Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. N., bývajúceho v P.

zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej E., spol. s r. o., so sídlom

v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom P. A. spol. s. r.o., so sídlom v P., v mene

ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. P., o zaplatenie 762,17 EUR

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010

sp. zn. ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. júla 2010 č. k.

-246 vo výrokoch o trovách konania a uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 29. septembra 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia krajskému súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Prešov 27.7.2006 sa ţalobca domáhal voči

ţalovanej zaplatenia sumy 22 961,-- Sk (762,17 EUR) s príslušenstvom pozostávajúcej

z nákladov vynaloţených v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady na motorovom

vozidle vo výške 10 739,-- Sk (356,47 EUR) a z rozdielu medzi fakturovanou a primeranou

(maximálne moţnou) cenou opravy motorového vozidla vo výške 12 222,-- Sk (405,70 EUR).

Prvý uplatnený nárok odôvodnil tým, ţe na motorovom vozidle, zakúpenom u ţalovanej

19.2.2002, došlo v záručnej lehote dňa 14.8.2004 počas jeho dovolenky v Bulharsku k vade

riadiacej jednotky, v dôsledku čoho si musel predĺţiť pobyt o deň viac, a vznikli mu tak

náklady za nocľah, za roamingové hovory s predajcom a importérom a za stravu v celkovej

2

výške 10 739,-- Sk. V súvislosti s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe dňa 4.11.2005

odovzdal motorové vozidlo ţalovanej za účelom opravy prevodovky (loţísk rýchlostnej

skrine), za opravu zaplatil 25 722,-- Sk, no neskôr zistil ţe cena bola nadsadená, pretoţe

u iných poskytovateľoch opravárenských sluţieb by bola najviac 13 500,-- Sk. Napriek

písomným výzvam zo 14.11.2005 (ohľadne prvého nároku) a z 22.11.2005 (ohľadne druhého

nároku) ţalovaná jeho pohľadávky neuspokojila.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. novembra 2009 č. k. -182 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 139,98 EUR so 4%-nými ročnými úrokmi

z omeškania od 23.11.2005 aţ do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň vyslovil,

ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Poukazujúc na výsledky vykonaného

dokazovania dospel k záveru, ţe nárok na náhradu nákladov vynaloţených v súvislosti

s uplatnením zodpovednosti za vady motorového vozidla je neopodstatnený, pretoţe označené

náklady neboli predmetom rozšírenej záruky poskytnutej ţalobcovi pri kúpe vozidla

ţalovanou. Nárok na vrátenie časti zaplatenej ceny opravy povaţoval za opodstatnený

do sumy 139,98 EUR (4 217,-- Sk) predstavujúcej cenu 7,16 normohodín servisných prác,

účtovaných ţalobcovi navyše, teda nesprávne. Zamietnutie ţaloby v tejto časti vo zvyšku

odôvodnil tým, ţe ţalobca svoje tvrdenia, ktorými v priebehu konania spochybňoval celú

opravu, nepreukázal.

Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 5. mája 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku

zamietnutá, potvrdil, a vo vyhovujúcom výroku ho zmenil tak, ţe ţalobu aj v tejto časti

zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe predĺţená záručná lehota sa

vzťahovala aj na náklady vynaloţené ţalobcom v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za

vady motorového vozidla, no nárok na ich náhradu bol uplatnený ţalobcom u ţalovanej aţ

listom zo dňa 14.11.2005, resp. 15.10.2005, teda po uplynutí trojročnej záručnej lehoty (ktorá

uplynula 19.2.2005), preto právo na ich náhradu sa prekludovalo (zaniklo). V súvislosti

s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe aj tento bol uplatnený oneskorene, t. j. po uplynutí

zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, ţe hoci ţalobca sa pôvodne domáhal

len vrátenia preplatku ceny opravy, v priebehu konania na pojednávaní 6.4.2009 ţiadal

priznať uplatnený nárok ako nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy. Keďţe

vozilo po oprave prevzal 14.11.2005, mal nárok zo zodpovednosti za vady opravy uplatniť,

3

pokiaľ ide o originálne diely a príslušenstvo, v jednoročnej záručnej lehote, t. j.

do 14.11.2006, resp., pokiaľ ide o práce, v trojmesačnej záručnej lehote, t. j. do 14.2.2006.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku odôvodnil ustanovením § 238

ods. 1 a proti potvrdzujúcemu výroku ustanovením Namietal, ţe

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe odvolací

súd potvrdil, resp. aj zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu bez toho,

aby mu umoţnil sa vyjadriť k inému moţnému právnemu posúdeniu veci a prípadne predloţiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Poukazoval aj na čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku

a na nesprávnu právnu kvalifikáciu druhého uplatneného nároku zdôrazňujúc, ţe z jeho strany

nebola reklamovaná kvalita vykonanej opravy, len jej cena.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas

účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ţalobca

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu

prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou

vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby zásadne z iného právneho dôvodu, neţ ktorým

odôvodnil zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcovi

vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. To isté platí aj vo vzťahu

k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Za rozhodujúcu skutočnosť

odôvodňujúcu zamietnutie ţaloby povaţoval u oboch nárokov zánik práva z dôvodu

preklúzie, t.j. z dôvodu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady (povaţujúc aj druhý

z uplatnených nárokov za nárok zo zodpovednosti za vady) po uplynutí prekluzívnych

záručných lehôt. Súd prvého stupňa sa pritom plynutím prekluzívnych lehôt a skutkovými

zisteniami nevyhnutnými pre ich posúdenie vôbec nezaoberal.

Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ak bol

v zamietajúcom výroku vecne správny ( ), no zároveň, ak bol toho názoru,

ţe je potrebné vec posúdiť podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný

vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili

( ). Rovnakú povinnosť mal aj vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku

prvostupňového súdu, ak dospel k záveru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité. Tým, ţe takto nepostupoval,

nerešpektoval príkaz vyplývajúci z , ktorý je výrazom rešpektovania

zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcovi

odňatá moţnosť konať pred súdom.

Okrem toho konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj inými vadami

majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie veci. Tieto vady spočívali v tom, ţe odvolací

súd hodnotil vierohodnosť dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa bez toho, aby ho

zopakoval, ţe svoje právne závery oprel o skutkové zistenia, ktoré prvostupňový súd neurobil

predmetom hodnotenia dôkazov, teda, ţe sa odklonil od skutkového stavu zisteného týmto

súdom bez toho, aby vykonané dôkazy riadne zopakoval, resp. dokazovanie doplnil, a ţe sa

nezaoberal otázkou, či nové rozhodujúce skutočnosti, ktorými ţalobca v priebehu konania

doplnil skutkový stav popísaný v ţalobe vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku, sú

zmenou ţaloby v jej v skutkovom základe (nie v petite), o ktorej malo byť procesne

rozhodnuté.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa rozsudok

odvolacieho súdu v zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v zmysle § 242 ods. 2

písm. b/ zrušil aj výroky o trovách konania, majúce povahu závislých výrokov

od rozhodnutia v merite veci, obsiahnuté v uznesení Okresného súdu Prešov z 13. júla 2010

č. k. -246 a v uznesení Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2010 sp. zn.

. V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu po dodrţaní správneho

procesného postupu opätovne rozhodnúť o podaných odvolaniach a následne bude

povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová