Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3e5/363272.dcfd63.pdf
PDF · 94.13 KB
No categories available
2Tost/17/2011
Najvyšší súd 2 Tost 17/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu
na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby,
I. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011, sp. zn. 3 Ntc 4/2011, takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby I. F. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Vyšetrujúci sudca Mestského súdu Miškolc vydal 1. decembra 2009
pod č. 33 BNY. 692/2009 európsky zatýkací rozkaz (ktorého originál zatiaľ príslušnej
krajskej prokuratúry nebol doručený) na slovenského štátneho občana I. F., nar. X. v Z. M.,
bytom B., K. za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Maďarskej republiky pre skutok
kvalifikovaný ako trestný čin úverového podvodu podľa § 297/A maďarského Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tak, že
ako majitelia a spoločníci spoločnosti M. H. K.. uzatvoril F. I. a F. J. dňa 03.11.2005
Zmluvu o pôžičke s úverovou spoločnosťou S. T. v obci S. v M.. V súlade so zmluvou
poskytla úverová spoločnosť pôžičku v hodnote 10 miliónov HUF na nákup strojov. Pôžička
mala byť splácaná rovnakými splátkami až do 26.11.2007. Okrem pôžičky uzavreli zmluvné
strany tiež „zmluvu o zabezpečení pohľadávky“. V súlade s touto zmluvou spísanou
v notárskej zápisnici dňa 04.11.2005 spoločnosť zabezpečovalo svoju pôžičku tak, že dala do
zálohy stroje a zariadenia ohodnotené na 9.630.000 HUF (cca 38.520,- €) Predstavitelia
spoločnosti prehlásili, že tieto stroje o zariadenia sú výlučným majetkom spoločnosti. Od
14.04.2006 spoločnosť neplatila úverové splátka a tak jej preto úverová spoločnosť
vypovedalo zmluvu dňa 28.07.2006 a zahájila súdny proces vymáhania pohľadávky. Počas
tohto procesu zabavil nezávislý súdny úradník majetok predstavujúci predmety zálohy
v zmluve, avšak obchodná spoločnosť V., a.s. so sídlom v B. zahájila konanie na zrušenie
exekúcie, ktoré skončilo rozhodnutím súdu o uvoľnení zabavených predmetov. Dôvody
takéhoto rozhodnutia boli založené na fakte, že predmety zálohy (stroje a zariadenia) sú
majetkom spoločnosti V. a.s., a tá ich následne prenajala spoločnosti M. H. K.. Počas
ďalšieho trestného konania sa nepodarilo dokázať I. F. a J. F. úmysel neoprávnene sa obohatiť
a tak nemohli byť obvinení z podvodu, avšak je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že F. I.
o F. J. podpísali hypotekárnu zmluvu a notársku zápisnicu s nepravdivými údajmi v záujme
získania pridelenia poskytovaného úveru no vykonávanie ich ekonomických aktivít.
Na návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave z 25. mája 2011 bol I. F.
uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011, sp. zn.
3 Ntc 4/2011, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze
(ďalej len „EZR“) vzatý do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 24. mája 2011 o 8,30 hod.,
t.j. od zadržania I. F. príslušníkmi Policajného zboru (§ 13 ods. 1 zákona o EZR) s tým, že
väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba I. F. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú
ale bližšie neodôvodnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Krajského súdu v Bratislave
v zmysle § 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por. preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
vyžiadanej osoby I. F. nie je dôvodná.
Krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR a v zmysle jeho § 1 ods. 2
subsidiárne aj Trestného poriadku z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke
a v napadnutom uznesení identifikoval jeho rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony
príslušných orgánov štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov, vrátane návrhu
prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave. Tiež citoval ustanovenie § 15 ods. 2 o EZR,
ktoré bolo základným podkladom pre napadnuté rozhodnutie.
Inštitút predbežnej väzby (rovnako tak aj vydávacej väzby podľa § 16 zákona o EZR)
má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného
poriadku. Ide o pozbavenie slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel od písm. c/ tohto odseku) nevzťahujú práva
podľa čl. 5 ods. 3 citovaného dohovoru.
V prípade predbežnej väzby nie je potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych
skutočností konštatovať obavu z úteku (dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.),
ale jej právny základ podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vytvára potreba zabezpečenia
prítomnosti zadržanej osoby na území Slovenskej republiky až dovtedy (najviac však 40 dní
odo dňa zadržania osoby), kým štát pôvodu (v danom prípade Maďarská republika), ktorý má
záujem na jej vydanie, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu.
Uvedené zákonné podmienky boli v preskúmavanej veci splnené, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby I. F. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková