Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)432/381081.ac0b3a.pdf
PDF · 167.18 KB
No categories available
1Cdo/175/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 175/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora
Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci ţalobcu P. M.,
zastúpeného JUDr. P. K., proti ţalovanému 1/ K., IČO: X., zastúpenému JUDr. E. V., za
vedľajšej účasti S., zastúpenej A., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20 C 21/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2009 sp. zn. 13 Co 10/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho
konania.
O d ô v o d n e n i e :
Ţalobou podanou na Okresnom súde Prešov 7. februára 2003 sa ţalobca domáhal proti
ţalovanému uloţenia povinnosti zaplatiť mu 1/ odškodnenie za bolesť vo výške 31.368,25 €
(945.000,-- Sk) podľa priloţeného posudku o bolestnom (262,5 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 60)
a 2/ 60-násobok odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 59.749,05 €
(1.800.000,-- Sk) podľa priloţeného posudku o sťaţení spoločenského uplatnenia z oblasti
traumatológie (500 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 60) a vo výške 185.222.,06 € (5.580.000,-- Sk)
podľa priloţeného posudku o sťaţení spoločenského uplatnenia z oblasti psychiatrie
a sexuológie (1550 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 60). Ţalobu odôvodnil tým, ţe ţalovaný ako
prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za ublíţenie na zdraví spôsobené mu osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla.
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 16. septembra 2008 č.k. 20 C 21/2003-201 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu bolestného 3.958,37 € (119.250,-- Sk),
z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia 37.841,07 € (1.140.000,-- Sk) a z titulu náhrady
trov konania 6.584,94 € (198.378,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovaného zaviazal tieţ k povinnosti nahradiť trovy
štátu vo výške 234,08 € (7.052,-- Sk). Vec právne posudzoval podľa § 427 ods. 1 a 2, § 428,
§ 429 a § 444 Občianskeho zákonníka a podľa § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 7
ods. 1 – 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského
uplatnenia (ďalej len „vyhláška“). Na základe vykonaného dokazovania ţalobcovi priznal 1/
10-násobok odškodnenia za bolesť podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva,
odvetvia chirurgia, traumatológia (225 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 10) a 2/ 20-násobok
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia, traumatológia (350 bodov zvýšených
dvojnásobne, teda 700 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 20) a podľa znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva, psychiatria a sexuológia (300 bodov x 60,-- Sk/1 bod x 20).
Od priznaného odškodnenia okresný súd odpočítal poisťovňou uţ ţalobcovi vyplatené plnenie
na odškodnení bolestného vo výške 522,80 € (15.750,-- Sk) a vyplatené plnenie
na odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 1.991,64 € (60.000,-- Sk).
Za okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali zvýšenie
odškodnenia za bolesť 10-násobne a za sťaţenie spoločenského uplatnenia 20-násobne,
okresný súd povaţoval skutočnosť, ţe úraz zanechal na ţalobcovi trvalé následky, ktoré ho
obmedzujú v beţnom ţivote, z ktorého dôvodu sa nemôţe venovať športovej činnosti, najmä
kulturistike, bolo poškodené jeho psychické zdravie a obmedzený i jeho sexuálny ţivot.
Okresný súd zároveň zohľadnil tú skutočnosť, ţe ţalobca sa po ukončení liečenia nevenoval
rehabilitácii, čím sa sám podieľal na tom, ţe nedošlo k zmierneniu následkov úrazu, z ktorého
dôvodu ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Krajský súd v Prešove na odvolanie vedľajšieho účastníka rozsudkom z 5. mája 2009
sp.zn. 13 Co 10/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu z titulu bolestného
zamietol a v časti sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 13.443,54 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti ţalobu
z tohto titulu zamietol. Zároveň zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách
konania tak, ţe ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcovi 3.412,21 € na účet jeho
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrok o trovách štátu potvrdil
a vedľajšieho účastníka zaviazal k povinnosti nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania
na účet jeho právneho zástupcu vo výške 620,72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky a podľa
prílohy vyhlášky „Úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia na zdraví“ (ďalej len „príloha
vyhlášky“). Svoje rozhodnutie, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti
bolestného tak, ţe ţalobu z titulu bolestného zamietol, odôvodnil s poukazom na znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie na č.l. 89. Uviedol,
ţe znalec pri poloţke 112a (obojstranná zlomenina lonových kostí s rozostupom lonovej
spony) zvýšil bolestné pre bolestivý spôsob liečby o polovicu podľa bodu A/I, ods. 6 písm. b)
Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, uvedených v prílohe vyhlášky. Podľa názoru
odvolacieho súdu, uţ v tomto bodovom ohodnotení bolestného sú zohľadnené zranenia, ktoré
ţalobca utrpel, ich liečenie, ako aj bolestí, ktoré pri tom pociťoval, keďţe ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, liečba ţalobcu bola štandardná a primeraná utrpeným zraneniam
z hľadiska bolestivosti ako i dĺţky liečenia a z dokazovania nevyplynulo, ţe ţalobca
v priebehu liečby pociťoval mučivé útrapy alebo neznesiteľnú bolesť. Na základe uvedeného
nepovaţoval odvolací súd za primerané a zároveň dôvodné 10-násobné zvýšenie bolestného.
A keďţe za 225 bodov ohodnotenia bolestného mu bolo poisťovňou uţ poskytnuté plnenie
vo výške 522,80 € (15.750,-- Sk) a jeho nárok tak bol z tohto titulu plne uspokojený, ţalobu
v tejto časti zamietol. Zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia
o odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia odôvodnil odvolací súd bodom A/II, ods. 12
Zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, uvedených
v prílohe vyhlášky a § 7 ods. 3 vyhlášky. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne
vychádzal zo základného bodového ohodnotenia - 1000 bodov (z odvetvia traumatológie 700
bodov ako dvojnásobok 350 bodov a z odvetvia sexuológie a psychiatrie 300 bodov)
a ţalobcovi aj nesprávne priznal aţ 20-násobok odškodnenia za sťaţenie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Poukázal na to, ţe znalec z odboru zdravotníctva,
odvetvia chirurgie, traumatológie ohodnotil v znaleckom posudku poloţku 321c (porušenie
súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných
končatín u muţov) plným počtom 350 bodov a znalecký ústav poloţku 252 (váţne duševné
poruchy po iných ťaţkých poraneniach okrem poranenia hlavy) taktieţ plným počtom 600
bodov. Podľa bodu A/II, ods. 12 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaţenie
spoločenského uplatnenia, uvedených v prílohe vyhlášky sa však podľa jeho názoru malo 350
bodov za poloţku 321c krátiť na polovicu, teda na 175 bodov a k nim pripočítať plné bodové
ohodnotenie 600 bodov za poloţku 252. Základné bodové ohodnotenie, z ktorého mal potom
prvostupňový súd správne vychádzať pri zvýšení odškodnenia sťaţenia spoločenského
uplatnenia malo byť 775 bodov (175 + 600). Odvolací súd zároveň poukázal na odporučenie
znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia, traumatológia, zvýšiť hodnotenie sťaţenia
spoločenského uplatnenia na dvojnásobok vzhľadom na vek ţalobcu a neustále sa
zhoršovanie ţivnosti bedrových kĺbov, chronicitu bolestí v mieste zlomeniny, v bedrových
kĺboch a chrbtici a z toho plynúci ţivotný diskomfort, čo ţalobcu obmedzuje v beţnom,
pracovnom i športovom ţivote. Taktieţ poukázal i na jeho vyjadrenie, ţe stav ţalobcu nie je
hodný osobitného zreteľa, pričom rovnaké závery vyplynuli i zo znaleckého posudku
znaleckého ústavu (vykonávajúceho v prejednávanej veci kontrolné znalecké dokazovanie),
podľa ktorého v bodovom ohodnotení (600 bodov) sú zahrnuté aj sexuálne poruchy, ktoré sú
súčasťou poúrazovej depresie a ţe mimoriadne zvýšenie náhrady z hľadiska psychiatrického
a sexuologického nie je odôvodnené. Odvolací súd, posudzujúc túto otázku ako otázku
právnu, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe po úraze je ţivot ţalobcu
čiastočne obmedzený z dôvodu poranení lonových kostí a z toho vyplývajúcich trvalých
následkov, preto sa zaoberal i otázkou zvýšenia odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe primeraným je 10-násobné zvýšenie
odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, pretoţe ţalobca je samostatne mobilný
a sebestačný, čo sa týka osobného ţivota, jeho športová činnosť v kulturistike bola
na regionálnej úrovni a neuniesol dôkazné bremeno pre priznanie vyššieho zvýšenia
odškodnenia, keď nepreukázal mimoriadne zapojenie sa či uţ do spoločenskej, kultúrnej,
rodinnej, politickej či inej oblasti ţivota pred úrazom. Rovnako ako súd prvého stupňa
prihliadol na zistenia znalca, podľa ktorých, k súčasným obmedzeniam ţalobcu prispelo aj to,
ţe i napriek odporúčaniam traumatológa vôbec nerehabilitoval, čím nevytvoril priaznivé
podmienky pre rozcvičenie chrbtice a bedrových kĺbov, ktoré neboli úrazom poškodené,
neredukoval svoju telesnú hmotnosť zníţením kalorického príjmu v dôsledku zníţenia
pohybu, ktorá vysoká telesná hmotnosť – nadváha negatívne ovplyvňuje zaťaţovanie
bedrových kĺbov a chrbtice, čo sa nemalou mierou podieľa na chronických bolestiach.
Odvolací súd vychádzajúc potom zo základného bodového ohodnotenia za sťaţenie
spoločenského uplatnenia - 775 bodov, z dôvodov hodných osobitného zreteľa odškodnenie
za sťaţenie spoločenského uplatnenia zvýšil na 10-násobok (775 x 60,-- Sk/1 bod x 10 =
465.000,-- Sk). Z takto zisteného odškodnenia odpočítal ţalobcovi uţ poskytnuté plnenie
zo strany poisťovne vo výške 1.991,64 € (60.000,-- Sk) a priznal mu odškodnenie vo výške
13.443,54 € (405.000,-- Sk).
Proti výrokom rozsudku krajského súdu, ktorým tento súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol, podal dovolanie podľa § 236 v spojení s § 238 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobca. Dovolanie odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd sa podľa
jeho názoru nesprávne vyporiadal s otázkou primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť
a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Ohľadom primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť
poukázal na to, ţe znaleckými posudkami i výpoveďami svedkov bolo preukázané, ţe ním
vytrpená bolesť, ktorú preţil v súvislosti s úrazom, nebola bolesťou beţnou, pričom
bolesťami trpí sústavne a tieto sa mu nedarí utíšiť ani silnými analgetikami a podľa vyjadrenia
lekárov budú trvalého charakteru a s pribúdajúcim vekom sa budú len zhoršovať. Ohľadom
primeraného zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia uviedol, ţe je
mladý, v ţivote, napriek tomu, ţe pochádza z rómskeho etnika, sa snaţil niečo dokázať,
pracoval ako murár, chcel byť uznávaným a úspešným športovcom, ktorý mal úspechy a bol
pozývaný na športové akcie, prebojoval sa na ME v súťaţi o najsilnejšieho muţa Európy a len
dopravná nehoda mu zabránila sa na tejto súťaţi zúčastniť a pokračovať v športovej kariére.
Dnes je z neho fyzická a psychická troska a nevie sa s následkami dopravnej nehody
vyrovnať. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu zmeniť tak, ţe mu prizná 10-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a ďalšie 10-
násobné odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia, resp. v napadnutých výrokoch
navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozsudok krajského súdu povaţuje
za vecne správny a navrhol dovolanie zamietnuť.
Vedľajší účastník sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
i uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená,
ani dovolateľom namietaná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo ani nebola
dovolateľom namietaná.
Dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Predmetom konania bolo ţalobcom uplatnené odškodnenie za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia titulom ublíţenia na zdraví následkom dopravnej nehody, za ktorú
zodpovedá ţalovaný ako prevádzateľ motorového vozidla. Najvyšší súd Slovenskej republiky
posudzoval opodstatnenosť dovolania smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v časti odškodnenia
za bolesť zamietol a v časti odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia zmenil tak, ţe
uloţil ţalovanému povinnosť uhradiť ţalobcovi 13.443,54 €, čo predstavuje 10-násobné
zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti jeho
ţalobu z tohto titulu zamietol.
Po preskúmaní veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe rozsudok
odvolacieho súdu treba povaţovať za vecne správny.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj
prevádzateľ lietadla.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú
na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická
osoba pri poškodení moţnosť ich opatrovať.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaţenie jeho spoločenského uplatnenia.
V preskúmavanom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe ţalobcovi
bola spôsobená ťaţká ujma na zdraví dopravnou nehodou, ktorej bol účastníkom a za ktorú
zodpovedá vodič vozidla, ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom. V konaní bolo
preukázané, ţe prevádzateľom motorového vozidla bol ţalovaný, ktorý ako prevádzateľ
zodpovedá ţalobcovi za škodu spôsobenú mu na zdraví, vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a je povinný poskytnúť ţalobcovi z titulu ublíţenia na zdraví
jednorazovo odškodnenie bolesti a odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia.
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť, ani pojem sťaţenie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené
otázky s účinnosťou od 1. augusta 2004 sú upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Podľa § 11 tohto zákona, na bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej
choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto
predpisom bola vyhláška.
Podľa § 1 vyhlášky, bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,
chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“)
sa odškodňujú jednorázove.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky, odškodnenie za bolesť nepatrí za bolesť budúcu
(následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým uţ existujúcich.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaţenie spoločenského
uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to
v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaţenie ohodnotené v lekárskom
posudku.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti
a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie
najmä moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote a moţnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo
ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu
240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd
odškodnenie za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa prílohy vyhlášky, bodu A/I, ods. 6 písm. b) Zásad pre hodnotenie odškodnenia
za bolesť, hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 aţ 4 sa zvýši aţ
o polovicu, ak poškodenie na zdraví vyţadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné
transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal ţíl, preleţaniny, zápal
pľúc a pod.
Podľa prílohy vyhlášky, bodu A/I, ods. 8 prvá a druhá veta Zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, t.j. poškodenia, pri
ktorých kaţdé postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení
na zdraví, ohodnotí lekár kaţdé zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie
najzávaţnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo
ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami; pokiaľ by sa pritom dve alebo
viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov, počíta sa plne len
jedno z nich.
Podľa prílohy vyhlášky, bodu A/II, ods. 11 prvej a druhej vety Zásad pre hodnotenie
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí,
prihliadne lekár na závaţnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak
moţno očakávať priaznivý vývoj (či uţ čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí
sťaţenie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia.
Podľa prílohy vyhlášky, bodu A/II, ods. 12 prvej a druhej vety Zásad pre hodnotenie
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko
poloţiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných
poloţiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávaţnejšiu ohodnotenú
najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou.
Na základe uvedených právnych ustanovení, podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, odvolací súd správne rozhodol, keď zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti odškodnenia bolestného tak, ţe ţalobu zamietol s poukazom na znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie, podľa ktorého bol
bolestivý spôsob liečby ţalobcu zohľadnený uţ vo zvýšení bolestného o polovicu podľa bodu
A/I, ods. 6 písm. b) prílohy vyhlášky. K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky
dodáva, ţe predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s bodom A/I, ods. 8
prílohy vyhlášky, v zmysle ktorého, keďţe ţalobca utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
znalec správne ohodnotil kaţdé zranenie osobitne a plnou sadzbou počítal poškodenie
najzávaţnejšie (ktoré zvýšil o polovicu z dôvodu bolestivého spôsobu liečby) a ostatné
poškodenia pripočítal v ich maximálnom bodovom ohodnotení a v súlade s týmto
ustanovením ich správne zníţil na tri štvrtiny. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, v bolestnom,
určenom podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky, poisťovňou uţ ţalobcovi
poskytnutom, bolo zahrnuté odškodnenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví i jeho
liečením (odstraňovaním následkov) a je primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia. Podľa znaleckého posudku bol priebeh liečenia štandardný a primeraný utrpeným
zraneniam z hľadiska bolestivosti ako aj dĺţky liečenia a z dokazovania nevyplynulo, ţe by
ţalobca pociťoval mučivé útrapy alebo neznesiteľnú bolesť. Konkrétne, zo znaleckého
posudku na č.l. 89, z ktorého oba súdy vychádzali vyplynulo, ţe intenzívne bolesti ohľadom
rozostupu spony lonových kostí so zlomeninami ich priľahlých častí u ţalobcu pretrvávali 2-3
dni po úraze a znalec ich ohodnotil podľa 5-stupňovej škály bolesti stupňom č. 4 ako silná
bolesť, ktorá po troch dňoch prešla do strednej bolesti (stupeň bolesti č. 3) a neskôr malej
bolesti (stupeň bolesti č. 2). Z posudku zároveň vyplynulo i to, ţe po poslednom
traumatologickom vyšetrení 5. septembra 2002 ţalobca nepredloţil ţiadne lekárske správy
ohľadom liečenia a vyšetrení, z čoho vyplýva, ţe liečba bola štandardná a nevyţiadala si
následnú hospitalizáciu, nedošlo k infekcii rán ani zápalom, ani po skončení liečenia nedošlo
k operácii, ktorá by mala príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví. Kontrolným znaleckým
dokazovaním bolo v konaní taktieţ preukázané, ţe pri dopravnej nehode nedošlo
k podvrtnutiu krčnej chrbtice ani pohmoţdeniu ľadviny s krvácaním do moču ako
preukazoval ţalobca lekárskych posudkom na č.l. 6, ktoré kontrolné znalecké dokazovanie
nakoniec ani sám nenamietal. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, ţe i keby
ţalobca trpel následnou bolesťou (čo v konaní preukázané nebolo), podľa § 2 ods. 2 písm. c)
vyhlášky, odškodnenie nepatrí za takúto budúcu (následnú) bolesť, ktorá sa odškodňuje
v rámci nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia. V preskúmavanom prípade
odvolací súd správne (na rozdiel od prvostupňového súdu) osobitne posudzoval dôvody pre
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a osobitne dôvody pre mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky dospel pritom k správnemu záveru, ţe zvýšenie odškodnenia podľa
bodu A/I, ods. 6 písm. b) prílohy vyhlášky je primerané a ţe v prejednávanej veci nie sú dané
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ďalšie zvýšenie podľa § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza
do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napríklad o zvlášť mučivé stavy (u ţalobcu
neboli zistené) a stavy podľa A/I, ods. 6 písm. a) – c) prílohy vyhlášky, ak ani zvýšenie
odškodnenia o polovicu by sa nejavilo primeraným.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd správne rozhodol
i v časti odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, keď rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 13.443,54 € ako 10-
násobok odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti jeho ţalobu
z tohto titulu zamietol s poukazom na bod A/II, ods. 12 prílohy vyhlášky.
V preskúmavanej veci okresný súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia –
1000 bodov, keď na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia
chirurgie, traumatológie, priznaných 350 bodov zvýšil dvojnásobne na 700 bodov, ku ktorých
pripočítal na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria
a sexuológia priznaných 300 bodov (resp. ½ zo 600 bodov podľa posudku znaleckého
ústavu). Vychádzajúc z tohto bodového ohodnotenia potom odškodnenie zvýšil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa 20-násobne. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na bod A/II, ods. 12 prílohy vyhlášky, podľa ktorého, ak zistené zmeny spadajú
pod niekoľko poloţiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa
príslušných poloţiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávaţnejšiu,
ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou.
V súlade s týmto ustanovením potom odvolací súd správne vychádzal zo základného
bodového ohodnotenia 775 bodov, keď k priznaným 600 bodom na základe znaleckého
posudku znaleckého ústavu v odvetví psychiatria a sexuológia, za poloţku 252 pripočítal 175
bodov ako ½ z priznaných 350 bodov za poloţku 321c na základe znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa nesprávne
zvýšil priznaných 350 bodov za poloţku 321c na dvojnásobok, a tak vychádzal nesprávne
zo 700 bodov za túto poloţku. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa zvyšuje suma zodpovedajúca
základnému počtu bodov aţ na dvojnásobok a nie počet bodov ako nesprávne vyvodil
prvostupňový súd. Znalec v preskúmavanom prípade ani neodporučil zvýšiť počet bodov
na dvojnásobok, ale v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky hodnotenie sťaţenia spoločenského
uplatnenia.
Pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7
ods. 3 vyhlášky, odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k zhodnému právnemu
záveru, ţe v prejednávanej veci sú dané dôvody pre toto zvýšenie, napriek vyjadreniam
znalcov, ţe z ich medicínskeho hľadiska nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Odvolací
súd na rozdiel od prvostupňového súdu však bol toho právneho názoru, ţe primeraným je 10-
násobné odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca je samostatne
mobilný, sebestačný v osobnom ţivote a nepreukázal ani mimoriadne zapojenie sa
do spoločenskej, kultúrnej, rodinnej, politickej či inej oblasti ţivota a pri športovej činnosti
v kulturistike išlo o športovú aktivitu na regionálnej úrovni, nebol pred úrazom mimoriadne
aktívny, ani nepreukázal, ţe by mal predpoklady sa mimoriadne uplatniť v spoločenskej,
kultúrnej, športovej či inej oblasti ţivota a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno pre
priznanie 20-násobného zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia,
odvolací súd rozhodol správne s prihliadnutím, ţe k súčasným obmedzeniam ţalobcu
prispelo i to, ţe sám napriek odporúčaniam lekárov nerehabilitoval a neredukoval svoju
telesnú hmotnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, ţe uvedené
obmedzenia, na základe ktorých bol ţalobcovi priznaný 10-násobok odškodnenia sťaţenia
spoločenského uplatnenia sú podľa platnej právnej úpravy zahrnuté uţ v základnom bodovom
ohodnotení, resp. v moţnom zvýšení aţ na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, keďţe
podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, toto sťaţenie sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho
ţivotných a spoločenských potrieb, pre plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa § 7 ods. 3
vyhlášky, prichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie ohodnotenie sťaţenia spoločenského
uplatnenia len celkom výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie
poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (obdobne (Rc) 1 Cz 60/88,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004 – (Rc) 74/2005).
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolateľ napadol dovolaním
vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené
v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako
nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému ţalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe ţalovaný si trovy
odvolacieho konania neuplatnil a vedľajšiemu účastníkovi ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
: