Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: RNDr. , T.B.,

IČO: X., zastúpená: H., s.r.o., V.B., IČO: X., proti žalovanému: V., a.s., M.B., IČO: X.,

o zaplatenie 2.105,23 EUR (63.422,27 SK), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.

zn.: , o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 20. mája 2011 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 25. marca 2009, č. k.: 16C

125/2008-75 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra 2010, č. k.: 2Cob

156/2009-105, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 7. septembra 2010, č. k.: -105 a rozsudok Okresného súdu Bratislava

V z 25. marca 2009, č. k.: -75 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 25. marca 2009, č. k.: -75 žalobu

zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu

19. marca 2008 domáhala zaplatenia 63.422,27 Sk a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila

tým, že poskytuje zdravotnú starostlivosť vo verejnej lekárni P., T.B., v ktorej v mesiaci

február až august 2004 vydala lieky a liečivá pre poistencov žalovaného. Lieky a liečivá

žalovanému vyfakturovala, pričom žalovaný nedodržal lehotu splatnosti faktúr. Preto žiada

podľa o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

- 2 -

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon č.

“) poplatok z omeškania 0,1 % denne spolu vo výške 63.422,27 Sk. Žalovaný

vzniesol námietku premlčania s poukazom, že ide o občianskoprávny vzťah a uplatnený nárok

sa premlčuje v premlčacej lehote 3 roky. Omeškané faktúry boli splatné v roku 2004, takže

v čase začatia konania 19. marca 2008 už bol celý nárok premlčaný.

Súd prvého stupňa poukázal na a .

Uviedol, že je nesporné, že žalovaný je podľa zriadený ako

verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Riešený spor vznikol

v súvislosti s plnením úloh žalovaného v oblasti zdravotného poistenia, v ktorej však

žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť. V zmysle sa

podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný síce túto činnosť

vykonáva samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom

dosiahnutia zisku. Preto i keď žalobkyňa je podnikateľka, vzájomné vzťahy účastníkov pod

ust. nespadajú. Ďalej uviedol, že predmetom sporu je

sankcia za omeškanie za oneskorenú úhradu cenu liečiv, ktoré vydala žalobkyňa poistencom

žalovaného. Žalobkyňa ako poskytovateľka zdravotnej starostlivosti zabezpečuje potreby

širokého okruhu osôb. Žalovaný však zdravotnú starostlivosť priamo neposkytuje a vo

vzťahoch so žalobkyňou nezabezpečuje verejné potreby, ani nerealizuje vlastnú prevádzku.

Preto ani záväzky, ktoré medzi účastníkmi vznikli po 1. januári 2000 sa nespravujú

. Žalobkyňa žiada poplatok z omeškania za úhradu ceny liekov,

ktoré vydala poistencom žalovaného do augusta 2004. Právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi

vznikol sa posudzuje v prvom rade podľa a ďalších zákonov

upravujúcich poskytovanie zdravotnej a lekárenskej starostlivosti. Otázky, ktoré nie sú

upravené ustanoveniami týchto zákonov sa spravujú ustanoveniami .

Súd prvého stupňa poukázal na ust. a a uviedol, že

právo na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, sa mohlo prvý raz

vykonať v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže ide o denný poplatok,

nárok na jeho zaplatenie vzniká každý deň samostatne a samostatne sa aj premlčuje.

Omeškanie trvalo od 1. apríla 2004, kedy bola splatná prvá z omeškaných faktúr, do 11.

novembra 2004, kedy bola zaplatená posledná z omeškaných faktúr. Žalobkyňa však žalobu

podala až 19. marca 2008, t. j. po uplynutí viac než 3 rokov po tom, čo mohla nárok na

poplatok z omeškania za posledný deň omeškania vykonať prvýkrát. Keďže žalovaný

- 3 -

vzniesol námietku premlčania, nemohol súd žalobkyni uplatnené právo priznať. O náhrade

trov konania rozhodol podľa (ďalej len „ “).

Úspešnému žalovanému však trovy konania nevznikli, preto mu ich súd prvého stupňa

nepriznal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 261 ods. 1 a 2

a na a . Uviedol, že v danom

prípade výšku poplatku z omeškania upravuje špeciálny predpis, a to § 38 ods. 4 Zákona č.

. Tento poplatok nie je možné v danom prípade riešiť podľa ust. Obchodného

zákonníka, nakoľko žalovaný nie je podnikateľom a nie je ani zabezpečovateľom verejných

potrieb. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzťah medzi

žalobcom a predchodkyňou žalovaného, ktorá nebola podnikateľom, ale verejnoprávnou

inštitúciou, nebol založený zmluvou upravenou v ustanoveniach ,

ktorá by podriadila vzťah ustanoveniam . Uviedol, že na plynutie

premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia , a to podľa

s tým dôsledkom, že nie je možné priznať v dôsledku úspešne

vznesenej námietky premlčania premlčané nároky. O trovách odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa v nadväznosti na , avšak úspešnému

žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutiu odvolacieho súdu na podnet

žalobkyne podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v zmysle

. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté súdne

rozhodnutia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

Dovolateľ je toho názoru, že konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, a preto

rozsudkom súdu prvého stupňa a rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon.

Dovolateľ poukázal na ust. , , , a , Zákona č.

, , , a .

Uviedol, že právna úprava pred 1. januárom 2005, t. j. pred účinnosťou Zákona č.

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “) neobsahovala

- 4 -

osobitné ustanovenia určujúce aplikáciu na právne vzťahy vzniknuté

zo zdravotného poistenia. Z uvedeného dôvodu to, či sa právny vzťah medzi poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti na úhradu za zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred

1. januárom 2005 má posudzovať ako občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah

je nutné určiť podľa podmienok ustanovených v .

Týmito podmienkami sú: a) jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia,

b) druhým účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti a c)

právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Vo veci nie je sporné, že žalobkyňa

je podnikateľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žalovaný (a aj jeho právny

predchodca) je verejnoprávnou inštitúciou. Ďalej uviedol, že právna predchodkyňa

žalovaného pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti jednoznačne realizovala verejné

potreby v oblasti výkonu zdravotného poistenia, teda zabezpečovala verejné potreby v oblasti

poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na tento účel bola zdravotná poisťovňa ako

verejnoprávna inštitúcia zriadená. S poukazom na uvedené mali súdy vec posúdiť podľa ust.

. Dovolateľ má za to, že súdy nesprávne právne posúdili,

že právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (žalobkyňou) a zdravotnou

poisťovňou (žalovaným), ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, sa

spravuje treťou časťou upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy.

Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2

a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia Občianskeho

zákonníka na právny vzťah účastníkov, namiesto správneho ustanovenia § 397 Obchodného

zákonníka. Uviedol, že v dôsledku toho, že súdy nesprávne posúdili nárok žalobkyne ako

nárok vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesprávne vyhodnotili aj to, že nárok bol

na súde uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Dovolateľ je toho názoru, že súdy

mali právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdiť ako obchodnoprávny, a teda

žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku na súde pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

Námietku premlčania vznesenú žalovaným mali súdy vyhodnotiť ako nedôvodnú.

Z vymedzenia úloh žalovaného a z jeho postavenia nevyplýva skutočnosť, že mal zdravotnú

starostlivosť poskytovať osobne, ale naopak, jeho verejnoprávnosť spočíva v tom, že verejné

potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti zabezpečoval aj uzatváraním zmlúv o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti s tretími osobami, čím vykonával zdravotné poistenie a z vybraného

poistenia uhrádzal náklady na zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že právny názor

- 5 -

vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2003, sp. zn.: na

daný prípad nie je aplikovateľný, pretože rozhodnutia súdov v tom konaní vychádzali

z odlišných skutkových okolností a z právnej úpravy platnej do 31. decembra 1999 (žalobca

ani žalovaný nebol podnikateľom a ust. platí od 1.

januára 2000).

Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 14.

februára 2001, sp. zn.: mimoriadnemu dovolaniu podanému z totožných

dôvodov, vyhovel.

Konajúce súdy v tejto veci nesprávne právne posúdili nárok žalobkyne ako nároky

vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov a pre žalovaným vznesenú námietku premlčania

uplatnený nárok vyhodnotili ako premlčaný.

Žalobkyňa ani žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa vec

preskúmal podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Predmetom dovolacieho konania je posúdenie či vzťah medzi žalobkyňou

a žalovaným, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za

zdravotnú starostlivosť, ktorý vznikol pred 1. januárom sa spravuje ustanoveniami

alebo úpravou obsiahnutou v , resp. či ide

o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto

záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných

potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel

sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z

ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,

je premlčacia doba štyri roky.

- 6 -

Súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru keď predmetný vzťah medzi

žalobkyňou a žalovaným nesprávne právne posúdili ako občianskoprávny, prihliadli na

žalobcom vznesenú námietku premlčania a nárok žalobkyne posúdil ako premlčaný.

Omyl súdov pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261ods.

2 a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny vzťah

účastníkov ( ) namiesto správneho ustanovenia (

).

Žalovaný do 31. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna

inštitúcia v zmysle . vznikla V. ako

akciová spoločnosť. Uvedený zákon v ustanovení § 2 určil, že na zdravotné poisťovne sa

vzťahuje .

Keďže právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, že na vzťahy so

zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje na rozdiel od ust.

účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, že na zdravotné

poisťovne sa vzťahuje , ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné

skúmať či v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý

vznikol ešte v roku 2004) boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261

.

Ustanovenie upravuje vzťahy medzi

podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemožno aplikovať.

Ustanovenie upravuje záväzkové vzťahy medzi

právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

V danom prípade vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa nepochybne spravuje

. Žalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako

verejnoprávna inštitúcia a žalobca je podnikateľom – fyzická osoba, ktorá podniká na základe

živnostenského oprávnenia ( ). Žalovaný vykonával

zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle .

Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom

- 7 -

prípade poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne

zabezpečovaním verejných potrieb. Na tento účel bola zdravotná poisťovňa zriadená.

Podľa Čl. 40 Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia, na

základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na

zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť neslúži iba na uspokojovanie

potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie potrieb všetkých občanov.

Súdy sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí nedostatočne vysporiadali so všetkými

skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé

akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa súd prvého stupňa a odvolací súd riadil, keď

vyvodili záver že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je občianskoprávny. Súdy

nedostatočne odôvodnili skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi žalobkyňou

a žalovaným nemožno aplikovať . Skutočnosť, že medzi

účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. že ich vzťah sa bude

spravovať ešte neznamená, že súd nemá skúmať či sa na daný vzťah

nevzťahujú prípady uvedené v . V zmysle

zmluvné strany sa nemohli odchýliť od ustanovenia

alebo toto ustanovenie vylúčiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie

.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že na daný prípad nemožno aplikovať

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: . Najvyšší súd

Slovenskej republiky v tejto veci zaujal názor, že vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie

nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: (R 74/2005)

bol žalobca príspevková organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, žalovaným

bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Uvedené rozhodnutie vychádza aj

z odlišnej právnej úpravy do 31. decembra 1999 (ust.

v znení ako je vyššie citované platí od 1. januára 2000).

Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súdy oboch stupňov pri

posudzovaní vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku

žalobkyne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi žalobkyňou

- 8 -

– podnikateľkou - poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti a žalovaným – zdravotnou

poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok žalobkyne posúdili ako

premlčaný. V danom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným ide o vzťah obchodnoprávny

v zmysle .

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s

, a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho

súdu vyslovený v tomto uznesení je pre súdy nižšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2 v spojení

s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová