Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8e3/375421.612065.pdf
PDF · 196.42 KB
No categories available
8Sžo/184/2010
Najvyšší súd 8Sžo/184/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ M. Ď., rod. J., D. X., 2./ Ing. J. Ď., D. X.,
obaja zast. JUDr. P. H., advokátom so sídlom N. X., Z., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad Zvolen, Študentská č. 12, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. 2009/00955 1992/992 R 415 zo dňa 10. decembra 2009, o odvolaní navrhovateľov
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/3/2010 – 34 zo dňa 28. apríla
2010, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23Sp/3/2010 – 34 zo dňa 28. apríla 2010, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie odporcu
č. 2009/00955 1992/992 R 415 zo dňa 10.12.2009, ktorým ako orgán príslušný podľa
§ 9 ods.4 zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len
„zákon o pôde“) rozhodol tak, ţe oprávneným osobám M. Ď. a Ing. J. Ď. sa nepriznáva
vlastnícke právo k častiam nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovej knihe katastrálneho
2 2
územia D., vo vloţke č. X., parc. č. X., lúka vo výmere 3060 m+ 1038 m(z celkovej
2
výmery 5783 m), z dôvodu prekáţky stanovenej v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, keďţe
pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný s tým, ţe nepriznaním vlastníckeho
práva k častiam pozemku, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, nie je dotknuté právo oprávnenej
osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.
Krajský súd v odôvodnení poukázal na rozhodnutie ONV vo Zvolene č. Výst.
10140/330-1961 zo dňa 30.11.1962, ktorým bola právnemu predchodcovi navrhovateľov, J.
2
Ď., vyvlastnená časť parcely č. X. o výmere 3060 m, náhrada bola stanovená v sume 3060
Kčs, pričom v priebehu správneho konania nebolo preukázané, ţe vyvlastňovacia náhrada
bola aj vyplatená a odporca uznal, ţe v danom prípade je tu reštitučný titul v zmysle § 6 ods. 1
písm. n/ zákona o pôde, a to vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Zostávajúca časť výmery
2
1038 mz pôvodnej parcely č. X. bola prevzatá od právneho predchodcu navrhovateľov na
základe § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde, t.j. bez právneho dôvodu, ktorá skutočnosť nebola
medzi účastníkmi sporná. Ďalej krajský súd poukázal na obsah grafickej a písomnej
identifikácie vyhotovenej Správou katastra v Detve, z ktorej vyplýva, ţe predmetné parcely č.
X., začlenené do parciel C KN č. X., X., X., X., X., ktoré sú vedené v katastrálnom území D.
na LV č. X., sú vo vlastníctve S. s.r.o., M. X., D., a do parciel C KN č. X., X.X., X., X.,
vedených na LV č. X. vo vlastníctve SR, v správe Obvodného úradu vo Zvolene, Nám SNP
2
35, všetko zastavané plochy a nádvoria. Časť pôvodnej parcely PK č. X. o výmere 3060 m
2
a o výmere 1038 mje zastavaná areálom, reštauráciou a parkoviskom.
Z uvedených skutočností krajský súd vyvodil, ţe je tu zákonná prekáţka, pre ktorú
nemoţno navrhovateľom pozemky vydať, keďţe sa jedná o pozemky, ktoré po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, boli zastavané. Zdôraznil, ţe
pre posúdenie veci je nie je rozhodujúci stav, ktorý bol v čase, keď došlo k vyvlastneniu
pozemkov, keď boli tieto vedené ako lúky, ale rozhodujúci je stav, ktorý je tu k času
nadobudnutia účinnosti zákona o pôde; ku ktorému času boli dané pozemky zastavané.
Zároveň uviedol, ţe nie je rozhodujúce, či sú zastavané len tie pozemky, ktoré sa nachádzajú
pod reštauráciou, za stavbu je potrebné povaţovať aj vybudované parkovisko, prístupové
cesty, aj tieto stavby bránia poľnohospodárskemu vyuţitiu pozemkov. Krajský súd uviedol,
ţe pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či bolo vydané administratívne rozhodnutie podľa
zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších
predpisov v tom smere, či došlo k zmene druhu pozemkov. Za rozhodujúcu bral krajský súd
tú skutočnosť, či v čase účinnosti zákona o pôde bol pozemok zastavaný alebo nie. Keďţe
v danom prípade sa jedná o pozemok zastavaný, nemohol byť navrhovateľom vydaný
a prichádza do úvahy len finančná náhrada alebo náhradný pozemok. O trovách konania
rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“), tak ţe neúspešným
navrhovateľom ich náhradu nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 27.5.2010 navrhovatelia
odvolanie domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia odporcu č. 2009/00955 1992/992 R 415 zo dňa
10.12.2009 a priznania náhrady trov konania. Ako dôvod odvolania uviedli, ţe krajský súd
nesprávne vykonal dokazovanie, pretoţe hneď vedľa pozemku, o vydanie ktorého ide,
2
sa nachádza ďalší pozemok vo vlastníctve Ď., a to parc. č. X. o výmere 7588 m, ktorý bol
vedený v PKV č. X. ako parc. č. X. v k. ú. D., o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 112/00 zo dňa 14.11.2000, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie právneho predchodcu odporcu č. A2000/1048 zo dňa 14.8.2000 a
pozemok odňatý pôvodnému vlastníkovi bez právneho dôvodu mu bol v konečnom dôsledku
vydaný. Navrhovatelia ďalej poukázali na fotokópie pozemkovej mapy, ktoré priloţili
k opravnému prostriedku, v ktorých boli farebne vyznačené zastavané a nezastavané pozemky
pôvodnej parcely PK č. X., z ktorých je zrejmé, ţe len 17 – 20 % je zastavaných pozemkami,
ale viac ako 80 % nezákonne odňatých pozemkov predstavujú nezastavané pozemky.
Nesúhlasili s tým, ţe pozemok vedený v pozemkovej knihe pre katastrálne územie D. vo
2 2
vloţke č. X., parc. č. X. lúka 3060 m+ 1038 mje zastavaný, pretoţe vo výkaze plôch ku
geometrickému plánu č. 761-60-73 zo dňa 13.2.1974, ktorého súčasťou je aj stav v evidencii
nehnuteľností ako aj právny stav, je predmetný pozemok jednoznačne vedený ako lúka.
Ţiadali, aby k súdnemu spisu bola pripojená letecká fotografia, ktorou disponuje odporca,
pretoţe z leteckej snímky je viditeľný stav ohľadne predmetných nehnuteľností.
Navrhovatelia ďalej namietali, ţe v priebehu súdneho sporu nebolo ţiadnym spôsobom
preukázané o aký druh pozemku sa jednalo v čase, keď nadobudol účinnosť zákon o pôde,
2
pričom odporca v priebehu konania potvrdil, pokiaľ ide o parcelu o výmere 3060 m, ţe
nedošlo u tejto parcely k vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Krajský súd
nepostupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 245 O. s. p.,
keď nepreskúmal aj zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, ktoré tvorí tzv.
podkladové rozhodnutie, nepreskúmal zákonnosť postupu orgánov katastra resp. ich právnych
predchodcov, ktoré vykonali vklad vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka bez toho,
aby došlo k vyňatiu predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu zákonným
spôsobom. Záverom navrhovatelia uviedli, ţe vo veci došlo k neodôvodneným prieťahom
v konaní a v dôsledku dlhej nečinnosti správneho orgánu (pôvodný vlastník si svoje nároky
uplatnil listom zo dňa 12.12.1992, ale odporca vo veci rozhodol aţ dňa 10.12.2009) utrpeli
majetkovú a nemajetkovú ujmu a sú splnené podmienky pre postup podľa § 9 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a svoje nároky voči odporcovi si uplatnili
ţiadosťou zo dňa 20.5.2010.
K odvolaniu sa podaním zo dňa 15.6.2010 vyjadril odporca, tak ţe poukázal na svoje
stanovisko zo dňa 12.2.2010, na obsahu ktorého zotrval. K navrhovateľmi zmieňovanému
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 112/00 zo dňa 14.11.2000 uviedol,
ţe dôvodom zrušenia správneho rozhodnutia bolo, ţe navrhovateľka v II. rade nebola
vo vzťahu k predmetnému pozemku oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona o pôde
a nemohla sa doţadovať reštitučného vydania nehnuteľnosti, ktorej bola vlastníčkou,
k parc. PK č. X. v k. ú. D. navrhovateľka v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990
svoje vlastnícke právo nestratila spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Odporca
ďalej uviedol, ţe vlastníctvo k parc. PK č. X. prešlo na štát v období od 25.2.1948 do
1.1.1990, oprávneným osobám sa nenavrátilo vlastníctvo k pozemku pre zákonnú prekáţku
stanovenú § 11 ods. 1 písm. d/ – pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný.
Časť parcely, ktorá prešla na štát bola zastavaná objektom občianskej vybavenosti,
parkoviskom a prístupovými cestami uţ v čase nadobudnutia účinnosti zákona o pôde, táto
stavba bola ukončená a skolaudovaná v r. 1978. K tvrdeným prieťahom v konaní odporca
uviedol, ţe správne konanie začína dňom, keď pozemkovému úradu došla dohoda spísaná
oprávnenou a povinnou osobou na vydanie nehnuteľnosti, ktorú následne pozemkový úrad
schválil rozhodnutím. V spise právneho predchodcu odporcu sa takýto návrh nenachádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O. s. p. v spojení s § 10
ods.2 O. s. p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júna 2011 (§ 156 ods.1
a ods.3 O. s. p.).
Podľa § 219 ods.1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods.1
O. s. p.).
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe navrhovatelia sa opravným prostriedkom
domáhali postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
správnych orgánov.
Úlohou súdu prvého stupňa bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu,
ktorým ako orgán príslušný podľa § 9 ods.4 zákona o pôde rozhodol, ţe oprávneným osobám
M. Ď. a Ing. J. Ď. sa nepriznáva vlastnícke právo k častiam nehnuteľnosti pôvodne vedenej
v pozemkovej knihe katastrálneho územia D., vo vloţke č. X., parc. č. X., lúka vo výmere
2 2 2
3060 m+ 1038 m(z celkovej výmery 5783 m), z dôvodu prekáţky stanovenej v § 11 ods. 1
písm. d/ zákona o pôde, keďţe pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný
s tým, ţe nepriznaním vlastníckeho práva k častiam pozemku, ktoré sú uvedené v rozhodnutí,
nie je dotknuté právo oprávnenej osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.
Zákon o pôde je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu
k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov
straty majetku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií zákona o pôde uvádza, ţe aj v tomto
prípade sa jedná o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne
zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, ktorými boli porušené všeobecne
uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda
povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb,
ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne
kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých reštitučných
zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo
v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie
je reálne a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporcu, je zrejmé,
ţe podstatnou námietkou navrhovateľov bola otázka nedostatočného skúmania zastavanosti
pozemku, ktorý je predmetom ich reštitučného nároku. V tomto smere odvolací súd v prvom
rade povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie opodstatnenosti reštitučného nároku
z hľadiska zastavanosti je rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase nadobudnutia účinnosti
zákona o pôde. V predmetnej veci bolo zistené, ţe časť parcely PK č. X., ktorej časť
vo výmere 3060 m2 prešla do vlastníctva štátu podľa § 6 ods.1 písm. n/ zákona o pôde -
vyvlastnením bez vyplatenia náhrady a časť vo výmere 1038 m2 podľa § 6 ods.1 písm. p/
cit. zákona - prevzatím bez právneho dôvodu.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkových okolností v posudzovanej veci
vyplýva, ţe celá časť parcely č. X., ktorá prešla do vlastníctva štátu bola uţ v čase účinnosti
zákona o pôde zastavaná areálom reštaurácie a parkoviskom. Časť pôvodnej parcely v kat. úz.
D., PK č. X. vo výmere 3060 m2 bola odčlenená geometrickým plánom č. 348/61-210-920
z 29.9.1961, vyvlastnená rozhodnutím ONV vo Zvolene – odboru výstavby č. Výst.-
10140/330-1961 z 30.11.1962 – pre decentralizovanú investičnú výstavbu v Detve na sídlisku
– a bola začlenená do parcely č. X. Uvedený stav je zrejmý z geometrického plánu č. 299/66-
210-915, ktorý nadväzuje na geometrický plán č. 348/61-210-920 z 29.9.1961. Ďalším
geometrickým plánom č. 761-60-73 z 13.2.1974 bola z pôvodnej parcely PK č. X. odčlenená
časť vo výmere 1038 m2, ktorá prešla na štát bez právneho dôvodu, pričom z tohto
geometrického plánu vyplýva, ţe časť pôvodnej parcely bola začlenená do parcely KN č. X.,
ktorá vo vytyčovacom nákrese ku geometrickému plánu č. 761-60-73 je zriadená ako
stavebný obvod strediska občianskej vybavenosti. Celý areál bol po prechode do vlastníctva
štátu zastavaný objektom občianskej vybavenosti spolu s parkoviskom a prístupovými
cestami, pričom stavba bola ukončená a skolaudovaná v roku 1978. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu pozemok na ktorom je zriadené parkovisko nemoţno navrhovateľom vydať
z dôvodu prekáţky zastavanosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde.
Pokiaľ navrhovatelia namietali, ţe vo veci nebola venovaná pozornosť otázke,
ţe k vyňatiu predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu u parcely
o výmere 3060 m2 nedošlo zákonným spôsobom, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil
so záverom prvostupňového súdu, ţe pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či bolo vydané
administratívne rozhodnutie podľa zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu v tom smere, či došlo k zmene druhu pozemkov. Reštitučný zákon totiţ
povinnosť zaoberať sa otázkou vyňatia pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu
odporcovi neukladá. Povinnosťou správneho orgánu bolo výlučne posúdiť otázku zastavanosti
predmetnej nehnuteľnosti, a to v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, ţe dôvody uvádzané
navrhovateľmi nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu
stotoţnil. V odvolacom konaní navrhovatelia nepredloţili také relevantné dôkazy, ktoré
by tieto závery spochybnili. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe predmet
súdneho preskúmavacieho konania je striktne daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Preto
závery navrhovateľmi predloţeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
23S 112/00 boli pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného právne irelevantné.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O. s. p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešným navrhovateľom
nepriznal /§ 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p./.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 22. júna 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská