Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 21. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ľ. K., pre trestný čin brania

rukojemníka podľa , , , Tr.

v znení neskorších predpisov a iné, o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom

obhajcu Mag. Mgr. M. P. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 10. augusta 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ľ. K.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 19. decembra 2008, sp. zn. , bol

obvinený Ľ. K. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu brania rukojemníka podľa §

234a ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) a iných, na tom skutkovom základe, že

1/ Obvinení Ľ. K. a P. K.:

po viacerých kontaktoch iniciovaných J. P. s Mgr. J. M. v jarných mesiacoch roka

1999 a po tom, čo J. M. uskutočnil opakované stretnutia v časovom období najneskôr od

polovice mája roka 1999 v T. s J. R. a obvineným Ľ. K., predmetom ktorých bola príprava

únosu Ing. M. P., určenie času, miesta, spôsobu jeho vykonania, spôsobu rozdelenia odmeny

zo získaného „výkupného“, spôsobu disponovania s použitými vecami a spôsobu správania

sa pri odhalení skutku a jeho páchateľov, po následnej spoločnej príprave na únos, trvajúcej

dlhšiu dobu a vytvorení materiálnych a logistických podmienok vo forme obstarania

osobných motorových vozidiel rôznych druhov, farieb a výrobných značiek, diktafónu,

2

ďalekohľadu na nočné videnie, detektora kovov, mobilného telefónu s „nezistiteľným

telefónnym číslom“, tabuliek s rovnakým evidenčným číslom B., ktoré krátko pred skutkom

odcudzil v Bratislave na Sabinovskej ulici zo zaparkovaného automobilu obžalovaný P. K.

spoločne s obžalovaným Ľ. K., modrého majáka, liečiva s utlmujúcim účinkom, nehnuteľností

na ukrytie rukojemníka, magnetického nápisu „POLÍCIA“, samopalu vzor X., tzv. ježkov na

prerušenie motorizovaného prenasledovania a získania informácií o Ing. M. P.

sprostredkovane a priamym sledovaním,

od 1. júla 1999 v čase od 17.30 hodiny do 18.30 hodiny na ceste medzi T.

a obcou D., v časti majera zvaného P., J. R., Mgr. J. M. a obžalovaný Ľ. K. oblečení do

taktických služobných viest s nápisom „POLÍCIA“, maskovaní kuklami, vyzbrojení pištoľami

a J. R. aj samopalom vzor X. so zásobníkom so streľbyschopnými nábojmi, vykonali, so

zámerom vymoženia fiktívneho peňažného dlhu v prospech J. P. vo výške l0 000 000 Sk

(desať miliónov slovenských korún), únos Ing. M. P. ako „policajnú akciu príslušníkov

pohotovostného policajného útvaru“ tým spôsobom, že

Mgr. J. M. ako vodič osobného motorového vozidla Š. modrej farby, s odcudzenými

tabuľkami s evidenčným číslom B., modrým majákom založeným na streche a magnetickým

nápisom „POLÍCIA“ na inej viditeľnej časti, zastal na pravej strane cesty prednou časťou

vozidla v smere od obce D. do T. a spolu s obvineným Ľ. K. sa skryl mimo cesty, do

trávnatého porastu; J. R. zastavil osobné motorové vozidlo značky A., s tabuľkami

s evidenčným číslom T., vedené Ing. M. P., v ktorom bola spolujazdcom vtedy maloletá J. P.,

zakričal povel (signál) „POLÍCIA“ a samopalom mieril na vodiča. Na signál „POLÍCIA“

pribehli k osobnému motorovému vozidlu Mgr. J. M. a obvinený Ľ. K., vytiahli Ing. M. P. z

vozidla, hodili ho prednou časťou tela na cestu a vo vzniknutej ležiacej polohe použili putá na

znehybnenie jeho rúk v polohe za chrbtom. Obvinený Ľ. K. odviedol spútaného Ing. M. P. k

osobnému motorovému vozidlu značky Š., uložil ho cez ľavé zadné dvere na sedadlo do

sediacej polohy a sadol si k nemu. Mgr. J. M. si sadol do vozidla

na miesto pre vodiča a J. R. na zadné sedadlo k Ing. M. P. po tom, ako zaparkoval osobné

motorové vozidlo značky A. s J. P. k zastávke autobusu, umiestnenej pri majeri zvanom P..

Ing. M. P. následne držali a strážili ako rukojemníka J. R., Bc. F. T., Mgr. J. M. a Ľ. K.

postupne pod mostom s cestou vedúcou z Trnavy do obce Bučany, za majerom zvaným O., v

rodinnom dome so súpisným číslom 630, popisným číslom X., na ulici S. v S., na rôznych

miestach v lese v blízkosti S., v garáži so súpisným číslom X. na ulici P. v S. a v byte číslo X.,

3

vo vchode bytového domu so súpisným číslom 470, popisným číslom X., na ulici P. v S. až

do 3. júla 1999, kedy bol v popoludňajších hodinách prepustený Bc. F. T., Mgr. J. M. a

obžalovaným Ľ. K., na ceste medzi Senicou a Tmavou, pri majeri zvanom N. po tom, ako Ing.

V. P., po predchádzajúcich telefonických kontaktoch uskutočnených Mgr. J. M.,

oznamujúcich únos rukojemníka a určujúcich podmienky na jej správanie po únose, na

prežitie rukojemníka za „výkupné“, na výšku a spôsob jeho zaplatenia, zaplatila „výkupné“ v

celkovej sume 10 000 000 Sk (desať miliónov slovenských korún).

Počas držania a stráženia Ing. M. P. v rodinnom dome tohto vyzlečeného donaha, so

spútanými rukami, očami prelepenými páskou a ležiaceho na zemi, fyzicky napadli Mgr. J.

M. a obžalovaný Ľ. K. opakovanými údermi päsťami rúk, nohami do oblasti hrudnej a

brušnej časti tela, údermi hlavňou pištole do oblasti úst, pažbou pištole do oblasti inej časti

hlavy, čím rukojemníkovi spôsobili zranenia v rozsahu pomliaždenia tváre s odreninami a

podliatinami v ľavej časti, pomliaždenia nosa, zlomenia šiestich predných zubov,

pomliaždenia hrudníka vľavo, zlomenín 9. až 11. rebra v ľavej hrudnej časti, pomliaždenia

brušnej a ľavej driekovej oblasti, odrenín ľavého predkolenia, charakteristické bolestivosťou,

sťaženým dýchaním, vyžadujúce na zhojenie a anatomickú úpravu opakované poskytnutie

odbornej zdravotnej starostlivosti, pracovnú neschopnosť a liečbu v trvaní do troch mesiacov

a obmedzenia v obvyklom spôsobe života vo forme tzv. kľudového režimu na lôžku, bez

fyzickej námahy, šetrenia a opatrného vykonávania bežných činností v trvaní najmenej

deviatich týždňov,

2/ Obvinení Ľ. K. a D. O.:

na základe ústnej dohody iniciovanej obžalovaným Ľ. K. s J. R. a obžalovaným D. O.

o určení konkrétneho dňa, časových podmienok vykonania skutku, miesta, času stretnutia

pred skutkom a o určení modusu operandi; skutku, po vytvorení materiálnych a logistických

podmienok vo forme obstarania tzv. čiernych mobilných telefónov, pút, kukiel čiernej farby,

rukavíc, čiapok, tmavých okuliarov, strelných zbraní, spútavacích pások, lepiacej pásky,

získania informácií o H. B. sprostredkovane a priamym sledovaním, po spoločnej príprave na

vykonanie skutku, trvajúcej od augusta do 25. septembra 2002, koordinovanej, riadenej

obžalovaným Ľ. K. a po rozdelení úloh obžalovaným Ľ. K. v deň skutku pri budove vodného

zdroja určeného ako tzv. styčný bod v lesoparku zvanom B. v T., 25. septembra 2002 v čase

asi o 20.45 hodine na ulici P. v Trenčíne. J. R. a obžalovaný D. O., maskovaní kuklami a

vyzbrojení pištoľami. preliezli ponad murovanú stenu na pravej bočnej strane bytového domu

4

so súpisným číslom 3745, popisným číslom 86, s požitím kovového rebríka prešli

po hlineno-zemitom svahu s výškou asi tri metre, preskočili oplotenie terasy, skryli

sa za ihličnaté stromy a následne, so zámerom vymoženia fiktívneho peňažného dlhu

pre neznámeho objednávateľa vo výške 10 000 000 Sk (desať miliónov slovenských korún),

neoprávnene vošli z terasy do bytu užívaného vlastníkom H. B. tým spôsobom, že J. R.,

využijúc moment vychádzania H. B. z bytu na terasu, hmotnosťou a silou tela pretlačil ňou

držané otvorené tzv. terasové dvere. Obžalovaný Ľ. K. zatiaľ monitoroval jedinú príjazdovú

cestu na ulicu P., dával pozor na pohyb osôb, motorových vozidiel a mal upozorniť

obžalovaného D. O. a J. R. na hliadkovú služobnú činnosť príslušníkov Policajného zboru a

hliadkovú činnosť zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby.

V byte J. R. použil proti brániacej a o pomoc kričiacej H. B. fyzické násilie vo forme

uchopenia, držania a zhodenia jej stojaceho tela na podlahu, znehybnenia rúk založením pút v

polohe za chrbtom, uchopenia ležiaceho tela zozadu v oblasti brady a krku obidvomi rukami,

až dovtedy, pokiaľ H. B. nezakričala „...dosť, prestaňte, dám Vám všetko, čo mám“.

Následne obžalovaný D. O. a J. R. prehľadávali byt a hľadali finančné prostriedky

alebo trezor. Trezor zabudovaný v stene spálne obžalovaný D. O. na základe kódu

nadiktovaného spútanou H. B., ktorú J. R. jedenkrát udrel päsťou ruky do tváre, priložil

pištoľ z boku k hlave a vyhrážal sa zastrelením alebo ublížením elektrickým prúdom vo vani s

vodou. Z trezora, ostatných častí bytu a jeho zariadenia obžalovaný D. O. a J. R. odcudzili

veci zo žltého kovu a perál – 12 kusov dámskych prsteňov, 14 párov dámskych náušníc, 1 kus

dámskej náušnice, 1 kus kravatovej spony, 4 kusy príveskov , 10 kusov náramkov, 5 kusov

retiazok, 8 kusov náhrdelníkov, 1 kus dámskych náramkových hodiniek, bižutériu – l kus

náramku. 2 kusy dámskych náramkových hodiniek - so súhrnnou cenou 190 500,00 Sk,

videokameru značky S., typ H., výrobné číslo X. s cenou 15418 Sk a mobilný telefón značky

N., typ X., výrobné číslo X. s cenou 8643,00 Sk.

V hľadaní finančných prostriedkov alebo trezora pokračovali obžalovaný D. O. a J. R.

aj v kancelárii obchodnej spoločnosti B., spol. s r. o., so sídlom

v D., ktorej spoločníkom a konateľom bola a je H. B., umiestnenej v bytovom dome s

popisným číslom X., na ulici P. v T., z priestorov ktorej odcudzili diskman značky S., typ D.,

nezistené výrobné číslo s cenou 4 494,00 Sk.

5

Na základe rozhodnutia obžalovaného Ľ. K., uskutočneného

po predchádzajúcej telefonickej informácii J. R. o nenájdení „žiadnych veľkých peňazí“, sa D.

O. a J. R. spoločne s H. B. a jej maloletou dcérou A. B. premiestnili, v čase medzi 23.00

hodinou až 24.00 hodinou toho istého dňa, na osobnom motorovom vozidle značky A.A. s

tabuľkami s evidenčným číslom I., v ktorom H. B. sediaca na zadnom sedadle bola pripútaná

jednou rukou k zadným ľavým dverám a na hlave mala založenú kuklu, najskôr k budove

vodného zdroja v lesoparku zvanom B. v T. a následne do rodinného domu v obci T., vo

vlastníctve J. H., švagra obžalovaného Ľ. K..

V rodinnom dome sa J. R. a obžalovaní Ľ. K., D. O., disponujúci informáciami o

finančnej bonite H. B., najskôr ústne dohodli o spôsobe získania finančných prostriedkov od

H. B. a následne vo dvore domu Ľ. K. nútil H. B., držanú s maloletou dcérou v uzamknutom

vozidle, vybrať finančné prostriedky v sume 10 000 000,00 Sk v Č., a. s., pobočka

zahraničnej banky v Slovenskej republike so sídlom v T., odniesť ich

na vopred určené miesto, v určenom čase, pod hrozbou, nevrátenia maloletej A. B.. Dňa 26.

septembra 2002, v čase medzi 07.00 hodinou a 08.00 hodinou, obžalovaný D. O. zastal s

vozidlom značky A. na parkovisku v blízkosti ulíc E. a H. v T., H. B. vystúpila

z vozidla a išla pre finančné prostriedky do Československej obchodnej banky, a. s., pobočka

zahraničnej banky v Slovenskej republike pod hrozbou zabitia maloletej A. B. J. R. následne

sledoval správanie H. B. až do príchodu k banke a mal prevziať z určeného miesta ňou

prinesené finančné prostriedky; obžalovaný D. O. medzitým premiestnil vozidlo s maloletou

A. B. na ulicu H., za nákupné stredisko C. a obžalovaný Ľ. K. čakal v blízkosti banky

v osobnom motorovom vozidle neznámej značky, na ktorom mal s J. R.

a obžalovaným D. O. odísť po prevzatí finančných prostriedkov.

Na základe spolupráce H. B. so zamestnancami banky a príslušníkmi Policajného

zboru, finančné prostriedky neboli J. R. a obžalovaným Ľ. K. a D. O. vyplatené a maloletá A.

B. ako rukojemník nájdená v nepoškodenom vozidle značky A., v kufri ktorého sa nachádzali

aj všetky odcudzené veci.

Za to mu bol podľa § 234a ods.2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

6

Zároveň mu bol podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere

300 000 Sk, pričom podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu bol pre prípad úmyselného zmarenia

výkonu peňažného trestu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený Ľ. K. odvolanie. Krajský súd v Trnave

rozsudkom z 10. augusta 2009, sp. zn. , jeho odvolanie podľa

zamietol ako nedôvodné, pričom na podklade odvolanie podaného poškodeným

Ing. M. P. zároveň zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o náhrade škody a obvineného Ľ.

K. podľa zaviazal nahradiť poškodenému Ing. M. P. škodu vo výške 10

(desať) miliónov Sk (331 939,19 eur).

Obvinený Ľ. K. písomným podaním z 26. októbra 2009 (doručeným súdu prvého

stupňa 16. novembra 2009), podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mag. Mgr. M.

P. proti uvedenému rozsudku krajského súdu dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. i/ a domáhal sa zrušenia rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného

súdu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v zásadnom

porušení práva na obhajobu, zahŕňajúceho aj právo podať návrh na doplnenie dokazovania

a právo podať opravný prostriedok. Okresný súd porušil podľa dovolateľa právo

na obhajobu tým, že na hlavných pojednávaniach 3. a 21. novembra 2008 bez uvedenia

dôvodov zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania (vykonanie konfrontácií, výsluch

svedka C., výsluch svedkyne P.) a krajský súd tým, že nedodržal svoju kasačnú povinnosť

preskúmať napadnuté výroky rozhodnutia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, pričom sa

adekvátne a preskúmateľne nevyrovnal s právne relevantnou argumentáciou obvineného.

Uviedol, že hoci mu v konaní bolo formálne priznané právo vyjadrovať

sa ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, v skutočnosti sa okresný ani krajský súd

jeho tvrdeniami a vyjadreniami nezaoberali.

V ďalšej časti dovolania sa podrobne zaoberal rozpormi medzi výpoveďami

jednotlivých svedkov, v dôsledku ktorých nebol súdmi náležite zistený skutkový stav ani

pri jednom zo skutkov uvedených v obžalobe.

7

Argumentoval tým, že bez odstránenia rozporov a náležitého zistenia skutkového

stavu ďalšími dostupnými dôkazmi nie je možné prijať ani výrok o vine a súd mal preto

aplikovať zásadu in dubio pro reo.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Prokurátor v písomnom vyjadrení

z 21. decembra 2009 uviedol, že právo obvineného na obhajobu bolo v trestnom stíhaní

rešpektované a jeho uplatnenie mu bolo umožnené v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,

že dovolanie obvineného je založené výlučne na skutkových výhradách, pričom dovolací súd

nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Vzhľadom na absenciu

dovolacích dôvodov podľa , preto navrhol, aby dovolací

súd uznesením podľa dovolanie obvineného odmietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

rozsudku je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až , ako aj obsahové

náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v , v posudzovanom

prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v nutno podotknúť, že dôvodom pre podanie

8

dovolania podľa písm. c/ je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,

že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania

je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,

napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase

aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Skutočnosť, že súdy rozhodujúce vo veci

zamietli návrhy obvineného na doplnenie dokazovania, v danom prípade na vykonanie

konfrontácií a výsluchy svedkov, nie je dôvodom pre podanie dovolania v zmysle ustanovenia

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Trnava

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových

okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Trnave.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod

dôvod dovolania podľa (porušenia práva na obhajobu),

resp. podľa (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale

ide o formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový

stav) v jeho prospech.

Neobstoja ani dovolacie námietky obvineného o porušení práva na obhajobu

nesplnením prieskumnej povinnosti zo strany odvolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku je zrejmé, že krajský súd v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov prvostupňového rozsudku, proti ktorým odvolatelia (generálny

prokurátor, obvinení K., O., K. a poškodený P.) podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, pričom podrobne uviedol ako

sa vysporiadal s odvolacími námietkami všetkých odvolateľov, konkrétne aj s námietkami

obvineného Ľ. K. ohľadom nevykonania ním navrhnutých dôkazov, keď skonštatoval, že

okresný súd pri vykonávaní dôkazov dodržal príslušné procesnoprávne predpisy vrátane práva

na obhajobu.

9

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací

dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou

uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode

podľa je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci

samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

podľa noriem hmotného práva.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti

skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa

Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného

prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov oboch súdov vo vzťahu k výpovediam

svedkov, poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov a poškodených, v dôsledku ktorých

podľa jeho názoru nebol náležite zistený skutkový stav.

Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1

písm. i/ sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových

výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu podľa a preto dovolací súd na ne nemohol

prihliadať

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/, písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie obvineného

odmietol.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková