Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. S., nar. X., štátna

príslušnosť A., t.č. miestom pobytu Útvar policajného zaistenia M., zastúpený 1. advokátom

JUDr. B. B., AK so sídlom v B., 2. AK Š., s.r.o, so sídlom v Ţ., proti odporcovi: Oddelenie

cudzineckej polície PZ Bratislava, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície

Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, Hrobákova 44, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. UHCP-BA-OCP-AV-192-6/2010

zo dňa 16. septembra 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. -43 zo dňa 16. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -43 zo dňa 16. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -43 zo dňa 16. novembra 2010

potvrdil rozhodnutie č. UHCP-BA-OCP-AV-192-6/2010 zo dňa 16. septembra 2010,

ktorým odporca podľa § 62 ods. 1 písm. a/ s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b/ a písm. d/

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), zaistil dňom 16. septembra 2010

o 02.00 hod. štátneho príslušníka A. a bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre

cudzincov v M. Dôvodom zaistenia bola podľa správneho orgánu skutočnosť, ţe navrhovateľ

sa zdrţiaval na území Slovenskej republiky bez oprávnenia, pričom bol rozhodnutím

Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej

polície, Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR Dunajská Streda administratívne

vyhostený a takisto mu bol uloţený aj zákaz vstupu na územie SR na dobu dvoch rokov.

V dôsledku tohto rozhodnutia bol zaistený a následne bola zadováţená priepustka, na základe

ktorej mu bol umoţnený odchod z územia Slovenskej republiky a návrat do H. republiky – G.

z dôvodu, ţe v tomto štáte malo byť rozhodnuté o jeho ţiadosti o azyl. Navrhovateľ sa však

opätovne bez povolenia vrátil na územie SR, kde bol druhýkrát zaistený pre účely

administratívneho vyhostenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2

a 3 v spojení s a v intenciách a dospel

k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, napadnuté rozhodnutie

a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom. V odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas prostredníctvom svojho právneho

zástupcu M. Š. odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil

rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie. Povaţoval rozsudok krajského súdu

za nezákonný v zmysle , teda ţe súd nesprávne právne posúdil vec.

Poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP týkajúcu sa zaistenia a tým pozbavenia osobnej

slobody zaisteného, podľa ktorej, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí

byť efektívne a účelné.

Uviedol, ţe je ţiadateľom o azyl a ţe je teda oprávnený zdrţiavať sa na území

Slovenskej republiky, pričom ako osobu oprávnenú zdrţiavať sa na území Slovenskej

republiky nemoţno ho administratívne vyhostiť. Zaistenie za účelom realizácie

administratívneho vyhostenia tak stráca svoj účel. Nemoţno teda v danom prípade aplikovať

ustanovenie § 62 ods.2 zákona o pobyte cudzincov. Pri zaistení navrhovateľa za účelom

výkonu jeho administratívneho vyhostenia mal odporca pri svojom rozhodovaní skúmať, či je

vyhostenie efektívne a spĺňa svoj účel.

Podľa názoru navrhovateľa, krajský súd svojim potvrdzujúcim rozsudkom zasiahol

do navrhovateľových medzinárodne garantovaných práv.

Odporca povaţoval rozsudok krajského súdu za vecne správny.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych

orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ

v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, pouţije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti s výnimkou

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe rozsudok krajského súdu bolo potrebné zrušiť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia v spojení s

s poukazom na .

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe navrhovateľ bol rozhodnutím

odporcu UHCP-BA-OCP-AV-192-6/2010 zo dňa 16. septembra 2010 zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, najviac však na dobu šesť mesiacov podľa § 62 ods.3 zákona o pobyte

cudzincov a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M. Navrhovateľ

prevzal predmetné rozhodnutie dňa 16. septembra 2010.

V administratívnom spise sa nachádza originál prílohy č. 1 k č.p. UHCP-BA-

OCP-AV-192-6/2010 – vzdanie sa práva na odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva,

že navrhovateľ- podpísaný S. J. ako účastník konania vo veci: udelenia rozhodnutia

o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR sa týmto v zmysle

o správnom konaní vzdáva práva na odvolanie proti

rozhodnutiu č.p.: UHCP-BA-OCP-AV-192-6/2010 o zaistení zo dňa 16. septembra 2010

vydaného Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava. Uvedené rozhodnutie prevzal

dňa 16. septembra 2010. V Bratislave dňa 16. septembra 2010.Vlastnoručný podpis –

účastník konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci udáva, ţe odporca

vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, ktoré bolo doručené Krajskému súdu

v Trnave dňa 29. októbra 2010, na č. l. 21 uviedol, ţe predmetné rozhodnutie bolo

navrhovateľovi doručené dňa 16. septembra 2010. Navrhovateľ sa ihneď po jeho doručení

písomne dňa 16. septembra 2010 v zmysle o správnom konaní

vzdal práva na odvolanie a rozhodnutie o zaistení UHCP-BA-OCP-AV-192-6/2010

nadobudlo právoplatnosť okamihom vzdania sa práva na odvolanie, teda dňom 16. septembra

2010. Podľa o správnom konaní má účastník konania právo podať

odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu, pokiaľ sa tohto práva písomne nevzdal.

Pred preskúmaním veci v merite bolo úlohou krajského súdu prihliadnuť na námietku

odporcu ohľadne procesných otázok týkajúcich sa úkonu účastníka a to jeho prejavu, ktorým

sa vzdáva práva na odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu o zaistení.

Krajský súd však na uvedenú námietku odporcu nereagoval a nijakým spôsobom sa s ňou

nevysporiadal.

Podľa na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa ods. 4 môţe

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

Podľa súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil, tým ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Vzhľadom k tomu, že sa krajský súd námietkou odporcu uvedenou vo vyjadrení

k opravnému prostriedku navrhovateľa nezaoberal, podľa názoru odvolacieho súdu

nedostatočne zistil skutkový stav. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1

písm. h/ napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať námietkou

odporcu uvedenou vo vyjadrení k opravnému prostriedku ohľadne otázky účinnosti vzdania

sa práva zo strany navrhovateľa na podanie odvolania voči rozhodnutiu, ktoré je

predmetom preskúmania súdom.

Podľa ustanovenia ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle

v spojení s a rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 22. júna 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková