Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/178/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. E. v S.S. spol. s r.o. (v

skratke A., s. r.o.), N., proti ţalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o zaplatenie

165 023,23 Eur (4 971 490 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13 C

51/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2010

sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II ţalobu ţalobkyne, ktorou sa voči ţalovanej domáhala

zaplatenia 4 971 490 Sk (165 023,23 Eur) s úrokom z omeškania 18,8 % od 26. Júla 2000

aţ do zaplatenia a zmluvnej pokuty 0,5 % zo sumy 4 036 580,-- Sk (133 989,90 Eur) za kaţdý

deň omeškania od 30. septembra 2000 do zaplatenia a 0,05 % zo sumy 934 910,-- Sk

(31 033,32 Eur) za kaţdý deň omeškania od 30. septembra 2000 aţ do zaplatenia titulom

nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý prekročil svoju

právomoc podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci (ďalej len ), rozsudkom zo 16. januára 2008 č.k.

-54 zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil citáciou ustanovení , okrem iných, ustanovením ,

2

§ , 135 a a zistením, ţe príslušný súd rozhodnutím

vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ako orgán verejnej moci neprekročil

svoju právomoc ( ), pretoţe o otázke, ktorá bola predmetom sporu, nebol

a nie je podľa zákona oprávnený na rozhodnutie iný orgán verejnej moci. Právoplatný

rozsudok vydaný súdom v rámci jeho právomoci je verejnou listinou a nie právnym úkonom

v zmysle alebo 34 . Vydanie konečného a záväzného rozhodnutia,

ktoré je okrem predpísaného zákonného postupu nezmeniteľné, patrí k základným atribútom

pojmu súd v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Súd v konaní o náhradu

škody podľa nie je oprávnený ţiadnym spôsobom, ani ako otázku

predbeţnú, posudzovať zákonnosť resp. nezákonnosť iného právoplatného rozhodnutia súdu,

ale naopak je týmto rozhodnutím viazaný. Vzhľadom na to, ţe právoplatné rozhodnutie súdu

nie je právnym úkonom je vylúčené jeho posudzovanie z hľadiska platnosti alebo neplatnosti

podľa . O náhrade trov konania rozhodol v súlade s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 27. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Mal za to, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec

správne posúdil a s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotoţnil. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa

uplatnený nárok zaloţila na právnej konštrukcii, podľa ktorej ak súdne rozhodnutie

nadobudne právoplatnosť, sú ním účastníci a súdy viazané len vo vzťahu k výroku

rozhodnutia, ale nie jeho dôvodov. A keďţe podľa jej názoru dôvody sú nezákonné, pretoţe

súd pouţil na daný prípad inú právnu normu ako mohol, prekročil tak svoju právomoc a sú

splnené zákonné podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu škody podľa § 6 ods. 4 zák.

č. Správne súd prvého stupňa právne uzavrel, ţe súd v spornej veci neprekročil

svoju právomoc, pretoţe ju rozhodoval ako orgán verejnej moci podľa

Odvolací súd dodal, ţe aj v prípade pouţitia nesprávnej právnej normy na posudzovaný

prípad, súd nemohol prekročiť svoju právomoc, ale zakladá to len dôvod na jeho preskúmanie

v rámci riadneho, alebo mimoriadneho konania. Výrok súdneho rozhodnutia nemoţno oddeliť

od jeho dôvodov, ktoré vymedzujú jeho skutkový a právny rámec. Odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil podľa ako vecne správny. Úspešnej ţalovanej v konaní

náhradu trov konania nepriznal, pretoţe nárok na ich náhradu neuplatnila.

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia , pretoţe súd sa jej návrhom vôbec

nezaoberal, keď tvrdil, ţe nie je oprávnený konať vo veci, t.j. skúmať ňou uplatnený nárok

na náhradu škody spôsobenej právoplatným rozsudkom. Podľa jej názoru ustanovením § 159

ods. 2 je preukázaná záväznosť výlučne výroku právoplatného rozsudku, zároveň – pri

existencii naliehavého právneho záujmu, ktorý je pri ţalobe na plnenie vţdy daný – súdom

ukladá povinnosť preskúmať odôvodnenie právoplatného rozsudku ( ). Pretoţe

podľa , netreba dokazovať právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky odvolací súd zaujal postoj odporujúci zákonu a pre tento

nevykonal ţiadne dokazovanie a ani nezaujal ţiadne stanovisko k jej ţalobe, odňal jej

moţnosť konať pred súdom v takom rozsahu, ţe jej odmietol prístup k súdu. Podľa jej názoru,

je nedostatkom odôvodnenia rozsudku, keď sa odvolací súd nevyjadril k ňou tvrdeným

skutočnostiam a tieţ, ţe v prejednávanej veci neaplikoval komunitárne právo. Z ďalších

dôvodov dovolania vyplýva, ţe ţalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci súdmi

oboch stupňov pri aplikácii a výklade ustanovenia Uviedla, ţe

citované ustanovenie sa nepochybne vzťahuje na orgány verejnej moci – súdy. Jediný orgán,

ktorého nezákonné právoplatné rozhodnutie, ktorým súd prekročil svoju právomoc, nemoţno

zrušiť, je súd, takému zrušeniu bráni , t.j. právoplatný rozsudok je platný, i keby

ním bolo rozhodnuté akokoľvek nesprávne. Za rozhodujúci dôkaz nesprávnosti názorov

súdov oboch stupňov o nemoţnosti dosiahnuť náhradu škody spôsobnej právoplatnými

rozsudkami, ktoré neboli zrušené, povaţovala tú okolnosť, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

nedbá na lex specialis, ktorým sú v tomto prípade ustanovenia komunitárneho práva. Podľa

jej názoru ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle čl. 7

ods. 5 a ustanovenia komunitárneho práva o ochrane ľudských

práv v zmysle majú prednosť pred právnymi normami Slovenskej

republiky pri zabezpečení optimálnej úrovne ochrany ľudských práv v európskom priestore.

Právne odôvodnenie zamietajúceho súdu prvého stupňa ako aj rozsudku súdu odvolacieho

povaţoval za odôvodnenie v rozpore s komunitárnym právom. Keďţe sa súdy riadili

nesprávnym právnym názorom o nedostatku svojej právomoci konať o jej ţalobe nevykonali

ani ţiadne skutkové zistenia o oprávnenosti jej nároku tak, ako to v napadnutom rozsudku

konštatuje samotný súd, t.j. ţe nie je oprávnený ţiadnym spôsobom, ani ako otázku

predbeţnú, posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť iného právoplatného rozhodnutia súdu.

Tým súdy oboch stupňov naplnili všetky predpoklady a svojim

postupom jej odňali moţnosť konať pred súdom, keď jej odmietli prístup k súdu. Navrhla,

4

aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej

5

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd

nezistil.

So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola

odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

O procesnú vadu v zmysle spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1

a , , , , , ). Vada konania podľa

písm. f/ je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny

proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (

dohovoru) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z obsahu spisu

nepochybne vyplýva, ţe súd prvého stupňa o nároku ţalobkyne uplatnenom podľa

vnútroštátnej hmotnoprávnej normy konal a rozhodol zamietnutím

ţaloby, z dôvodu nenaplnenia predpokladov predvídaných zákonom v § 6 ods. 4. Treba

zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami ().

Pokiaľ ţalobkyňa vyvodzovala odňatie moţnosti pred súdom konať zo záveru súdu

prvého stupňa, ţe v konaní o náhradu škody podľa nie je oprávnený

ţiadnym spôsobom, ani ako otázku predbeţnú, posudzovať zákonnosť resp. nezákonnosť

iného právoplatného rozhodnutia súdu, táto námietka svedčí o názore dovolateľky, ţe

k procesnej vade konania v zmysle došlo v dôsledku nesprávneho

posúdenia veci. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie moţnosti konať pred súdom (ako uţ bolo vyššie uvedené)

6

do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

, pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Dovolateľka tieţ namietala, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný, pretoţe sa odvolací súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými

v odvolaní.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ().

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (, , , , IV. ÚS

163/08).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Podľa dovolacieho súdu nemoţno

opomenúť, ţe , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol

doterajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací

súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa

v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie

ţalobkyňou uplatneného nároku primerane vysvetlil. Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5

, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová