Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
709/381694.480807.pdf
PDF · 103.1 KB
No categories available
5Ndt/10/2011
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 10/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba
na neverejnom zasadnutí konanom 22. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného
M. B., pre prečin útoku na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a iné,
o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného M. B., vedená na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
11T 159/2009, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Komárno sa vedie pod sp. zn. 11T 159/2009 proti obžalovanému
M. B. trestné konanie na podklade obžaloby Okresného prokurátora v Komárne
z 11. septembra 2009, sp. zn. 1Pv 551/2008, pre skutky kvalifikované ako prečin útoku
na orgán verejnej moci podľa § 322 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., prečin pohŕdania súdom
podľa § 343 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe
okresného prokurátora.
Podľa obžaloby sa trestnej činnosti mal dopustiť v priebehu hlavných pojednávaní
pred Okresným súdom Nové Zámky vo veci pod sp. zn. 2T 156/04, pričom ako poškodená
v tomto konaní vystupuje sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky JUDr. V. K.. Z toho dôvodu
dozor nad prípravným konaním vykonával prokurátor Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorý
vo veci podával na príslušnom Okresnom súde Nové Zámky obžalobu.
Vec bola pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie do senátu
JUDr. J. Š. pod sp. zn. 1T 189/2009 (viď č. l. 286), ktorý vo veci oznámil svoju zaujatosť
podľa § 31 ods. 1 Tr. por., vzhľadom k tomu, že ako poškodená v konaní vystupuje jeho
kolegyňa. Obdobne sa vyjadrili i ostaní sudcovia Okresného súdu Nové Zámky
(č. l. 288-289), a preto predseda okresného súdu predložil vec nadriadenému súdu s návrhom
na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Na základe tohto návrhu Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí
30. októbra 2009 uznesením, sp. zn. 4 Nto 7/2009, rozhodol o odňatí veci príslušnému
Okresnému súdu Nové Zámky a jej prikázaní Okresnému súdu Komárno, kde spisový
materiál došiel 6. novembra 2009 a bol pridelený na vybavenie podľa platného rozvrhu práce
JUDr. T. Š. pod sp. zn. 11T 159/2009, ktorý vo veci začal konať.
Vo veci bolo hlavné pojednávanie príslušným senátom viackrát odročené z rôznych
dôvodov, medziiným aj v dôsledku námietok obžalovaného voči predsedovi senátu,
resp. jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci. Napokon obžalovaný podaním
z 11. apríla 2011 adresovanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzniesol všeobecnú
námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu
v Nitre. Vo svojom podaní uviedol, že trestné konanie vedené proti nemu na Okresnom súde
Komárno a následné rozhodovanie o jeho námietkach na Krajskom súde v Nitre
nie je spravodlivé. Okresný ani krajský súd sa neriadi Medzinárodným dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, konkrétne poukazoval na čl. 6 – právo na spravodlivé
súdne konanie, ktoré právo zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky. V jeho veci sa nedá
očakávať objektívne a spravodlivé rozhodnutie a celá vec je vedená voči nemu diskriminačne
a z pomsty za kolegyňu JUDr. V. K. a za jeho silne protikomunistický postoj
a názor. Poukazoval, že dňa 26. januára 2011 podal písomný návrh na odňatie veci
Okresnému súdu Komárno, ktorý podrobne odôvodnil viacerými overiteľnými faktami
týkajúcimi sa protizákonného postupu okresného súdu a počas vyšetrovania jeho veci.
Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2011, sp. zn. 4Nto 3/2011 rozhodol, že jeho vec
neodníma Okresnému súdu Komárno, pričom sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ním
vytýkanými protizákonnými postupmi tohto súdu. Podľa jeho názoru krajský súd ani dôsledne
nepreskúmal spisový materiál, navyše vo veci rozhodovali sudcovia, ktorí už vyše
desať rokov nedokážu rozhodnúť v inej jeho trestnej veci vedenej u krajského súdu. Navrhol
preto predmetnú trestnú vec odňať príslušnému súdu a prikázať ju inému súdu na „neutrálnej
pôde“, ktorý by zabezpečil zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Nakoľko obžalovaný nedodržal zákonný postup, najvyšší súd jeho podanie postúpil
za spisom na Okresný súd Komárno.
K návrhu obžalovaného sa vyjadrili sudcovia Okresného súdu Komárno
(č. l. 446-451), ako aj sudcovia Krajského súdu v Nitre (č. l. 453-462), z ktorých sa ani jeden
necítil vo veci zaujatý a vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu
vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 vety druhej Tr. por., pretože je obom súdom najbližšie
spoločne nadriadený, preskúmal návrh obžalovaného M. B. na odňatie a prikázanie veci, ako
aj obsah súdneho spisu a zistil, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované
podmienky.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle vyššie citovaného ustanovenia znamená
prelomenie citovanej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť
iba vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava síce bližšie
nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré
sú svojou povahou výnimočné.
Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie,
avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Za dôležité dôvody v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie
takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností
o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov
príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného
konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený
orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom
ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,
švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.
Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu
a prísediaceho, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa na rozhodovaní
nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu
osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať
nestranne. Uplatnenie ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania
preto prichádza v úvahu iba vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru spoľahlivo
preukázaná.
V posudzovanej trestnej veci, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žiadna
takáto skutočnosť nebola zistená. Z priložených vyjadrení sudcov okresného a napokon
i krajského súdu vyplýva, že ani jeden zo sudcov obžalovaného nepozná a necítia
sa byť zaujatí. Vo veci konajúci predseda senátu okresného súdu sa taktiež necíti vo veci
zaujatý. V celom procesnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov okresného súdu,
resp. krajského súdu.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých
dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená
bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Tr. por. alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup
súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31.
V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené podstatu námietok obžalovaného
tvoria námietky obžalovaného voči procesnému postupu súdu pri jeho rozhodovaní
v jeho trestnej veci, pričom o takýchto námietkach sa vzhľadom na vyššie citované
ustanovenie nekoná. Obžalovaný vo svojom podaní žiadny iný právne relevantný dôvod
na odňatie veci príslušnému súdu neuviedol. Zákonné podmienky pre odňatie a prikázanie
veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. neboli splnené, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
o návrhu obžalovaného M. B. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. júna 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová