Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/21/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.Š.-S., V., IČO: X., zast.

JUDr.S.K., advokátom so sídlom P.M., proti žalovanému: P., s. r. o., M., IČO: X., Ž. ,zast.

JUDr. P.R., advokátom so sídlom A.Ž., o zaplatenie 2 306,15 EUR s prísl. a o zaplatenie

9 595,24 EUR s prísl. vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. marca 2010, č.k. 13

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške

294,55 EUR na účet zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina ako súd prvého stupňa rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom z 3.

júla 2009, č. k. -28 tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou z 11. júna 2008 vedenej pod sp.zn.11

sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 69 475,10 Sk s prísl. titulom nezaplateného

dodaného tovaru žalovanému, ktorý bol žalovanému vyúčtovaný faktúrou č. 0807000040

a žalobou z 11. júna 2008 sa domáhal zaplatenia sumy 289 066,10 Sk opäť titulom

nezaplatenia žalovaným za dodaný tovar, pričom tento žalobný návrh bol na súde prvého

stupňa vedený pod sp.zn.11 Cb/276/2008. Uznesením zo 7. mája 2009, č.k.

23 prvostupňový súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.

a s tým, že naďalej budú vedené pod sp.zn. .

2

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a aplikácie ust. § 409 ods.1 Obch.

zákonníka, , konštatoval, že žalobca v žalobách ako

dôkazy označil dodacie listy a faktúry, avšak žiadne takéto dôkazy z jeho strany neboli

doložené. Žalobca do súdnych spisov založil jediný doklad, a to fotokópiu prehľadu

neuhradených faktúr žalovaným. Ako neuhradené v tomto prehľade boli evidované dve

faktúry, ktoré tvorili predmet sporu. Žalobca samotné faktúry nepredložil, nepredložil

objednávku, na základe ktorej mal medzi účastníkmi konania vzniknúť zmluvný vzťah

a rovnako nepredložil ani dodací list, ktorý ako dôkaz označil. Z týchto dôkazov preto nebolo

možné konštatovať vznik akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca nepreukázal skutočnosť, že si žalovaný u neho objednal tovar a rovnako nepreukázal

skutočnosť, že tento tovar žalovanému dodal tak, ako to tvrdí v bode I. podaných žalôb.

Samotný prehľad neuhradených faktúr nie je dôkazom, ktorý by bez predloženia objednávky,

dodacieho listu a riadnych faktúr preukazoval existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi

konania. Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad žalobcu, ktorý bez ďalších

dôkazov konštatuje skutočnosť, že mu žalovaný neuhradil uvedené faktúry. Právny zástupca

žalobcu vo svojom faxovom ospravedlnení svojej neúčasti taktiež uviedol, že ďalšie návrhy

na vykonanie dokazovania nemá. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca ako nositeľ

dôkazného bremena toto neuniesol a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. a priznal ich náhradu

žalovanému.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a podaním došlým na odvolací súd

19. februára 2010 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie vo veci zastavil.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu a návrhu na

späťvzatie žaloby rozsudkom z 25. marca 2010, č.k. tak, že späťvzatie

žaloby o zaplatenie 2 306,15 Eur s prísl. a o zaplatenie 9 595,24 EUR s prísl. nepripustil,

rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.11 Cb 275/2008-28 z 3. júla 2009 potvrdil a žalobcu

zaviazal uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 1 255,88 EUR na účet

zástupcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v zmysle ust. je

možná dispozícia so žalobou, a to jej späťvzatie a následne jeho pripustenie a zrušenie

3

rozhodnutia súdu prvého stupňa s následným zastavením konania len za súhlasu druhého

účastníka, v danom prípade žalovaného. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa, podanom

odvolaní zo strany žalobcu, žalobca v podaní z 15. februára 2010 zobral žalobu v celom

rozsahu späť a to tak o zaplatenie 2 306,15 Eur s prísl., ako aj o zaplatenie 9 595,24 EUR

s prísl. a podľa ust. navrhol zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu a konanie

zastaviť. K tomuto dispozitívnemu úkonu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 26.

februára 2010 a uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žalobného návrhu žalobcom a žiadal, aby

vo veci bolo ďalej konané a rozhodnuté. Pokiaľ odvolací súd podľa ust. nemal

daný žalovaným súhlas k späťvzatiu žaloby, tak bolo rozhodnuté o nepripustení späťvzatia

žaloby žalobcom.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu

a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na zvýraznenie

správnosti záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uviedol, že samotný prehľad

faktúr ako účtovných dokladov sám o sebe nie je dôkazom o kreovaní zmluvného vzťahu so

žalovaným, o dodaní tovaru, resp. realizovaní plnenia. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca

bol poučený podľa ust. Z predvolania na 3. júla 2009 (č. l. 24), na obsah

ktorého odvolací súd poukazuje, bolo prvostupňovým súdom vykonané poučenie - výzva na

označenie a predloženie do spisu všetkých dôkazov, ktorými účastník preukazuje svoje

tvrdenie. Žalobca tak bol poučený o tom, že má označiť a predložiť dôkazy, ktorých sa

dovoláva , žalobca len označil dôkazy ale ich súdu nepredložil, potom súd prvého stupňa

správne konštatoval, že žalobca len preložením interného prehľadu faktúr nepreukázal

dôvodnosť pohľadávky a keďže žalobca v rámci poučenia nereagoval na výzvu súdu prvého

stupňa na predloženie listinných dôkazov a označenie prípadne ďalších dôkazov, ktoré žiada

vykonať, čoho následkom bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Odvolací súd

zdôraznil, že sporové konanie je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie

ktorej sa vyžaduje, aby účastníci konania označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto

účastník súdneho konania má tak nie len povinnosť tvrdenia ( ), obsahom

ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku, ale aj dôkaznú

povinnosť ( ), obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie

samotných dôkazov. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne

konanie nemôže byť naplnená zo strany účastníka konania, v danom prípade zo strany

žalobcu len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu, naviac, ak

4

žalobca bol poučený a vyzvaný na predloženie listinných dôkazov. Odvolací súd poukazuje aj

na ust.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

ust. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a priznal ich náhradu žalovanému.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania odvodzuje

podľa ust. § 237 písm. f/ O:s.p., keďže postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred

súdom. Táto vada spočíva v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. V rozhodnutí chýba riadne odôvodnenie, prečo súd žalobcom označené dôkazy

nevykonal s poukazom na ust. , taktiež dovolateľovi chýba odôvodnenie

skutočnosti, že súdu bol riadne označený dôkaz a bolo úlohou súdu postupovať v súlade s

a prečo mal súd prvého stupňa za preukázané skutočnosti označené

žalobcom pri vydaní platobného rozkazu a v ďalšom konaní už nie, čo žalobca namietal pri

podanom odvolaní. Preto dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho

súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a navrhol, aby dovolací súd

dovolanie v celom rozsahu zamietol a súčasne priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania z týchto dôvodov:

Sporové konanie sa riadi prejednávacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie

skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Je teda len

povinnosťou účastníka konania, aby tieto listinné dôkazy súdu aj predložil. Rozhodnutie súdu

teda závisí od dôkaznej aktivity účastníkov konania, teda tým, do akej miery účastník splní

svoju povinnosť označiť dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení. Žalovaný má zato,

že postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pričom poukazuje

na splnenie si prvostupňovým súdom jeho aktívnej poučovacej povinnosti v predvolaní na

pojednávanie na 3. júla 2009. Žalobca resp. jeho splnomocnený zástupca bol riadne

predvolaný na pojednávanie, tohto sa mohol zúčastniť a na ňom aj plne realizovať svoje práva

a splniť si svoje procesné povinnosti. Keďže takto nekonal, nemožno potom v postupe súdu

a v jeho zamietajúcom rozhodnutí vidieť žalobcom namietaný dovolací dôvod.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané v lehote v súlade s ust. , pričom má náležitosti

vyžadované podľa ust. , pristúpil postupom podľa ust.

k skúmaniu, že v predmetnej veci je dovolanie prípustné.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podľa ust. , a dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,

dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, dovolanie je

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci odvolací súd nezmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,

odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

a odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku nepripustil dovolanie.

Dovolací súd preto konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná v zmysle ust.

, a a preto skúmal, že táto nie je daná podľa ust.

Podľa ust. až g) dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

Žalobca – dovolateľ prípustnosť svojho dovolania odvodzuje podľa ust. § 237 písm. f)

t.j., že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého

6

stupňa nevykonal dôkazy, z ktorých ako žalobca odvodzoval svoje právo na zaplatenie

dodaného tovaru žalovanému a že rozsudok odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnený

Prípustnosť dovolania podľa ust. je založená na princípe univerzality,

ktorá je však obmedzená tým, že zákon pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu len vtedy, ak trpí niektorou vadou vymenovanou v písm. a)až g). Tieto vady

majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký postup

súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho

postupu súdu vylúčený.

O odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu

účastníka, ale postupuje v súlade s , súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj

účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu

akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa

nich.

Podľa ust. je žalobca povinný podať návrh, ktorý má v tomto

ustanovení stanovené náležitosti. Žalobca je taktiež povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,

na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa 11.júna 2008 žiadal vydať platobný

rozkaz, ktorým bude žalovaný zaviazaný uhradiť mu titulom neuhradenia ceny dodaného

tovaru tento tovar. Ako dôkaz pripojil k žalobe „neuhradené faktúry odberateľa“.

Prvostupňový súd vydal platobný rozkaz na návrh žalobcu, keďže žalobca sa domáhal

zaplatenia peňažnej sumy, právo vyplývalo zo skutočností tvrdených žalobcom – neuhradené

faktúry, pobyt žalovaného bol známy a platobný rozkaz nebolo treba doručovať do cudziny.

Právo žalobcu musí vyplývať z tvrdení uvádzaných v žalobe, pričom toto skutkové

tvrdenie musí byť v žalobe aspoň v takom rozsahu, aby súd mal možnosť už len na základe

týchto tvrdení žalobcu posúdiť vec po právnej stránke, t.j. aby z tvrdení žalobcu mohol

7

vyvodiť skutočnosti, s ktorými hmotné právo spája vznik a existenciu uplatneného nároku.

Súd pred vydaním platobného rozkazu nevykonáva dokazovanie a ani účastníkov

nevypočúva, vychádza len zo skutočností uvedených v žalobe.

Dovolací súd preto nevidel pochybenie súdu prvého stupňa, keď tento vydal

požadovaný platobný rozkaz, keďže z tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žalobe bolo možné

vyvodiť skutočnosti, s ktorými hmotné právo spája vznik a existenciu uplatneného nároku

(zaplatenie ceny za dodaný tovar).

v ust. umožňuje podanie opravného

prostriedku proti platobnému rozkazu a to podanie odporu alebo odvolania. Teda vydanie

platobného rozkazu nie je nemenné rozhodnutie v prípade, že súd ním rozhodne v tzv.

skrátenom konaní a že žalobca už nič nemusí dokazovať.

Dovolací súd ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa použil účastníka konania –

žalobcu v zmysle ust. ( č.l.24 ), ktorý reagoval tak, že vyslovil súhlas, aby

súd pojednával v jeho neprítomnosti a zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie

dôkazov (č.l.25).

Žalobca v dovolaní namietol, že súd prvého stupňa mal vykonať také dokazovanie, z

ktorého by bolo zrejmé, že jeho nárok je oprávnený.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykonaná. Súd výnimočne môže

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Povinnosť tvrdenia je základnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä žalobcu.

Povinnosť tvrdenia však neznamená, že nesplnenie si tejto povinnosti musí mať za následok

nepriaznivé rozhodnutie. Povinnosť tvrdenia je však úzko spojená s dôkazným bremenom.

Súd nemôže nútiť žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a to

v danej veci objednávky, dodacie listy a faktúry. Tieto dôkazy sú dôkazmi žalobcu, najmä ak

ide o dodacie listy a faktúry, ktoré musel vyhotoviť žalobca a tieto súd nemá možnosť si

zaobstarať inak, ako od žalobcu Vo vzťahu k žalovanému povinnosť tvrdenia nie je možné

vynucovať a ukladať mu, aby predložil žalobcove faktúry a žalobcove dodacie listy.

8

Ustanovenie je prejavom prejednacej zásady civilného konania,

stanovuje viaceré povinnosti účastníkov konania. Občianske súdne konanie je ovládané

prejednacou zásadou (bremeno tvrdenia) a dôkaznou povinnosťou(dôkazné bremeno).

Je nesporné, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z povinnosti tvrdenia

a dôkaznej povinnosti nesplnil a preto dovolací súd konštatoval, že v postupe ako súdu

prvého stupňa, tak aj v postupe odvolacieho súdu ,nedošlo k vade uvedenej v ust.§ 237 písm.

f/ Takáto vada nebola dovolacím súdom zistená ani v odôvodnení rozsudkov

prvostupňového a odvolacieho súdu, tieto sa náležite vysporiadali s podanou žalobou ako aj

s odôvodnením, prečo žalobu zamietli resp. rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola

zamietnutá žaloba, potvrdil odvolací súd.

Záverom dovolací súd poukazuje aj na procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby,

ktoré nenasvedčuje, že jeho tvrdenia sú právne dôvodné vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Keďže dovolací súd nezistil, že v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní došlo

k vade uvedenej v ust. a ani k vadám uvedených v ust. písm.

a/,b/,c/,d/,e/ a g/ preto dovolanie žalobcu v súlade s ust. v spojení s ust.§

218 ods.1 písm. c/ odmietol, keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a Ods.1 a to podľa úspechu účastníkov v dovolacom

konaní tak, že ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi t.j. žalovanému. Žalovaný si

uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

veci a písomné vyjadrenie k dovolaniu), pričom odmenu za jeden úkon právnej služby vyčíslil

na sumu 1 148,56.-Eur + 7,41.-Eur režijný paušál. Podľa vyhlášky MS SR č:

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „

Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa v predmetnej veci určuje v zmysle § 9 ods.1

a § 10 ods.1 podľa hodnoty veci, ktorá v danom prípade predstavuje sumu 11 901,39 EUR.

Dovolací súd preto žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho

zastúpenia) za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie žalovaného k dovolaniu žalobcu)

vo výške 287,14 EUR (suma je vyčíslená z hodnoty sporu 11 901,39.-EUR) a režijný paušál

7,41 EUR, čo spolu predstavuje 294,55 EUR. Dovolací súd žalovanému nepriznal odmenu za

úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny

9

zástupca žalovaného zastupoval žalovaného v konaní na súde prvého stupňa ako aj

v odvolacom konaní a preto bol s celou kauzou oboznámený (ust.

predpokladá priznanie trov potrebných na účelné bránenie práva). Za prevzatie a prípravu

bola právnemu zástupcovi žalovaného už odmena priznaná. Aj keď právoplatnosťou

rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na

zastupovanie účastníka v tomto konaní, podľa názoru dovolacieho súdu táto skutočnosť

nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby – prevzatie

a príprava zastúpenia v odvolacom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 30. júna 2011 JUDr.Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová