Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/4/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. S., a.s.

v reštrukturalizácii, so sídlom V., IČO: X., právne zastúpený: L. s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom H., za ktorú koná JUDr. P. K., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, právne zastúpený: U. & P. s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom S., za ktorú koná JUDr. R. U., za účasti: 1. SR – Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, 2. Železnice SR, so sídlom Klemensova 8, 813 31 Bratislava, 3. Lesy SR, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, 4. Mgr. J. G., bytom U., 5. JUDr. J. G., bytom U., 6. Mestský úrad, oddelenie životného prostredia, so sídlom ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSÚBB-2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25. mája 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 46 zo dňa 12. novembra 2010, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. - 46 zo dňa 12. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský

súd“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh žalobcu, ktorým sa v súlade s (ďalej len ako „OSP“) domáhal prerušenia konania o preskúmanie postupu a zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného – ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. RV – 73041/07/1/Boj, ev.č. 5/2010 zo dňa 08. februára 2010, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil žalobcovi odstránenie stavby „Sklad – montovaný prístrešok“ na pozemku KN – C č.X, kat. úz. U. v B. – vedeného pod sp. zn. , dôvodiac prebiehajúcim stavebným konaním o dodatočnom povolení spornej stavby.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolávajúc sa

na ustanovenia , , v spojení s vety druhej konštatoval, že predmetom daného súdneho konania

je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚBB-2010-603/897-1: OŠSS zo dňa 25. mája 2010 s tým, že v rámci súdneho prieskumu je viazaný skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase vydaného rozhodnutia. Dôvodil, že konanie o dodatočnom povolení stavby, na ktoré sa žalobca v návrhu na prerušenie konania odvoláva, začalo po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto nemôže mať vplyv na posúdenie, či prv vydané správne rozhodnutie bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto neboli splnené podmienky, na základe ktorých súd môže podľa konanie prerušiť, doplniac zároveň, že ani v prípade splnenia podmienok, zákon mu povinnosť prerušiť konanie neukladá, ale túto možnosť mu dáva len na úvahu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to

z dôvodu vymedzeného v t.j., že uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkajúc prvostupňovému súdu absenciu dostatočného zdôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na to, že v súčasnosti prebieha konanie pod č. OVZ – 106 024/10/2/Boj, v ktorom Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad rozhoduje o dodatočnom povolení stavby, pričom toto konanie má úzky súvis s rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby v danom konaní. Zároveň doplnil, že keď sa v jeho prospech skončí konanie o dodatočnom povolení stavby, odpadne dôvod tohto konania, a teda sú priamo a v konkrétnej situácii splnené zákonné podmienky fakultatívneho prerušenia daného konania. Dôvodil ďalej tým, že prejudiciálne je možné požiadavku na prerušenie konania o dodatočnom povolení stavby odôvodniť znením ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý prikazuje stavebnému úradu nenariadiť odstránenie stavby v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Uviedol, že skutočnosť, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného sama osebe neznamená, že toto rozhodnutie nemôže mať vplyv na priebeh daného konania, resp. že v konaní o dodatočnom povolení stavby budú zistené skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak v predmetnom období neboli účastníkom konania známe. Preto nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyhodnotiac ju za nepostačujúcu a v rozpore so zásadami logického uvažovania. Mal za to, že požiadavka na prerušenie tohto konania je odôvodnená aj zachovaním zásady hospodárnosti konania, ktorej podstatou je, aby bola ochrana subjektívnych práv poskytnutá bez zbytočných nákladov, ako zo strany účastníkov konania, tak aj zo strany štátu, a preto nepovažuje za hospodárne, aby boli obe konania vedené súčasne. Odvolávajúc sa na dôvody vyššie uvedené, sa mu preto javilo ako vhodné a potrebné prebiehajúce súdne konanie prerušiť, a to až do skončenia súvisiaceho konania o dodatočnom povolení stavby poukazujúc na to, že výsledok tohto konania (konania o dodatočnom povolení stavby) môže mať priamy vplyv na posúdenie otázok v danom konaní. Preto na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania v celom rozsahu vyhovie a konanie v zmysle preruší, až do právoplatného skončenia konania vedeného Mestom Banská Bystrica, zn. OVZ – 106 024/10/2/Boj.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a účastníci konania,

menovite Mgr. J. G., JUDr. J. G., Slovenská správa ciest, Mesto Banská Bystrica a Lesy Slovenskej republiky, š.p., ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil, resp. rozhodnutie o odvolaní žalobcu ponechali na úvahu odvolaciemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolania ( s použitím vety prvej ) bez nariadenia pojednávania ( s použitím vety prvej ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa vety prvej pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo

upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Ustanovenie upravuje jednak prekážky konania zapríčiňujúce

obligatórny postup konajúceho súdu v podobe prerušenia konania ( ) a jednak prekážky, vyskytnutie ktorých dáva súdu možnosť konanie prerušiť ( ) s tým, že v oboch prípadoch prerušenia konania, súd v konaní pokračuje i bez návrhu, po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo ( ).

Predmetom odvolacieho konania je uznesenie, ktorým prvostupňový súd

zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, majúc za to, že neboli splnené zákonné podmienky požadované ustanovením . Teda v danom prípade sa jednalo o tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto bolo len na úvahe súdu či konanie prerušil alebo nie.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil dve relevantné

skutočnosti odôvodňujúce jeho záver o bezvýznamnosti žalobcových odvolacích námietok smerujúcich k opodstatnenosti prerušenia konania podľa .

Predovšetkým odvolací súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu

na skutočnosť, že správne konanie vo veci dodatočného povolenia stavby „Obytný súbor U., Banská Bystrica – zariadenie staveniska“, na parcele KN – C č. X v katastrálnom území U., ktoré má byť podľa jeho názoru dôvodom prerušenia daného súdneho konania podľa , bolo rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. OVZ-106 024/10/2/Boj zo dňa 12. novembra 2010 prerušené

podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je právoplatné rozhodnutie súdu vo veci preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚBB-2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25. mája 2010, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danom súdnom konaní. Na základe uvedeného sa možno domnievať, že žalobcovi buď táto skutočnosť unikla jeho nepozornosťou, alebo sa jedná o jeho úmysel, dosiahnuť prerušenie tak správneho, ako aj súdneho konania, keďže v čase podania odvolania preukázateľne vedel, že správne konanie je právoplatne prerušené (podľa správneho poriadku sa proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno odvolať).

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že uznesením č.k. -

25 zo dňa 6. augusta 2010, Krajský súd v Banskej Bystrici odložil podľa vykonateľnosť v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, a preto žalobcovi až do právoplatného skončenia daného súdneho konania nehrozí žiadna nenapraviteľná a neodstrániteľná ujma na majetku.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd

nepochybil, keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Neuniklo zároveň pozornosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, že

na č.l. 58 súdneho spisu sa nachádza vyjadrenie účastníkov Mgr. J. G. a JUDr. J. G. k žalobe, ktoré obsahuje tiež ich „návrh na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného“, ktorý zostal krajským súdom nepovšimnutý. Preto bude jeho povinnosťou realizovať potrebné procesné úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia, ktorým príslušný súd o danom podaní rozhodne v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody,

považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné a preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa v spojení s vety prvej , ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. júna 2011

JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: P. Szimeth