Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sži/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

ţalobcu: Krajská prokuratúra v Bratislave, Vajnorská 47. 812 56 Bratislava,

proti ţalovanému: Obvodný úrad v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy,

Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, za účasti: 1.)Mgr. H. P., bytom P., a 2.) E., občianske

združenie, Z., v odvolacom konaní zastúpená Mgr. V. Š. , advokátom, X. B. v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: OVVS-PR-3653/3-579-07-JGA V21 zo

dňa 14.01.2008, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -38 zo dňa 28. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. – 38 zo dňa 28. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

2

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. OVVS-PR-

3653/3-579-07-JGA V21 zo 14.1.2008 z dôvodov podľa a vec bola

vrátená ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd zistil, ţe rozhodnutím ţalovaného bola

zo spáchania priestupku podľa uznaná vinnou

Mgr. H. P. Skutkovú podstatu priestupku mala naplniť tým, ţe ako vtedajšia zamestnankyňa

Ministerstva školstva SR vo funkcii riaditeľky odboru masmediálnej politiky vydala dňa

16.10.2007 rozhodnutie Č. 549-212007-PKV, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o

slobode informácií nevyhovela ţiadosti občianskeho zdruţenia E. so sídlom v Bratislave, zo

dňa 02.10.2007 o sprístupnenie informácií (neposkytla fotokópie všetkých zmlúv

uzatvorených medzi Ministerstvom školstva SR a Univerzitou Komenského Bratislava o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre projekty Human Resources Akademia,

Maturant, Manaţér a Profesijné poradenské centrum pre študentov VŠ v regióne BSK,

vrátane všetkých platných a účinných dodatkov, pričom nesprístupnila ani obsah zmlúv

v obmedzenom rozsahu, tak ako to odporúčala Sekcia ekonomiky pre štrukturálne fondy EÚ

Ministerstva školstva Slovenskej republiky), teda vydaním rozhodnutia zapríčinila porušenie

práva na prístup k informáciám. Za spáchaný skutok jej správny orgán uloţil pokutu vo výške

500,- Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,- Sk.

Proti vyššie citovanému rozhodnutiu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry

Bratislava I pod číslom Pd 88/08-4 z 15.07.2008 protest podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona

o prokuratúre. Ţiadala, aby správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil, pretoţe sa dôsledne

neriadil príslušnými ustanoveniami zákona o slobode informácií - (§ 2la ods. 1 písm. b/

ods. 6, , ), Správneho poriadku - ( a ) a

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon o priestupkoch") (§ 2 ods. 1,

§ 3, § 4 ods. 1 a § 51). Prvostupňový správny orgán podanému protestu prokurátora

nevyhovel, predloţil ho na rozhodnutie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktorý

rozhodnutím č. SVS-230-2008/01874/TDB z 11.08.2008 predmetnému protestu nevyhovel;

jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2008.

Včas podanou ţalobou sa ţalobca (prokurátor) domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia, t.j. rozhodnutia ţalovaného o priestupku , pričom zopakoval dôvody vyslovené

uţ vo vyššie uvádzanom proteste. Uviedol, ţe obvinená vydala dňa 16.10.2007 riadne

rozhodnutie (č. 549- 2/2007-PKV), kde vo výrokovej časti vyslovila právny názor,

ktorý riadne odôvodnila. Je toho názoru, ţe obvinená z priestupku nemôţe byť za vyjadrenie

3

svojho právneho názoru obsiahnutého vo výroku rozhodnutia uznaná vinnou za jeho

spáchanie. Konaním obvinenej podľa ţalobcu neboli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty priestupku, t.j. objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. V tejto

súvislosti poukázal najmä na to, ţe dané konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti a preto iba

v tejto súvislosti je moţné posudzovať ochranu práv na prístup k informáciám, čo je objekt

priestupku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bol podaný rozklad a druhostupňový správny

orgán vyslovil v rámci svojej správnej úvahy iný právny názor, ktorým bol prvostupňový

správny orgán viazaný. V konečnom dôsledku bola ţiadateľovi (E.) sprístupnená informácia.

Preto nebola naplnená ani objektívna stránka priestupku, keďţe chýba príčinná súvislosť

medzi konaním a jeho následkom, ktorý nemohol nastať, keďţe voči prvostupňovému

rozhodnutiu bol podaný rozklad a teda nenastalo porušenie záujmu chráneného zákonom.

Podľa ţalobcu nebola neplnená ani subjektívna stránka priestupku, pretoţe v danom prípade

nemoţno hovoriť o zavinení z vedomej či nevedomej nedbanlivosti. Obvinená totiţ riadne

svoje rozhodnutie odôvodnila, uviedla ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,

akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako pouţila správnu úvahu pri pouţití

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Ţalobca povaţoval za nepochybné, ţe

účelom zavedenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 21 a ods. 1 písm. b/ zákona o

slobode informácií zákonodarcom bolo, aby nedochádzalo k bezdôvodnému odopieraniu

prístupu k informáciám a nie stíhanie osôb vyjadrujúcich určité právne stanovisko, postoj k

ich sprístupneniu. Uviedol tieţ, ţe vinu obvinenej nie je moţné odvodiť ani z iného názoru

druhostupňového orgánu, na vec sa viaţuceho, pretoţe ani v tomto prípade nebolo porušené

právo sťaţovateľa na prístup k informáciám.

Krajský súd ţalobe prokurátora vyhovel a vyslovil záver, ţe Mgr. H. P. by sa dopustila

priestupku iba v prípade, ak by ani po vydaní rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené rozkladu

ţiadateľa, neposkytla poţadované informácie. Rozhodnutie o zamietnutí poskytnutia

informácií nenadobudlo právoplatnosť, keďţe bol podaný rozklad v zákonom stanovenej

lehote. Vydaním zamietavého rozhodnutia povinnou osobou, proti ktorému bol podaný

rozklad, nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup

k informáciám. Z tohto rozhodnutia nenastali ţiadne účinky a preto ani práva účastníkov ním

nemohli byt' dotknuté. Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza

z poznatkov náuk trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej

podstaty priestupku 4 základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu

stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty

4

priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne

preukázané, ţe priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

priestupku. V kaţdej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku a za tým

účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy.

V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú

dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť ţalobou napadnutého

rozhodnutia. Za vyjadrenie právneho názoru Mgr. H. P. nemôţe byť uznaná vinnou. Je

zrejmé, ţe tu absentuje objekt, aj objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku. Pre

dokonanie priestupku sa vyţaduje, aby nastalo porušenie záujmu chráneného zákonom,

nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a tieţ existencia príčinnej súvislosti medzi konaním

páchateľa a následkom. Následok tohto konania nemohol nastať, lebo rozhodnutie bolo

napadnuté opravným prostriedkom - rozkladom ţalobcu. Po vrátení veci sa v novom konaní

zrejme sprístupnila informáciu, ktorú ţiadal ţalobca.

Krajský súd sa teda stotoţnil so skutkovým a právnym hodnotením veci ţalobcom,

ktorý je podľa oprávnený podať návrh na začatie konania, ak ide

o preskúmanie zákonnosti správnych orgánov v prípadoch, v akých sa nevyhovelo protestu

prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Krajský súd dospel k záveru,

ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a preto jeho

rozhodnutie zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie, v ktorom ţiadal

prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol,

ţe obsahom práva na sprístupnenie informácií nie je len samotné umoţnenie prístupu

k pravdivej a úplnej informácií, ale obsahuje aj právo, aby sa ţiadateľ k tejto informácií

dostal včas a bez zbytočných prieťahov. Túto poţiadavku obsahuje zákon o slobodnom

prístupe k informáciám okrem iného aj v § 17 ods. 1 kde stanovuje, ţe povinná osoba musí

vybaviť ţiadosť o sprístupnenie informácií bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmych

pracovných dní odo dňa podania ţiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov ţiadosti

podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona. Mgr. H. P. svoje rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť

informácie odôvodnila § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu

nesprístupní, ak tým moţno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným

predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu

5

povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Zároveň vyslovila právny názor,

ţe vychádzajúc z o autorskom práve a právach súvisiacich s

autorským právom a z platnej judikatúry sa za dielo povaţuje aj zmluva, nakoľko v sebe

okrem iného zahŕňa know-how na odborné riešenie určitého záväzkového vzťahu a je

výsledkom tvorivej duševnej činnosti jej autora, resp. autorov. Na základe týchto

skutočností vyvodila záver, ţe zmluva ako celok, resp. jej dodatky nemôţu byt'

bez súhlasu oprávnenej osoby sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe

k informáciám. Z § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám

vyplýva, ţe povinná osoba môţe sprístupniť aj informáciu, ktorou moţno porušiť ochranu

duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom, ak osoba oprávnená podľa týchto

osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.

Z dikcie tohto ustanovenia je teda zrejmé, ţe povinná osoba sa nemôţe odvolať

na uvedené ustanovenie zákona hneď, ale je povinná vyzvať oprávnenú osobu na udelenie

súhlasu na zverejnenie takejto informácie a aţ potom keď na jej výzvu oprávnená osoba

takýto súhlas neudelí, môţe vydať rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie podľa

§ 12 ods. 1 písm. c/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V rozhodnutí vydanom

Mgr. H. P. nie je uvedené, ţe povinná osoba vyzvala osobu oprávnenú podľa osobitných

predpisov na udelenie súhlasu na sprístupnením informácie, a táto osoba takýto súhlas

neudelila. V rozhodnutí sa ani neuvádza, kto má byt' touto oprávnenou osobou a teda

autorom zmlúv, ktoré Mgr. H. P. ako povinná osoba rozhodnutím odmietla sprístupniť.

Mgr. H. P. pri spracovaní rozhodnutia nerešpektovala stanovisko Európskeho sociálneho

fondu Ministerstva školstva SR, s ktorým bola oboznámená, a ktoré odporúčalo

sprístupniť poţadované zmluvy v obmedzenom rozsahu, formou výpisu podstatných

náleţitostí zo zmlúv. Z uvedeného, vyplýva, ţe zo strany Mgr. H. P. nešlo len o vyjadrenie

nesprávneho právneho názoru, ale ţe vydala rozhodnutie, ktoré nemalo náleţitosti podľa §

47 ods. 3 o správnom konaní (správny poriadok) a teda jej rozhodnutie

bolo od začiatku nezákonné, a ako nepreskúmateľné muselo byť v odvolacom konaní

zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a

rozhodnutie.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 21a ods. 1 písm. b/ uvádza,

ţe priestupku sa dopustí ten, kto vydaním rozhodnutia, alebo vydaním príkazu, alebo iným

opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. Zákonodarca teda

výslovne za priestupok označil konanie, keď k porušeniu práva na sprístupnenie informácií

6

dôjde vydaním rozhodnutia. Z dikcie tohto paragrafu nevyplýva, ţe by takto vydané

rozhodnutie muselo byť nezákonné, dosiahnuté trestným činom alebo ţe musí ísť

o konečné rozhodnutie vo veci. Taktieţ nie je vylúčené, ţe sa ţiadateľovi v dôsledku

takéhoto rozhodnutia neskôr poţadovaná informácia nesprístupnila.

Mgr. H. P. vydala za povinnú osobu rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie,

ktoré nebolo dostatočne odôvodnené, nemalo oporu v zákone a teda bolo nezákonné. Aj

keď toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté rozkladom, v

dôsledku tohto rozhodnutia bez právneho dôvodu neboli ţiadateľovi včas poskytnuté

informácie a teda Mgr. H. P. vydaním tohto rozhodnutia porušila právo ţiadateľa na

včasné sprístupnenie poţadovaných informácií, nakoľko sa ţiadateľ mohol k informáciám

dostať aţ po tom, čo bolo prvostupňové rozhodnutie na základe podaného rozkladu

zrušené, a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Vydaním takéhoto nezákonného

rozhodnutia, boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 21 a ods. 1

písm. b/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd v Bratislave sa podľa

názoru ţalovaného dostatočne nezaoberal zákonnosťou vydaného rozhodnutia Mgr. H. P.

o odmietnutí poskytnúť informácie a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca a uviedol, ţe konaním obvinenej -

Mgr. H. P. neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 21a ods. 1

písm. b/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obvinená z priestupku nemôţe byt' za

vyjadrenie svojho právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí uznaná vinnou za jeho

spáchanie. Na objekt priestupku - porušenie práva na prístup k informáciám je potrebné

prihliadať v súvislosti so zásadou dvojinštančnosti konania, pretoţe v konečnom dôsledku

bola ţiadateľovi (E.) sprístupnená informácia. Vzhľadom k tomu nebola naplnená objektívna

stránka priestupku, keďţe chýba príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, ktorý

nemohol nastať, pretoţe proti prvostupňovému rozhodnutiu bol podaný rozklad, a teda

nenastalo porušenie záujmu chráneného zákonom. Pre dokonanie priestupku sa vyţaduje, aby

nastalo porušenie záujmu chráneného zákonom, nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a tieţ

existencia príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom. Ţalobca ţiadal

prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

V odvolacom konaní sa vyjadril účastník priestupkového konania uvedený v záhlaví

tohto rozsudku v poradí 2.) a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť,

7

ako aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, ţe pracovníčka H.P.

vydala zjavne nezákonné rozhodnutie , ktorým odmietla sprístupniť informácie a porušila tak

právo na sprístupnenie informácie a tým zapríčinila porušenie právom chráneného záujmu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania

( veta prvá ) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu nie je dôvodné

vyhovieť. Na prejednanie odvolania odvolací súd nenariadil pojednávanie s poukazom

na , pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s

ods. 3 na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke www.nsud.sk.

Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi prvostupňového

rozsudku a nad rámec uvedeného rozsudku uvádza nasledovné:

Priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií sa dopustí ten, kto

vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie

práv na sprístupnenie informácií. Je nepochybné, ţe príslušná pracovníčka orgánu, ktorý bol

o informáciu poţiadaný vydala rozhodnutie, ktorým nevyhovela ţiadosti (v časti).

Rozhodnutie o zamietnutí poskytnutia informácií nenadobudlo právoplatnosť.

Rozhodnutie bolo zdôvodnené a bol proti nemu prípustný rozklad, ktorý ţiadateľ

o informáciu vyuţil. Rozhodnutím o rozklade bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec

vrátená na nové konanie. Konanie o sprístupnenie informácie, na ktoré sa vzťahuje správny

poriadok je jeden celok, nemoţno samostatne posudzovať skutočnosť „vydania rozhodnutia“

v prvom stupni a konanie o opravnom prostriedku (v danom prípade rozklade). Samotnú

vecnú správnosť vydaného rozhodnutia v prvom stupni je oprávnený posudzovať len odvolací

orgán (orgán rozhodujúci o rozklade), prípadne súd, ktorému patrí rozhodovanie aţ

o zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ako celku. Posudzovanie vecnej

správnosti a správnosti postupu v konaní o sprístupnenie informácie nepatrí do pôsobnosti

orgánu rozhodujúceho o priestupku podľa § 21a zákona o informáciách. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd nemohol povaţovať podstatnú časť odvolacích dôvodov ţalovaného, v ktorých

špecifikoval nesprávnosť postupov a záverov pracovníčky povinnej osoby H.P. nad rámec

skutkového vymedzenia priestupku, za právne relevantnú. Z rovnakého dôvodu odvolací súd

neakceptoval odvolací dôvod, ţe sa krajský súd nezaoberal zákonnosťou rozhodnutia

8

pracovníčky H.P.

Pokiaľ ţalovaný poukázal na to, ţe obsahom práva na informácie je včasnosť

poskytnutia informácie, poukazuje odvolací súd na to, ţe lehoty stanovené zákonom

na vydanie prvostupňového rozhodnutia samé osebe nezaväzujú aj na vyhovenie ţiadosti,

naviac, samotná včasnosť poskytnutia informácie nebola skutkovým dôvodom postihu

za priestupok a nie je ani kvalifikačným znakom priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b)

zákona.

Odvolací súd upriamuje pritom pozornosť na to, ţe kvalifikačným znakom priestupku

je zapríčinenie porušenia práva na informácie vydaním rozhodnutia pričom ţalobca aj krajský

súd dostatočne a presvedčivo zdôvodnili, ţe pokiaľ sa o ţiadosti o informáciu koná a

rozhoduje podľa zákona v dvojinštančnom konaní, negatívne rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu nie je bez ďalšieho konaním porušujúcim právo na sprístupnenie

informácie. Pracovník prvostupňového orgánu nemôţe zapríčiniť porušenie práva

na sprístupnenie informácie len preto, ţe vydal v rámci svojej kompetencie a podľa svojej

úvahy zdôvodnené rozhodnutie, ktoré je ale negatívne. Tým by sa poprel nielen právny

význam dvojinštančnosti správneho konania, ale osoby, ktorým je zverené rozhodovanie

v prvom stupni podľa sa môţu dostať do situácie, ţe budú stíhané

za právny názor len preto, ţe rozhodujú práve v danej agende v mene povinnej osoby.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa pritom nezaoberal vyjadrením účastníka konania pod 2.), ktorý, hoci je

účastníkom konania o priestupku a v nadväznosti na to aj konania o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia, pretoţe nie je podľa ustálenej súdnej praxe aktívne legitimovaný napádať

zákonnosť rozhodnutia o vine a treste v priestupkovom konaní, lebo sa netýka jeho práv ani

záujmov a nevyplývajú z neho pre uvedený subjekt ani ţiadne povinnosti (naposledy

rozhodnutie NS SR vo veci ).

Podľa § 250k ods. 1 úspešnému ţalobcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli a

účastníkovi pod 2.) právo na náhradu trov konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

9

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková