Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby,

I. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťažnosť vyžiadanej osoby I. F. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Vyšetrujúci sudca Mestského súdu Miškolc vydal 1. decembra 2009

pod č. 33 BNY. 692/2009 európsky zatýkací rozkaz (ktorého originál zatiaľ príslušnej

krajskej prokuratúry nebol doručený) na slovenského štátneho občana I. F., nar. X. v Z. M.,

bytom B., K. za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Maďarskej republiky pre skutok

kvalifikovaný ako trestný čin úverového podvodu podľa § 297/A maďarského Trestného

zákona, ktorý mal spáchať tak, že

ako majitelia a spoločníci spoločnosti M. H. K.. uzatvoril F. I. a F. J. dňa 03.11.2005

Zmluvu o pôžičke s úverovou spoločnosťou S. T. v obci S. v M.. V súlade so zmluvou

poskytla úverová spoločnosť pôžičku v hodnote 10 miliónov HUF na nákup strojov. Pôžička

mala byť splácaná rovnakými splátkami až do 26.11.2007. Okrem pôžičky uzavreli zmluvné

strany tiež „zmluvu o zabezpečení pohľadávky“. V súlade s touto zmluvou spísanou

v notárskej zápisnici dňa 04.11.2005 spoločnosť zabezpečovalo svoju pôžičku tak, že dala do

zálohy stroje a zariadenia ohodnotené na 9.630.000 HUF (cca 38.520,- €) Predstavitelia

spoločnosti prehlásili, že tieto stroje o zariadenia sú výlučným majetkom spoločnosti. Od

14.04.2006 spoločnosť neplatila úverové splátka a tak jej preto úverová spoločnosť

vypovedalo zmluvu dňa 28.07.2006 a zahájila súdny proces vymáhania pohľadávky. Počas

tohto procesu zabavil nezávislý súdny úradník majetok predstavujúci predmety zálohy

v zmluve, avšak obchodná spoločnosť V., a.s. so sídlom v B. zahájila konanie na zrušenie

2

exekúcie, ktoré skončilo rozhodnutím súdu o uvoľnení zabavených predmetov. Dôvody

takéhoto rozhodnutia boli založené na fakte, že predmety zálohy (stroje a zariadenia) sú

majetkom spoločnosti V. a.s., a tá ich následne prenajala spoločnosti M. H. K.. Počas

ďalšieho trestného konania sa nepodarilo dokázať I. F. a J. F. úmysel neoprávnene sa obohatiť

a tak nemohli byť obvinení z podvodu, avšak je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že F. I.

o F. J. podpísali hypotekárnu zmluvu a notársku zápisnicu s nepravdivými údajmi v záujme

získania pridelenia poskytovaného úveru no vykonávanie ich ekonomických aktivít.

Na návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave z 25. mája 2011 bol I. F.

uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011, sp. zn.

, podľa o európskom zatýkacom rozkaze

(ďalej len „EZR“) vzatý do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 24. mája 2011 o 8,30 hod.,

t.j. od zadržania I. F. príslušníkmi Policajného zboru (§ 13 ods. 1 zákona o EZR) s tým, že

väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba I. F. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú

ale bližšie neodôvodnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Krajského súdu v Bratislave

v zmysle preskúmal podľa správnosť

výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

vyžiadanej osoby I. F. nie je dôvodná.

Krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR a v zmysle jeho § 1 ods. 2

subsidiárne aj z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke

a v napadnutom uznesení identifikoval jeho rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony

príslušných orgánov štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov, vrátane návrhu

prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave. Tiež citoval ustanovenie § 15 ods. 2 o EZR,

ktoré bolo základným podkladom pre napadnuté rozhodnutie.

Inštitút predbežnej väzby (rovnako tak aj vydávacej väzby podľa § 16 zákona o EZR)

má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného

poriadku. Ide o pozbavenie slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel od písm. c/ tohto odseku) nevzťahujú práva

podľa čl. 5 ods. 3 citovaného dohovoru.

3

V prípade predbežnej väzby nie je potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych

skutočností konštatovať obavu z úteku (dôvod väzby podľa ),

ale jej právny základ podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vytvára potreba zabezpečenia

prítomnosti zadržanej osoby na území Slovenskej republiky až dovtedy (najviac však 40 dní

odo dňa zadržania osoby), kým štát pôvodu (v danom prípade Maďarská republika), ktorý má

záujem na jej vydanie, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu.

Uvedené zákonné podmienky boli v preskúmavanej veci splnené, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby I. F. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1

písm. c/ zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková