Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/93/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. F. N., advokátom v B., proti povinnej A. K., bytom K., Z.,

o vymoženie 216,52 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 21. decembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 1. júla 2009 č.k. -16 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe exekučného titulu, platobného

výmeru, ktorý vydala P. v konkurze, za ktorú konal správca konkurznej podstaty JUDr. T. K..

Po začatí exekúcie dospel súd k záveru, že tu existujú dôvody v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku, pre ktoré je exekúcia neprípustná. P. mala rozhodnutím Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999 zrušené povolenie na zriadenie

zdravotnej poisťovne, podľa táto poisťovňa vstúpila do

likvidácie. Správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania vydal platobný

výmer, ktorý mal byť exekučným titulom. Platobný výmer nebol vydaný zdravotnou

poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, pre ktorého z ustanovení zákona

2

č. nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci

(správy). Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu

verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo a povinnosť

vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Z toho vyplýva,

že správca majetku konkurznej podstaty úpadcu nie je oprávnený vydávať individuálne

právne akty, ktoré sú exekučným titulom. Exekučným titulom je tak nulitný akt, ktorý

nezaväzuje nikoho a hľadí sa na neho, ako keby neexistoval. Dôvodom na zastavenie

exekúcie preto je absentujúci exekučný titul na vykonanie exekúcie a exekúcia je neprípustná.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 21. decembra 2009

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho

spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietal, že obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

( ), teda, že došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď oba súdy nižšieho stupňa kvalifikovali

platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého dôvodu exekučné konanie zastavili

napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli splnené. Nemal tak možnosť realizovať

svoje práva, t.j. zákonom stanoveným spôsobom vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, že

nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie

podľa , tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa piatej časti

. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať súdu

v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať rozširujúcim

spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby

jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov. Považoval

platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej podstaty úpadcu za

platný akt.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú

a zastavená. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle

, , proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť

dovolania oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných

vád uvedených v Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie

v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca

konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer

(exekučný titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti

(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku z úradnej povinnosti, a to už pri vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania

a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu

zastaviť.

S poukazom na ustanovenie o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní

rezortných, odvetových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon

č. “), možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na

poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V., prípadne na inú zdravotnú

poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej

podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 84 zákona

č. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli najneskoršie 2. októbra 2005 všetky

neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich

poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona

č. ). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.

bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu

v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005 číslo 692/2005. Toto

rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo

väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za

určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 25. mája

2005 č. 692/2005 vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného

oprávneného) P., ktorého právnym dôvodom je neuhradené poistné, je exekučným titulom

v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva na

základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie upravujú

ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41

ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne

vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných,

exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy

a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/

Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu verejnej

správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3

uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.

Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení vzťahovali predpisy

o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5).

Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný

zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený

spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný

výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom túto

otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty a tiež

od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

6

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty

orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto

nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)

vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty

bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou

v zmysle právomoci vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky

nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné)

v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť

správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto

právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny

poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať

individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného

poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia prešli na V., prípadne na inú zdravotnú

poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému

subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej

zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j.

vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia

voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom

pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí

exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie

vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje

v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné

zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa

Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej

stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou

týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na

vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri

ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má

to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci

(aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval.

Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax

vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že

výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov trpelo

namietanou vadou konania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť

z ustanovenia , ale ani z ustanovenia , odmietol ho dovolací súd podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O..sp. v spojení s § 224 ods. 1

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková