Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/189/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobcu P. I. a. s., so sídlom S., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom, so sídlom Č., proti

žalovanému Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 27,

Bratislava, o preskúmanie , č. s. 678/2008-

1000-3100 z 28. marca 2008, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -37 z 21. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -37 z 21. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného – ministerstva hospodárstva o zamietnutí

rozkladu žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia č. Zam01/2008-1054-7343

z 08. januára 2008 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie licencie na zásahovú výbušku P-1

s PZ, v počte 2.000 ks s tým, že ide o zahraničnopolitický a bezpečnostný záujem Slovenskej

republiky.

2

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd z obsahu spisu zistil,

že 20. novembra 2007 pod registračným číslom X. podal žalobca žiadosť o udelenie licencie

na vývoz vojenského materiálu (komodita zásahová výbuška P-1 s PZ v počte 2.000ks),

pričom ako konečného užívateľa deklaroval Ministerstvo obrany Bieloruskej republiky. Na

základe ustanovení , , a o

obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) uviedol, že v konaní o žiadosti o udelenie licencie na

dovoz alebo vývoz vojenského materiálu je správny orgán povinný vyžiadať si ako podklad

rozhodnutia okrem iného aj stanovisko Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

(ďalej aj „MZV SR“), ktoré je v prípade, že ide o vývoznú licenciu pre žalovaného záväzné.

Podľa vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 12418-

6/2007, OBOT z 21. decembra 2007 udelenie vývoznej licencie do Bieloruskej republiky

by bolo v rozpore s kritériom č. 2 Kódexu správania sa štátov EÚ pri vývoze zbraní s tým,

že ministerstvo zahraničných vecí nesúhlasí s udelením vývoznej licencie

zo zahraničnopolitického hľadiska.

Krajský súd skonštatoval, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva

záväznosť vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí o udelenie vývoznej licencie

pre ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o udelení licencie na vývoz vojenského

materiálu, v dôsledku čoho bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v medziach

zákona, tak po hmotnoprávnej ako aj po procesnoprávnej stránke, pričom správny orgán

si plnil zákonom stanovenú povinnosť rešpektovať stanovisko Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Súčasne si uplatnil náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie pred krajským

súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa súdneho

výkladu ustanovenia , o licenciách de facto rozhoduje

ministerstvo zahraničných vecí, a to dokonca na základe Kódexu správania sa štátov EÚ

pri vývozoch, respektíve reexporte zbraní, ktorý je politickým dokumentom a nie prameňom

práva záväzným pre Slovenskú republiku. Ak by zákonodarca sledoval právnu úpravu

3

spôsobom vyjadreným v rozhodnutí, potom by iste podľa názoru žalobcu pridelil otázku

vydávania licencií MZV SR a nie žalovanému. Poukázal, že predmetom licencie bol materiál

vojenského charakteru – zásahové výbušky – ktorý nemá charakter zbrane. Tento materiál

sa používa iba pre cvičenie silových zložiek, nie pre ich reálne nasadenie. Uviedol tiež,

že v uvedenom období boli vydané inému subjektu licencie na vývoz vojenského materiálu

do Srí Lanky, pričom v tomto prípade neboli aplikované pravidla Kódexu. Vzhľadom

na vecnú súvislosť a vzájomné prepojenie mal za to, že krajský súd mal spojiť predmetnú vec

s vecou prejednávanou pod číslom 2S/114/08.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť. V odôvodnení vyjadrenia poukázal na svoje doterajšie podania, ktorých sa v celom

rozsahu naďalej pridržiava. Mal za to, že odvolanie žalovaného je obsahovo a vecne totožné

so samotným žalobným návrhom, a nie sú v ňom uvedené žiadne nové skutočnosti. Poukázal,

že povinnosťou ministerstva hospodárstva zodpovedného za udeľovanie povolenia na vývoz

a dovoz vojenského materiálu je dodržiavať nielen platné legislatívne normy Slovenskej

republiky, ale aj medzinárodnopolitické záväzky, k plneniu ktorých sa Slovenská republika

zaviazala, jedným z ktorých je aj Kódex správania sa štátov EÚ pri vývoze zbraní, ktorý

si kladie za cieľ predchádzať exportu zariadení, ktoré by mohlo byť použité pre vnútroštátnu

represiu alebo medzinárodnú agresiu alebo prispieť k regionálnej nestabilite, ako

aj predchádzanie a boj s nelegálnym obchodovaním s konvenčnými zbraňami. Uvedená

vývozná licencia do Bieloruskej republiky bola v rozpore s kritériom č. 2 Kódexu správania

sa štátov EÚ pri vývoze zbraní, ktorú skutočnosť vo svojom písomnom vyjadrení uviedlo

ministerstvo zahraničných vecí. V zmysle bolo

vo výlučnej kompetencií ministerstva zahraničných vecí posúdiť, či určitý dovoz a následný

reexport vojenského materiálu z územia Slovenskej republiky je v súlade

so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, a preto bolo povinnosťou

žalovaného aplikovať ustanovenie a zamietnuť žiadosť

o udelenie licencie so zahraničnopolitických bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.

V súvislosti s použitím zásahových výbušiek uviedol, že tieto sa môžu používať

aj na vnútroštátnu represiu v krajinách s nedemokratickým režimom – potláčanie masových

občianskych nepokojov za účelom vyvolania chaosu a podobne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

a rozsahu podaného odvolania ( v spojení s veta prvá )

4

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby podanej podľa

a nasl. zákonnosť rozhodnutia a postupu rozhodnutia žalovaného – ministerstva

hospodárstva, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

č. Zam01/2008-1054-7343 z 08. januára 2008, o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie

licencie na vývoz vojenského materiálu - zásahová výbuška P-1 s PZ, v počte 2.000 ks s tým,

že ide o zahraničnopolitický a bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, nakoľko žalobca

ako konečného užívateľa deklaroval Ministerstvo obrany Bieloruske republiky.

So zreteľom na odvolacie dôvody žalobcovho odvolania podstatou sporu

pri preskúmavaní zákonnosti postupu žalovaného bolo posúdenie, či žalovaný správne

aplikoval ustanovenie .

Najvyšší súd po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom dospel k záveru,

že rozsudok krajského súdu bol vydaný po riadnom zistení skutočného stavu veci, obsahuje

predpísané náležitosti a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený. Krajský súd

sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu,

na ktoré poukazoval v podanej žalobe a rozhodol v súlade s ,

keď žalobu zamietol. Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia ( v spojení s ) a zdôrazňuje,

že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu úlohou súdu v správnom súdnictve

nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov

a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje tiež názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

5

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

Najvyšší súd opätovne dáva do pozornosti, že v znení

účinnom do 31. októbra 2009 upravoval podmienky obchodovania s vojenským materiálom

a pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti. Nesporným je, že výrobok zásahová

výbuška P-1 s PZ je vojenským materiálom a žalobca mal zámer s týmto výrobkom

obchodovať so zahraničným partnerom Ministerstvom obrany Bieloruske republiky. Podľa

žalobca ako oprávnená osoba mohol vykonávať

zahraničnoobchodnú činnosť s vojenským materiálom len na základe, v rozsahu

a za podmienok ustanovených v tomto zákone a udelenej licencie. Úprava ustanovenia § 15

zverila vydávanie licencie do pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

Vydaniu licencie podľa § 16 uvedeného zákona muselo predchádzať vyjadrenie k žiadosti

ministerstva zahraničných vecí, pričom záporné vyjadrenie bolo pre ministerstvo

hospodárstva záväzné. V prejednávanej veci ministerstvo zahraničných vecí vydalo záporné

vyjadrenie k žiadosti žalobcu o udelenie licencie, ktoré odôvodnilo zahraničnopolitickými

a bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Na základe tohto negatívneho záväzného

vyjadrenie ministerstva zahraničných vecí a skutočnosti v ňom uvedenej bolo povinnosťou

ministerstva hospodárstva podľa žalobcovu žiadosť

o licenciu zamietnuť, preto je jeho rozhodnutie zákonné a správne.

Podľa na rozhodovanie o zamietnutie žiadosti

o licenciu podľa § 19 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkou,

že odôvodnenie rozhodnutia o tom, že sa zamieta žiadosť o licenciu, obsahuje iba skutočnosť,

že ide o zahraničnopolitický a bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Vzhľadom

na uvedené ministerstvo hospodárstva nad rozsah stanovený zákon odôvodnilo svoje

rozhodnutie, pričom podklady a právne predpisy z ktorých vychádzalo sú v súlade

so zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K námietke žalobcu, týkajúcej sa spojenia prejednávanej veci s vecou vedenou

pod sp. zn. , je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, či žalobca podal návrh na spojenie

veci a ani neuviedol, v čom tieto veci skutkovo súvisia. Napriek neurčitosti tejto námietky

najvyšší súd konštatuje, že podľa (v spojení s veta prvá )

súd môže, ale nemá povinnosť veci spojiť a je na jeho úvahe ako upraví priebeh konania.

Nevyhovenie tomuto návrhu nepredstavuje preto vadu konania, na ktorú by odvolací súd

6

musel prihliadnuť z úradnej povinnosti ( v spojení s )

by nemalo za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/

v spojení s veta druhá ).

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu skutkovo vymedzenému tak, že iný subjekt

dostal licencie na vývoz vojenského materiálu do Srí Lanky, a že v tomto prípade neboli

aplikované pravidla Kódexu, nebolo možné prihliadnuť, a to vzhľadom na už uvedenú právnu

úpravu odôvodnenia rozhodnutia o udelení licencie.

Žalobca v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré

by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský

súd, ak žalobu zamietol. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a , nakoľko žalobca v tomto konaní nemal

úspech a žalovanému zo zákona náhrada trov konania podľa druhej hlavy piatej časti

neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková