Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/16/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 21. júna 2011 sťažnosť prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 10. mája 2011,

sp. zn. BB-4Nt 1/2011, a takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e

a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sa ukladá,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením

z 10. mája 2011, sp. zn. BB – , podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zamietol návrh

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

na zhabanie veci a to peňažnej sumy vo výške 800 Sk (26,55 eur) patriacej M. L., nar. X.,

bytom U., ukrajinskej štátnej príslušnosti.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým,

- že ukrajinskému štátnemu občanovi M. L. bolo uznesením vznesené obvinenie

pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že v B. dňa 13. mája 2007 v čase okolo 09.00 hod. na P. po tom, ako ho hliadka OO PZ Staré

mesto - Východ, Bratislava v zložení ppráp. B. J. a nstržm. B. C. kontrolovala a rozhodla

sa predviesť na OO PZ v zmysle , o Policajnom zbore

2

v znení neskorších noviel za účelom zistenia totožnosti, počas predchádzania opakovane

ponúkal členom hliadky peniaze so slovami: „nerobte mi zle, pustite ma, niekde ma vypustite

a tu máte za to peniaze“ a následne z vrecka nohavíc vybral sumu vo výške 800 Sk, ktoré dal

do rúk nstržm. B. C.,

- že trestné stíhanie vedené na území Slovenskej republiky vyšetrovateľ prerušil

podľa , pretože obvinený M. L. odišiel z územia Slovenskej

republiky a pre jeho neprítomnosť nebolo možné vec náležite objasniť, kde následne

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal

dňa 16. januára 2008 pod č. VII/1 Gv 79/07 - 11 žiadosť o prevzatie trestného stíhania

príslušným kompetentným úradom Ukrajiny,

- že dňa 10. februára 2009 prokurátor Volovetského okresu, starší poradca justície

v konaní vedenom pod č. 7403008 rozhodol, že trestné konanie proti M. P. L. podľa § 369

ods. 1 Trestného zákonníka Ukrajiny zastavuje pre chýbajúce v jeho činoch znaky skutkovej

podstaty trestného činu, kde v odôvodnení rozhodnutia o zastavení trestného stíhania

sa uvádza, že subjektívna strana skutkovej podstaty trestného činu podľa § 369 ods. 1

Trestného zákonníka Ukrajiny poukazuje na jeho spáchanie len s úmyslom, čo materiály

konania nepotvrdzujú,

- a že na základe čl. 88 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou

republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych

vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo 16. mája 1983

(ďalej len „Zmluva“) sa zmluvné strany zaviazali navzájom si na žiadosť odovzdávať veci,

ktoré boli použité na spáchanie súdne trestného činu, pre ktorý je vydanie možné, veci, ktoré

boli určené na spáchanie trestného činu, veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

Tieto veci sa odovzdávajú aj v tom prípade, ak k vydaniu páchateľa nedôjde z dôvodu smrti,

úteku, alebo z iného dôvodu. Súd bol toho názoru, že prevzatím trestného stíhania druhou

zmluvnou stranou spadá konanie o návrhu na zhabanie veci už len pod jurisdikciu tej strany,

ktorá podľa Zmluvy trestné stíhanie prevzala a ďalšie konanie v tejto veci na území

Slovenskej republiky je nezákonné.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť.

3

V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor uviedol, že rozhodnutie súdu považuje

za neopodstatnené a nezákonné. Trvá na skutočnostiach uvedených v návrhu na zhabanie

veci. Je toho názoru, že zákonné podmienky pre uloženie tohto ochranného opatrenia boli

v danom prípade splnené. Poukázal na to, že Zmluva, z ktorej súd vychádzal, je síce platná

a účinná, ale len v oblasti občianskych a rodinných vecí, no čo sa týka trestných vecí,

postupuje sa výlučne podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania

z 15. mája 1972 (ďalej len „Dohovor“), ktorý Ukrajina ratifikovala 28. septembra 1995

s platnosťou od 29. decembra 1995 a tento Dohovor žiadne ustanovenie, z ktorého

by vyplývala povinnosť odovzdávať veci, ktoré boli určené alebo použité na spáchanie

trestného činu spolu s odovzdaním trestného konania, neobsahuje. Navrhol preto,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/

zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom

prostriedku zistil, že sťažnosť je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou

osobou ( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto postupom podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal

sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora

je dôvodná a na jej podklade je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zistil podstatné chyby

konania, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali.

V zmysle (ďalej len „“) sú si všetci účastníci

v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred súdom, iným štátnym

orgánom alebo orgánom verejnej správy, má právo na tlmočníka.

Citovaný článok sa premietol aj v základných zásadách trestného konania,

konkrétne v , podľa ktorého, ak obvinený, jeho zákonný zástupca,

poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie

4

vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

Zo spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice o výsluchu obvineného

z 13. mája 2007 (v spise na č. l. 14 a nasl.) vyplýva, že M. L. pri výsluchu vyhlásil,

že neovláda slovenský jazyk, žiadal tlmočníka a súhlasil s tlmočením do ruského jazyka,

ktorému rozumie, hoci jeho rodným jazykom je jazyk ukrajinský. Z obsahu spisového

materiálu (v spise na č. l. 48) je tiež zrejmé, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície

Policajného zboru Bratislava zo 14. mája 2007, č. p. PPZ -148-4/HCP-BA-OCP-AV-2007,

bol M. L. administratívne vyhostený a zároveň mu bol určený zákaz vstupu na územie

Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov, t. j. do 14. mája 2012, s povinnosťou vycestovať

z územia Slovenskej republiky do 3 dní od vydania rozhodnutia, t. j. do 17. mája 2007.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2007.

Práve s poukazom na uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky,

ale i s prihliadnutím na cestovné náklady, ktoré by boli podstatne vyššie ako suma 800 Sk

(26,55 eur), bolo vysoko pravdepodobné, že sa M. L. verejného zasadnutia na súde v Banskej

Bystrici nezúčastní. Za daného stavu by potom efektívnejšie vyznieval postup, ktorým by súd

písomne vyzval menovaného, aby sa k doručenému a preloženému návrhu prokurátora

na zhabanie veci v určenej lehote písomne vyjadril.

Z pripojenej doručenky (v spise na č. l. 4) ale nevyplýva skutočnosť,

že by prvostupňový súd M. L. spolu s predvolaním na termín verejného zasadnutia súčasne

doručoval aj návrh prokurátora na zhabanie veci, hoci sudca v úprave taký pokyn dal.

Z obsahu spisového materiálu už vôbec nevyplýva, že by súd zabezpečil preklad predvolania,

ako aj návrhu na zhabanie veci do ukrajinského jazyka. Nakoniec súd nezabezpečil

ani preklad samotného napadnutého uznesenia.

M. L. ako zúčastnená osoba mal nepochybne právo na to, aby s ním súd konal

v jeho materinskom ukrajinskom jazyku ( ), a tiež právo sa k návrhu

prokurátora na zhabanie veci vyjadriť ( ), a to aspoň v písomnej

podobe. Najmä o týchto právach bol súd povinný M. L. poučiť a umožniť mu ich plné

uplatnenie. Prvostupňový súd v tomto smere nepostupoval, keď síce opatrením

z 13. apríla 2011, sp. zn. BB – , pribral do konania Ing. K. R. ako tlmočníka

z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a naopak a zabezpečil aj jeho účasť

5

na verejnom zasadnutí, no do konania nepribral prekladateľa a nezabezpečil preloženie

ani jednej písomnosti, ktorú M. L. doručoval, čím mu znemožnil uplatnenie jeho práv. Súd

týmto postupom tak konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, zaťažil

podstatnými chybami.

Odhliadnuc od týchto pochybení potom prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí

dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru.

Podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej

v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť.

V konaní nebolo pochýb o tom, že vlastníkom peňažnej čiastky 800 Sk (26,55 eur),

o ktorú v konaní ide, je M. L.. Sporným nebola ani skutočnosť, že uznesením prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 1. októbra 2010,

sp. zn. VII/1 Gv 79/07-24, právoplatným dňa 18. októbra 2010, ktorým bolo trestné stíhanie

voči osobe M. L. podľa s poukazom na

zastavené, vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicate), pre ktorú

už nie je možné osobu M. L. stíhať ani odsúdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tak zhodne s názorom prokurátora dospel k záveru,

že zákonné podmienky pre uloženie ochranného opatrenia podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

sú v tomto prípade splnené. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že trestné

stíhanie M. L. bolo odovzdané na Ukrajinu, ani samotný výsledok trestného konania

na Ukrajine.

Úlohou súdu prvého stupňa tak bude zabezpečiť preklad písomností

(návrhu na zhabanie veci, uznesenia súdu prvého stupňa i uznesenia nadriadeného súdu)

do ukrajinského jazyka, následne všetky tieto písomnosti spolu s písomnou výzvou

na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zhabanie veci v určenej lehote doručiť M. L.

a až následne vo veci znova rozhodnúť, pričom súd prvého stupňa bude

pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti

prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

6

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 21. júna 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová