Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/153/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., IČO: X.,

zastúpeného Mgr. F. N., proti povinnému I. T., pre vymoženie 341 EUR s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2010 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením zo 16. februára 2010, č.k. -52 uložil

oprávnenému v lehote 10 dní zaplatiť súdny poplatok za podanie urobené elektronickými

prostriedkami vo výške 1,50 EUR podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 21. apríla

2010, sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že zo spisu je nesporné, že podanie elektronickými prostriedkami

oprávnený vykonal a za tento úkon v zmysle o súdnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov sa vyberá súdny poplatok. Uznesenie súdu prvého stupňa

označil za správne a súladne so zákonom ( o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov, položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie

odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil skutočnosťou, že účastníkovi

konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (

v spojení s ). Dovolateľ v dovolaní uviedol, že odvolací súd, ako aj súd

prvého stupňa na základe nesprávneho právneho posúdenia veci kvalifikovali predmet

konania ako vec, ktorá sa netýka zdravotného poistenia a z toho dôvodu konanie nie je

oslobodené od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti zdôraznil, že nie osoba veriteľa, ale

charakter pohľadávky, t.j. nárok vzniknutý z titulu poskytovania zdravotnej starostlivosti, je

právnym dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov v súdnom konaní. Porušenie

právnych povinností pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti nemôže viesť k zhoršeniu

postavenia veriteľov, alebo nových veriteľov pri uplatňovaní a súdnom vymáhaní takýchto

pohľadávok. Namietal, že postupom odvolacieho súdu bolo zasiahnuté do práva oprávneného

na spravodlivý súdny proces garantovaný a medzinárodnými

dohovormi a tiež týmto rozhodnutím bola odňatá možnosť oprávneného konať pred súdom.

Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, na základe ktorých bolo

uznesenie súdu prvého stupňa vydané (uznesenie súdu prvého stupňa neobsahovalo

odôvodnenie) a tým, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa na základe

skutočností, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť, mu bolo odopreté právo na spravodlivý

proces a zároveň tým odvolací súd na základe odlišných právnych konštrukcií a skutočností

(nakoľko prvostupňové ani nie sú známe) s ohľadom na ustálenú judikatúru bola mu odňatá

možnosť konať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím

uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená

za neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie

uvedených uznesení v zmysle až c/ Dovolanie preto podľa

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania oprávneného prichádzala do úvahy

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom, na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu

bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom ( ). V zmysle

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti

konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva, napr. právo

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k navrhovaným

dôkazom, vykonávať svoje práva prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.).

Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ tým, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo rozhodnutím bez odôvodnenia,

oprávnený, ktorý podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, nemohol sa vyjadriť ku všetkým

okolnostiam, na základe ktorých bolo vydané a tým, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa na základe odlišných právnych konštrukcií a skutočností (nakoľko

prvostupňové nie sú ani známe) a na základe skutočností, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť

sa, bolo mu odopreté právo na spravodlivý proces.

Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu uvedenú vadu konania neoprávnene.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, súdu alebo inému orgánu právnej ochrany (,

Nález z 5. novembra 2002, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu Slovenskej republiky

2002 – II. Polrok, s. 717).

K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa dochádza vtedy, ak

príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická alebo fyzická osoba domáhala svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade s čl. 51

len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia vykonávajú.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu

patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.

Okrem prístupu k súdu sa v priznáva aj určitá kvalita súdneho

konania, t.j. spravodlivý proces.

Ústavná zásada vyjadrená v , podľa ktorej dane a poplatky možno

ukladať zákonom alebo na základe zákona, sa premieta do úvodného ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch.

Podľa o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,

ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len

„poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. V tomto ustanovení zákona

sa definujú tzv. poplatkové úkony, ktorými sú úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú

na návrh a úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu . Analógia je vylúčená.

Za poplatkový úkon sa vyberá súdny poplatok. Úkony podľa § 1 môžu byť navrhnuté

v určitom konaní, ktoré samo nemusí byť spoplatnené, alebo mimo konania. Pod pojmom

konanie treba chápať konanie podľa alebo podľa zákona

o konkurze a reštrukturalizácii a ďalších. Zákon však umožňuje vyberať poplatky aj

za konania a úkony vykonávajú bez návrhu za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že

ide o konania a úkony vykonávané v prospech poplatníka a sú výslovne zakotvené

v Sadzobníku súdnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“).

Zákonodarca ustanovil, ktoré úkony a konania súdov

sú spoplatnené poplatkom ( a 2 a sadzobník súdnych

poplatkov, ktorý je prílohou zákona). Zároveň ustanovil druhy konaní, ktoré sú od poplatkov

oslobodené a taktiež osoby, ktoré sú od poplatkov oslobodené (§ 4 ods. 1 a 2 zákona

o súdnych poplatkoch).

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie

a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené ( ).

Neoddeliteľnou súčasťou Občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie

vo veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach poplatkov treba však odlišovať

od občianskeho súdneho konania. Súdy, ak rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov

podľa , rozhodujú totiž ako samostatný orgán oprávnený

vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch sa iba primerane súčasne použijú

i predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov ( zákona

o súdnych poplatkoch). Na časti procesného postupu, ktoré neupravuje zákon o súdnych

poplatkoch, sa primerane aplikujú ustanovenia , predovšetkým

pokiaľ ide o formu rozhodnutia o súdnych poplatkoch. Vo veciach súdnych poplatkov súd

rozhoduje podľa vždy uznesením, ktoré podľa musí v písomnom

vyhotovení obsahovať, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že oprávnený urobil podanie (odvolanie proti

uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení exekúcie) elektronickými prostriedkami.

Následne tlačivom vz. 4 – uznesením bola súdom prvého stupňa oprávnenému uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1,50 EUR za podanie urobené elektronickými

prostriedkami podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Z uznesenia je zrejmé, ktorý

súd ho vyzval, Ďalej obsahuje označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie

o opravnom prostriedku a deň a miesto vydania uznesenia (č.l. 52 spisu). V aplikačnej praxi

súdov nie je ničím výnimočné, ak sa na rozhodovanie o poplatkovej povinnosti používajú

tlačivá a pokiaľ súd prvého stupňa na rozhodnutie o súdnom poplatku použil tlačivo vz. 4 –

uznesenie, rozhodnutie bolo súladné so zákonom. Z jeho obsahu je nepochybné, komu bola

uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, v akej výške a za aký úkon súdu (okrem slovného

vyjadrenia „za podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom“, obsahuje aj odkaz na položku 20a Sadzobníka súdnych poplatkov). Dovolateľ

vytýka odvolaciemu súdu vadu podľa neho spočívajúcu v tom, že odvolací súd potvrdil

uznesenie prvostupňového súdu na základe skutočností, ku ktorým nemal možnosť sa

vyjadriť, v ktorej skutočnosti vidí existenciu vady podľa K čomu sa však

nemohol vyjadriť ale nekonkretizuje. Ako je však z obsahu spisu zrejmé, uznesenie súdu

prvého stupňa zo 16. februára 2010 č.k. -52 o uložení povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za úkon súdu mu bolo riadne doručené, proti tomuto rozhodnutiu využil právo

podať odvolanie, ktoré jeho vyjadrenie obsahuje. Oprávnený podľa názoru dovolacieho súdu

nenáležite vytýka odvolaciemu súdu, že nemal možnosť argumentovať. Najvyšší súd

Slovenskej republiky nezistil, že by odvolací súd oprávnenému nejakým závadným

procesným postupom znemožnil realizáciu procesných práv, priznaných mu procesným

predpisom a okrem toho súdny poplatok vyrubený oprávnenému vo výške 1,50 EUR

nezabránil vecnému prejednaniu odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa

exekúciu zastavil.

Dovolateľ v konaní netvrdil, pokiaľ ide o formu rozhodnutia o súdnych poplatkoch, že

nebolo súladné so zákonom, tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ ide o uloženú

povinnosť za úkony súdu, je nesprávne. Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že k odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu

nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým odvolací súd dospel pri posudzovaní

uloženej povinnosti. Samotné právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti

súdu a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa , lebo ním súd

neporušuje žiadnu jeho procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka. Či už je teda

rozhodnutie odvolacieho súdu založené na správnom, či nesprávnom právnom posúdení veci

(z tohto aspektu dovolací súd rozhodnutie neposudzoval, nakoľko tento dovolací súd dôvod

možno skúmať len v prípade, keď je dovolanie prípustné), odvolací súd sa nedopustil.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu bolo zasiahnuté

do práva oprávneného na spravodlivý súdny proces garantovaný Slovenskej

republiky a medzinárodnými dohovormi, dovolací súd uvádza, že aj táto námietka nie je

opodstatnená. Predmetom porušenia práva na súdnu ochranu mala byť povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za úkon súdu, ktorú povinnému uložil uznesením súd prvého stupňa.

V danom prípade jednalo sa o vykonanie úkonu súdu, ktorý je v sadzobníku súdnych

poplatkov a v ustanovení označený ako poplatkový úkon.

Oprávnený využil právo podať proti nemu odvolanie, ktoré odvolací súd riadne prejednal.

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemožno v princípe podriadiť pod „spory o občianskych

právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto

priame uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu

neprichádza do úvahy (pozri uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I ÚS

24/2000 z 11. mája 2000).

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je

prípustné ani podľa , tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová