Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)ed7/363722.e0a715.pdf
PDF · 127.1 KB
No categories available
6Cdo/248/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 248/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. T., bývajúceho v B.,
2/ M. T., bývajúcej v B., obaja v dovolacom konaní zastúpení Mgr. V. Š., advokátom
so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike - Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, o zaplatenie
66,39 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
17 C 55/2009, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. mája
2010, sp. zn. 7 Co 19/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. septembra 2009, č.k. 17 C 55/2009-31
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne sumu 66,39 Eur
so 6,5 % úrokom z omeškania od 30. novembra 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania
v sume 81,14 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná svojim konaním porušila
ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 162/1992 Zb. tým, ţe o vklade záloţnej zmluvy (uzavretej
medzi ţalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 19. októbra 2007) nerozhodla do 30 dní
od podania návrhu. Týmto konaním bolo porušené právo ţalobcov na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá ich právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Ţalobe ţalobcov
preto v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. mája 2010, sp. zn. 7 Co 19/2010
na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol
a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, ţe samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, ţe katastrálny
úrad nerozhodol o návrhu na vklad v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá za
následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2
a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto nároku ţalobca musí označiť
a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť
preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom ujmy. Keďţe ţalobcovia tieto rozhodujúce skutočnosti
netvrdili a teda ani nepreukázali, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak,
ţe ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali včas dovolanie ţalobcovia. Navrhli napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V úvode dovolania citovali
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa poţiadavky riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, aplikácie a výkladu právnej normy a porušenia princípu
právnej istoty v prípade, ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez
relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou. S poukazom na ne
uviedli, ţe v danej veci odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré sú
v príkrom rozpore s dlhoročnou konštantnou judikatúrou ústavného súdu. Keďţe odvolacím
súdom zvolený výklad popiera zmysel a účel právnej normy, ide o vadu rozsudku v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúcu prípustnosť dovolania. Dovolanie odôvodnili
tieţ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov ako neprípustné odmietnuť. Uviedol, ţe
ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti
výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s právnym hodnotením veci zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci preto nespôsobuje
vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, resp. ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 .
Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v § 238 ods. 4 O.s.p.)
veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho
konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5
O.s.p.).
V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, avšak ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení (66,39 Eur)
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, ktorej výška v čase podania návrhu
na prvostupňovom súde (23. januára 2009) bola 295,50 Eur (8 900,-- Sk) (nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 422/2008 Z.z.). Dovolanie proti tomuto rozhodnutiu je preto podľa
§ 238 ods. 5 O.s.p. vylúčené.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľov, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237
písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký
vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv. Takýmto procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný
na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie moţnosti konať pred súdom teda výslovne dáva
do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej
činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku, pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu
zo zákona, ani procesné právo účastníka.
Pokiaľ preto ţalobcovia vyvodzovali prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. z toho, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnych právnych záveroch,
táto námietka je nedôvodná.
K tvrdeniu dovolateľov, podľa ktorého odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie
na právnych záveroch, ktoré sú v príkrom rozpore s dlhoročnou konštantnou judikatúrou a ţe
svojim výkladom popiera zmysel a účel právnej normy, čo spôsobuje vadu rozsudku
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolatelia neuviedli ţiadne
rozhodnutia Ústavného súdu SR, prípadne Najvyššieho súdu SR, ktoré by riešili
problematiku výkladu ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
a od ktorých by sa odvolací súd odchýlil. Ich nesúhlas s interpretáciou právnej normy
zvolenej odvolacím súdom, je svojou povahou výhradou k právnemu posúdeniu veci. Ani
táto námietka dovolateľov preto nie je spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania v zmysle
Do úvahy neprichádza ani prípadné posúdenie veci v zmysle Nálezu Ústavného súdu
SR z 29. apríla 2009, sp. zn. I. ÚS 393/08, podľa ktorého ak všeobecný súd aplikuje určité
ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou
praxou, treba povaţovať takýto postup za arbitrárny.
Pokiaľ ţalobcovia poukazovali na Nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2004 sp. zn.
I. ÚS 226/03 týkajúci sa poţiadavky riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, treba uviesť, ţe podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd v odôvodnení
rozhodnutia jasne uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za rozhodujúce, z akých záverov
vychádzal, podľa ktorých ustanovení právneho predpisu vec posúdil a ako tieto ustanovenia
interpretoval. Dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo nemoţno nárok ţalobcov povaţovať
za dôvodný a vyhovieť mu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, ţe skutkové a právne závery
odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a teda, ţe k porušeniu práva
ţalobcov na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v posudzovanej veci nedošlo.
Dovolatelia teda neopodstatnene namietali, ţe súdy niţších stupňov im nesprávnym
postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolatelia vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietali.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcov
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 ods. 5 O.s.p. prípustné
nie je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová