Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
801/385916.c0057f.pdf
PDF · 159.85 KB
No categories available
5MObdo/4/2011
Najvyšší súd 5MObdo 4/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: RNDr. K.C.-L.P. , T.B.,
IČO: X., zastúpená: H., s.r.o., V.B., IČO: X., proti žalovanému: V., a.s., M.B., IČO: X.,
o zaplatenie 2.105,23 EUR (63.422,27 SK), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn.: 16C 125/2008 , o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
z 20. mája 2011 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 25. marca 2009, č. k.: 16C
125/2008-75 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra 2010, č. k.: 2Cob
156/2009-105, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 7. septembra 2010, č. k.: 2Cob 156/2009 -105 a rozsudok Okresného súdu Bratislava
V z 25. marca 2009, č. k.: 16C 125/2008 -75 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava V na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 25. marca 2009, č. k.: 16C 125/2008 -75 žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
19. marca 2008 domáhala zaplatenia 63.422,27 Sk a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že poskytuje zdravotnú starostlivosť vo verejnej lekárni P., T.B., v ktorej v mesiaci
február až august 2004 vydala lieky a liečivá pre poistencov žalovaného. Lieky a liečivá
žalovanému vyfakturovala, pričom žalovaný nedodržal lehotu splatnosti faktúr. Preto žiada
podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
- 2 - 5MObdo/4/2011
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon č.
273/1994 Z.z. “) poplatok z omeškania 0,1 % denne spolu vo výške 63.422,27 Sk. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania s poukazom, že ide o občianskoprávny vzťah a uplatnený nárok
sa premlčuje v premlčacej lehote 3 roky. Omeškané faktúry boli splatné v roku 2004, takže
v čase začatia konania 19. marca 2008 už bol celý nárok premlčaný.
Súd prvého stupňa poukázal na § 261 ods. 1 a § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka .
Uviedol, že je nesporné, že žalovaný je podľa § 28 Zákona č. 273/1994 Z.z. zriadený ako
verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Riešený spor vznikol
v súvislosti s plnením úloh žalovaného v oblasti zdravotného poistenia, v ktorej však
žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný síce túto činnosť
vykonáva samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom
dosiahnutia zisku. Preto i keď žalobkyňa je podnikateľka, vzájomné vzťahy účastníkov pod
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nespadajú. Ďalej uviedol, že predmetom sporu je
sankcia za omeškanie za oneskorenú úhradu cenu liečiv, ktoré vydala žalobkyňa poistencom
žalovaného. Žalobkyňa ako poskytovateľka zdravotnej starostlivosti zabezpečuje potreby
širokého okruhu osôb. Žalovaný však zdravotnú starostlivosť priamo neposkytuje a vo
vzťahoch so žalobkyňou nezabezpečuje verejné potreby, ani nerealizuje vlastnú prevádzku.
Preto ani záväzky, ktoré medzi účastníkmi vznikli po 1. januári 2000 sa nespravujú
Obchodným zákonníkom . Žalobkyňa žiada poplatok z omeškania za úhradu ceny liekov,
ktoré vydala poistencom žalovaného do augusta 2004. Právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi
vznikol sa posudzuje v prvom rade podľa Zákona č. 273/1994 Z.z. a ďalších zákonov
upravujúcich poskytovanie zdravotnej a lekárenskej starostlivosti. Otázky, ktoré nie sú
upravené ustanoveniami týchto zákonov sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka .
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
právo na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, sa mohlo prvý raz
vykonať v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže ide o denný poplatok,
nárok na jeho zaplatenie vzniká každý deň samostatne a samostatne sa aj premlčuje.
Omeškanie trvalo od 1. apríla 2004, kedy bola splatná prvá z omeškaných faktúr, do 11.
novembra 2004, kedy bola zaplatená posledná z omeškaných faktúr. Žalobkyňa však žalobu
podala až 19. marca 2008, t. j. po uplynutí viac než 3 rokov po tom, čo mohla nárok na
poplatok z omeškania za posledný deň omeškania vykonať prvýkrát. Keďže žalovaný
- 3 - 5MObdo/4/2011
vzniesol námietku premlčania, nemohol súd žalobkyni uplatnené právo priznať. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p. “).
Úspešnému žalovanému však trovy konania nevznikli, preto mu ich súd prvého stupňa
nepriznal.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 261 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka a na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka . Uviedol, že v danom
prípade výšku poplatku z omeškania upravuje špeciálny predpis, a to § 38 ods. 4 Zákona č.
237/1994 Z.z. . Tento poplatok nie je možné v danom prípade riešiť podľa ust. Obchodného
zákonníka, nakoľko žalovaný nie je podnikateľom a nie je ani zabezpečovateľom verejných
potrieb. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzťah medzi
žalobcom a predchodkyňou žalovaného, ktorá nebola podnikateľom, ale verejnoprávnou
inštitúciou, nebol založený zmluvou upravenou v ustanoveniach Obchodného zákonníka ,
ktorá by podriadila vzťah ustanoveniam Obchodného zákonníka . Uviedol, že na plynutie
premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka , a to podľa § 101
Občianskeho zákonníka s tým dôsledkom, že nie je možné priznať v dôsledku úspešne
vznesenej námietky premlčania premlčané nároky. O trovách odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. , avšak úspešnému
žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutiu odvolacieho súdu na podnet
žalobkyne podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v zmysle
§ 243e ods. 1 O.s.p. . Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté súdne
rozhodnutia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.
Dovolateľ je toho názoru, že konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, a preto
rozsudkom súdu prvého stupňa a rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon.
Dovolateľ poukázal na ust. § 1 , § 2 , § 3 O.s.p. , § 28 ods. 1 a 2 , § 37 ods. 1 Zákona č.
273/1994 Z.z. , § 101 Občianskeho zákonníka , § 397 , § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka .
Uviedol, že právna úprava pred 1. januárom 2005, t. j. pred účinnosťou Zákona č.
581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 581/2004 Z.z. “) neobsahovala
- 4 - 5MObdo/4/2011
osobitné ustanovenia určujúce aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté
zo zdravotného poistenia. Z uvedeného dôvodu to, či sa právny vzťah medzi poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti na úhradu za zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred
1. januárom 2005 má posudzovať ako občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah
je nutné určiť podľa podmienok ustanovených v § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka .
Týmito podmienkami sú: a) jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia,
b) druhým účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti a c)
právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Vo veci nie je sporné, že žalobkyňa
je podnikateľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žalovaný (a aj jeho právny
predchodca) je verejnoprávnou inštitúciou. Ďalej uviedol, že právna predchodkyňa
žalovaného pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti jednoznačne realizovala verejné
potreby v oblasti výkonu zdravotného poistenia, teda zabezpečovala verejné potreby v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na tento účel bola zdravotná poisťovňa ako
verejnoprávna inštitúcia zriadená. S poukazom na uvedené mali súdy vec posúdiť podľa ust.
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka . Dovolateľ má za to, že súdy nesprávne právne posúdili,
že právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (žalobkyňou) a zdravotnou
poisťovňou (žalovaným), ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, sa
spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy.
Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka na právny vzťah účastníkov, namiesto správneho ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka. Uviedol, že v dôsledku toho, že súdy nesprávne posúdili nárok žalobkyne ako
nárok vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesprávne vyhodnotili aj to, že nárok bol
na súde uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Dovolateľ je toho názoru, že súdy
mali právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdiť ako obchodnoprávny, a teda
žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku na súde pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.
Námietku premlčania vznesenú žalovaným mali súdy vyhodnotiť ako nedôvodnú.
Z vymedzenia úloh žalovaného a z jeho postavenia nevyplýva skutočnosť, že mal zdravotnú
starostlivosť poskytovať osobne, ale naopak, jeho verejnoprávnosť spočíva v tom, že verejné
potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti zabezpečoval aj uzatváraním zmlúv o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti s tretími osobami, čím vykonával zdravotné poistenie a z vybraného
poistenia uhrádzal náklady na zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že právny názor
- 5 - 5MObdo/4/2011
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2003, sp. zn.: 4Cdo 87/2003 na
daný prípad nie je aplikovateľný, pretože rozhodnutia súdov v tom konaní vychádzali
z odlišných skutkových okolností a z právnej úpravy platnej do 31. decembra 1999 (žalobca
ani žalovaný nebol podnikateľom a ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka platí od 1.
januára 2000).
Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 14.
februára 2001, sp. zn.: 5Mobdo 5/2010 mimoriadnemu dovolaniu podanému z totožných
dôvodov, vyhovel.
Konajúce súdy v tejto veci nesprávne právne posúdili nárok žalobkyne ako nároky
vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov a pre žalovaným vznesenú námietku premlčania
uplatnený nárok vyhodnotili ako premlčaný.
Žalobkyňa ani žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že
boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p. vec
preskúmal podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Predmetom dovolacieho konania je posúdenie či vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za
zdravotnú starostlivosť, ktorý vznikol pred 1. januárom sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku , resp. či ide
o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto
záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou
zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel
sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z
ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky.
- 6 - 5MObdo/4/2011
Súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru keď predmetný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným nesprávne právne posúdili ako občianskoprávny, prihliadli na
žalobcom vznesenú námietku premlčania a nárok žalobkyne posúdil ako premlčaný.
Omyl súdov pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261ods.
2 Obchodného zákonníka a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny vzťah
účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka ) namiesto správneho ustanovenia (§ 397
Žalovaný do 31. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna
inštitúcia v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. . Zákonom č. 581/2004 Z.z. vznikla V. ako
akciová spoločnosť. Uvedený zákon v ustanovení § 2 určil, že na zdravotné poisťovne sa
vzťahuje Obchodný zákonník .
Keďže právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, že na vzťahy so
zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje Obchodný zákonník na rozdiel od ust. § 2 ods. 2
Zákona č. 581/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, že na zdravotné
poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník , ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné
skúmať či v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý
vznikol ešte v roku 2004) boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261
Ustanovenie § 261 ods.1 Obchodného zákonníka upravuje vzťahy medzi
podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemožno aplikovať.
Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi
právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
V danom prípade vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa nepochybne spravuje
Obchodným zákonníkom . Žalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako
verejnoprávna inštitúcia a žalobca je podnikateľom – fyzická osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Žalovaný vykonával
zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 2 Zákona č. 273/1994 Z.z. .
Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom
- 7 - 5MObdo/4/2011
prípade poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne
zabezpečovaním verejných potrieb. Na tento účel bola zdravotná poisťovňa zriadená.
Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia, na
základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na
zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.
Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť neslúži iba na uspokojovanie
potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie potrieb všetkých občanov.
Súdy sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí nedostatočne vysporiadali so všetkými
skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé
akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa súd prvého stupňa a odvolací súd riadil, keď
vyvodili záver že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je občianskoprávny. Súdy
nedostatočne odôvodnili skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným nemožno aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka . Skutočnosť, že medzi
účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. že ich vzťah sa bude
spravovať Obchodným zákonníkom ešte neznamená, že súd nemá skúmať či sa na daný vzťah
nevzťahujú prípady uvedené v § 261 Obchodného zákonníka . V zmysle § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka zmluvné strany sa nemohli odchýliť od ustanovenia § 261
Obchodného zákonníka alebo toto ustanovenie vylúčiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie
Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že na daný prípad nemožno aplikovať
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 87/03 . Najvyšší súd
Slovenskej republiky v tejto veci zaujal názor, že vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie
nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 (R 74/2005)
bol žalobca príspevková organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, žalovaným
bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Uvedené rozhodnutie vychádza aj
z odlišnej právnej úpravy do 31. decembra 1999 (ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
v znení ako je vyššie citované platí od 1. januára 2000).
Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súdy oboch stupňov pri
posudzovaní vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku
žalobkyne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi žalobkyňou
- 8 - 5MObdo/4/2011
– podnikateľkou - poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti a žalovaným – zdravotnou
poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok žalobkyne posúdili ako
premlčaný. V danom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným ide o vzťah obchodnoprávny
v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka .
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s
§ 243b ods.1 , 2 a 3 O.s.p. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho
súdu vyslovený v tomto uznesení je pre súdy nižšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2 v spojení
s § 243d ods. 1 O.s.p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová