Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78b/364509.fae835.pdf
PDF · 109.53 KB
No categories available
3MCdo/7/2009
Najvyšší súd 3 M Cdo 7/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej vec i oprávneného Š. S., bývajúceho v K.,
zástupcu zamestnancov S., a.s. „v likvidácii“, proti povinnému S., a.s. „v likvidácii“, so sídlom
v K., IČO: X., o vymoženie 208 903,34 € (6 293 422 Sk), vedenej na Okresnom súde Čadca pod
sp. zn. Er 1990/1999, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 31. decembra 2007 sp. zn. 23 CoE 140/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 31. decembra
2007 sp. zn. 23 CoE 140/2005 a uznesenie Okresného súdu Čadca z 3. júna 2005 č.k.
Er 1990/1999-228 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 3. júna 2005 č.k. Er 1990/1999-228 schválil rozvrh
výťaţku z draţby uskutočnenej 20. septembra 2000, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
v katastrálnom území K. zapísané na liste vlastníctva č. X. (išlo o garáţe, dielne a prístrešok pred
dielňou na parcele č. X., parcelu č. X., sklad H. s kanceláriou a parcelu č. X.). V rozhodnutí
uviedol, ţe z výťaţku 3 566 857,30 Sk boli ako pohľadávky v zmysle § 157 ods. 1 písm. a/
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uspokojené pohľadávky
v celkovej výške 9 935,70 Sk. Pohľadávky, ktoré by mali byť uspokojené v zmysle § 157 ods. 1
písm. b/ Exekučného poriadku zistené neboli. Pohľadávkami uspokojovanými v zmysle § 157
ods. 1 písm. c/ boli: 1. pohľadávky zabezpečené exekučným záloţným právom prihlásené súdnou
exekútorkou Bc. A. M. v prospech veriteľa P., a.s., postúpené na S., a.s. Bratislava vo výške
17 808 346 Sk na základe poverenia č. X. z 22. septembra 1999 a poverenia č. X.
z 22. septembra 1999 a trovy exekúcie sp. zn. Ex 363/1999 a sp. zn. Ex 417/1999 vo výške
2 438 351,20 Sk (ďalej len „pohľadávky prihlásené súdnou exekútorkou Bc. A. M.), 2. ďalších
osem (v rozhodnutí bliţšie označených) pohľadávok; uspokojené boli len pohľadávky prihlásené
súdnou exekútorkou Bc. A. M. v celkovej výške 3 556 921,60 Sk. Pohľadávky, na ktoré sa
vzťahuje § 157 ods. 1 písm. d/ aţ g/ Exekučného poriadku zostali neuspokojené z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Rozvrh výťaţku schválil súd prvého stupňa s odôvodnením,
ţe boli splnené podmienky pre tento postup v zmysle § 164 Exekučného poriadku.
Na odvolanie obchodných spoločností S., a.s. so sídlom v B., a G., so sídlom na C.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. decembra 2007 sp. zn. 23 CoE 140/2005 odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvého potvrdil. Pokiaľ odvolatelia namietali, ţe pohľadávky
prihlásené súdnou exekútorkou Bc. A. M. boli uspokojené v rozpore s § 157 ods.1 písm. c/
Exekučného poriadku, odvolací súd uviedol, ţe tieto pohľadávky sú zabezpečené exekučným
záloţným právom zriadeným súdnou exekútorkou Bc. M. a správne boli zaradené medzi
pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje § 157 ods.1 písm. c/ Exekučného poriadku.
Na základe podnetu dotknutého subjektu (L. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., jedného
z veriteľov) podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
mimoriadne dovolanie proti obom vyššie uvedeným uzneseniam súdov niţších stupňov.
V zmysle mimoriadneho dovolania spočívajú tieto rozhodnutia na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), a preto ich treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru generálneho prokurátora v rozvrhu výťaţku draţby boli
pohľadávky prihlásené súdnou exekútorkou Bc. A. M. uspokojené v rozpore s § 157 ods. 1
písm. c/ Exekučného poriadku. Išlo o dve odlišné pohľadávky zabezpečené samostatnými
zmluvnými záloţnými právami s odlišným okamihom vzniku zabezpečenia. Jednotlivé
pohľadávky zaradené do skupiny pohľadávok v zmysle § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného
poriadku mali byť preto uspokojované samostatne a postupne podľa poradia vzniku záloţného
práva. Navyše, menovaná súdna exekútorka nebola aktívne legitimovaná na prihlásenie
pohľadávky záloţného veriteľa do draţby nehnuteľností. Dodal, ţe zmluvné záloţné právo
zriadené v prospech prihláseného záloţného veriteľa na nehnuteľnosť draţenú JUDr. J. R.
v exekúcii sp. zn. Ex 1032/999 nezabezpečuje pohľadávku súdneho exekútora na trovách
exekúcie, ktoré mali vzniknúť Bc. A. M. v exekúciách vedených pod sp. zn. Ex 363/1999
a sp. zn. Ex 417/1999; tieto trovy exekúcie mali byť vymoţené v označených konaniach v súlade
s § 200 ods. 3 Exekučného poriadku.
Oprávnený ani povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia
súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môţe napadnúť týmto opravným prostriedkom,
preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, ţe ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt
procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania
majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní o dovolaní
(viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom
opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli konaní o mimoriadnom dovolaní
namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale v konaní na súdoch
niţších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy ide medziiným v prípade
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998).
Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom – viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.)
musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd
v odôvodnení rozsudku (resp. uznesenia – viď § 167 ods. 2 O.s.p.) podať výklad opodstatnenosti
a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na prijaté
právne závery.
Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky
zabezpečené záloţným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným,
zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu
nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záloţného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu
nehnuteľností (§ 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku).
V ustanovení § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku je vyjadrený princíp prednosti
zaradenia pohľadávok zabezpečených niektorým z vymenovaných záloţných práv (prípadne
obmedzením prevodu nehnuteľností) podľa času ich vzniku. K vyššie podanému výkladu
najvyššieho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je pre účely preskúmavanej veci potrebné
dodať, ţe odôvodnenie uznesenia súdu o schválení rozvrhu výťaţku musí obsahovať vysvetlenie,
na ktoré skutočnosti súd vzal zreteľ pri zaraďovaní pohľadávok do jednotlivých skupín
uvedených v § 157 ods. 1 Exekučného poriadku, a v prípade pohľadávok uvedených v § 157
ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku tieţ vysvetlenie, ako (na základe čoho) bol pri rozvrhu
výťaţku uplatnený tento princíp. Musí preto obsahovať údaje o tom, o aké záloţné práva ide
a kedy vznikli. Takéto vysvetlenie musí obsahovať odôvodnenie rozhodnutia o schválení rozvrhu
výťaţku osobitne v prípade prihlásenia viacerých pohľadávok zabezpečených samostatnými
záloţným právami s odlišným okamihom vzniku.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa takéto jednoznačné a preskúmateľné vysvetlenie
neobsahuje. Vyplýva z neho, ţe za pohľadávky, ktoré sa majú uspokojiť podľa § 157 ods. 1
písm. c/ Exekučného poriadku povaţoval súd prvého stupňa pohľadávky prihlásené súdnou
exekútorkou Bc. A. M. s tým, ţe ide o pohľadávky zabezpečené zriadeným exekučným právom.
Pohľadávkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, neboli však len tieto pohľadávky, ale
aj osem ďalších pohľadávok. Napadnuté uznesenie nekonkretizuje, kedy boli zriadené záloţné
práva zabezpečujúce pohľadávky prihlásené Bc. A. M., podobne nie pri všetkých ďalších
prihlásených pohľadávkach uvádza vyčerpávajúcim spôsobom údaje umoţňujúce záver
o rešpektovaní vyššie uvedeného princípu prednosti. Z týchto dôvodov nemoţno povaţovať toto
rozhodnutie za preskúmateľné. Tento nedostatok zostal neodstránený aj po rozhodnutí
odvolacieho súdu. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe v predmetných
konaniach došlo k procesnej vade v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať
zreteľ.
V písomnom vyhotovení uznesenia má súd uviesť (o.i.) označenie účastníkov konania
(viď § 169 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V záhlaví napadnutých uznesení je ako „oprávnený“ uvedený
Š. S. – zástupca zamestnancov S., a.s. „v likvidácii“. V zmysle bodu I. notárskej zápisnice
spísanej 27. septembra 1999 notárom JUDr. J. E. pod sp. zn. N 293/1999, Nz 260/1999, ktorá je
v spise zaloţená na č.l. 4 spisu, sú ale ako oprávnení označení „zamestnanci a.s. S.“. Napadnuté
rozhodnutia dôvod tohto rozporu nevysvetľujú. Najvyšší súd vzhľadom na to konštatuje, ţe k ich
nepreskúmateľnosti viedla aj absencia tohto vysvetlenia.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia nebolo
moţné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov, lebo
v dôsledku spomenutej procesnej vady nemoţno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú
právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i
O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková