Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/55/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.L., bytom A.K., zast

advokátom JUDr. S.J., B.D., proti ţalovanému: P., a.s., M.N., IČO: X., zastúpeného

advokátom JUDr. E.Z., so sídlom v B.J., o zaplatenie 182 168,23 eur /5 488 000 Sk)

s prísl., o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2009

č. k. -177, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. februára

2009 č. k. -177 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 5. februára 2009, č. k.

-177 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 182 168,23 Eur s 12,7%

úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 19 376,87

Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po vydaní uznesenia Najvyšším súdom SR

zo dňa 6.3.2008, č. k. , ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 24.10.2006, č. k. -117 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

doplnil súd prvého stupňa ďalším dokazovaním a zistil, ţe ţalovaný nemá spracovanú

vnútroorganizačnú normu upravujúcu práva a povinnosti vyplývajúce z podnikového

vynálezu. Súd mal za to, ţe nárok ţalobcu je oprávnený. Ţalobca si uplatnil právo z patentu

č. 281330. Je nesporné, ţe ţalobca ako spoluautor vynálezu má voči ţalovanému právo

na primeranú odmenu. Námietka pasívnej legitimácie ţalovaného je irelevantná.

Nadobúdateľ, t. j. ţalovaný dňom 18.3.1999 vstúpil do všetkých práv a záväzkov prevodcu

2

k prevádzanej prihláške vynálezu (viď druhý odsek fotokópie Zmluvy o prevode prihlášky

vynálezu podľa ).

Ţalovaný ţalobcovi vyplatil odmenu za patent v sume 2 000 000 Sk na základe

rozhodnutia riadneho valného zhromaţdenia konaného dňa 11.12.2002. Z obsahu bodu 2

zápisnice z riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného konaného dňa 11.12.2002 vyplýva

tvrdenie ţalovaného, ţe touto sumou došlo ku konečnému vyúčtovaniu odmeny za patent.

Ţalovaný súdu neuviedol, na základe akých podkladov bola vypočítaná suma 2 000 000 Sk

v zmysle ust. Zo strany ţalovaného nebolo preukázané

hodnovernými dôkazmi tvrdenie, ţe podľa zápisnice spísanej dňa 17.2.2004 pri odovzdávaní

funkcie výrobno-technického riaditeľa bol vysporiadaný patent, z ktorého si ţalobca uplatnil

právo v danom spore.

Ţalobca si ţalobou došlou na súd dňa 2.7.2004 uplatnil právo iba na doplatok

k odmene za uplatnenie práva na patent a tento nárok nebol premlčaný. Ţalobca si neuplatnil

nárok na vyplatenie odmeny, keďţe odmena mu bola vyplatená na základe rozhodnutia

riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného, konaného dňa 11.12.2002. Aţ na základe tohto

rozhodnutia ţalobca zistil rozdiel vo vyplatenej odmene pre jeho spolupôvodcu vynálezu

a jemu vyplatenou sumou a tento nárok si ţalobca uplatnil v lehote podľa ust. § 101

.

Súd zistil, ţe ţalovaný postupoval rozdielne i pri vyplácaní odmeny pre spolupôvodcu

Ing. J.Š., ktorú mu vyplatil na základe ust. , pričom vo vzťahu

k ţalobcovi pri námietke premlčania sa odvolával na

Na základe takto doplneného dokazovania súd uznal právny nárok ţalobcu

na doplatenie odmeny za oprávnený a zaviazal ţalovaného zaplatiť 182 168,23 Eur ţalobcovi.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a úspešnému ţalobcovi

priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku a trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 19 376,87 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa

23.2.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe súd ţalobu v celom rozsahu

zamietne, resp. odvolací súd zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vráti vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

V odvolaní ţalovaný uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny

z dôvodov, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd

3

rozhodol bez riadneho odôvodnenia, pretoţe z napadnutého rozsudku nevyplýva, aký vzťah

je medzi skutkovými zisteniami a jeho právnymi závermi, a preto má za to, ţe súd sa neriadil

a nepostupoval podľa ust. § 100 ods. 1, 117, 120 ods. 1, ods. 4, 122, 129 ods. 1, 132, 157

ods. 1 a 2 Súd sa tieţ v novom konaní neriadil právnym názorom vysloveným

odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 6. marca 2008, čím rozhodol v rozpore s ust.

Odvolací súd ustálil, ţe dohoda medzi ţalobcom a ţalovaným je rozhodujúca nielen

pre začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva ţalobcu na doplatenie odmeny

za uplatnenie práva k predmetnému patentu, ale aj pre vznik nároku ţalobcu na odmenu

na doplatenie odmeny za uplatnenie práva k predmetnému patentu, avšak ako bolo v konaní

preukázané, k dohode medzi ţalobcom a ţalovaným nedošlo. Odvolací súd mal za to, ţe len

z uzavretej dohody môţe ţalobca preukázať právo na doplatok k odmene, a to, ţe si nárok

uplatnil na súde včas. Preto odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa v novom konaní

dokazovaním zistiť, či u ţalovaného platila vnútroorganizačná norma. Na otázku súdu

na pojednávaní dňa 16.10.2008 ţalobca i ţalovaný zhodne oznámili, ţe ţalovaný nemal

spracovanú ani vydanú vnútroorganizačnú normu, ktorá by riešila práva a povinnosti

vyplývajúce z podnikového vynálezu. Súd prvého stupňa v rozpore s právnym názorom

odvolacieho súdu povaţoval nárok za nepremlčaný. Ţalovaný však namieta, ţe súd prvého

stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel pri posúdení uplatnenej námietky

k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávne interpretoval ust. § 9 ods. 4

, ktoré ustanovuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré ovplyvňujú vznik práva

na odmenu a výšku odmeny pôvodcu - zamestnanca za vytvorenie podnikového vynálezu.

V ust. je uvedené, ţe pôvodca, ktorý vytvoril vynález

v pracovnom pomere, na ktorý zamestnávateľ uplatnil právo na patent, má právo

na primeranú odmenu, pričom pre jej výšku je rozhodný technický a hospodársky význam

vynálezu a prínos dosiahnutý jeho moţným vyuţitím alebo iným uplatnením, pričom sa má

prihliadnuť na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu a na rozsah

pracovných úloh pôvodcu. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe vznik práva

zamestnanca na primeranú odmenu za vytvorenie podnikového vynálezu nie je viazaný

na podanie prihlášky vynálezu, či na jeho vyuţitie, ba dokonca ani na udelenie patentu,

ale na okamih uplatnenia práva na patent zamestnávateľom.

V danom prípade je preukázané, ţe k uplatneniu práva na riešenie zo strany

zamestnávateľa došlo najneskôr dňom podania prihlášky vynálezu č. X. na Úrad

4

priemyselného vlastníctva SR, t. j. najneskôr dňa 23.1.1998. To znamená, ţe právo ţalobcu

na primeranú odmenu za uplatnenie práva na patent mohlo byť prvýkrát poţadované

(uplatnené) od svojho zamestnávateľa, ktorý si uplatnil právo na patent na jeho riešenie,

na druhý deň po uplatnení tohto práva na patent zo strany zamestnávateľa, t. j. 24.1.1998

a od tohto dňa začína plynúť premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 24.1.2001. Z vyjadrení

sporových strán je nepochybné, ţe medzi ţalobcom a zamestnávateľom a ani ţalovaným

odo dňa 24.1.1998, t. j. odo dňa uplatnenia práva na patent zo strany zamestnávateľa, ani

v priebehu plynutia 3-ročnej premlčacej doby do 24.1.2001 ani do podania ţaloby ţalobcom

a ani do dnešného dňa nebola uzatvorená dohoda o výške odmeny z titulu uplatneného práva

zamestnávateľa na predmetné riešenie, čo potvrdzuje ţalobca vo svojej ţalobe konanej dňa

2.7.2004, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2005, čo vyplýva aj z vykonaného

dokazovania. Ţalovaný nesúhlasí so záverom súdu, ţe ţalobca si svoj nárok uplatnil v lehote

podľa ust. , keď poukazuje na to, ţe ţalobca si ţalobou došlou

na súd dňa 2.7.2004 uplatnil právo iba na doplatok k odmene za uplatnenie práva na patent.

Závery súdu ohľadom posúdenia premlčania nemajú oporu v § 9 ods. 4 ZVPV, pretoţe

ţalobcovi vzniká právo na odmenu podnikového vynálezu podľa tohto zákona. Súd prvého

stupňa opomenul, ţe dohoda medzi ţalobcom a ţalovaným na doplatenie odmeny

za uplatnenie práva na riešenie k predmetnému patentu medzi ţalobcom a ţalovaným nebola

uzavretá. Pre začatie plynutia premlčacej lehoty nemôţe byť rozhodné, kedy ţalobca zistil

rozdiel vo vyplatenej odmene pre jeho spolupôvodcu vynálezu a jemu vyplatenou odmenou,

pretoţe stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3-ročnou premlčacou

dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne

vymedzený začiatok. Týmto dňom je zásadný deň, keď bolo moţné právo odôvodnene

vykonať podaním návrhu na súde.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţaloba na doplatok k odmene za uplatnenie práva

na riešenie k predmetnému patentu vo výške 5 488 000 Sk (182 168,23 Eur) bola podaná dňa

2.7.2004 a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť najneskoršie dňom

24.1.1998, t. j. nasledujúci deň po podaní prihlášky k vynálezu č. X. a ktorý je dňom, kedy sa

riešenie stalo majetkom zamestnávateľa, uplynula dňom 24.1.2001, ţalovaný z týchto

dôvodov vzniesol námietku premlčania práva ţalobcu na odmenu za uplatnenie práva

na riešenie podnikového vynálezu, prihláška vynálezu č. X., na ktorú bol udelený patent č. X.

„Ekologicky spôsob ukladania popolovín z tepelných elektrární a zariadenie na vykonávanie

5

tohto spôsobu“. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca svoje právo na odmenu

za riešenie podnikového vynálezu uplatnil aţ po uplynutí premlčacej lehoty.

Ţalovaný ďalej tvrdí, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie práva

na doplatok k odmene za patent, t. j. práva na odmenu za riešenie podnikového vynálezu.

Ţalobca v konaní naďalej zotrváva na doterajších tvrdeniach, ţe vznik nároku na odmenu

pre ţalobcu je potrebné posudzovať podľa druhej vety ust.

o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o doplnení niektorých zákonov

(patentový zákon) a ţe uzavretím licenčnej zmluvy došlo k naplneniu ust. § 11 ods. 5

V danom prípade nejde o doplatok k odmene za vyuţitie predmetu vynálezu,

ale o právo na odmenu za uplatnenie práva na riešenie podnikového vynálezu PV č.X.,

na ktorý bol udelený patent č. X. zamestnávateľom voči svojmu zamestnancovi.

Ţalovaný tvrdí, ţe z obsahu bodu 2 zápisnice z riadneho valného zhromaţdenia

ţalovaného konaného dňa 11.12.2002 nevyplýva ţiadna iná odmena a ani prípadne doplatok

za uplatnenie práva. Ţalobcovi bola vyplatená odmena vo výške 2 000 000 Sk a v ţiadnom

prípade nešlo o zálohu, ale o odmenu za patent, o čom svedčí zápisnica z valného

zhromaţdenia zo dňa 11.12.2002.

Ţalobcovi bola vyplatená odmena 2 000 000 Sk z dôvodu, ţe ţalovaný

si po uzatvorení licenčnej zmluvy uvedomil, ţe medzi zamestnávateľom a spolupôvodcom

vynálezu Ing. L. nebola uzavretá dohoda o odmene za vynález, na ktorý

si zamestnávateľ uplatnil právo na patent, pretoţe ţalobca si viac ako 4 roky od vytvorenia

vynálezu neuplatnil voči zamestnávateľovi právo na odmenu. Ţalovaný napriek tomu chcel

oceniť prínos ţalobcu, a preto sa rozhodol po uzavretí licenčnej zmluvy vyplatiť mu odmenu

vo výške, v ktorej zohľadnil skutočnosť, ţe ţalobcovi ako výrobno-technickému riaditeľovi

spadalo do jeho pracovných povinností, za ktoré bol odmeňovaný mesačným platom, okrem

iného riadenie celého technického rozvoja, v rámci ktorého mal predkladať vedeniu akciovej

spoločnosti riešenia mimoriadnych a osobitných úloh a jednak skutočnosť, ţe na vytvorení

vynálezu sa ţalovaný podieľal materiálnymi nákladmi. Odmena mu bola vyplatená

v uvedenej výške, hoci ţalovaný nemusel ţalobcovi vyplatiť nič.

Súd prvého stupňa opomenul uviesť, ţe spolupôvodcovi Ing. J. bola odmena vyplatená

na základe zmluvy o odmene. Ţalovaný má za to, ţe súd nemá konštatovať zistené rozdielne

postupy, ale má vychádzať z právnych skutočností rozhodujúcich pre vznik práva na odmenu

6

a toto posúdiť podľa a nie poukazovať na chyby v písaní alebo omyly,

ktoré sa stali z právnej neznalosti veci.

Nárok ţalobcu na uplatnenie práva na riešenie s dátumom podania prihlášky vynálezu

č. PV X. dňa 23.1.1998 sa posudzuje podľa .

Právo na riešenie podnikového vynálezu č. PV X. si voči ţalobcovi uplatnila

spoločnosť P., s.r.o., keďţe ţalobca bol v čase vytvorenia riešenia podľa tohto vynálezu a aj

podania prihlášky vynálezu jej zamestnancom. Ţalobca bol zamestnancom P., s.r.o. do

31.5.1999. Podľa ust. § 9

zamestnanec má právo na primeranú odmenu za uplatnenie práva

na riešenie (vynálezu) voči svojmu zamestnávateľovi. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

ţe právo na primeranú odmenu nie je spojené s prihláškou vynálezu (vznik práva

na primeranú odmenu za vytvorenie podnikového vynálezu nie je viazané na podanie

prihlášky vynálezu, či na jeho vyuţitie ani na udelenie patentu), ale na okamih uplatnenia

práva na patent zamestnávateľom. To znamená, ţe právo na primeranú odmenu zamestnanca

nemohlo byť predmetom prevodu podľa Zmluvy o prevode prihlášky vynálezu zo dňa

18.3.1999. Ţalovaný preto namieta nedostatok pasívnej legitimácie ţalovaného.

Ţalovaný namieta tieţ výšku priznaného úroku z omeškania 12,7% od 15.1.2003,

ktorého výška nie je preukázaná v súlade s platným právnym predpisom. Súd v napadnutom

rozsudku priznanie úroku z omeškania ani neodôvodnil.

Ţalovaný taktieţ namieta priznané trovy konania vo výške 19 376,87 Eur, keďţe

z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, za aké konkrétne úkony právnej pomoci je priznaná

odmena právnemu zástupcovi ţalobcu.

Z uvedených dôvodov ţalovaný povaţuje uplatnený nárok ţalobcu na doplatok

k odmene za uplatnenie práva na patent vo výške 182 168,23 Eur za premlčaný a nedôvodný.

Ţalovaný doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 6.11.2009.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa 27.3.2009. Navrhol

potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Ţalobca povaţuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, riadne odôvodnený

a pre účastníkov súdneho konania zrozumiteľný. Dôvody v odvolaní povaţuje za účelové.

Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Tak, ako uţ ţalobca uviedol počas konania

na Krajskom súde v Bratislave, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený v jeho rozhodnutí v tejto veci, ktorý sa týka premlčania, povaţuje za správny.

Treba ale zároveň uviesť, ţe predmetom ţaloby je doplatok k odmene za iné uplatnenie

7

vynálezu a nie nárok na odmenu za uplatnenie práva na riešenie. Uţ aj z tejto terminológie,

právo na riešenie a iné uplatnenie vynálezu vyplýva, ţe ide o dva rozdielne prípady.

Pri podnikovom vynáleze (podľa Patentového zákona, ako aj ods. 5

č. Patentového zákona), pôvodcovi podnikového vynálezu vzniká právo

na odmenu na základe týchto skutočností: a) zamestnávateľ uplatnil voči pôvodcovi právo

na riešenie, b) neskorším vyuţitím, alebo iným uplatnením vynálezu. Za iné uplatnenie

vynálezu sa povaţuje jeho prevod, uzavretie licenčnej zmluvy, alebo poskytnutie know-how

a pod., nárok na odmenu za uplatnenie práva na riešenie voči pôvodcom bol podľa § 101

v čase podania ţaloby premlčaný, ale nárok spolupôvodcov

na odmenu za iné uplatnenie vynálezu premlčaný nebol. V tomto prípade je začiatok

premlčacej doby dátum uzavretia licenčnej zmluvy. Podľa zmluvy o odmene za uplatnenie

patentu č. X., uzavretej medzi P. a druhým spolupôvodcom patentu Ing. J.Š. bola podľa bodu

2.4 splatnosť stanovená: 10 dní

od obdrţania platby za licenčnú zmluvu. Teda aj z tejto zmluvy vidieť, ţe odporca rozlišuje,

čo je právo na odmenu za uplatnenie práva na riešenie a čo je odmena za uplatnenie patentu

a viaţe ju na zaplatenie licenčného poplatku za licenčnú zmluvu. Ţalobca pripomína, ţe práva

spolupôvodcov vynálezu v tomto prípade sú rovnaké, pretoţe sa nedohodli inak.

Táto skutočnosť, ţe s jedným spolupôvodcom bola uzavretá zmluva o odmene za uplatnenie

patentu podľa Patentový zákon a v prípade ak navrhovateľ tvrdí,

ţe jeho právo na odmenu vzniklo na základe Patentový zákon,

sa nedá povaţovať za chyby v písaní alebo omyly, ktoré sa stali z právnej neznalosti veci.

Je zjavné, ţe nárok ţalobcu na odmenu, ako aj doplatok k odmene za iné uplatnenie vynálezu

sa zakladá na právnej úprave obsiahnutej v a na základe týchto

skutočností treba posudzovať aj otázku premlčania. Výška odmeny bola stanovená na 20,8%

z obdrţaného licenčného poplatku pre kaţdého spolupôvodcu predmetného vynálezu.

Tvrdenie ţalovaného, ţe chcel oceniť prínos ţalobcu, a preto sa rozhodol po uzavretí

licenčnej zmluvy vyplatiť odmenu, povaţuje ţalobca za účelové, nakoľko 16.2.2004 ţalovaný

dohodou rozviazal pracovný pomer so ţalobcom, okrem iného aj z dôvodu obštrukcií

pri výplate odmeny za uplatnenie vynálezu, ktoré vznikli zo strany ţalovaného. Ţalobca ako

výrobno-technický riaditeľ nemal ţiadnu povinnosť riešiť problém S., a.s., kde došlo

k vyuţitiu vynálezu na základe licenčnej zmluvy. Ţalovaný počas celého konania

nekonkretizoval, aké pracovné povinnosti sa týkali vytvorenia vynálezu ţalovaným a taktieţ

neuviedol materiálne náklady pri jeho vytvorení. Ţalobca nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe

8

ţalobcovi nemusela byť vyplatená ţiadna odmena. Potom tu vzniká otázka,

na akom základe bola vyplatená odmena druhému spolupôvodcovi. Predmetné riešenie,

na ktoré bol udelený patent, vzniklo mimo rámca pracovných povinností spolupôvodcov.

Riešenie bolo na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prihlásené

ako podnikový vynález z toho dôvodu, pretoţe zúčastnení sa na tom tak dohodli. Pokiaľ ide

o tvrdenie odporcu, ţe s navrhovateľom nebola uzavretá dohoda o odmene, je toto tvrdenie

pravdivé iba potiaľ, ţe s navrhovateľom nebola táto dohoda uzavretá v písomnej forme,

čo vyplývalo z vtedajšieho pracovného zaradenia ţalobcu, keď bol výrobno-technický riaditeľ

u odporcu a nemal dôvod si myslieť, ţe dohoda nebude ţalovaným dodrţaná.

Práva spolupôvodcov sú rovnaké a bolo by nelogické, ak by tak nebolo aj v prípade odmeny

za uplatnenie predmetného patentu na základe licenčnej zmluvy. Odmena patrí obidvom,

a to v rovnakej výške.

Námietka nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v tomto konaní nie je nová,

uţ počas prvého konania na Krajskom súde v Bratislave ţalovaný namietal nedostatok

pasívnej legitimácie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.2.2009 uviedol,

ţe námietka pasívnej legitimácie je irelevantná, pretoţe ţalovaný dňom 18.3.1999 vstúpil

do všetkých práv a záväzkov prevodcu, k tomu sa ţalovaný v odvolaní nevyjadril.

Ţalovaný v odvolaní namieta výšku priznaného úroku z omeškania vo výške 12,7%,

pričom podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia , je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej

sadzby (teraz základnej úrokovej sadzby) určenej Národnou bankou Slovenska platnej

k prvému dňu omeškania splnením peňaţného dlhu, táto sadzba za obdobie od 18.11.2002

do 25.9.2003 bola 6,50%, potom dvojnásobok sadzby je 13%.

Ţalobca povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru, ţe

odvolanie ţalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa návrhom zo dňa 1.7.2004 domáhal úhrady

sumy 5 488 000 Sk (182 168,23 eur) s úrokom z omeškania titulom práva pôvodcu

podnikového vynálezu na primeranú odmenu za uplatnenie práva na riešenie, za ktoré bol

udelený patent č. X. a z titulu práva pôvodcu podnikového vynálezu na doplatok k odmene za

uplatnenie práva na patent.

9

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24.10.2006 č.k. -117 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 488 000 Sk s 12,7 % úrokom z omeškania od

15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na základe odvolania ţalovaného

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 6. marca 2008 č.k. -149 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2006 č.k. -117 a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. februára 2009 č.k.

-177 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 182 168,23 eur s 12,7 %

ným úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom zo dňa 16. decembra 2009 č.k. -208 napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave z 5. februára 2009 č.k. -177 potvrdil a ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Na základe dovolania ţalovaného dovolací súd uznesením z 28. apríla 2011 č.k.

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd

ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý

rozhodoval o dovolaní záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách

pôvodného konania a dovolacieho konania.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia.

10

Odvolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

tieto poţiadavky nespĺňa a preto je odvolanie ţalovaného opodstatnené. Záver súdu prvého

stupňa o opodstatnenosti nároku ţalobcu nevyplýva zo skutkových zistení.

Súd prvého stupňa v rozsudku ktorý je napadnutý odvolaním konštatuje, ţe doplnením

dokazovania dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený. Zo zápisnice o pojednávaní zo

dňa 5.2.2009, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu však nevyplýva,

ţe by na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe

oboznámenie s doterajším priebehom konania nie je riadne dokazovanie vyplývajúce

z a výpovede právnych zástupcov ţalobcu a ţalovaného nie

sú dôkazným prostriedkom v zmysle ust. . Napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa teda neobsahuje vymedzenie dôkazov, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nesúlad medzi nespochybneným

skutkovým zistením a prijatým zverom je evidentný v tom, ţe napriek tvrdeniu ţalobcu

obsiahnutého uţ v ţalobe, ţe vytvorenie vynálezu nesúviselo s plnením pracovných úloh

vyplývajúcich z pracovno-právneho alebo odborného právneho vzťahu ani u jedného zo

spolupôvodcov, osvojil si súd prvého stupňa toto skutkové zistenie, ako to vyplýva

z odôvodnenia jeho rozsudku. Ţalobcovi bol priznaný nárok uplatnený z titulu práv pôvodcu

podnikového vynálezu v zmysle patentového bez toho, aby sa

vysporiadal s otázkou nepovšimnutou prvostupňovým súdom, či týmto ţalobca nepoprel

svoju aktívnu vecnú legitimáciu zamestnanca – pôvodcu podnikového vynálezu

v nadväznosti na ustanovenia a zák. č,. resp. a

patentového Odvolací súd teda konštatuje, ţe v napadnutom

rozhodnutí chýba jasné a zrozumiteľné odôvodnenie otázky týkajúcej sa aktívnej legitimácie

ţalobcu.

Absencia odôvodnenia rozsudku je i v prípade opomenutia vysporiadať sa

s argumentáciou ţalovaného, ktorá sa týkala odplatného prevodu prihlášky vynálezu. Súd

prvého stupňa priznal uplatnený nárok voči ţalovanému napriek preukázaniu zmluvy,

prihlášky vynálezu PV X. uzatvorenej medzi pôvodným prihlasovateľom „P.

a nadobúdateľom P. dňa 18.3.1999 a napriek námietke ţalovaného týkajúcej sa nedostatku

11

pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, keď právo na podnikový vynález uplatnil voči

ţalobcovi a prihlášku vynálezu podal jeho vtedajší (do 31.5.1999) zamestnávateľ P.. Súd

prvého stupňa konštatoval, ţe v zmysle odseku 2 zmluvy o prevode prihlášky vynálezu PV X.

uzatvorenej medzi pôvodným prihlasovateľom P. a nadobúdateľom P. dňa 18.3.1999

nadobúdateľ vstúpil do všetkých práv a záväzkov prevodcu k prevádzanej prihláške vynálezu.

Je ţiaduce vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s otázkou, či je moţné, aby

zamestnávateľ platne, bez doloţeného súhlasu zamestnanca, postúpil písomnou zmluvou

svoje záväzky voči zamestnancovi tretej osobe v nadväznosti na kogentnosť ustanovení § 9 a

Nedostatkom sa javí chýbajúce odôvodnenie prečo prevzatie práv

a záväzkov prevádzanej prihlášky podľa ods. 2 zmluvy zo dňa 18.3.1999 v znení „na

nadobúdateľa prechádzajú dňom platnosti všetky práva a záväzky k prevádzanej prihláške

vynálezu“, sa posudzuje ako vstup nadobúdateľa do záväzkov prevodcu k jeho zamestnancovi

a v spojení s tým zodpovedanie otázky, či mohla resp. nemohla byť predmetom prevodu spolu

s predmetom prihlášky vynálezu aj povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi

(pôvodcovi vynálezu) odmenu za vynález.

Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil i námietku premlčania uplatnenú v konaní

ţalovaným súd prvého stupňa iba konštatoval, ţe nárok nebol premlčaný. Z jeho odôvodnenia

nevyplýva, ako právne posúdil túto námietku premlčania, keby začala plynúť premlčacia

lehota s prihliadnutím na presné vymedzenie predmetu konania a výsledky dokazovania.

V rozhodnutí súd uviedol, ţe zistil, ţe ţalovaný postupoval rozdielne pri vyplácaní

odmeny pre spolupôvodcu Ing. J.Š., pričom opätovne tu absentuje zdôvodnenie na základe

akých dôkazov dospel k tomuto záveru a aký to malo význam pre konečné rozhodnutie

sporu.

Súd prvého stupňa taktieţ neodôvodnil nárok ţalobcu na úroky z omeškania pri

úrokovej sadzbe 12 % od 15.1.2003 do zaplatenia.

Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ustanovenia

, nie je dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu

bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

12

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ustanovenia , ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie v súlade s ust. .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová