Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
987/437036.35b387.pdf
PDF · 99.42 KB
No categories available
8Sžnč/4/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžnč/4/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. Š.,
t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ţ., proti odporcom: v 1. rade Líbya – štát
v zastúpení vláda Líbye, v 2. rade Vláda Líbye - v zastúpení štatutár vlády Líbye a v 3. rade
Úrad vlády Líbye, v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. apríla 2011, doručeným najvyššiemu súdu dňa
14.apríla 2011 domáhal, aby súd odporcovi uloţil povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia v konaniach o navrhovateľových sťaţnostiach a ţiadosti vedenej pod príslušnými
spisovými značkami riadne konať a rozhodnúť alebo veci inak vybaviť. Svoj návrh odôvodnil
tým, ţe sa obrátil na odporcov so ţiadosťou o sprístupnenie informácií, o hierarchii štátnych
orgánov a orgánov súdnej moci, o kontaktné adresy na určité orgány, pričom odporcovi na
tieto ţiadosti nereagovali. Proti tomuto postupu podal uţ dve sťaţnosti na ktoré taktieţ
odporcovi nereagovali. Vzhľadom na súčasný stav v Líbyi ako aj na moţnú absenciu súdnej
moci v Líbyi a vzhľadom na ust. § ods. 3 zákona o súdoch ako aj na ústavný zákaz
odmietnutia spravodlivosti (denegatio justitiae) a absolútnu nečinnosť odporcov v daných
veciach, preto podal na najvyšší súd návrh podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), aby odporcom uloţil povinnosť konať a rozhodnúť.
Najvyšší súd najprv skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to právomoci
súdu prejednať a rozhodnúť vec, keďţe navrhovateľ sa domáhal uloţenia povinnosti konať
a rozhodnúť cudziemu štátu - Líbyi, resp. orgánom cudzieho štátu, a to vláde Líbye a úradu
vlády Líbye.
Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj
s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom
konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov súd rozhoduje o tom, či vec predloţená súdu patrí
do právomoci súdu. Súd nemôţe vysloviť, ţe vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôţe
postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.
Podľa § 246 ods. 2 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných
orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,
b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je ţalovaným ústredný orgán
štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne
postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave
týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Pri skúmaní podmienok konania, najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 1, 2 OSP a § 1 zákona
č. 97/1963 Zb., keďţe súdy nemajú právomoc preskúmavať rozhodnutia alebo postup cudzích
súdnych alebo iných orgánov, v danom prípade štátu Líbye, vlády Líbye a úradu vlády Líbye.
V prejednávanej veci nie je daná právomoc súdu, ale ani cudzieho orgánu, ktorý by mohol
uloţiť povinnosť odporcom v 1., 2. a 3. rade konať a rozhodnúť. Z ustanovenia § 2 ods. 3
zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, ţe pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania
dospeje k záveru, ţe nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného
orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôţe konanie pre tento nedostatok zastaviť,
okrem prípadu, ţe vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (pozri R 82/2002 NS SR).
Otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech iba v tom prípade ak nejde o vec
ktorá spadá do právomoci cudzích orgánov, teda vec musí prejednať sám. Preto najvyšší súd
konanie pre nedostatok právomoci podľa § 7 ods. 2 OSP zastavil.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán
verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby,
pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby súd mohol návrh prejednať
a v prípade, ak je dôvodný návrhu vyhovieť je, aby išlo o nečinnosť orgánu verejnej správy
s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky a nie pre cudzozemské orgány, teda orgány
verejnej moci cudzieho štátu.
Štát Líbya, vláda Líbye a úrad vlády Líbye ako cudzí štát, resp. orgány výkonnej
a verejnej moci cudzieho štátu, nie sú orgánmi v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p., preto mu súd
nemôţe uloţiť povinnosť konať a rozhodnúť. Na základe uvedeného najvyšší súd nemohol
návrhu navrhovateľa vyhovieť a konanie zastavil podľa § 7 ods. 2 OSP.
V danej veci je navrhovateľ oprávnený sa domáhať svojich práv výlučne u orgánov
cudzieho štátu alebo na súde, teda tam kde podľa jeho názoru dochádza k porušeniu jeho
práv. Zo ţiadnej medzinárodnej zmluvy nevyplýva Slovenskej republike a jej orgánom
(štátnym alebo súdnym) zasahovať do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci iného
štátu.
O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, ţe
navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe návrhu nebolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 1. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc. , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová