Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/30/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD.,

v právnej veci ţalobcu: Ing. V. H., bytom B., zastúpeného JUDr. G. G., advokátom so sídlom

v G., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko

Banská Bystrica, Zvolenská cesta 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo

A/243-2008/00998-3 z 10. januára 2008, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 19. mája 2010, č.k. -61, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. mája 2010, č.k. -61, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného číslo

A/2010/00001-Ma zo dňa 14. januára 2010, vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 679,91 Eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe rozhodnutím číslo A/243-2008/00998-3

z 10. januára 2008 ţalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Banskej Štiavnici č. A/234-2008/00998-3 zo dňa 10.01.2008, ktorým bol ţalobcovi odňatý

peňaţný príspevok na osobnú asistenciu a zastavená jeho výplata od 1. októbra 2007. Krajský

súd mal za to, ţe ţalobca postupoval v súlade so zákonom, keď splnenie hmotnoprávnych

podmienok pre trvanie výplaty príspevku posudzoval podľa , pričom

procesne rozhodol podľa , účinného v čase rozhodovania. Vyslovil

názor, ţe aj keď bliţšie neupravoval formu, spôsob, obsah podkladov

na vyúčtovanie (§ 58 ods. 15), podklady museli byť také, aby umoţňovali spätnú kontrolu, či

išlo o úkony takého druhu a rozsahu, ktoré boli priznané v posudku. Potreba vypisovania

jednotlivých činností asistenta súvisí s ustanovením a

Z.z., keďţe zákonom vymedzený okruh občanov mohol vykonávať osobnú asistenciu len

v rozsahu určenom zákonom a len pri taxatívne určených činnostiach. Podľa názoru krajského

súdu je nepochybné, ţe aj pred účinnosťou podklady k vyúčtovaniu

peňaţného príspevku na osobnú asistenciu museli obsahovať také údaje, aby bolo moţné

príspevok vyplatiť po odkontrolovaní predloţeného vyúčtovania, a preto poţadované údaje

nemoţno povaţovať za zbytočné, poniţujúce a nepotrebné. V tejto súvislosti krajský súd

povaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe tak z rozhodnutia ţalovaného ako ani z výzvy

prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, za aké obdobie (mesiace) povaţoval

podklady k vyúčtovaniu za neúplné a ţiadal ich doplnenie. Vzhľadom na novú skutočnosť,

ktorou bolo opätovné priznanie príspevku na osobnú asistenciu ţalobcovi od 1. mája 2008

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 20. mája 2008, krajský súd povaţoval

rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné z toho dôvodu, ţe časovo neohraničil dobu,

dokedy má byť výplata peňaţného príspevku zastavená, teda či sa zastavenie výplaty

peňaţného príspevku nevzťahuje aj na novo priznaný príspevok.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa .

Rozsudok krajského súdu napadol ţalovaný včas podaným odvolaním. Namietol, ţe

podľa správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia

vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe preto

zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce

skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Ţalovaný preto pri

rozhodovaní dňa 14. januára 2010 musel vychádzať z právnej a skutkovej podstaty v čase

rozhodovania prvostupňového správneho orgánu.

Pokiaľ krajský súd ţalovanému vytkol, ţe z jeho rozhodnutia nevyplýva, v ktorom

období má byť zastavená výplata peňaţného príspevku, ţalovaný poukázal na § 103 ods. 2

, ktoré podľa jeho názoru správnemu orgánu neumoţňuje časovo

obmedziť zastavenie výplaty peňaţného príspevku, pričom podľa § 45 ods. 7 zákona č.

nárok na výplatu peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím

jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty. Zastavenie výplaty peňaţného

príspevku od 1. októbra 2007 sa preto podľa názoru ţalovaného nemôţe vzťahovať na výplatu

peňaţného príspevku poskytovaného od 1. mája 2008 na základe novej ţiadosti ţalobcu.

Podľa ţalovaného z jeho rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty peňaţného

príspevku priznaného pred 1. októbrom 2007 za obdobie, za ktoré ţalobca nepredkladal

relevantné podklady z vyúčtovania tohto príspevku a peňaţný príspevok vyplácaný od 1. mája

2008 bol priznaný v novom samostatnom konaní. Nesúhlasil preto s názorom krajského súdu,

ţe mal rozhodnúť o zastavení výplaty príspevku s časovým obmedzením.

Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil, ţalobu zamietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Ţalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe s rozsudkom krajského

súdu súhlasí, odvolanie ţalovaného nie je dôvodné a navrhuje, aby najvyšší súd potvrdil

rozsudok krajského súdu. Náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť.

Ţalobca predovšetkým namietal, ţe podľa správny

orgán pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností

v čase vydania rozhodnutia, a preto nemôţe zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho

vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie

vychádzalo.

Táto námietka ţalovaného nie je dôvodná, keďţe ustanovenie

Zb. (Správny poriadok) je ustanovením tretieho oddielu štvrtej časti správneho poriadku,

ktorý upravuje preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho

konania a ţalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní, upravenom

v prvom oddiele štvrtej časti správneho poriadku. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku je

pritom odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to

nevyhnutné, doterajšie konanie aj doplniť.

Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku ţalovaného, ţe podľa § 103 ods. 2

nie je moţné časovo obmedziť zastavenie výplaty peňaţného

príspevku, pričom podľa nárok na výplatu peňaţného

príspevku zanikol uplynutím jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty.

Podľa vety druhej ak občan nevyhovie výzve

v určenej lehote, moţno poskytovanie sociálnej sluţby, výplatu, peňaţný príspevok na

kompenzáciu alebo peňaţný príspevok za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento

následok upozornený.

Podľa vety za bodkočiarkou nárok na výplatu

peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia o zastavení výplaty.

Ţalobcovi bola preskúmavaným rozhodnutím výplata peňaţného príspevku zastavená

od 1. októbra 2007. Tento príspevok mu však bol opätovne priznaný a vyplácaný od 1. mája

2008, teda pred uplynutím ţalovaným namietanej ročnej lehoty. Na túto okolnosť mal

ţalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu prihliadnuť a v prípade záveru o opodstatnenosti zastavenia výplaty

peňaţného príspevku od 1. októbra 2007 mal rozhodnúť aj na akú dobu (dokedy) túto výplatu

zastavuje.

Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici číslo A/243-

2008/00998-3 za 10. januára 2007 v spojení s rozhodnutím ţalovaného číslo A/2008/00314-

Ma zo 4. apríla 2008 síce pôvodne nadobudlo právoplatnosť dňom 10. apríla 2008, avšak toto

rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-57 z 15. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. z 3. novembra 2009 a vec bola ţalovanému vrátená na ďalšie

konanie. V dôsledku toho sa správne konanie dostalo znovu do štádia konania o odvolaní

proti neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu; nebol preto daný

predpoklad podľa .

Z ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku vyplýva povinnosť odvolacieho

správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

v celom rozsahu tak zo stránky právnej ako aj skutkovej. Odvolací orgán nie je viazaný

skutkovým stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa, a musí vziať do úvahy aj skutočnosti,

ktoré tomuto orgánu neboli známe.

Podľa peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa

vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval

v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťaţkým zdravotným postihnutím. Občan s ťaţkým

zdravotným postihnutím je povinný predloţiť podklady za kaţdý mesiac príslušnému orgánu

na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí

peňaţný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od predloţenia vyúčtovania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa

vypláca mesačne pozadu na základe podkladov na vyúčtovanie, ktoré je oprávnený povinný

predloţiť príslušnému orgánu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Námietka ţalobcu, ţe mu bol peňaţný príspevok odňatý spätne, je nedôvodná.

Z rozhodnutia ţalovaného je totiţ zrejmé, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu

ţalobcovi odňatý nebol, trval mu nárok na tento príspevok a bola iba zastavená jeho výplata.

Peňaţný príspevok sa pritom vypláca za kalendárny mesiac pozadu, a to na základe

podkladov na vyúčtovanie. Zo zákona pritom priamo vyplýva oprávnenie príslušného orgánu

poţadovať riadne podklady na vyúčtovanie.

Výplata peňaţného príspevku na osobnú asistenciu bola ţalobcovi zastavená

od 1. októbra 2007. Naposledy bol peňaţný príspevok vyplatený za mesiac september 2007.

Pokiaľ ţalovaný rozhodol o zastavení výplaty príspevku od 1. októbra 2007, mohol tak urobiť

len ak ţalobca napriek riadnej výzve ani dodatočne nepredloţil riadne podklady na

vyúčtovanie osobnej asistencie za október 2007.

Z rozhodnutia ţalovaného však vyplýva, ţe podkladom pre zastavenie výplaty

príspevku od 1. októbra 2007 bolo nereagovanie ţalobcu na výzvu z 28. októbra 2007.

Vzhľadom na okolnosť, ţe v zmysle zákona bol ţalobca povinný mesačný výkaz za

mesiac október 2007 predloţiť do piatich dní od ukončenia tohto kalendárneho mesiaca,

podľa názoru odvolacieho súdu mohol a mal prvostupňový správny orgán vyzvať ţalobcu na

odstránenie nedostatkov predmetného mesačného výkazu aţ po uplynutí uvedenej päťdňovej

lehoty, pričom v rámci poučovacej povinnosti ( , resp.

ods. 1 v spojení s ) mal uviesť,

z akého dôvodu výkaz nepovaţuje za dostatočný (rozsah dohodnutých činností osobnej

asistencie nad rámec priznaných činností osobnej asistencie) a ţalobcu aj poučiť ako má

doplnenie vykonať. Výzvu z 19. októbra 2007 odvolací súd povaţoval za predčasnú

a nekonkrétnu, a preto nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného, ţe z jeho

rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty príspevku za obdobie, za ktoré ţalobca

nepredkladal relevantné podklady.

Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za

zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalovaný

v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný ţalobca náhradu trov právneho zastúpenia

v odvolacom konaní neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková