Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6c2/364064.7b038c.pdf
PDF · 151.77 KB
No categories available
2Cdo/12/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. S., bývajúci v
L., zastúpený JUDr. E. G., advokátkou v L., proti ţalovanej : I. V., bývajúca v H., zastúpená
JUDr. J. R., advokátom v Ţ., o zaplatenie 1 850,96 € s prísl., vedenej na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 12 C 13/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 sp. zn. 14 Co 302/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 88,74 €
do rúk alebo na účet JUDr. E. G. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 27. mája 2009 č.k. 12 C 13/2009-66
zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 1 850,96 € so 6,5 % úrokom z omeškania ročne
od 5.12.2008 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 499,08 € do 40 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy konania je povinná zaplatiť právnej
zástupkyni ţalobcu. V odôvodnení uviedol, ţe rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 153a
ods. 1 O.s.p. a zaviazal ţalovanú na zaplatenie ţalovanej sumy z titulu vrátenia pôţičky
poskytnutej ţalobcom ţalovanej tým spôsobom, ţe podľa ústneho dojednania o pôţičke
za ňu uhradil veriteľovi I. a.s. ţalovanú sumu.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. apríla 2010
č.k. 14 Co 302/2009-111 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Uloţil ţalovanej nahradiť
ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 290,43 € na účet právnej zástupkyne v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe vzhľadom
na dôvody uvádzané ţalovanou v odvolaní a jeho doplnení, kde okrem iných uviedla aj
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ţe vo veci samej rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nariadil vo veci pojednávanie.
Ţalovaná neprítomnosť na odvolacom pojednávaní ospravedlnila zdravotnými potiaţami,
o čom predloţila vo faxovom podaní správu ošetrujúcej lekárky, z ktorej ale nevyplýva, ţe by
zdravotný stav ţalovanej bránil zúčastniť sa pojednávania, ţalovaná nebola uznaná ani
práceneschopnou, zo správy vyplýva, ţe sa má zúčastniť kontroly 20.7.2010. Teda
nepovaţoval ospravedlnenie ţalovanej za opodstatnené a vec prejednal a rozhodol v jej
neprítomnosti. Uvedené zistenia svedčia o účelovosti ospravedlnenia ţalovanej, dôvody,
pre ktoré sa pojednávania nezúčastnila, nepovaţoval za váţne, brániace jej osobnej účasti
na pojednávaní. Stotoţnil sa so skutkovými zisteniami ako aj s právnym posúdením súdu
prvého stupňa, ţe vzťah medzi účastníkmi je zmluvným vzťahom zaloţeným zmluvou
o pôţičke, ktorú ţalobca poskytol ţalovanej tým, ţe za ňu zaplatil dlh voči jej veriteľovi.
V odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné právne
hodnotenia daného vzťahu. Nevyhovel návrhu ţalovanej na doplnenie dokazovania
výsluchom jej dcéry V. V., lebo pre takýto postup neboli dané podmienky uvedené
v ustanovení § 213 ods. 4, 5 O.s.p. Účastníci konania na pojednávaní, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozhodnutia boli riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ţalovaná odvolaciemu
súdu neuviedla, ani nedoloţila existenciu dôvodov, resp. prekáţok, pre ktoré bez jej zavinenia
nemohla v prvostupňovom konaní označiť dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich
tvrdení.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorého prípustnosť
odvodzovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. vzhľadom na postup odvolacieho súdu, ktorý
rozhodoval na pojednávaní dňa 20.4.2010 v jej neprítomnosti napriek tomu, ţe poţiadala
o odročenie termínu verejného zasadnutia, ktoré bolo odvolacím súdom určené a predloţila
faxovým podaním správu ošetrujúcej lekárky o tom, ţe má kontrolu zdravotného stavu, ktorú
skutočnosť odvolací súd nepovaţoval za ospravedlnenie, ktoré je moţné povaţovať za
opodstatnené a vec prejednal v jej neprítomnosti a rozhodol. Dôvodnosť dovolania spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako
i rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré odôvodňujú preskúmať vecnú
stránku napadnutého rozhodnutia.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
Keďţe v posudzovanej veci odvolací súd rozhodol formou rozsudku, podmienky
prípustnosti dovolania upravujú ustanovenia § 238 O.s.p. Tieto vymedzujú znaky rozsudkov,
pri danosti ktorých zákon umoţňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním, a tak preskúmané
dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), keď
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je
prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť
dovolania teda nemoţno vyvodzovať z § 238 ods. 1, 2 O.s.p. Rovnako odvolací súd
nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4, preto dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vzhľadom
na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
dovolací súd sa súčasne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú
vadu zameral sa dovolací súd osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania
podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Pod odňatím moţnosti konať pre súdom sa rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu
v občianskom súdom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval
v rozpore so zákonom prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi konania tie procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen samotným
rozhodnutím, ale aj činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala.
Dovolateľka odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnila tým, ţe krajský súd
v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dňa 20. apríla 2010 odvolacie
pojednávanie, na ktorom rozhodol o veci v jej neprítomnosti, a to i napriek tomu, ţe svoju
neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnila s poukazom na zdravotné problémy a zároveň
poţiadala o jeho odročenie.
Z obsahu spisu (č.l.102, 103) je zrejmé, ţe ţalovaná faxovým podaním zo dňa
19. apríla 2010 poţiadala odvolací súd o odročenie verejného zasadnutia určeného na deň
20. apríla 2010 o 9.30 hod. a určenie nového termínu prejednania z dôvodu jej ochorenia
a pripojila potvrdenie o zdravotnom stave – lekárska správa z vyšetrenia na gynekologickej
ambulancii v ktorej sú konštatované príznaky, postupy vyšetrení a kontrola. Odvolací súd
ţiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal v neprítomnosti ţalovanej. Ako
vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozsudku na č.l. 112 dospel k záveru, ţe ţalovaná
nepreukázala dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďţe
zo správy ošetrujúcej lekárky nevyplýva ţe by zdravotný stav ţalovanej bránil zúčastniť sa
pojednávania, ţalovaná nebola uznaná ani práceneschopnou. Uvedené zistenia svedčia
o účelovosti ospravedlnenia ţalovanej, dôvody pre ktoré sa pojednávania nezúčastnila
nepovaţoval za váţne brániace osobnej účasti na pojednávaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má kaţdý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť
účastníkovi doručené tak, aby mal dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Je potom
na účastníkovi či svoje právo vyuţije ale nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd
v konaní, i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník
na pojednávanie, môţe súd vec prejednať v jeho neprítomnosti, len ak nepoţiadal z dôleţitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Moţnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka je potrebné vţdy posudzovať
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, pričom treba mať na zreteli, ţe zúčastniť sa
prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to
v kaţdom štádiu konania, ak na tomto práve účastník trvá. Zákon bliţšie nešpecifikuje, čo
treba povaţovať za dôleţitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti
účastníka. Z ustálenej súdnej praxe za takýto dôleţitý dôvod treba posudzovať aj
práceneschopnosť účastníka riadne preukázanú lekárskym potvrdením (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 66/1994).
V preskúmavanej veci však o vyššie uvedený prípad nejde.
Pokiaľ ţalovaná tvrdí ţe dôvodom jej neúčasti na pojednávaní odvolacieho súdu
20. apríla 2010 boli jej „zdravotné problémy“ tu treba prisvedčiť odvolaciemu súdu, ţe
vo svojej ţiadosti z 19. apríla 2010 (č.l. 102) bliţšie nešpecifikovala charakter zdravotných
problémov, faxové podanie (správa ošetrujúcej lekárky č.l. 103) neobsahuje skutočnosti a ani
z neho nevyplýva, ţe by zdravotný stav ţalovanej bránil zúčastniť sa pojednávania, ţalovaná
nebola uznaná ani práceneschopnou. Podľa názoru dovolacieho súdu obsahom tejto správy je
len informácia o zdravotnom stave – nález nie posúdenie zdravotného stavu z hľadiska účasti
na pojednávaní. Preto postup odvolacieho súdu, ktorý v danej procesnej situácii
(na pojednávaní dňa 20. apríla 2010) rozhodol prejednať vec v neprítomnosti ţalovanej
z dôvodu ţe táto nepreukázala dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, treba povaţovať za
správny a súladný so zákonom.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno zhrnúť, ţe dovolací súd nezistil, ţe by konanie
odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ktorú namietala ţalovaná.
K dovolacej námietke ţalovanej, ţe súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhované
dôkazy je potrebné uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých
účastníkom konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať
pred súdom (napr. R 37/1993). Ţalovanej ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym
procesným postupom súdu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. na pojednávaní
pred prvostupňovým súdom odňatá moţnosť konať pred súdom.
Keďţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania ţalovanej podľa § 237 O.s.p. a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanej ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu
sluţbu ktorú poskytla ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia z 12. januára 2011 k dovolaniu
ţalovanej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto
vyhlášky vo výške 81,33 € čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a mieste prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto
vyhlášky 7,41 €) predstavuje spolu 88,74 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová