Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 21. júna 2011 v trestnej veci proti odsúdenému R. T.,

pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 3 zákona

č. – (účinný do 31. decembra 2005) a iné o sťažnosti odsúdeného

R. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. apríla 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného R. T.

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 21. apríla 2011, sp. zn. , podľa

zamietol návrh odsúdeného R. T. na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. , s odôvodnením, že odsúdený

v písomne podanom návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne také skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine,

nakoľko osoba D. C., ktorého výsluch odsúdený navrhol, nebola súdu v čase konania

hlavného pojednávania neznáma. Aj napriek tomu, že tento svedok nebol v pôvodnom konaní

vypočutý, krajský súd, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tým vysporiadali

v súlade so zákonom a na základe vykonaných dôkazov dospeli k náležitému zisteniu

skutkového stavu.

2

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovej lehote odsúdený R. T.,

po porade s ustanoveným obhajcom JUDr. M. M., sťažnosť priamo

do zápisnice po jeho vyhlásení, ktorú následne doplnil písomným podaním.

V písomných dôvodoch sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol,

že nesúhlasí so záverom krajského súdu o nesplnení podmienok na povolenie obnovy

konania. Je pravdou, že D. C. nebol pre súd neznámy, ale neznáme bolo miesto jeho pobytu,

čo bolo okrem iného aj dôvodom na vylúčenie jeho trestného stíhania na samostatné konanie.

Poukázal aj na to, že D. C. nebol v predmetnej trestnej veci vôbec vypočutý, ani

v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní, pretože bol na úteku a súd nemal žiadne

informácie o mieste, kde by sa mohol nachádzať. Vzhľadom na to, že v súčasnosti

je jeho pobyt známy, bolo by možné vypočuť ho k priebehu predmetnej udalosti a následne

ho konfrontovať s obvinenými a inými svedkami, čo by mohlo viesť k ustáleniu skutkového

a právneho stavu bez akýchkoľvek pochybností. Trvá na tom, že ide o nový, doposiaľ

nevykonaný dôkaz a jeho vykonanie by mohlo samo o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine alebo treste.

Pochybenie krajského súdu vidí tiež v tom, že sa vôbec nezaoberal okolnosťami

týkajúcimi sa osoby D. C., aké je jeho procesné postavenie, či sa na území Slovenskej

republiky nachádza vo väzbe, a ak áno, v akej trestnej veci.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného R. T. nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

3

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,

ak nezistí podmienky obnovy konania podľa

Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť

pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Súdu

konajúcemu o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania neprislúcha prieskumná

právomoc, z čoho vyplýva, že nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní

v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou

obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy uvedené v Súd musí preto najprv skúmať

existenciu nových skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli súdu skôr známe

a až následne zisťovať, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy sami o sebe, alebo v

spojení so skutočnosťami, či dôkazmi známymi súdu už predtým, môžu odôvodniť

iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu než v pôvodnom konaní.

Za nové pritom možno považovať len také skutočnosti, ktoré neboli predmetom

dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh dotýka. Neznámou

skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže

mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie

predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým

nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom

(napr. zmena výpovede tzv. spolupracujúceho svedka).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že výpoveď D. C. by v konaní po

povolení obnovy konania síce predstavovala nový dôkaz, nakoľko tento nebol v pôvodnom

konaní vypočutý, avšak ani jeho výpoveď ako takýto dôkaz v spojitosti s dôkazmi, ktoré

už boli vykonané, by nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine, či treste.

4

Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že odsúdený R. T. bol uznaný za

vinného za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 3

– (účinný do 31. decembra 2005) a iné.

Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal

sám.

V súvislosti so spolupáchateľstvom ako jednou z foriem účasti na trestnom čine

je potrebné poukázať na to, že o spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, ak

a) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil všetky znaky konania uvedeného

v príslušnom ustanovení osobitnej časti,

b) každý zo spolupáchateľov naplnil len niektorý zo znakov konania uvedeného

v niektorom ustanovení osobitnej časti, avšak súhrn konania spolupáchateľov napĺňa všetky

znaky uvedené v ustanovení osobitnej časti,

c) jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie

nenapĺňajú, vo svojom súhrne však predstavujú konanie opísané v príslušnom

ustanovení osobitnej časti (napr. spolupáchateľom na trestnom čine lúpeže je aj páchateľ,

ktorý spoločne s iným vnikne do obydlia iného v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

a to za použitia násilia voči inej osobe, využívajúc skutočnosť, že ďalší spolupáchateľ zatiaľ

zostáva sedieť v motorovom vozidle dávať pozor).

Stavu veci a zákonu teda zodpovedá zistenie krajského súdu, že nevyšli najavo nové

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali postup podľa vyššie

uvedeného ustanovenia , nakoľko ani výpoveď D. C.

by nezmenila nič na tom, že odsúdený R. T. bol jedným zo spolupáchateľov predmetného

trestného činu a je zodpovedný, ako keby trestný čin spáchal sám.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy

konania v zmysle neboli splnené, preto na neverejnom zasadnutí

5

po zvážení uvedených okolností sťažnosť odsúdeného R. T. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. zamietol ako nedôvodnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková