odvolatelia (generálny
prokurátor, obvinení K., O., K. a poškodený P.) podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom podrobne uviedol ako
sa vysporiadal s odvolacími námietkami všetkých odvolateľov, konkrétne aj s námietkami
obvineného Ľ. K. ohľadom nevykonania ním navrhnutých dôkazov, keď skonštatoval, že
okresný súd pri vykonávaní dôkazov dodržal príslušné procesnoprávne predpisy vrátane práva
na obhajobu.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací
dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou
uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci
samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por.
Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov oboch súdov vo vzťahu k výpovediam
svedkov, poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov a poškodených, v dôsledku ktorých
podľa jeho názoru nebol náležite zistený skutkový stav.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových
výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a preto dovolací súd na ne nemohol
prihliadať
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. c/, písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného
odmietol.
10 4 Tdo 2/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková