Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/184/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ M. Ď., rod. J., D. X., 2./ Ing. J. Ď., D. X.,

obaja zast. JUDr. P. H., advokátom so sídlom N. X., Z., proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad Zvolen, Študentská č. 12, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. R 415 zo dňa 10. decembra 2009, o odvolaní navrhovateľov

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. – 34 zo dňa 28. apríla

2010, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. – 34 zo dňa 28. apríla 2010, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie odporcu

č. R 415 zo dňa 10.12.2009, ktorým ako orgán príslušný podľa

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„zákon o pôde“) rozhodol tak, ţe oprávneným osobám M. Ď. a Ing. J. Ď. sa nepriznáva

2

vlastnícke právo k častiam nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovej knihe katastrálneho

2 2

územia D., vo vloţke č. X., parc. č. X., lúka vo výmere 3060 m+ 1038 m(z celkovej

2

výmery 5783 m), z dôvodu prekáţky stanovenej v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, keďţe

pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný s tým, ţe nepriznaním vlastníckeho

práva k častiam pozemku, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, nie je dotknuté právo oprávnenej

osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.

Krajský súd v odôvodnení poukázal na rozhodnutie ONV vo Zvolene č. Výst.

10140/330-1961 zo dňa 30.11.1962, ktorým bola právnemu predchodcovi navrhovateľov, J.

2

Ď., vyvlastnená časť parcely č. X. o výmere 3060 m, náhrada bola stanovená v sume 3060

Kčs, pričom v priebehu správneho konania nebolo preukázané, ţe vyvlastňovacia náhrada

bola aj vyplatená a odporca uznal, ţe v danom prípade je tu reštitučný titul v zmysle § 6 ods. 1

písm. n/ zákona o pôde, a to vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Zostávajúca časť výmery

2

1038 mz pôvodnej parcely č. X. bola prevzatá od právneho predchodcu navrhovateľov na

základe § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde, t.j. bez právneho dôvodu, ktorá skutočnosť nebola

medzi účastníkmi sporná. Ďalej krajský súd poukázal na obsah grafickej a písomnej

identifikácie vyhotovenej Správou katastra v Detve, z ktorej vyplýva, ţe predmetné parcely č.

X., začlenené do parciel C KN č. X., X., X., X., X., ktoré sú vedené v katastrálnom území D.

na LV č. X., sú vo vlastníctve S. s.r.o., M. X., D., a do parciel C KN č. X., X.X., X., X.,

vedených na LV č. X. vo vlastníctve SR, v správe Obvodného úradu vo Zvolene, Nám SNP

2

35, všetko zastavané plochy a nádvoria. Časť pôvodnej parcely PK č. X. o výmere 3060 m

2

a o výmere 1038 mje zastavaná areálom, reštauráciou a parkoviskom.

Z uvedených skutočností krajský súd vyvodil, ţe je tu zákonná prekáţka, pre ktorú

nemoţno navrhovateľom pozemky vydať, keďţe sa jedná o pozemky, ktoré po prechode

alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, boli zastavané. Zdôraznil, ţe

pre posúdenie veci je nie je rozhodujúci stav, ktorý bol v čase, keď došlo k vyvlastneniu

pozemkov, keď boli tieto vedené ako lúky, ale rozhodujúci je stav, ktorý je tu k času

nadobudnutia účinnosti zákona o pôde; ku ktorému času boli dané pozemky zastavané.

Zároveň uviedol, ţe nie je rozhodujúce, či sú zastavané len tie pozemky, ktoré sa nachádzajú

pod reštauráciou, za stavbu je potrebné povaţovať aj vybudované parkovisko, prístupové

cesty, aj tieto stavby bránia poľnohospodárskemu vyuţitiu pozemkov. Krajský súd uviedol,

ţe pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či bolo vydané administratívne rozhodnutie podľa

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších

predpisov v tom smere, či došlo k zmene druhu pozemkov. Za rozhodujúcu bral krajský súd

3

tú skutočnosť, či v čase účinnosti zákona o pôde bol pozemok zastavaný alebo nie. Keďţe

v danom prípade sa jedná o pozemok zastavaný, nemohol byť navrhovateľom vydaný

a prichádza do úvahy len finančná náhrada alebo náhradný pozemok. O trovách konania

rozhodol krajský súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“), tak ţe neúspešným

navrhovateľom ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 27.5.2010 navrhovatelia

odvolanie domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia odporcu č. R 415 zo dňa

10.12.2009 a priznania náhrady trov konania. Ako dôvod odvolania uviedli, ţe krajský súd

nesprávne vykonal dokazovanie, pretoţe hneď vedľa pozemku, o vydanie ktorého ide,

2

sa nachádza ďalší pozemok vo vlastníctve Ď., a to parc. č. X. o výmere 7588 m, ktorý bol

vedený v PKV č. X. ako parc. č. X. v k. ú. D., o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 14.11.2000, ktorým bolo

zrušené rozhodnutie právneho predchodcu odporcu č. A2000/1048 zo dňa 14.8.2000 a

pozemok odňatý pôvodnému vlastníkovi bez právneho dôvodu mu bol v konečnom dôsledku

vydaný. Navrhovatelia ďalej poukázali na fotokópie pozemkovej mapy, ktoré priloţili

k opravnému prostriedku, v ktorých boli farebne vyznačené zastavané a nezastavané pozemky

pôvodnej parcely PK č. X., z ktorých je zrejmé, ţe len 17 – 20 % je zastavaných pozemkami,

ale viac ako 80 % nezákonne odňatých pozemkov predstavujú nezastavané pozemky.

Nesúhlasili s tým, ţe pozemok vedený v pozemkovej knihe pre katastrálne územie D. vo

2 2

vloţke č. X., parc. č. X. lúka 3060 m+ 1038 mje zastavaný, pretoţe vo výkaze plôch ku

geometrickému plánu č. 761-60-73 zo dňa 13.2.1974, ktorého súčasťou je aj stav v evidencii

nehnuteľností ako aj právny stav, je predmetný pozemok jednoznačne vedený ako lúka.

Ţiadali, aby k súdnemu spisu bola pripojená letecká fotografia, ktorou disponuje odporca,

pretoţe z leteckej snímky je viditeľný stav ohľadne predmetných nehnuteľností.

Navrhovatelia ďalej namietali, ţe v priebehu súdneho sporu nebolo ţiadnym spôsobom

preukázané o aký druh pozemku sa jednalo v čase, keď nadobudol účinnosť zákon o pôde,

2

pričom odporca v priebehu konania potvrdil, pokiaľ ide o parcelu o výmere 3060 m, ţe

nedošlo u tejto parcely k vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Krajský súd

nepostupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa ,

keď nepreskúmal aj zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, ktoré tvorí tzv.

podkladové rozhodnutie, nepreskúmal zákonnosť postupu orgánov katastra resp. ich právnych

predchodcov, ktoré vykonali vklad vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka bez toho,

4

aby došlo k vyňatiu predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu zákonným

spôsobom. Záverom navrhovatelia uviedli, ţe vo veci došlo k neodôvodneným prieťahom

v konaní a v dôsledku dlhej nečinnosti správneho orgánu (pôvodný vlastník si svoje nároky

uplatnil listom zo dňa 12.12.1992, ale odporca vo veci rozhodol aţ dňa 10.12.2009) utrpeli

majetkovú a nemajetkovú ujmu a sú splnené podmienky pre postup podľa § 9 zák. č.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a svoje nároky voči odporcovi si uplatnili

ţiadosťou zo dňa 20.5.2010.

K odvolaniu sa podaním zo dňa 15.6.2010 vyjadril odporca, tak ţe poukázal na svoje

stanovisko zo dňa 12.2.2010, na obsahu ktorého zotrval. K navrhovateľmi zmieňovanému

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 14.11.2000 uviedol,

ţe dôvodom zrušenia správneho rozhodnutia bolo, ţe navrhovateľka v II. rade nebola

vo vzťahu k predmetnému pozemku oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona o pôde

a nemohla sa doţadovať reštitučného vydania nehnuteľnosti, ktorej bola vlastníčkou,

k parc. PK č. X. v k. ú. D. navrhovateľka v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990

svoje vlastnícke právo nestratila spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Odporca

ďalej uviedol, ţe vlastníctvo k parc. PK č. X. prešlo na štát v období od 25.2.1948 do

1.1.1990, oprávneným osobám sa nenavrátilo vlastníctvo k pozemku pre zákonnú prekáţku

stanovenú § 11 ods. 1 písm. d/ – pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný.

Časť parcely, ktorá prešla na štát bola zastavaná objektom občianskej vybavenosti,

parkoviskom a prístupovými cestami uţ v čase nadobudnutia účinnosti zákona o pôde, táto

stavba bola ukončená a skolaudovaná v r. 1978. K tvrdeným prieťahom v konaní odporca

uviedol, ţe správne konanie začína dňom, keď pozemkovému úradu došla dohoda spísaná

oprávnenou a povinnou osobou na vydanie nehnuteľnosti, ktorú následne pozemkový úrad

schválil rozhodnutím. V spise právneho predchodcu odporcu sa takýto návrh nenachádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / v spojení s

ods.2 /, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júna 2011 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

5

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods.1

).

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe navrhovatelia sa opravným prostriedkom

domáhali postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

(§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

správnych orgánov.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu,

ktorým ako orgán príslušný podľa § 9 ods.4 zákona o pôde rozhodol, ţe oprávneným osobám

M. Ď. a Ing. J. Ď. sa nepriznáva vlastnícke právo k častiam nehnuteľnosti pôvodne vedenej

v pozemkovej knihe katastrálneho územia D., vo vloţke č. X., parc. č. X., lúka vo výmere

2 2 2

3060 m+ 1038 m(z celkovej výmery 5783 m), z dôvodu prekáţky stanovenej v § 11 ods. 1

písm. d/ zákona o pôde, keďţe pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný

s tým, ţe nepriznaním vlastníckeho práva k častiam pozemku, ktoré sú uvedené v rozhodnutí,

nie je dotknuté právo oprávnenej osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde.

Zákon o pôde je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s

ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu

k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov

straty majetku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k interpretácií zákona o pôde uvádza, ţe aj v tomto

prípade sa jedná o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne

zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, ktorými boli porušené všeobecne

uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda

povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb,

6

ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne

kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých reštitučných

zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo

v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie

je reálne a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporcu, je zrejmé,

ţe podstatnou námietkou navrhovateľov bola otázka nedostatočného skúmania zastavanosti

pozemku, ktorý je predmetom ich reštitučného nároku. V tomto smere odvolací súd v prvom

rade povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie opodstatnenosti reštitučného nároku

z hľadiska zastavanosti je rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase nadobudnutia účinnosti

zákona o pôde. V predmetnej veci bolo zistené, ţe časť parcely PK č. X., ktorej časť

vo výmere 3060 m2 prešla do vlastníctva štátu podľa § 6 ods.1 písm. n/ zákona o pôde -

vyvlastnením bez vyplatenia náhrady a časť vo výmere 1038 m2 podľa § 6 ods.1 písm. p/

cit. zákona - prevzatím bez právneho dôvodu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkových okolností v posudzovanej veci

vyplýva, ţe celá časť parcely č. X., ktorá prešla do vlastníctva štátu bola uţ v čase účinnosti

zákona o pôde zastavaná areálom reštaurácie a parkoviskom. Časť pôvodnej parcely v kat. úz.

D., PK č. X. vo výmere 3060 m2 bola odčlenená geometrickým plánom č. 348/61-210-920

z 29.9.1961, vyvlastnená rozhodnutím ONV vo Zvolene – odboru výstavby č. Výst.-

10140/330-1961 z 30.11.1962 – pre decentralizovanú investičnú výstavbu v Detve na sídlisku

– a bola začlenená do parcely č. X. Uvedený stav je zrejmý z geometrického plánu č. 299/66-

210-915, ktorý nadväzuje na geometrický plán č. 348/61-210-920 z 29.9.1961. Ďalším

geometrickým plánom č. 761-60-73 z 13.2.1974 bola z pôvodnej parcely PK č. X. odčlenená

časť vo výmere 1038 m2, ktorá prešla na štát bez právneho dôvodu, pričom z tohto

geometrického plánu vyplýva, ţe časť pôvodnej parcely bola začlenená do parcely KN č. X.,

ktorá vo vytyčovacom nákrese ku geometrickému plánu č. 761-60-73 je zriadená ako

stavebný obvod strediska občianskej vybavenosti. Celý areál bol po prechode do vlastníctva

štátu zastavaný objektom občianskej vybavenosti spolu s parkoviskom a prístupovými

cestami, pričom stavba bola ukončená a skolaudovaná v roku 1978. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu pozemok na ktorom je zriadené parkovisko nemoţno navrhovateľom vydať

z dôvodu prekáţky zastavanosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde.

7

Pokiaľ navrhovatelia namietali, ţe vo veci nebola venovaná pozornosť otázke,

ţe k vyňatiu predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu u parcely

o výmere 3060 m2 nedošlo zákonným spôsobom, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil

so záverom prvostupňového súdu, ţe pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či bolo vydané

administratívne rozhodnutie podľa o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu v tom smere, či došlo k zmene druhu pozemkov. Reštitučný zákon totiţ

povinnosť zaoberať sa otázkou vyňatia pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

odporcovi neukladá. Povinnosťou správneho orgánu bolo výlučne posúdiť otázku zastavanosti

predmetnej nehnuteľnosti, a to v čase účinnosti

Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, ţe dôvody uvádzané

navrhovateľmi nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové

aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu

stotoţnil. V odvolacom konaní navrhovatelia nepredloţili také relevantné dôkazy, ktoré

by tieto závery spochybnili. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe predmet

súdneho preskúmavacieho konania je striktne daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Preto

závery navrhovateľmi predloţeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

boli pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného právne irelevantné.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešným navrhovateľom

nepriznal / v spojení s /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 22. júna 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská