Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c0a/364031.6d807c.pdf
PDF · 109.51 KB
No categories available
9Sžso/30/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD.,
v právnej veci ţalobcu: Ing. V. H., bytom B., zastúpeného JUDr. G. G., advokátom so sídlom
v G., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko
Banská Bystrica, Zvolenská cesta 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo
A/243-2008/00998-3 z 10. januára 2008, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 19. mája 2010, č.k. 23S/28/2010-61, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. mája 2010, č.k. 23S/28/2010-61, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného číslo
A/2010/00001-Ma zo dňa 14. januára 2010, vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne
ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 679,91 Eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe rozhodnutím číslo A/243-2008/00998-3
z 10. januára 2008 ţalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Banskej Štiavnici č. A/234-2008/00998-3 zo dňa 10.01.2008, ktorým bol ţalobcovi odňatý
peňaţný príspevok na osobnú asistenciu a zastavená jeho výplata od 1. októbra 2007. Krajský
súd mal za to, ţe ţalobca postupoval v súlade so zákonom, keď splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre trvanie výplaty príspevku posudzoval podľa zákona č. 195/1998 Z.z., pričom
procesne rozhodol podľa zákona č. 447/2008 Z.z., účinného v čase rozhodovania. Vyslovil
názor, ţe aj keď zákon č. 195/1998 Z.z. bliţšie neupravoval formu, spôsob, obsah podkladov
na vyúčtovanie (§ 58 ods. 15), podklady museli byť také, aby umoţňovali spätnú kontrolu, či
išlo o úkony takého druhu a rozsahu, ktoré boli priznané v posudku. Potreba vypisovania
jednotlivých činností asistenta súvisí s ustanovením § 5 ods. 3 a § 58 ods. 2 zák.č. 195/1998
Z.z., keďţe zákonom vymedzený okruh občanov mohol vykonávať osobnú asistenciu len
v rozsahu určenom zákonom a len pri taxatívne určených činnostiach. Podľa názoru krajského
súdu je nepochybné, ţe aj pred účinnosťou zákona č. 447/2008 Z.z. podklady k vyúčtovaniu
peňaţného príspevku na osobnú asistenciu museli obsahovať také údaje, aby bolo moţné
príspevok vyplatiť po odkontrolovaní predloţeného vyúčtovania, a preto poţadované údaje
nemoţno povaţovať za zbytočné, poniţujúce a nepotrebné. V tejto súvislosti krajský súd
povaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe tak z rozhodnutia ţalovaného ako ani z výzvy
prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, za aké obdobie (mesiace) povaţoval
podklady k vyúčtovaniu za neúplné a ţiadal ich doplnenie. Vzhľadom na novú skutočnosť,
ktorou bolo opätovné priznanie príspevku na osobnú asistenciu ţalobcovi od 1. mája 2008
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 20. mája 2008, krajský súd povaţoval
rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné z toho dôvodu, ţe časovo neohraničil dobu,
dokedy má byť výplata peňaţného príspevku zastavená, teda či sa zastavenie výplaty
peňaţného príspevku nevzťahuje aj na novo priznaný príspevok.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP.
Rozsudok krajského súdu napadol ţalovaný včas podaným odvolaním. Namietol, ţe
podľa § 65 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia
vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe preto
zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Ţalovaný preto pri
rozhodovaní dňa 14. januára 2010 musel vychádzať z právnej a skutkovej podstaty v čase
rozhodovania prvostupňového správneho orgánu.
Pokiaľ krajský súd ţalovanému vytkol, ţe z jeho rozhodnutia nevyplýva, v ktorom
období má byť zastavená výplata peňaţného príspevku, ţalovaný poukázal na § 103 ods. 2
zákona č. 195/1998 Z.z., ktoré podľa jeho názoru správnemu orgánu neumoţňuje časovo
obmedziť zastavenie výplaty peňaţného príspevku, pričom podľa § 45 ods. 7 zákona č.
447/2008 Z.z. nárok na výplatu peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím
jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty. Zastavenie výplaty peňaţného
príspevku od 1. októbra 2007 sa preto podľa názoru ţalovaného nemôţe vzťahovať na výplatu
peňaţného príspevku poskytovaného od 1. mája 2008 na základe novej ţiadosti ţalobcu.
Podľa ţalovaného z jeho rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty peňaţného
príspevku priznaného pred 1. októbrom 2007 za obdobie, za ktoré ţalobca nepredkladal
relevantné podklady z vyúčtovania tohto príspevku a peňaţný príspevok vyplácaný od 1. mája
2008 bol priznaný v novom samostatnom konaní. Nesúhlasil preto s názorom krajského súdu,
ţe mal rozhodnúť o zastavení výplaty príspevku s časovým obmedzením.
Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
zmenil, ţalobu zamietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Ţalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe s rozsudkom krajského
súdu súhlasí, odvolanie ţalovaného nie je dôvodné a navrhuje, aby najvyšší súd potvrdil
rozsudok krajského súdu. Náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť.
Ţalobca predovšetkým namietal, ţe podľa § 65 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny
orgán pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia, a preto nemôţe zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho
vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.
Táto námietka ţalovaného nie je dôvodná, keďţe ustanovenie § 65 zákona č. 71/1967
Zb. (Správny poriadok) je ustanovením tretieho oddielu štvrtej časti správneho poriadku,
ktorý upravuje preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho
konania a ţalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní, upravenom
v prvom oddiele štvrtej časti správneho poriadku. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku je
pritom odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to
nevyhnutné, doterajšie konanie aj doplniť.
Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku ţalovaného, ţe podľa § 103 ods. 2
zákona č. 195/1998 Z.z. nie je moţné časovo obmedziť zastavenie výplaty peňaţného
príspevku, pričom podľa § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na výplatu peňaţného
príspevku zanikol uplynutím jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty.
Podľa § 103 ods. 2 vety druhej zákona č. 195/1998 Z.z. ak občan nevyhovie výzve
v určenej lehote, moţno poskytovanie sociálnej sluţby, výplatu, peňaţný príspevok na
kompenzáciu alebo peňaţný príspevok za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento
následok upozornený.
Podľa § 45 ods. 7 vety za bodkočiarkou zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na výplatu
peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení výplaty.
Ţalobcovi bola preskúmavaným rozhodnutím výplata peňaţného príspevku zastavená
od 1. októbra 2007. Tento príspevok mu však bol opätovne priznaný a vyplácaný od 1. mája
2008, teda pred uplynutím ţalovaným namietanej ročnej lehoty. Na túto okolnosť mal
ţalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu prihliadnuť a v prípade záveru o opodstatnenosti zastavenia výplaty
peňaţného príspevku od 1. októbra 2007 mal rozhodnúť aj na akú dobu (dokedy) túto výplatu
zastavuje.
Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici číslo A/243-
2008/00998-3 za 10. januára 2007 v spojení s rozhodnutím ţalovaného číslo A/2008/00314-
Ma zo 4. apríla 2008 síce pôvodne nadobudlo právoplatnosť dňom 10. apríla 2008, avšak toto
rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/100/2008-57 z 15. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 9Sţčo/6/2009 z 3. novembra 2009 a vec bola ţalovanému vrátená na ďalšie
konanie. V dôsledku toho sa správne konanie dostalo znovu do štádia konania o odvolaní
proti neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu; nebol preto daný
predpoklad podľa § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z..
Z ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku vyplýva povinnosť odvolacieho
správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
v celom rozsahu tak zo stránky právnej ako aj skutkovej. Odvolací orgán nie je viazaný
skutkovým stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa, a musí vziať do úvahy aj skutočnosti,
ktoré tomuto orgánu neboli známe.
Podľa § 58 ods. 15 zákona č. 195/1998 Z.z. peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa
vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval
v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťaţkým zdravotným postihnutím. Občan s ťaţkým
zdravotným postihnutím je povinný predloţiť podklady za kaţdý mesiac príslušnému orgánu
na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí
peňaţný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od predloţenia vyúčtovania.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa
vypláca mesačne pozadu na základe podkladov na vyúčtovanie, ktoré je oprávnený povinný
predloţiť príslušnému orgánu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.
Námietka ţalobcu, ţe mu bol peňaţný príspevok odňatý spätne, je nedôvodná.
Z rozhodnutia ţalovaného je totiţ zrejmé, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu
ţalobcovi odňatý nebol, trval mu nárok na tento príspevok a bola iba zastavená jeho výplata.
Peňaţný príspevok sa pritom vypláca za kalendárny mesiac pozadu, a to na základe
podkladov na vyúčtovanie. Zo zákona pritom priamo vyplýva oprávnenie príslušného orgánu
poţadovať riadne podklady na vyúčtovanie.
Výplata peňaţného príspevku na osobnú asistenciu bola ţalobcovi zastavená
od 1. októbra 2007. Naposledy bol peňaţný príspevok vyplatený za mesiac september 2007.
Pokiaľ ţalovaný rozhodol o zastavení výplaty príspevku od 1. októbra 2007, mohol tak urobiť
len ak ţalobca napriek riadnej výzve ani dodatočne nepredloţil riadne podklady na
vyúčtovanie osobnej asistencie za október 2007.
Z rozhodnutia ţalovaného však vyplýva, ţe podkladom pre zastavenie výplaty
príspevku od 1. októbra 2007 bolo nereagovanie ţalobcu na výzvu z 28. októbra 2007.
Vzhľadom na okolnosť, ţe v zmysle zákona bol ţalobca povinný mesačný výkaz za
mesiac október 2007 predloţiť do piatich dní od ukončenia tohto kalendárneho mesiaca,
podľa názoru odvolacieho súdu mohol a mal prvostupňový správny orgán vyzvať ţalobcu na
odstránenie nedostatkov predmetného mesačného výkazu aţ po uplynutí uvedenej päťdňovej
lehoty, pričom v rámci poučovacej povinnosti (§ 91 ods. 2 zák.č. 195/1998 Z.z., resp. § 53
ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) mal uviesť,
z akého dôvodu výkaz nepovaţuje za dostatočný (rozsah dohodnutých činností osobnej
asistencie nad rámec priznaných činností osobnej asistencie) a ţalobcu aj poučiť ako má
doplnenie vykonať. Výzvu z 19. októbra 2007 odvolací súd povaţoval za predčasnú
a nekonkrétnu, a preto nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného, ţe z jeho
rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty príspevku za obdobie, za ktoré ţalobca
nepredkladal relevantné podklady.
Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za
zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalovaný
v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný ţalobca náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková