Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b97/363714.6bb1bf.pdf
PDF · 103.58 KB
No categories available
6Cdo/29/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 29/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. N., bývajúceho v P.
zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej E., spol. s r. o., so sídlom
v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom P. A. spol. s. r.o., so sídlom v P., v mene
ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. P., o zaplatenie 762,17 EUR
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 102/2007, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. 15 Co 14/2010
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010
sp. zn. 15 Co 14/2010 ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. júla 2010 č. k.
28 C 102/2007-246 vo výrokoch o trovách konania a uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 29. septembra 2010 sp. zn. 6 Co 17/2010 z r u š u j e a vec vracia krajskému súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Prešov 27.7.2006 sa ţalobca domáhal voči
ţalovanej zaplatenia sumy 22 961,-- Sk (762,17 EUR) s príslušenstvom pozostávajúcej
z nákladov vynaloţených v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady na motorovom
vozidle vo výške 10 739,-- Sk (356,47 EUR) a z rozdielu medzi fakturovanou a primeranou
(maximálne moţnou) cenou opravy motorového vozidla vo výške 12 222,-- Sk (405,70 EUR).
Prvý uplatnený nárok odôvodnil tým, ţe na motorovom vozidle, zakúpenom u ţalovanej
19.2.2002, došlo v záručnej lehote dňa 14.8.2004 počas jeho dovolenky v Bulharsku k vade
riadiacej jednotky, v dôsledku čoho si musel predĺţiť pobyt o deň viac, a vznikli mu tak
náklady za nocľah, za roamingové hovory s predajcom a importérom a za stravu v celkovej
výške 10 739,-- Sk. V súvislosti s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe dňa 4.11.2005
odovzdal motorové vozidlo ţalovanej za účelom opravy prevodovky (loţísk rýchlostnej
skrine), za opravu zaplatil 25 722,-- Sk, no neskôr zistil ţe cena bola nadsadená, pretoţe
u iných poskytovateľoch opravárenských sluţieb by bola najviac 13 500,-- Sk. Napriek
písomným výzvam zo 14.11.2005 (ohľadne prvého nároku) a z 22.11.2005 (ohľadne druhého
nároku) ţalovaná jeho pohľadávky neuspokojila.
Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. novembra 2009 č. k. 28 C 102/2007-182 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 139,98 EUR so 4%-nými ročnými úrokmi
z omeškania od 23.11.2005 aţ do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň vyslovil,
ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Poukazujúc na výsledky vykonaného
dokazovania dospel k záveru, ţe nárok na náhradu nákladov vynaloţených v súvislosti
s uplatnením zodpovednosti za vady motorového vozidla je neopodstatnený, pretoţe označené
náklady neboli predmetom rozšírenej záruky poskytnutej ţalobcovi pri kúpe vozidla
ţalovanou. Nárok na vrátenie časti zaplatenej ceny opravy povaţoval za opodstatnený
do sumy 139,98 EUR (4 217,-- Sk) predstavujúcej cenu 7,16 normohodín servisných prác,
účtovaných ţalobcovi navyše, teda nesprávne. Zamietnutie ţaloby v tejto časti vo zvyšku
odôvodnil tým, ţe ţalobca svoje tvrdenia, ktorými v priebehu konania spochybňoval celú
opravu, nepreukázal.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 5. mája 2010
sp. zn. 15 Co 14/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku
zamietnutá, potvrdil, a vo vyhovujúcom výroku ho zmenil tak, ţe ţalobu aj v tejto časti
zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe predĺţená záručná lehota sa
vzťahovala aj na náklady vynaloţené ţalobcom v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za
vady motorového vozidla, no nárok na ich náhradu bol uplatnený ţalobcom u ţalovanej aţ
listom zo dňa 14.11.2005, resp. 15.10.2005, teda po uplynutí trojročnej záručnej lehoty (ktorá
uplynula 19.2.2005), preto právo na ich náhradu sa prekludovalo (zaniklo). V súvislosti
s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe aj tento bol uplatnený oneskorene, t. j. po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, ţe hoci ţalobca sa pôvodne domáhal
len vrátenia preplatku ceny opravy, v priebehu konania na pojednávaní 6.4.2009 ţiadal
priznať uplatnený nárok ako nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy. Keďţe
vozilo po oprave prevzal 14.11.2005, mal nárok zo zodpovednosti za vady opravy uplatniť,
pokiaľ ide o originálne diely a príslušenstvo, v jednoročnej záručnej lehote, t. j.
do 14.11.2006, resp., pokiaľ ide o práce, v trojmesačnej záručnej lehote, t. j. do 14.2.2006.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.
Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku odôvodnil ustanovením § 238
ods. 1 O.s.p. a proti potvrdzujúcemu výroku ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Namietal, ţe
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe odvolací
súd potvrdil, resp. aj zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu bez toho,
aby mu umoţnil sa vyjadriť k inému moţnému právnemu posúdeniu veci a prípadne predloţiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Poukazoval aj na čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku
a na nesprávnu právnu kvalifikáciu druhého uplatneného nároku zdôrazňujúc, ţe z jeho strany
nebola reklamovaná kvalita vykonanej opravy, len jej cena.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas
účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobca
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou
vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby zásadne z iného právneho dôvodu, neţ ktorým
odôvodnil zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcovi
vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. To isté platí aj vo vzťahu
k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Za rozhodujúcu skutočnosť
odôvodňujúcu zamietnutie ţaloby povaţoval u oboch nárokov zánik práva z dôvodu
preklúzie, t.j. z dôvodu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady (povaţujúc aj druhý
z uplatnených nárokov za nárok zo zodpovednosti za vady) po uplynutí prekluzívnych
záručných lehôt. Súd prvého stupňa sa pritom plynutím prekluzívnych lehôt a skutkovými
zisteniami nevyhnutnými pre ich posúdenie vôbec nezaoberal.
Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ak bol
v zamietajúcom výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), no zároveň, ak bol toho názoru,
ţe je potrebné vec posúdiť podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný
vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili
(§ 213 ods. 2 O.s.p.). Rovnakú povinnosť mal aj vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku
prvostupňového súdu, ak dospel k záveru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité. Tým, ţe takto nepostupoval,
nerešpektoval príkaz vyplývajúci z § 213 ods. 2 O.s.p., ktorý je výrazom rešpektovania
zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcovi
odňatá moţnosť konať pred súdom.
Okrem toho konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj inými vadami
majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie veci. Tieto vady spočívali v tom, ţe odvolací
súd hodnotil vierohodnosť dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa bez toho, aby ho
zopakoval, ţe svoje právne závery oprel o skutkové zistenia, ktoré prvostupňový súd neurobil
predmetom hodnotenia dôkazov, teda, ţe sa odklonil od skutkového stavu zisteného týmto
súdom bez toho, aby vykonané dôkazy riadne zopakoval, resp. dokazovanie doplnil, a ţe sa
nezaoberal otázkou, či nové rozhodujúce skutočnosti, ktorými ţalobca v priebehu konania
doplnil skutkový stav popísaný v ţalobe vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku, sú
zmenou ţaloby v jej v skutkovom základe (nie v petite), o ktorej malo byť procesne
rozhodnuté.
So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok
odvolacieho súdu v zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v zmysle § 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p. zrušil aj výroky o trovách konania, majúce povahu závislých výrokov
od rozhodnutia v merite veci, obsiahnuté v uznesení Okresného súdu Prešov z 13. júla 2010
č. k. 28 C 102/2007-246 a v uznesení Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2010 sp. zn.
6 Co 17/2010. V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu po dodrţaní správneho
procesného postupu opätovne rozhodnúť o podaných odvolaniach a následne bude
povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová