Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžnč/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. Š.,

t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ţ., proti odporcom: v 1. rade Líbya – štát

v zastúpení vláda Líbye, v 2. rade Vláda Líbye - v zastúpení štatutár vlády Líbye a v 3. rade

Úrad vlády Líbye, v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. apríla 2011, doručeným najvyššiemu súdu dňa

14.apríla 2011 domáhal, aby súd odporcovi uloţil povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia v konaniach o navrhovateľových sťaţnostiach a ţiadosti vedenej pod príslušnými

spisovými značkami riadne konať a rozhodnúť alebo veci inak vybaviť. Svoj návrh odôvodnil

tým, ţe sa obrátil na odporcov so ţiadosťou o sprístupnenie informácií, o hierarchii štátnych

orgánov a orgánov súdnej moci, o kontaktné adresy na určité orgány, pričom odporcovi na

tieto ţiadosti nereagovali. Proti tomuto postupu podal uţ dve sťaţnosti na ktoré taktieţ

odporcovi nereagovali. Vzhľadom na súčasný stav v Líbyi ako aj na moţnú absenciu súdnej

moci v Líbyi a vzhľadom na ust. § ods. 3 zákona o súdoch ako aj na ústavný zákaz

odmietnutia spravodlivosti (denegatio justitiae) a absolútnu nečinnosť odporcov v daných

veciach, preto podal na najvyšší súd návrh podľa

(ďalej len „OSP“), aby odporcom uloţil povinnosť konať a rozhodnúť.

Najvyšší súd najprv skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to právomoci

súdu prejednať a rozhodnúť vec, keďţe navrhovateľ sa domáhal uloţenia povinnosti konať

a rozhodnúť cudziemu štátu - Líbyi, resp. orgánom cudzieho štátu, a to vláde Líbye a úradu

vlády Líbye.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj

s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno

odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať

iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému

orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom

zachované.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov súd rozhoduje o tom, či vec predloţená súdu patrí

do právomoci súdu. Súd nemôţe vysloviť, ţe vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôţe

postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný

a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných

orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,

b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je ţalovaným ústredný orgán

štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,

obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave

týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Pri skúmaní podmienok konania, najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle , a zákona

č. , keďţe súdy nemajú právomoc preskúmavať rozhodnutia alebo postup cudzích

súdnych alebo iných orgánov, v danom prípade štátu Líbye, vlády Líbye a úradu vlády Líbye.

V prejednávanej veci nie je daná právomoc súdu, ale ani cudzieho orgánu, ktorý by mohol

uloţiť povinnosť odporcom v 1., 2. a 3. rade konať a rozhodnúť. Z ustanovenia § 2 ods. 3

vyplýva, ţe pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania

dospeje k záveru, ţe nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného

orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôţe konanie pre tento nedostatok zastaviť,

okrem prípadu, ţe vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (pozri R 82/2002 NS SR).

Otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech iba v tom prípade ak nejde o vec

ktorá spadá do právomoci cudzích orgánov, teda vec musí prejednať sám. Preto najvyšší súd

konanie pre nedostatok právomoci podľa zastavil.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán

verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej

časti je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby,

pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby súd mohol návrh prejednať

a v prípade, ak je dôvodný návrhu vyhovieť je, aby išlo o nečinnosť orgánu verejnej správy

s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky a nie pre cudzozemské orgány, teda orgány

verejnej moci cudzieho štátu.

Štát Líbya, vláda Líbye a úrad vlády Líbye ako cudzí štát, resp. orgány výkonnej

a verejnej moci cudzieho štátu, nie sú orgánmi v zmysle , preto mu súd

nemôţe uloţiť povinnosť konať a rozhodnúť. Na základe uvedeného najvyšší súd nemohol

návrhu navrhovateľa vyhovieť a konanie zastavil podľa .

V danej veci je navrhovateľ oprávnený sa domáhať svojich práv výlučne u orgánov

cudzieho štátu alebo na súde, teda tam kde podľa jeho názoru dochádza k porušeniu jeho

práv. Zo ţiadnej medzinárodnej zmluvy nevyplýva Slovenskej republike a jej orgánom

(štátnym alebo súdnym) zasahovať do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci iného

štátu.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa tak, ţe

navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe návrhu nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 1. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc. , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová