Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/10/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba

na neverejnom zasadnutí konanom 22. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného

M. B., pre prečin útoku na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a iné,

o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného M. B., vedená na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Komárno sa vedie pod sp. zn. proti obžalovanému

M. B. trestné konanie na podklade obžaloby Okresného prokurátora v Komárne

z 11. septembra 2009, sp. zn. , pre skutky kvalifikované ako prečin útoku

na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., prečin pohŕdania súdom

podľa § 343 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe

okresného prokurátora.

Podľa obžaloby sa trestnej činnosti mal dopustiť v priebehu hlavných pojednávaní

pred Okresným súdom Nové Zámky vo veci pod sp. zn. , pričom ako poškodená

v tomto konaní vystupuje sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky JUDr. V. K.. Z toho dôvodu

dozor nad prípravným konaním vykonával prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorý

vo veci podával na príslušnom Okresnom súde Nové Zámky obžalobu.

Vec bola pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie do senátu

JUDr. J. Š. pod sp. zn. (viď č. l. 286), ktorý vo veci oznámil svoju zaujatosť

podľa , vzhľadom k tomu, že ako poškodená v konaní vystupuje jeho

kolegyňa. Obdobne sa vyjadrili i ostaní sudcovia Okresného súdu Nové Zámky

(č. l. 288-289), a preto predseda okresného súdu predložil vec nadriadenému súdu s návrhom

na odňatie a prikázanie veci podľa

Na základe tohto návrhu Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí

30. októbra 2009 uznesením, sp. zn. , rozhodol o odňatí veci príslušnému

Okresnému súdu Nové Zámky a jej prikázaní Okresnému súdu Komárno, kde spisový

materiál došiel 6. novembra 2009 a bol pridelený na vybavenie podľa platného rozvrhu práce

JUDr. T. Š. pod sp. zn. , ktorý vo veci začal konať.

Vo veci bolo hlavné pojednávanie príslušným senátom viackrát odročené z rôznych

dôvodov, medziiným aj v dôsledku námietok obžalovaného voči predsedovi senátu,

resp. jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci. Napokon obžalovaný podaním

z 11. apríla 2011 adresovanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzniesol všeobecnú

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu

v Nitre. Vo svojom podaní uviedol, že trestné konanie vedené proti nemu na Okresnom súde

Komárno a následné rozhodovanie o jeho námietkach na Krajskom súde v Nitre

nie je spravodlivé. Okresný ani krajský súd sa neriadi Medzinárodným dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, konkrétne poukazoval na čl. 6 – právo na spravodlivé

súdne konanie, ktoré právo zaručuje aj . V jeho veci sa nedá

očakávať objektívne a spravodlivé rozhodnutie a celá vec je vedená voči nemu diskriminačne

a z pomsty za kolegyňu JUDr. V. K. a za jeho silne protikomunistický postoj

a názor. Poukazoval, že dňa 26. januára 2011 podal písomný návrh na odňatie veci

Okresnému súdu Komárno, ktorý podrobne odôvodnil viacerými overiteľnými faktami

týkajúcimi sa protizákonného postupu okresného súdu a počas vyšetrovania jeho veci.

Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2011, sp. zn. rozhodol, že jeho vec

neodníma Okresnému súdu Komárno, pričom sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ním

vytýkanými protizákonnými postupmi tohto súdu. Podľa jeho názoru krajský súd ani dôsledne

nepreskúmal spisový materiál, navyše vo veci rozhodovali sudcovia, ktorí už vyše

desať rokov nedokážu rozhodnúť v inej jeho trestnej veci vedenej u krajského súdu. Navrhol

preto predmetnú trestnú vec odňať príslušnému súdu a prikázať ju inému súdu na „neutrálnej

pôde“, ktorý by zabezpečil zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

Nakoľko obžalovaný nedodržal zákonný postup, najvyšší súd jeho podanie postúpil

za spisom na Okresný súd Komárno.

K návrhu obžalovaného sa vyjadrili sudcovia Okresného súdu Komárno

(č. l. 446-451), ako aj sudcovia Krajského súdu v Nitre (č. l. 453-462), z ktorých sa ani jeden

necítil vo veci zaujatý a vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia vety druhej , pretože je obom súdom najbližšie

spoločne nadriadený, preskúmal návrh obžalovaného M. B. na odňatie a prikázanie veci, ako

aj obsah súdneho spisu a zistil, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované

podmienky.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa veta prvá nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle vyššie citovaného ustanovenia znamená

prelomenie citovanej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť

iba vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava síce bližšie

nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré

sú svojou povahou výnimočné.

Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie,

avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Za dôležité dôvody v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie

takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností

o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov

príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Z ustanovenia vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený

orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom

k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom

ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,

švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu

a prísediaceho, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu

orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa na rozhodovaní

nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu

osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať

nestranne. Uplatnenie ustanovenia o vylúčení orgánov trestného konania

preto prichádza v úvahu iba vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru spoľahlivo

preukázaná.

V posudzovanej trestnej veci, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žiadna

takáto skutočnosť nebola zistená. Z priložených vyjadrení sudcov okresného a napokon

i krajského súdu vyplýva, že ani jeden zo sudcov obžalovaného nepozná a necítia

sa byť zaujatí. Vo veci konajúci predseda senátu okresného súdu sa taktiež necíti vo veci

zaujatý. V celom procesnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti,

z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov okresného súdu,

resp. krajského súdu.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup

súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch

ako dôvodoch podľa § 31.

V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené podstatu námietok obžalovaného

tvoria námietky obžalovaného voči procesnému postupu súdu pri jeho rozhodovaní

v jeho trestnej veci, pričom o takýchto námietkach sa vzhľadom na vyššie citované

ustanovenie nekoná. Obžalovaný vo svojom podaní žiadny iný právne relevantný dôvod

na odňatie veci príslušnému súdu neuviedol. Zákonné podmienky pre odňatie a prikázanie

veci v zmysle neboli splnené, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

o návrhu obžalovaného M. B. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. júna 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová