Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
efd/363918.b5e929.pdf
PDF · 211.67 KB
No categories available
5Sžh/1/2010
Najvyšší súd 5Sžh/1/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily
Urbancovej, v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. A. Č., nar. X., bytom B., 2/ Ing. A. Č., nar. X.,
bytom v B. a 3/ Ing. B. Č., nar. X., bytom v B., zastúpených JUDr. L. K., advokátkou so
sídlom B., proti ţalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so
sídlom Banská Bystrica, J. Švermu 43, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo 16. septembra 2009 zn. POZ 1800-
2001/OZ 200632 II/157-2009 a rozhodnutia ţalovaného prvostupňového správneho orgánu
z 31. januára 2008 zn. POZ 1800-2001/OZ 200632-I/9-2008, o odvolaní ţalobcov 1/ - 3/ proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. marca 2010, č. k. 24S/56/2009-111 takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. marca 2010, č. k. 24S/56/2009-111
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu
ţalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia v záhlaví uvedených správnych rozhodnutí, ktorými
bolo na návrh Mesta Skalica rozhodnuté o výmaze ochrannej známky majiteľov – ţalobcov
1/ aţ 3/ č. 200632, a to slovnej ochrannej známky S.R..
Krajský súd sa vyporiadal s námietkami ţalovaných 1/ aţ 3/, ktorí v konaní
uplatňovali svoje právo preukázať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 2 zákona
o ochranných známkach, a zabrániť tak výmazu napadnutej slovnej ochrannej známky,
tvrdiac, ţe označenie S.R.pre výrobky majiteľa ochrannej známky nadobudlo rozlišovaciu
spôsobilosť, a teda boli splnené podmienky podľa § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.
o ochranných známkach v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2009 (ďalej
len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ alebo aj „zákon o ochranných známkach“) a na toto svoje
tvrdenie v správnom konaní predloţili dôkazy.
Na rozdiel od ţalobcov 1/ aţ 3/, ktorí zastávali názor, ţe správny orgán nezistil
spoľahlivo skutkový stav veci a ţe dôkazy vykonané v správnom konaní nepreukázali,
ţe ochranná známka S.R. je označenie, ktoré slúţi v obchode na určenie druhu, akosti,
mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo
sluţieb, prípade časti tovarov, či poskytovania sluţieb, krajský súd uzavrel, ţe skutkový
záver ţalovaného, ţe v obchode sa slovné spojenie „s.r.“ pouţíva v tom zmysle, ţe odborná aj
laická spotrebiteľská verejnosť toto označenie spája s druhom vína, konkrétne ide o červené
víno pochádzajúce z oblasti Skalice, logicky a jednoznačne vyplynul z vykonaného
dokazovania publikovanými článkami. Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe správny orgán
vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, ktoré v súlade so zákonom
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) a zákonom o ochranných známkach vyhodnotil jednotlivo aj vo
vzájomnej súvislosti, pričom ţalovaný naplnil zákonnú povinnosť zistiť skutkový stav
spoľahlivo.
Preskúmavajúc námietku ţalobcov 1/ aţ 3/, spočívajúcu v tvrdení, ţe ak ţalovaný
nepovaţoval nimi predloţené dôkazy za relevantné, mal v zmysle § 3 ods. 2 správneho
poriadku povinnosť poučiť ich a nie vyhodnotiť tieto dôkazy ako irelevantné, dospel krajský
súd k záveru, ţe nešlo o prípad, kedy účastník mohol utrpieť pre neznalosť práva ujmu, a teda
o prípad, kedy by bol správny orgán zo zákona povinný poskytnúť takémuto účastníkovi
pomoc a poučenie podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, a teda správne konanie netrpí
v ţalobe uvedenou procesnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
správneho orgánu.
Poukazujúc na § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z., v zmysle ktorého správny orgán
rozhodne o výmaze ochrannej známky v kaţdom prípade, kedy zistí, ţe sa ako ochranná
známka zapísalo označenie, ktoré je zo známkovej ochrany vylúčené, krajský súd konštatoval,
ţe je nepodstatné, či správny orgán k uvedenému zisteniu dospeje v konaní na návrh tretej
osoby, alebo v konaní bez návrhu. Ak teda správny orgán z vykonaných dôkazov zistí
nezákonnosť zápisu ochrannej známky, je povinný ochrannú známku vymazať, bez ohľadu
na to, v akom konaní k takému zisteniu dospeje.
Krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného, ako
aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú jednak opis vykonaných dôkazov, a tieţ ich hodnotenie
a skutkové závery, ku ktorým správny orgán na ich základe dospel, t. j., ţe „s.r.“ sa v obchode
pouţíva na označovanie určitého druhu vína. Správny orgán správne aplikoval zákon o
ochranných známkach, keď uvedenú skutočnosť správne právne vyhodnotil tak, ţe ako
ochranná známka bolo zapísané označenie pouţívané na označenie druhu, zemepisného
pôvodu a vlastností tovaru, teda označenie, ktoré nemoţno uznať ako slovnú ochrannú
známku. Dôvody preskúmavaného rozhodnutia presne korešpondujú s jeho výrokom. Na tom
nič nemení konštatovanie správneho orgánu, ţe takéto označenie, ktorým sa označuje druh
výrobku, nemá ani nemôţe nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali v zákonom ustanovenej lehote (§ 204
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie ţalobcovia 1/ - 3/ a ţiadali,
aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil a preskúmavané rozhodnutie spolu
s rozhodnutím z 31. januára 2008 č. POZ 1800-2001/OZ 200632-I/9-2008 v zmysle § 250j
ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili
náhradu trov súdneho konania vo výške spolu 427,45 eura.
Namietali, ţe v konaní nebol preukázaný nedostatok rozlišovacej spôsobilosti
označenia S.R., ani naplnenie § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach. Krajský súd
tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe
v obchode slovné spojenie „s.r.“ chápe spotrebiteľská aj laická verejnosť ako označenie
konkrétneho druhu červeného vína pochádzajúceho z oblasti Skalice. Ani jeden z článkov
predloţených mestom Skalica neobsahuje skutočnosti, ktoré by hodnoverným spôsobom
odôvodňovali jednoznačné prijatie skutkového záveru, ku ktorému dospel ţalovaný správny
orgán a s ktorým sa krajský súd v napadnutom rozsudku stotoţnil. Podľa názoru ţalobcov nie
je zrejmé, koho ţalovaný povaţoval za odbornú verejnosť a na základe čoho dospel k záveru
o spôsobe vnímania ochrannej známky laickou verejnosťou, t. j. beţným spotrebiteľom tak, ţe
tento si S.R. spája s druhom červeného vína pochádzajúceho z oblasti Skalice a nie so
ţalobcami ako s jeho výrobcami. Ţalobcovia ďalej poukázali na to, ţe právny predchodca
ţalobcov bol jediným vystavovateľom červeného vína nazvaného S.R., viaceré internetovské
stránky uvedené v listinných dôkazoch k návrhu na výmaz ochrannej známky sú priamymi
odkazmi na stránky ţalobcov, prípadne odkazmi na stránky obsahujúce samostatné slová „s.“
a „r.“ v iných súvislostiach. Navyše, viaceré z uvedených internetovských stránok len
preberajú konštatovanie o tradičných produktoch mesta Skalica, a teda ich nemoţno
povaţovať za názor všeobecne prevládajúci na celom území Slovenska, a teda ani ako názor
širokej laickej verejnosti, t. j. beţného spotrebiteľa. Za úplne neprijateľné povaţujú
ţalobcovia to, ţe ţalovaný svoje závery vyvodil aj z tvrdení mesta Skalica odvolávajúcich sa
na konanie osôb, ktoré porušovali práva ţalobcov k ich ochrannej známke. Takéto dôkazy,
podľa názoru ţalobcov, nemoţno povaţovať za opodstatnené a je neprípustné, aby ich
ţalovaný bral pri svojom rozhodovaní do úvahy, najmä nie ako podklad pre preskúmavané
rozhodnutie. Namietli, ţe v konaní nebolo prihliadnuté na články vydané v čase pred zápisom
ochrannej známky.
Ţalovaný podľa ţalobcov nezistil spoľahlivo skutkový stav, stotoţnil sa s tvrdeniami
Mesta Skalica uvedenými v návrhu na výmaz ochrannej známky, pričom ani jeden
z predloţených dôkazov nepreukazuje tvrdenia Meste Skalica, ţe označenie S.R. sa vo
vedomí spotrebiteľov spája s vínom, ktoré sa vyrába v Skalici a nie s majiteľom tejto
ochrannej známky.
Krajský súd podľa ţalobcov nesprávne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol,
ţe „S.r.“ moţno povaţovať za označenie druhu odrodového vína, čo rozporovali uţ v ţalobe.
„S.r.“ nie je odrodové víno, ale vyrába sa kupáţou troch vín, a teda nie je druhom vína, ale
konkrétnym produktom, červeným vínom produkovaným ţalobcami. Krajský súd vychádzal
naopak z mylného názoru, ţe „S.r.“ je druh tovaru (vína). V tejto súvislosti odvolatelia
poukázali tieţ na skutočnosť, ţe ani ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nekonštatuje
existenciu tejto prekáţky zistenej krajským súdom, ale prekáţku podľa § 2 ods. 1 písm. c/
zákona o ochranných známkach, t. j., ţe napadnutá známka bola iba označením, ktoré sa
skladalo zo slovného spojenia určujúceho zemepisné miesto pôvodu a vlastností tovarov.
Krajský súd teda uvedeným konštatovaním existencie ďalšej prekáţky zápisnej spôsobilosti
ochrannej známky doplnil vecnú a právnu argumentáciu preskúmavaného rozhodnutia, čím
neprijateľným spôsobom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí
správnemu orgánu.
Odvolatelia ďalej namietali nezrozumiteľnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorá vedie
k jeho nepreskúmateľnosti (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP). Poukázali na dôvodovú správu
k návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa na str. 6 uvádza práve označenie „s.r.“ ako
príklad označenia zemepisného názvu spolu s fantazijným údajom. Keďţe ide o fantazijný
prvok ochrannej známky, nie je moţné toto slovné označenie hodnotiť ako označenie druhu
tovaru (vína), pretoţe druhom tovaru by v danom prípade mohlo byť jedine označenie
„červené víno“, prípadne „skalické červené víno“. V ţiadnom prípade teda označenie „S.r.“
nemoţno, tak ako to urobil krajský súd, povaţovať za vyjadrenie druhu alebo vlastnosti
tovaru, respektíve za určenie druhu, akosti, mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta
pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo sluţieb, prípadne času výroby tovarov, či
poskytnutia sluţieb v obchode tak, ako to uvádza § 2 ods. 1 zákona o ochranných známkach.
Ak ţalovaný konštatuje, ţe pri skúmaní naplnenia podmienok podľa § 2 ods. 1 zákona
o ochranných známkach treba vţdy prihliadať na celkový dojem, aký posudzované označenie
vyvoláva, a to s prihliadnutím na povahu tovarov alebo sluţieb, pre ktoré je predmetné
označenie nárokované, resp. zapísané ako ochranná známka, sú odvolatelia toho názoru, ţe
ţalovaný aplikovanú právnu normu nesprávne vyloţil.
S ohľadom na uvedené zastávajú odvolatelia názor, ţe preskúmavané rozhodnutie bolo
vydané v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(„správny poriadok“), ako aj s Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy (77) 31
vyjadrujúcou minimálny štandard pre účastníkov správneho konania, v zmysle ktorej
má účastník správneho konania výslovne právo vyjadriť sa pred správnym orgánom
ku skutočnému stavu veci, uvádzať dôkazy, prípadne navrhovať, aké prostriedky pouţiť
pri dokazovaní, právo byť informovaný ešte pred vydaním rozhodnutia o všetkých
skutočnostiach, na základe ktorých bude o veci rozhodnuté.
Odvolatelia tieţ poukázali na rozpornosť preskúmavaného rozhodnutia s § 46
správneho poriadku, pretoţe ţalovaný postupoval podľa § 16 ods. 1 zákona o ochranných
známkach, hoci neboli naplnené podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 písm. c/ zákona
o ochranných známkach. Ak teda krajský súd konštatoval súlad medzi výrokom
preskúmavaného rozhodnutia a jeho odôvodnením, tento jeho záver nemoţno akceptovať
ako správny, pretoţe ţalovaný rozhodol o o výmaze ochrannej známky podľa § 2 ods. 1
písm. c/ zákona o ochranných známkach, ale odôvodnil ho tým, ţe ochranná známka
nespĺňala podmienky podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných známkach,
t. j., ţe nemala rozlišovaciu spôsobilosť.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na nejednoznačnosť
a nedôvodnosť tvrdení ţalobcov o pochybení krajského súdu. Zdôraznil, ţe v konaní
o výmaze ochrannej známky č. 200632 „S.r.“ z registra ochranných známok bolo po
komplexnom posúdení dôkazov predloţených v konaní zistené, ţe slovné označenie „S.r.“ je
označením, ktoré pozostáva zo zemepisného označenia pôvodu tovarov (v súčasnosti uţ
neplatné, ale v čase zápisu slovného označenia „S.r.“ do registra ochranných známok zapísané
v registri označení pôvodu výrobkov pre výrobok víno s vymedzením akosti
a charakteristických znakov ako „prírodné hroznové víno červené, pochádzajúce
z vymedzenej oblasti“) a slova „r.“ označujúceho vlastnosti a akosť výrobku. Z uvedeného je
zrejmé, ţe dotknutá ochranná známka č. 200632 „S.r.“ nespĺňala podmienky na zápis
v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (v znení zákona
č. 577/2001 Z. z.), pretoţe ju tvoria výlučne značky alebo údaje slúţiace v obchode na určenie
druhu, akosti, mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností
tovarov alebo sluţieb. Zdôraznil, ţe toto slovné spojenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, nie je
schopné identifikovať výrobky konkrétnej osoby a odlíšiť ich od výrobkov inej osoby.
Označenie „S.r.“ nie je spôsobilé vytvoriť nevyhnutnú väzbu medzi výrobkom a subjektom,
ktorý ho vyrába. Ako aj vyplynulo z konania, pre spotrebiteľa je označenie „S.r.“ označením
červeného vína pochádzajúceho zo Skalice, ktoré má svoje špecifické vlastnosti, ktoré však
môţu byť produkované viacerými subjektmi z tejto oblasti (je teda druhom vína, ako
to formuloval aj krajský súd vo svojom rozsudku).
Vo vzťahu k argumentácii ţalobcov k ustanoveniu § 3 ods. 1 písm. c/ zákona
o ochranných známkach, t. j. moţnosti opätovného zápisu ochrannej známky, ţalovaný
podotkol, ţe v registri ochranných známok nebola pre iného majiteľa zapísaná zhodná
obchodná známka, a teda situácia predpokladaná v § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných
známkach objektívne nemohla nastať. Navyše moţnosť opätovného zápisu ochrannej známky
nie je dôkazom jej rozlišovacej spôsobilosti.
Ţalovaný tieţ poukázal na mylný názor ţalobcov, ţe „zákon neukladá ako podmienku
pre platnosť ochrannej známky, aby ju každý spotrebiteľ musel vnímať len v spojitosti
s jej majiteľom“, pretoţe táto poţiadavka vyplýva uţ zo samotnej definície ochrannej
známky, či uţ podľa § 1 ods. 1 zákona š. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach účinného
do 31. decembra 2009, alebo § 2 zákona č. 506/2010 Z. z. o ochranných známkach účinného
od 01. januára 2010.
Tvrdenie ţalobcov o nesúlade výroku preskúmavaného rozhodnutia s jeho
odôvodnením, spočívajúcom v uvedení vo výroku § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných
známkach a v odôvodnení § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných známkach v odôvodnení
ako dôvodu pre výmaz ochrannej známky, označil ţalovaný za zjednodušujúce prehliadnutie
vnútornej systematiky právnej úpravy zápisných výluk. Zápisné výluky podľa § 2 ods. 1
písm. b/ aţ e/ zákona o ochranných známkach treba vnímať vo vzájomnej súvislosti, pričom
v § 2 ods. 1 písm. b/ zákona je uvedený všeobecný dôvod predstavujúci zápisnú prekáţku
(nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia), na čo podrobnejšie nadväzujú
uţšie zadefinované dôvody nedostatku rozlišovacej spôsobilosti (§ 2 ods. 1 písm. c/ aţ e/
zákona). V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia bol nedostatok rozlišovacej spôsobilosti
konštatovaný v súvislosti s preukázaním existencie absolútnej prekáţky zápisnej spôsobilosti
označenia „S.r.“ v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach, ktorá je spätá
s absenciou rozlišovacej spôsobilosti, je jej konkretizáciou. Pri skúmaní naplnenia podmienok
§ 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach je nutné brať do úvahy celkový dojem,
ktorým posudzované označenie pôsobí, s prihliadnutím na povahu tovarov a sluţieb, pre ktoré
je nárokované, resp. zapísané ako ochranná známka.
Na rozdiel od ţalobcov ţalovaný zastáva názor, ţe slovný prvok „r.“ vo vzťahu
k zapísaným tovarom („čerstvé hrozno, vína všetkých druhov“) bude v mysli spotrebiteľa
evokovať konkrétny význam, resp. vlastnosti (farbu), a nemoţno ho povaţovať za fantazijný
prvok. Z hľadiska známkovej ochrany nejde o dovolené metaforické vyjadrenie farby vína,
ale o vyuţitie a prisvojenie si dlhodobo budovanej predstavy spotrebiteľov spojenej so slovom
„r.“ vo vzťahu k vínu. Závery o absencii rozlišovacej spôsobilosti slova „r.“ vo vzťahu
k predmetným tovarom podporujú aj údaje o označeniach, respektíve ochranných známkach
v registri ţalovaného („Slovácky rubín“, „Víno Nitra Pribinov rubín“, „Skalický rubín“).
Argumentácia poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 469/2003 Z. z. o označeniach
pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov nie je podľa ţalovaného namieste.
Jej účelom bolo odlíšiť rôzne štruktúry označenia pôvodu alebo zemepisného označenia,
ktoré môţu byť v zásade tvorené:
a) zemepisným názvom lokality,
b) zemepisným názvom lokality v spojení s názvom výrobku, alebo
c) zemepisným názvom lokality v spojení s fantazijným údajom. Fantazijnosť slova „r.“
v prípade c) je potrebné chápať v protiklade k slovu „víno“ ako názvu výrobku.
K ţalobcami namietanému porušeniu § 3 ods. 4 správneho poriadku a námietke,
ţe ţalovaný nezistil spoľahlivo stav veci, ţalovaný uviedol, ţe postupoval v súlade s § 40b
zákona o ochranných známkach, rozhodnutia vydané v konaní náleţite a logicky, v rámci
voľnej úvahy, odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné pre prijatie preskúmavaného
rozhodnutia. Plne sa stotoţnil so zisteniami krajského súdu a zdôraznil, ţe hodnotenie
dôkazov prislúcha v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 40b ods. 2 zákona
o ochranných známkach) jemu, a je preto na jeho zváţení, či bude dôkazné materiály
predloţené účastníkom konania v konkrétnom prípade povaţovať za spôsobilé osvedčiť
tvrdené skutočnosti. Sám fakt, ţe sa ţalobcovia nestotoţňujú s hodnotením vykonaných
dôkazov nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
S ohľadom na uvedené skutočnosti ţiadal ţalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a účastníkom právo na náhradu trov
konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcov nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie o výmaze slovnej
ochrannej známky č. 200632 „S.r.“. Z hľadiska námietok ţalobcov (majiteľov predmetnej
ochrannej známky) je pre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného
potrebné skúmať jednak správnosť procesného postupu ţalovaného (namietané nedostatočné
zistenie skutočného stavu veci, rozpor vo výroku a v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia a jeho nezrozumiteľnosť), a jednak aspekty hmotnoprávneho posúdenia, či boli
naplnené skutočnosti podľa § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. pre výmaz predmetnej
ochrannej známky z dôvodov nedostatku rozlišovacej spôsobilosti.
Samostatnou otázkou je následne posúdenie skutočnosti, či krajský súd vo svojom
rozhodnutí prekročil svoje oprávnenia dané právomocou preskúmať správne rozhodnutie
z hľadiska jeho zákonnosti a tak ako tvrdia ţalobcovia v podanom odvolaní, doplnil (rozšíril)
dôvody „správnosti“ preskúmavaného správneho rozhodnutia.
Úrad priemyselného vlastníctva rozhodol v prvom stupni o výmaze predmetnej
ochrannej známky rozhodnutím z 31. januára 2008 zn. POZ 1800-2001/OZ 200632-I/9-2008,
druhostupňové rozhodnutie zn. POZ 1800-2001/OZ 200632 II/157-2009 bolo vydané
16. septembra 2009. Obe rozhodnutia sa teda spravujú reţimom zákona č. 55/1997 Z. z.
o ochranných známkach, účinným do 31. decembra 2009.
Ustanovenie § 37 zákona o ochranných známkach výslovne upravuje rozsah pouţitia
všeobecných predpisov o správnom konaní (správneho poriadku) na konanie vo veciach
ochrannej známky tak, ţe tieto sa pouţijú na všetky druhy konaní podľa zákona o ochranných
známkach s výnimkou ustanovení § 19, 23, 28 aţ 30, § 32 aţ 34, § 39, 49, 50, § 59 ods. 1
a § 60.
10 5Sţh/1/2010
Zákon o ochranných známkach následne v § 38 a nasl. osobitne upravuje niektoré
aspekty konania vo veciach ochranných známok (účastníkov konania, niektoré náleţitosti
podaní, podklady pre rozhodnutie, opravné prostriedky), ktoré sú vo vzťahu k obdobným
ustanoveniam správneho poriadku lex specialis.
Ţalobcovia namietali procesné pochybenia správnych orgánom, ktoré námietky
krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade, ak by dosiahli taký stupeň intenzity,
ţe by došlo k odňatiu práva konať pred správnym orgánom, nemohol by súd na preskúmavané
rozhodnutie nahliadať ako na zákonné, a to bez ohľadu na právny názor v ňom vyslovený.
Základné pravidlá správneho konania sú vymedzené v § 3 správneho poriadku.
V prvom rade sú správne orgány povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Odsek 2 ustanovuje
povinnosť správnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť,
aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú
na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania
a iných osôb (odsek 3). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (odsek 4).
11 5Sţh/1/2010
Zákon o ochranných známkach súčasne v § 42b upravuje práva a povinnosti
správneho orgánu a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Ustanovuje
povinnosť účastníkov konania predloţiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom súčasne zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie
a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Len skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli
účastníkmi predloţené alebo navrhnuté, môţe byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán
je povinný postupovať v súlade s správnym poriadkom, aj keď účastník je nečinný
a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym
spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôţe namietať nevykonanie
dôkazov, respektíve neuváţenie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predloţiť
a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy,
ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu
orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môţe mať za následok neunesenie jeho
dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania.
Výmaz ochrannej známky z registra je konaním, ktoré môţe začať na základe podnetu
(návrhu) tretej osoby, alebo ho môţe úrad začať sám z vlastného podnetu, keď zistí, ţe bola
zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom. Pokiaľ
je konanie začaté na návrh tretej osoby, nevyţaduje sa, aby táto bola uţ zapísanou ochrannou
známkou osobitne dotknutá (napr. zameniteľnosť vymazávanej ochrannej známky
s ochrannou známkou navrhovateľa výmazu).
Z administratívneho spisu predloţeného ţalovaným pre potreby súdneho konania
nevyplýva, ţe by ţalovaný správny orgán akýmkoľvek spôsobom obmedzil, či aţ zabránil
ţalobcom realizovať ich právo vyplývajúce z § 3 správneho poriadku. Naopak, ţalovaný
poskytol ţalobcom priestor na vyjadrenie sa k veci, predloţenie nových dôkazov, poučil
ich o moţnosti nahliadnuť do spisu, z ktorého si mohol zabezpečiť kópie a odpisy. Ţalobcovia
boli o konaní riadne informovaní, ţalovaný s nimi komunikoval, návrhy Mesta Skalica
im boli riadne zaslané na vyjadrenie, ktoré právo aj vyuţili. Ţalovaný teda nepochybil,
ak v konaní pokračoval a vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby osobitným spôsobom
(osobitnou výzvou) umoţnil účastníkom vyjadriť sa pred samým rozhodnutím.
12 5Sţh/1/2010
Účelom citovaného ustanovenia je v prvom rade ochrana práv účastníka správneho
konania, no nemenej dôleţitým cieľom je tieţ eliminácia zbytočných prieťahov konania
(potreba viacerých výziev na odstránenie nedostatkov podaní, opakované výzvy na návrhy
pre doplnenie dokazovania a pod.). Nemoţno preto rozumne od správneho orgánu očakávať,
ţe bude predvídať moţné výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito
s účastníkom komunikovať. Právo účasti na konaní nie je totiţ čisto pasívnym právom
účastníka, je tieţ zaisťované napr. právom oboznamovať sa s obsahom spisu (§ 23 správneho
poriadku), ale tieţ uţ uvedeným právom predkladať alebo navrhovať dôkazy na podporu
vlastných tvrdení, resp. na vyvrátenie tvrdení správneho orgánu alebo iného účastníka, ktoré
je v § 40b ods. 1 zákona o ochranných známkach a aj v § 34 ods. 2 správneho poriadku
formulované ako povinnosť účastníka. Súčinnosť upravená vo viacerých ustanoveniach
správneho poriadku v znení neskorších predpisov (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) vyjadruje
vzájomnú jednotu práv a povinností.
Hodnotenie a výklad tvrdení a dôkazov sa v správnom konaní spravuje zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, pričom táto činnosť je zverená výlučne správnemu orgánu.
Pri pochybnostiach účastníka o správnosti urobených záverov, má tento moţnosť vyuţiť
opravné prostriedky v rozsahu, v akom ich zákon pripúšťa. V prejednávanej veci
je z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zrejmé, ţe ţalovaný sa dôkazmi predloţenými
v konaní zaoberal a hodnotil ich z hľadiska tvrdení Mesta Skalica (navrhovateľ výmazu),
ako aj ţalovaných, skúmal výpovednú hodnotu najmä obsahov článkov a internetovských
stránok, ale aj faktúr, ocenení či ďalších listinných dôkazov predloţených ţalobcami. Spôsob,
akým ţalovaný a tieţ správny orgán prvého stupňa vykonali dokazovanie a vyhodnotili
dôkazy, je plne v súlade s riadnym konaním tak, ako ho predpokladajú správny poriadok
a zákon o ochranných známkach.
Osobitne ţalobcovia namietali porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku, v zmysle
ktorého je správny orgán povinný dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ţalovaný sa vyporiadal
aj s tou námietkou ţalobcov, pričom so spôsobom jej vyhodnotenia sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky stotoţnil. Zákon nikde nedefinuje pojem „skutkovo zhodný alebo
podobný prípad“, a teda ide o termín, ktorého výklad v konkrétnej veci je na správnom orgáne
13 5Sţh/1/2010
a jeho voľnej úvahe. To, či je prejednávaný prípad skutkovo zhodný alebo podobný s iným,
uţ skôr rozhodnutým prípadom, je vecou, ktorú správny orgán vyhodnocuje v rámci
vykonávania dokazovania.
Z rozhodnutia vo veci a ani z predloţeného spisu nevyplýva, ţe by v prejednávanej
veci ţalovaný svojou úvahou pri hodnotení, či ţalobcami uvedené prípady boli podobné alebo
zhodné s prípadom ich ochrannej známky, prekročil zákonom ustanovené medze pre voľnú
úvahu. Najvyšší súd dáva do pozornosti ţalobcov, ţe hoci sa niektoré prípady môţu javiť
ako zhodné alebo podobné, stačí rozdiel v na pohľad nepodstatnom detaile na to, aby bolo
vylúčené pouţitie § 3 ods. 4 vety druhej správneho poriadku pre rozhodnutie v neskoršie
napadnutej veci. Navyše pri aplikácii uvedeného ustanovenia treba vychádzať z jeho
gramatického výkladu, v zmysle ktorého zákonodarca aj v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch pripúšťa rozdiely, tieto však musia byť náleţite odôvodnené.
V prejednávanej veci ţalovaný svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil,
vysvetlil, prečo označenie „S.r.“ nemoţno povaţovať za spĺňajúce podmienky pre registráciu
ako ochranná známka, čím ho vymedzil ako osobitný prípad (špecifický prípad).
Ďalším z dôvodov nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je v zmysle odvolania
ţalobcov porušenie § 46 správneho poriadku, spočívajúce tieţ (okrem námietky zistenia
skutkového stavu veci) v tom, ţe ţalovaný správny orgán vydal rozhodnutie o výmaze
ochrannej známky podľa § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach, hoci na to neboli
splnené predpoklady ustanovené touto právnou normou.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad vymaţe ochrannú známku
z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí,
ţe bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.
Podmienky pre zápis označenia ako ochrannej známky upravuje zákon o ochranných
známkach, pričom základné podmienky sú ustanovené v § 1 - § 3 zákona, kde je pozitívne
a negatívny vymedzený pojem „ochranná známka“.
14 5Sţh/1/2010
V zmysle § 1 ods. 1 zákona o ochranných známkach ochrannou známkou sa rozumie
akékoľvek označenie, ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane
osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné
kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej
osoby, zapísané do registra ochranných známok (ďalej len „register“). Pre prejednávanú vec
je relevantné negatívne vymedzenie ochrannej známky (tzv. výluka zo zápisnej spôsobilosti)
obsiahnuté v § 2 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o ochranných známkach. Za ochrannú známku
nemoţno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť (§ 2 ods. 1 písm. b/), ako ani
to, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúţiace v obchode na určenie druhu, akosti,
mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo
sluţieb, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia sluţieb (§ 2 ods. 1 písm. c/).
Obe uvedené ustanovia sú samostatnými dôvodmi výluky zo zápisnej spôsobilosti
avšak je potrebné ich vnímať a vykladať vo vzájomných súvislostiach. Vlastnosti menované
v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach predstavujú okrem
osobitného dôvodu pre odmietnutie zapísania označenia do registra ochranných známok,
resp. pre výmaz ochrannej známky z tohto registra, aj uţšiu špecifikáciu foriem nespôsobilosti
rozlíšiť výrobky alebo sluţby, čo je výluka podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných
známkach. Nemoţno preto pokladať za nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ
správny orgán argumentuje poukazom na obe tieto zákonné ustanovenia vzájomne, najmä
nie v prípade, ak dôvodom uvedeným v záhlaví rozhodnutia pre výmaz známky
je ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c/ o ochranných známkach, ktorý je, ako uţ bolo uvedené,
špecifikáciou dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochranných známkach.
Zmyslom a účelom pouţívania ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a sluţieb
rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom rozlišovacia spôsobilosť nespočíva
len v spôsobilosti odlíšiť jeden konkrétny výrobok (sluţbu) od iného, ale i v zameniteľnosti
výrobcov (poskytovateľov) výrobkov (sluţieb) rovnakého druhu. Rozlišovaciu spôsobilosť
je nutné skúmať vţdy z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického
a významového.
15 5Sţh/1/2010
Za označenia alebo ochranné známky nemajúce rozlišovaciu spôsobilosť,
t. j. za zameniteľné, sa povaţujú také, ktorých slovné, obrazové, alebo aj kombinované
prevedenie môţe vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny
označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich od rôznych subjektov alebo
nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo
ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní rozlišovacej
spôsobilosti označenia alebo ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak
celkový dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môţe vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne,
fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické
usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenia alebo ochranné
známky sa vţdy posudzujú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri
ochranných známok.
V prejednávanej veci ţalobcovia zastávajú názor, ţe ţalovaný, ako aj krajský súd
dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, ţe označenie „S.r.“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť
takého stupňa, aby si s ním spotrebiteľská a odborná verejnosť spájala konkrétny druh
červeného vína vyrábaného ţalobcami (resp. ešte ich právnym predchodcom).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vyššie konštatoval, ţe v konaní, osobitne
v dokazovaní vykonanom správnym orgánom prvého stupňa a ţalovaného nezistil procesné
pochybenie. Preto sa ďalej zaoberal právnym posúdením veci samej.
Ustanovenie § 2 zákona o ochranných známkach v podstate preberá ustanovenie čl. 7
nariadenia Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva. K pojmu rozlišovacej
spôsobilosti uţ viackrát zaujal stanovisko aj Súdny dvor Európskej únie (predtým Európsky
súdny dvor). V rozhodnutí ESD C-329/02 (SAT.1 SatellitenFernsehen GmbH v. Office
for Harmonisation in the International Market) vyslovil, ţe pokiaľ ide o ochrannú známku
zloţenú zo slov alebo zo slova a čísla, prípadná rozlišovacia schopnosť môţe byť skúmaná
pre kaţdý pojem alebo prvok oddelene, ale v kaţdom prípade musí vychádzať z celkového
vnímania tejto ochrannej známky relevantnou verejnosťou a nie z domnienky, ţe prvky, ktoré
samostatne postrádajú rozlišovaciu spôsobilosť, nemôţu v kombinácii takúto spôsobilosť
vykazovať. Sama okolnosť, ţe kaţdý z týchto prvkov hodnotený samostatne je zbavený
16 5Sţh/1/2010
rozlišovacej spôsobilosti, totiţ nevylučuje, ţe kombinácia, ktorú tvorí, môţe rozlišovaciu
spôsobilosť vykazovať. Uţ v skoršom rozhodnutí vo veci ESD C-456/01 P a C-457/01 P
(Henkel KGaA v. Office for Harmonisation in the International Market) vymedzil
posudzovanie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky tak, ţe rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b/ nariadenia č. 40/94 musí byť posudzovaná
vzhľadom k jej vnímaniu relevantnou verejnosťou, ktorú tvoria beţne informovaní a primerane
pozorní a obozretní priemerní spotrebitelia týchto výrobkov alebo sluţieb.
Ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, skúmali rozlišovaciu schopnosť
jednotlivých zloţiek (slov) označenia „S.r.“ samostatne, ako aj v ich vzájomnej kombinácii,
pričom dospeli k záveru, s ktorým sa najvyšší súd stotoţňuje, ţe označenie pozostáva
z geografického označenia – prívlastku „s.“ a podstatného mena „r.“, ktoré sú natoľko
všeobecné, ţe nie sú spôsobilé u spotrebiteľa evokovať konkrétny výrobok, „červené víno
‘S.r.’“ produkovaný ţalobcami.
Uviedli, ţe prívlastok „skalický“ v rámci označenia výrobku evokuje určenie
geografického pôvodu výrobku ako červeného vína z regiónu Skalica, a to tieţ v súvislosti
so zapísaným označením pôvodu pre právneho predchodcu ţalobcov platným do roku 2006.
Aj v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie ESD C-108/97 a C-109/97 (Windsurfing Chiemsee Produktions - und
Vertriebs GmbH /WSC/ v. Boots - und Segelzubehör Walter Huber und Franz Attenberger),
podľa ktorého zápis zemepisných názvov ako ochranných známok je vylúčený, pokiaľ tieto
názvy označujú určité zemepisné miesta, ktoré sú uţ preslávené alebo známe v súvislosti
s dotknutou kategóriou výrobkov alebo sluţieb, a ktoré teda vykazujú spojitosť s týmito
výrobkami alebo sluţbami pre zúčastnené kruhy.
Na internetovej stránke ţalobcov (http://www.-----.htm) je uvedený nasledovný text:
„Skalická vinohradnícka oblasť má veľmi dlhú a bohatú históriu. Preslávila sa najmä
pestovaním odrody Frankovka konkrétnym klonom LAMPART pestovaním v Skalici.
Získava sa z neho víno rubínovo červenej farby s typickou trpkosťou jemne škoricovou vôňou
známou po celom Rakúsko-Uhorsku neskôr Slovensku a Česku s názvom „S.r.“. Jeho
špeciálne podfarbenie a lahodná chuť sú dané ţelezitou pôdou a vhodnými klimatickými
17 5Sţh/1/2010
podmienkami. Podarilo sa nám zachovať v starej 70 - ročnej vinici tento klon a rozmnoţiť ho.
V súčasnosti pestujeme „Lampart“ na dvoch hektároch nových viníc, obnovili sme tradíciu
výroby S.r. v Skalici. Elegancia a harmónia značkového vína S.r. je výsledkom štyri generácie
trvajúcej rodinnej vinárskej tradície. [...] S.r. dôstojne obstál na medzinárodných výstavách o
čom svedčia získané medaily. Je prírodné červené víno rubínovej farby, s jemnou svieţou
vôňou, príjemne kyslé, harmonické jemne trpkasté s výrazným charakterom po odrode
Frankovka modrá.“ Bez ohľadu na technológiu výroby vína, či sa jedná o víno jednozloţkové
alebo viacloţkové, v ktorom smere si tvrdenia ţalobcov počas konania odporujú (v konaní
pred správnym orgánom prvého stupňa tvrdili, ţe víno sa nedorába kupáţou, ale len
z frankovky-lampert, v odvolacom sa uţ dorábalo kupáţou frankovky-lampert,
svätovavrineckého a modrého portugalu) z tohto textu, ako aj z textov predloţených Mestom
Skalica, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ako aj citovaných v podobe
internetovského odkazu (medzi inými aj stránky ţalobcov www.-----.sk) je zrejmé, ţe „S.r.“
označuje „prírodné červené víno rubínovej farby, s jemnou svieţou vôňou, príjemne kyslé,
harmonické jemne trpkasté s výrazným charakterom po odrode Frankovka modrá“ a spája sa
so skalickou vinohradníckou oblasťou, v ktorej ţalobcovia, resp. ich právny predchodca
obnovili tradíciu dorábania tohto vína. Teda ani z vlastnej webovej stránky ţalobcov nie je
jednoznačne zrejmé, ţe by šlo o označenie pre víno dorábané práve a výlučne ţalobcami, a ţe
by si teda s týmto označením mal spotrebiteľ spájať práve a výlučne ţalobcov (resp. ich
právneho predchodcu). Je pritom irelevantné datovanie jednotlivých článkov, t. j. či boli na
internete zverejnené pred alebo po zápise označenie „S.r.“ do registra ochranných známok,
treba prihliadať na stav vyuţívania internetu na účely propagácie výrobkov a sluţieb,
resp. jednotlivých miest a obcí či regiónov. Pouţívanie označenia pred jeho zápisom
do registra pre majiteľa – právneho predchodcu ţalobcov, ako aj jeho následné uvádzanie
ako označenia pre červené víno typické pre región, spolu s históriou tohto vína (aj s ohľadom
uvedeného na internetovej stránke ţalobcov) nesvedčia v prospech tvrdení ţalobcov o tom,
ţe označenie „S.r.“ sa spája s nimi produkovaným vínom ako špecifickým produktom.
Ţalobcovia argumentovali poukazom na faktúry predloţené v konaní, ktoré
sú vo veciach ochranných známok beţným prostriedkom pre preukazovanie pouţívania
ochrannej známky v obchodnom styku v spojení s jej majiteľom ako osobou oprávnenou
na jej uţívanie. Tieto, rovnako ako aj upozornenia na neoprávnené uţívanie ochrannej
známky adresované ďalším podnikateľským subjektom, ktoré ţalobcovia predloţili, treba
18 5Sţh/1/2010
vnímať v kontexte vzájomných tvrdení a dôkazných prostriedkov predloţených v konaní
pred správnym orgánom Mestom Senica. Hoci, ako uvádzajú ţalobcovia, faktúry sú jedným
z dôkazných prostriedkov svedčiacich o pouţívaní ochrannej známky pre tovary a sluţby
jej majiteľa, nemoţno však na ne prihliadať bez súvislosti s ďalšími dôkazmi a tvrdeniami
uvedenými v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s hodnotením, ktoré
urobil ţalovaný, ţe ako ani faktúry, tak ani písomné upozornenie (a odpovede na ne) nemoţno
v kontexte ďalších dôkazov povaţovať za presvedčivé dôkazy výlučného prepojenia
ochrannej známky „S.r.“ a ţalobcov (ich právnych predchodcov).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere poukazuje tieţ na odpoveď pána Š.
H., ktorý okrem iného uvádza: „Ako výrobca vína som poţiadal Výskumný ústav
vinohradníctva a vinárstva v Bratislave okrem iného o zatriedenie značkového vína červeného
pod názvom ‘R.’. Na základe odobratej vzorky vína a vykonaných rozborov Ústredný
kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárstva v Bratislave mi vydal osvedčenie o zatriedení
uvedeného značkového vína pod týmto názvom. Toto víno som na výstavách vína prezentoval
a spotrebiteľom predával ako značkové víno ‘R.’. Slovo ‘S.’, ktoré je pouţité na etiketách sa
vzťahuje k označeniu vinohradníckeho rajónu ‘Skalický vinohradnícky rajón’ a nie je
označeniu výrobku.“
Správny orgán teda nepochybil ani pri právnom hodnotení zisteného skutkového
stavu. Jeho záver o tom, ţe „S.r.“ nie je označením spôsobilým rozlíšiť tovar, konkrétne
červené víno, produkované ţalobcami, resp. ich právnym predchodcom, sa zakladá na
zákonne a dostatočne vykonanom dokazovaní, pričom vlastné hodnotenie dôkazov je jasne
a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Vychádzajúc z neho,
ţalovaný správne uzavrel, ţe „S.r.“ je označením, ktoré spadá pod negatívne vymedzenie
ochrannej známky obsiahnuté v § 2 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach a zároveň
napĺňa i vymedzenie ďalšej zápisnej výluky, a to podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona
o ochranných známkach, keďţe tieto dve ustanovenia treba chápať a vykladať vo vzájomnej
súvislosti. Nemoţno preto konštatovať porušenie § 46 správneho poriadku, pretoţe zákonné
predpoklady pre vydanie rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 zákona o ochranných známkach boli
naplnené.
19 5Sţh/1/2010
Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe obmedzenie preskúmavacej právomoci
správneho súdu tak, ako vyplýva z § 250j ods. 1 OSP obmedzuje súd v zmysle zisťovania
dôvodov nezákonnosti, resp. nesprávnosti, preskúmavaného správneho rozhodnutia.
Vychádza sa z toho, ţe nie je úlohou súdu konať na základe bianco návrhu účastníka konania
a vyhľadávať zaňho dôvody nezákonnosti správneho rozhodnutia. Súd by pochybil, keby
preskúmavané správne rozhodnutie zrušil z dôvodov idúcich nad rozsah podanej ţaloby,
resp. opravného prostriedku. Pokiaľ však súd dospeje k záveru, ţe v danom rozsahu je toto
rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, je len na jeho uváţení, či v záujme presvedčivosti
uvedie ďalšie argumenty v prospech tohto zistenia; svoje zistenia však musí zaloţiť na obsahu
administratívneho spisu (§ 250i ods. 1 OSP) s výnimkou ak preskúmava rozhodnutie
správneho orgánu, ktorým správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo
o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných
vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie (§ 250i ods. 2 OSP).
Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutie
potvrdil. Keďţe v jeho konaní neboli zistené ani procesné pochybenia odôvodňujúce zrušenie
rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §250ja ods. 3 a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1, § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcom ich náhradu
nepriznal, pretoţe v tomto konaní neboli úspešní, a ţalovanému preto, ţe mu ţiadne trovy
z dôvodu podania neúspešného odvolania ţalobcov nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
20 5Sţh/1/2010
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Jana B a r i c o v á , v . r .
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková