Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/248/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. T., bývajúceho v B.,

2/ M. T., bývajúcej v B., obaja v dovolacom konaní zastúpení Mgr. V. Š., advokátom

so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike - Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, o zaplatenie

66,39 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. mája

2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. septembra 2009, č.k. -31

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne sumu 66,39 Eur

so 6,5 % úrokom z omeškania od 30. novembra 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania

v sume 81,14 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná svojim konaním porušila

ustanovenie tým, ţe o vklade záloţnej zmluvy (uzavretej

medzi ţalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 19. októbra 2007) nerozhodla do 30 dní

od podania návrhu. Týmto konaním bolo porušené právo ţalobcov na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , čo zakladá ich právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle Ţalobe ţalobcov

preto v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. mája 2010, sp. zn.

na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol

a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, ţe samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, ţe katastrálny

úrad nerozhodol o návrhu na vklad v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá za

následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2

a V konaní o tomto nároku ţalobca musí označiť

a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť

preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom ujmy. Keďţe ţalobcovia tieto rozhodujúce skutočnosti

netvrdili a teda ani nepreukázali, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto v zmysle zmenil tak,

ţe ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali včas dovolanie ţalobcovia. Navrhli napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V úvode dovolania citovali

viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa poţiadavky riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, aplikácie a výkladu právnej normy a porušenia princípu

právnej istoty v prípade, ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez

relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou. S poukazom na ne

uviedli, ţe v danej veci odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré sú

v príkrom rozpore s dlhoročnou konštantnou judikatúrou ústavného súdu. Keďţe odvolacím

súdom zvolený výklad popiera zmysel a účel právnej normy, ide o vadu rozsudku v zmysle

ustanovenia zakladajúcu prípustnosť dovolania. Dovolanie odôvodnili

tieţ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov ako neprípustné odmietnuť. Uviedol, ţe

ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti

výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci preto nespôsobuje

vadu v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, resp. ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 .

Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v )

veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho

konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5

).

V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, avšak ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení (66,39 Eur)

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, ktorej výška v čase podania návrhu

na prvostupňovom súde (23. januára 2009) bola 295,50 Eur (8 900,-- Sk) (nariadenie vlády

Slovenskej republiky č. ). Dovolanie proti tomuto rozhodnutiu je preto podľa

vylúčené.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľov, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký

vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. Takýmto procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný

na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom teda výslovne dáva

do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej

činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku, pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu

zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Pokiaľ preto ţalobcovia vyvodzovali prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/

z toho, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnych právnych záveroch,

táto námietka je nedôvodná.

K tvrdeniu dovolateľov, podľa ktorého odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie

na právnych záveroch, ktoré sú v príkrom rozpore s dlhoročnou konštantnou judikatúrou a ţe

svojim výkladom popiera zmysel a účel právnej normy, čo spôsobuje vadu rozsudku

v zmysle ustanovenia treba uviesť, ţe dovolatelia neuviedli ţiadne

rozhodnutia Ústavného súdu SR, prípadne Najvyššieho súdu SR, ktoré by riešili

problematiku výkladu ustanovenia , a

a od ktorých by sa odvolací súd odchýlil. Ich nesúhlas s interpretáciou právnej normy

zvolenej odvolacím súdom, je svojou povahou výhradou k právnemu posúdeniu veci. Ani

táto námietka dovolateľov preto nie je spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania v zmysle

Do úvahy neprichádza ani prípadné posúdenie veci v zmysle Nálezu Ústavného súdu

SR z 29. apríla 2009, sp. zn. , podľa ktorého ak všeobecný súd aplikuje určité

ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou

praxou, treba povaţovať takýto postup za arbitrárny.

Pokiaľ ţalobcovia poukazovali na Nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2004 sp. zn.

týkajúci sa poţiadavky riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, treba uviesť, ţe podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd v odôvodnení

rozhodnutia jasne uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za rozhodujúce, z akých záverov

vychádzal, podľa ktorých ustanovení právneho predpisu vec posúdil a ako tieto ustanovenia

interpretoval. Dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo nemoţno nárok ţalobcov povaţovať

za dôvodný a vyhovieť mu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, ţe skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a teda, ţe k porušeniu práva

ţalobcov na spravodlivý proces v zmysle

v posudzovanej veci nedošlo.

Dovolatelia teda neopodstatnene namietali, ţe súdy niţších stupňov im nesprávnym

postupom odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolatelia vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietali.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcov

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné

nie je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová