Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci proti obžalovanému Š. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ s poukazom na ustanovenie § 139 písm. a/ Tr. zák. a iné,

na neverejnom zasadnutí 7. júla 2011 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci

rozhodol

t a k t o :

Podľa trestná vec obžalovaného Š. P. vedená

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Dunajskej Strede z 18. mája 2010,

doručenej Okresnému súdu Dunajská Streda 19. mája 2010 sa na tomto súde vedie trestné

konanie proti obžalovanému Š. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2

písm. a/ s poukazom na § 139 písm. a/ Tr. zák. a iné.

Obžalovaný Š. P. písomným podaním z 29. mája 2011, doručeným

31. mája 2011 na Okresný súd Dunajská Streda navrhol odňatie veci Okresnému súdu

Dunajská Streda a Krajskému súdu v Trnave s odôvodnením, že v konaní pred týmito súdmi

došlo k porušeniu , , , článkov 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5,

ods. 1, ods. 2 a (ďalej len ) a článku 8 ods. 1,

ods. 3, ods. 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len Listiny) s poukazom na konkrétne

konanie súdov obidvoch stupňov, ktorým malo dôjsť k porušeniu citovaných ustanovení

, a Listiny.

2

Sudcovia Krajského súdu v Trnave sa k návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie

veci vyjadrili tak, že obžalovaného nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave

preskúmal spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obžalovaného Š. P. Krajskému súdu v Trnave v posudzovanom

prípade nie sú splnené.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,

že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 , že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného

na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude

zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody, tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

3

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , podľa ktorého – „nikoho nemožno

odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná

vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Trnave, pričom svoju prieskumnú

povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania

veci.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

4

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich

preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto

nepatria obžalovaným uvádzané dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen

to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1) a z článku 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd.

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré

by vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Trnave napĺňali dôvody pre ich vylúčenie v zmysle

S ohľadom na uvedené možno preto uzavrieť, že v predmetnej veci neboli splnené

zákonné podmienky na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave z prejednania

a rozhodovania veci.

Návrh na odňatie a prikázanie veci v ktorom obžalovaný vo vzťahu ku Krajskému

súdu v Trnave namieta spôsob rozhodovania o trvaní jeho väzby a jeho údajnú nečinnosť

(z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti , ktoré

by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného neobjektívneho alebo nezákonného alebo

zdĺhavého postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto veci) preto nemôžu samé osebe

odôvodňovať postup podľa vo vzťahu k tomuto súdu.

Krajský súd v Trnave v ďalšom štádiu bude musieť rozhodnúť o žiadosti

obžalovaného o odňatie a prikázanie veci Okresnému súdu v Dunajskej Strede.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 7. júla 2011

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková