Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9b7/363773.e86a8a.pdf
PDF · 156.68 KB
No categories available
4Cdo/93/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 93/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpeného JUDr. F. N., advokátom v B., proti povinnej A. K., bytom K., Z.,
o vymoženie 216,52 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
61 Er 941/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 21. decembra 2009 sp. zn. 16 CoE 113/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 1. júla 2009 č.k. 61 Er 941/2008-16 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe exekučného titulu, platobného
výmeru, ktorý vydala P. v konkurze, za ktorú konal správca konkurznej podstaty JUDr. T. K..
Po začatí exekúcie dospel súd k záveru, že tu existujú dôvody v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku, pre ktoré je exekúcia neprípustná. P. mala rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999 zrušené povolenie na zriadenie
zdravotnej poisťovne, podľa § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. táto poisťovňa vstúpila do
likvidácie. Správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania vydal platobný
výmer, ktorý mal byť exekučným titulom. Platobný výmer nebol vydaný zdravotnou
poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, pre ktorého z ustanovení zákona
č. 328/1991 Zb. nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci
(správy). Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu
verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo a povinnosť
vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Z toho vyplýva,
že správca majetku konkurznej podstaty úpadcu nie je oprávnený vydávať individuálne
právne akty, ktoré sú exekučným titulom. Exekučným titulom je tak nulitný akt, ktorý
nezaväzuje nikoho a hľadí sa na neho, ako keby neexistoval. Dôvodom na zastavenie
exekúcie preto je absentujúci exekučný titul na vykonanie exekúcie a exekúcia je neprípustná.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 21. decembra 2009
sp. zn. 16 CoE 113/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho
spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), teda, že došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď oba súdy nižšieho stupňa kvalifikovali
platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého dôvodu exekučné konanie zastavili
napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli splnené. Nemal tak možnosť realizovať
svoje práva, t.j. zákonom stanoveným spôsobom vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, že
nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie
podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať súdu
v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať rozširujúcim
spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby
jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov. Považoval
platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej podstaty úpadcu za
platný akt.
Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle
§ 239 ods. 1, 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť
dovolania oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
(exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti
(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku z úradnej povinnosti, a to už pri vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania
a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu
zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní
rezortných, odvetových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon
č. 273/1994 Z.z.“), možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na
poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V., prípadne na inú zdravotnú
poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej
podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 84 zákona
č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli najneskoršie 2. októbra 2005 všetky
neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich
poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.
7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu
v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005 číslo 692/2005. Toto
rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za
určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 25. mája
2005 č. 692/2005 vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného
oprávneného) P., ktorého právnym dôvodom je neuhradené poistné, je exekučným titulom
v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva na
základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie upravujú
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41
ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne
vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných,
exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy
a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/
Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej
správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3
uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.
Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy
o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5).
Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný
zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený
spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný
výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom túto
otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty a tiež
od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty
orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto
nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)
vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty
bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou
v zmysle právomoci vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky
nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné)
v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť
správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto
právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny
poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať
individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 z.z. prešli na V., prípadne na inú zdravotnú
poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému
subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej
zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j.
vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia
voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom
pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie
vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje
v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné
zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa
Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej
stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou
týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na
vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri
ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má
to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci
(aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval.
Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax
vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že
výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom.
Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov trpelo
namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť
z ustanovenia § 239 O.s.p., ale ani z ustanovenia § 237 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa
§ 234b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O..sp. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková