Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/410/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: Katastrálny úrad v Trenčíne, M. R. Štefánika č. 20, Trenčín, proti

ţalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Odborárske nám.

č. 3, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. M., advokátkou v B., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 04014/2008Up-P905/08-3 zo dňa 4.9.2008, o odvolaniach ţalobcu

a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -45 zo dňa

24.6.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -45 zo dňa 24.6.2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. k. -3 zo dňa 4.9.2008, ktorým predseda

2

ţalovaného zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ţalovaného

č. k. 02795/2008Ui-P905/08-10 zo dňa 7.7.2008 o uloţení pokuty ţalobcovi vo výške 70 000

Sk (2323,57 €) pre porušenie o ochrane osobných údajov

v znení (ďalej len „“) spočívajúce

v nedostatočnom prijatí primeraných technických, organizačných a personálnych opatrení

zodpovedajúcich spôsobu spracúvania osobných údajov a pre nezabezpečenie bezodkladnej

likvidácie pouţitých a nepotrebných kópií dokumentov s osobnými údajmi po splnení účelu

spracúvania v súlade s O trovách konania rozhodol

krajský súd tak, ţe ich náhradu ţalobcovi nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe rozhodnutie i postup správneho

orgánu boli v súlade so zákonom.

Podľa názoru krajského súdu správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový

stav vo veci, na základe čoho bolo preukázané, ţe ţalobca porušil § 13 ods. 1 a § 15 ods. 1

, čím sa dopustil správneho deliktu podľa a

písm. a/ Námietky ţalobcu o nezistenom skutkovom stave,

duplicitnom postihu a zodpovednosti upratovacej firmy povaţoval za nepodloţené dôkazmi

a právne irelevantné, pretoţe ţalobca ako prevádzkovateľ bol povinný likvidovať doklady

s osobnými údajmi, nedostatočne poučil zamestnancov upratovacej firmy, ako majú

s uţ likvidovanými dokladmi nakladať, na pracovisko nemali mať prístup neoprávnené osoby

a ţalobca tieţ neochránil listiny s osobnými údajmi pred nedovoleným prístupom

neoprávnených osôb, aby tak nedošlo k úniku osobných údajov a ich moţnému zneuţitiu.

V súvislosti s uloţenou sankciou uviedol, ţe ţalovaný dostatočne zdôvodnil jej výšku

v zmysle

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal ho zmeniť

a rozhodnutie ţalovaného zrušiť. Namietal, ţe kontrolné zistenia nijakým spôsobom

neumoţňujú vyslovenie názoru, ţe ako prevádzkovateľ neprijal primerané technické,

organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov

v zmysle Uviedol, ţe neoprávnenou osobou, u ktorej

chýbalo poučenie, bol 13-ročný brat poučenej zamestnankyne upratovacej organizácie, ktorá

3

vykonávala podľa uzavretej zmluvy upratovacie práce, no tento vzhľadom na svoj vek ani

nemohol byť zamestnancom firmy. Teda v rozpore s poučením konala zamestnankyňa

upratovacej firmy – sestra neoprávnenej osoby (obaja sú deťmi riaditeľa správy katastra,

kde k porušeniu došlo). Preto sa mal ţalovaný mierou zavinenia upratovacej firmy zaoberať.

Ďalej poukázal na to, ţe údaje obsiahnuté v listinách, ktoré boli vynesené a umiestnené

na nepovolenej skládke v uzavretom vreci, sú údajmi, ktoré sú prístupné aj na katastrálnom

portáli na internete a jediným údajom, ktorý sa na portáli nezverejňuje je rodné číslo,

no z neho moţno zistiť len dátum narodenia a ten sa v listoch vlastníctva uvádza, teda

je to údaj dostupný pre verejnosť aj na katastrálnom portáli. Zdôraznil, ţe nemal v úmysle

tieto údaje sprístupniť v zmysle § 4 písm. c/ zákona – teda ich oznámiť alebo umoţniť k nim

prístup inej právnickej osobe.

Poukázal na to, ţe pre ţalovaného bolo rozhodujúce zdokumentovanie zisteného

priestupku Obvodným oddelením PZ v Púchove v priestupkovom spise, teda ţe na porušenie

zákona a uloţenie pokuty ţalovanému postačoval tento priestupkový spis, no za nepovolené

uloţenie odpadu na nepovolenú skládku (čo bolo konanie vyhodnotené ako priestupok) uţ bol

sankcionovaný – bola mu uloţená pokuta, ktorú aj uhradil. Na záver odvolania ţalovanému

vytýkal nedostatočné odôvodnenia výšky pokuty, pretoţe z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom

spočívalo presvedčenie ţalovaného o závaţnosti, dĺţke trvania a následkoch protiprávneho

konania.

Rozsudok krajského súdu v časti o trovách napadol ţalovaný, keď sa domáhal

priznania trov z dôvodu úspechu v konaní. Poukazoval na ustanovenia § 246c, § 137, § 142

ods. 1, a tvrdil, ţe ustanovenie priznanie trov ţalovanému

nevylučuje. V odvolaní si ţalovaný vyčíslil trovy konania, ktoré ţiadal priznať, celkovo

v sume 418,82 € a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu v časti, ktorou zamietol ţalobu ako nedôvodnú, ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

ţe ţalobca ani v ţalobe ani v odvolaní nekonkretizoval, ako bol napadnutými správnymi

rozhodnutiami ukrátený na svojich právach.

4

K tvrdeniu ţalobcu, ţe krajský súd sa nezaoberal charakterom nedostatkov, ktoré boli

uvedené v protokole o kontrole z 9.4.2008, ţalovaný uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého

rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe krajský súd vychádzal z kompletného administratívneho

spisu, ktorého súčasťou bol aj zmienený protokol. Z tohto protokolu vyplýva, ţe riaditeľ

Správy katastra Púchov o prijatých opatreniach k ochrane osobných údajov v rozhodnom čase

nemal ţiadne vedomosti, čo vyplýva aj z jeho výpovede na OO PZ v Púchove; ďalej

ţe u ţalobcu neboli zabezpečené personálne opatrenia, aby do priestorov uvedenej správy

nemali prístup neoprávnené osoby a ţalobca nemal ani prijaté také organizačné a technické

opatrenia, aby sa zabezpečila likvidácia osobných údajov po splnení ich účelu spracúvania

podľa

K námietke ţalobcu o potrebe zohľadnenia miery zavinenia upratovacej sluţby

uviedol, ţe za bezpečnosť spracúvania osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ a túto

povinnosť nemôţe prenášať na iné subjekty.

Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe z rodného čísla fyzickej osoby moţno

zistiť len dátum narodenia a tento údaj je aj tak verejne prístupný na katastrálnom portáli,

pretoţe z rodného čísla moţno určiť aj pohlavie osoby a predovšetkým z čísla za lomítkom

moţno identifikovať konkrétnu osobu v informačných systémoch a práve preto je rodné číslo

tzv. citlivým údajom patriacim do osobitnej kategórie osobných údajov a pri ich spracúvaní

sú na prevádzkovateľov kladené vyššie nároky na zaistenie bezpečnosti.

V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe nemal úmysel sprístupniť osobné údaje ţalovaný

poukázal na to, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu a teda k naplneniu jeho skutkovej

podstaty v zmysle nie je potrebné preukazovať úmysel,

postačuje totiţ neúmyselné zavinenie. V opačnom prípade by išlo o podozrenie zo spáchania

trestného činu podľa .

Ţalovaný nesúhlasil ani s tvrdením ţalobcu o duplicitnom uloţení pokuty, pretoţe

OO PZ v Púchove ţalobcovi neuloţilo pokutu za správny delikt na úseku ochrany osobných

údajov, ale pre porušenie predpisov na úseku odpadového hospodárstva.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne (

ods. 9 ) dospel k záveru, ţe odvolaniam ţalobcu ani ţalovaného

nemoţno vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. júla 2011 po tom, čo deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného odvolací

súd zistil, ţe ţalovaný vykonal u prevádzkovateľa – ţalobcu a na Správe katastra v Púchove

dňa 3.4.2008 kontrolu na základe zistení obsiahnutých v priestupkovom spise č. p. ORP-P-

45/PU-2008 OO PZ v Púchove. Zo zistení uvedených v predmetnom priestupkovom spise,

doručenom ţalovanému dňa 29.2.2008, vyplynulo, ţe príslušník Mestskej polície v Púchove

oznámil dňa 17.1.2008 zaloţenie nepovolenej skládky komunálneho odpadu v blízkosti

Správy katastra v Púchove, na ktorej sa okrem iného nachádzali rôzne listy vlastníctva

a ďalšie dokumenty obsahujúce osobné údaje vrátane 12 rodných čísel. Objasňovaním skutku

bolo zistené, ţe skládka pochádza z uvedenej správy katastra, ktorej riaditeľom bol Ing. M. G.

a skládku zaloţil maloletý syn riaditeľa, ktorý pri upratovaní pomáhal svojej sestre -

brigádnicky zamestnanej u dodávateľa upratovacích sluţieb a ktorý vzal okrem iného

písomnosti zo škatúľ alebo od odpadkových košov a tieto vyniesol z budovy správy katastra

bez zistenia, čo písomnosti obsahujú.

Na základe týchto zistených skutočností začal ţalovaný voči ţalobcovi správne

konanie podľa § 18 SP; oznámenie o začatí správneho konania bolo ţalobcovi doručené

dňa 9.6.2008.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 02795/2008Ui-P905/08-10

zo dňa 7.7.2008 uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 70 000 Sk (2323,57 €) pre porušenie

povinností vyplývajúcich z a spočívajúcich

v nedostatočnom prijatí primeraných technických, organizačných a personálnych opatrení

zodpovedajúcich spôsobu spracúvania osobných údajov a v nezabezpečení bezodkladnej

likvidácie pouţitých a nepotrebných kópií dokumentov s osobnými údajmi po splnení účelu

spracúvania na Správe katastra v Púchove.

6

Na odvolanie ţalobcu predseda ţalovaného rozhodnutím č. k.

P905/08-3 zo dňa 4.9.2008 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej

alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť

priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo

na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,

fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa prevádzkovateľom je orgán štátnej správy,

orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci alebo iná právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá sama alebo spoločne s inými určuje účel a prostriedky spracúvania osobných

údajov. Ak účel, prípadne aj prostriedky spracúvania osobných údajov ustanovuje osobitný

zákon, prevádzkovateľom je ten, koho na plnenie účelu spracúvania ustanoví zákon alebo

kto splní zákonom ustanovené podmienky. To platí aj vtedy, ak tak ustanovuje právny akt

Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Likvidáciou osobných údajov sa v zmysle § 4 ods. 1 písm. e/ zákona

č. rozumie zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo

fyzickým zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali

reprodukovať.

Podľa prevádzkovateľ po splnení účelu

spracúvania zabezpečí bezodkladne likvidáciu osobných údajov.

7

Podľa za bezpečnosť osobných údajov

zodpovedá prevádzkovateľ a sprostredkovateľ tým, že ich chráni pred náhodným,

ako aj nezákonným poškodením a zničením, náhodnou stratou, zmenou, nedovoleným

prístupom a sprístupnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými formami

spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia

zodpovedajúce spôsobu spracúvania, pričom berie do úvahy najmä

a) pouţiteľné technické prostriedky,

b) rozsah moţných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť

informačného systému,

c) dôvernosť a dôleţitosť spracúvaných osobných údajov.

Podľa v konaní o uloţení sankcie za porušenie tohto

zákona podľa § 49 alebo § 50 je účastníkom konania prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ,

alebo fyzická osoba, ktorej má byť podľa tohto zákona uloţená pokuta; konanie o uložení

sankcie za porušenie tohto zákona začína úrad z vlastnej iniciatívy podľa všeobecného

predpisu o správnom konaní a len na účely uloženia pokuty. Rozhodnutie o uložení

pokuty môže úrad vydať bez ďalšieho dokazovania a zisťovania podkladov

pre rozhodnutie, ak na základe preukázaných kontrolných zistení alebo vykonaných

dôkazov v priebehu konania, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti

účastníka konania podľa tohto zákona, má úrad dostatočne zistené a preukázané,

že došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, alebo na základe zisteného porušenia

ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) alebo b) kontrolovanou osobou.

Podľa Úrad môţe uloţiť pokutu

od 50 000 Sk do 10 000 000 Sk prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý neprijal

primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania

alebo nepreukázal alebo nevedel preukázať úradu na jeho ţiadosť uplatňovanie opatrení

v praxi podľa § 15 ods. 1, 3, alebo neprijal primerané technické, organizačné a personálne

opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania vo forme bezpečnostného projektu alebo

nepredloţil úradu na jeho ţiadosť bezpečnostný projekt, pričom bol povinný zabezpečiť jeho

vypracovanie podľa § 15 ods. 2, 3, alebo predloţil bezpečnostný projekt, ktorý neobsahoval

náleţitosti ustanovené týmto zákonom podľa § 16, alebo nepredloţil úradu na jeho ţiadosť

zdokumentované technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu

8

spracúvania alebo nezdokumentoval technické, organizačné a personálne opatrenia v rozsahu

ustanovenom týmto zákonom, pričom bol povinný takúto dokumentáciu vypracovať podľa

§ 15 ods. 2 písm. b), alebo preukázateľne zanedbal uplatňovanie alebo neuplatňoval

technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania v praxi

uvedené v bezpečnostnom projekte alebo v dokumentácii podľa § 15 ods. 2 písm. b).

Podľa Úrad môţe uloţiť pokutu

od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý nesplnil

alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 13, alebo

spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s § 13.

Podľa pri ukladaní pokút sa prihliadne najmä

na závaţnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

V zmysle ak úrad zistí, ţe prevádzkovateľ

alebo sprostredkovateľ nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti

ustanovené týmto zákonom, pri plnení niektorej z povinností alebo niektorých povinností

obchádzal ustanovenia tohto zákona, nedodrţal alebo obchádzal podmienky ustanovené týmto

zákonom, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s týmto zákonom,

je oprávnený uloţiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote

vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Úrad je ďalej

oprávnený prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi

1. uloţiť povinnosť zabezpečiť vypracovanie alebo doplnenie dokumentácie alebo

bezpečnostného projektu v súlade s týmto zákonom v určenej lehote,

2. uloţiť povinnosť prijať technické, organizačné a personálne opatrenia

zodpovedajúce spôsobu spracúvania v určenej lehote,

3. zakázať spracúvať tie osobné údaje, ktorých spracúvanie je v rozpore

s ustanoveniami tohto zákona,

4. zakázať spracúvanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,

5. nariadiť odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v určenej lehote, ak sú alebo

boli neoprávnene spracúvané a

6. uloţiť prevádzkovateľovi povinnosť zrušiť písomné poverenie alebo písomnú

zmluvu so sprostredkovateľom v určenej lehote.

9

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby

ţalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami ţalobcu a pokiaľ dospel k záveru, ţe skutkový stav veci bol

v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov

v oboch stupňoch povaţoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,

ktorý zamietol ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú, potvrdiť ako vecne správne zákonné.

V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne pochybenie.

Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu v súvislosti s preukázaným

porušením povinností vyplývajúcich z a

Z ustanovenia § 15 ods. 1 jednoznačne vyplývajú pre prevádzkovateľa povinnosti, ktoré

nesplnil – osobné údaje neochránil pred náhodným sprístupnením neoprávneným osobám

a neurobil, či neprijal potrebné opatrenia, ktoré by zabránili vyhodeniu dokumentov

obsahujúcich osobné údaje bez ich predchádzajúceho zničenia. Maloletý syn riaditeľa správy

katastra ako neoprávnená osoba nemal mať ţiaden prístup na pracovisko, kde sa spracúvajú

osobné údaje. Osobným údajom podliehajúcim reţimu rodné číslo

fyzickej osoby bezpochyby je, pretoţe v ňom ide o taký identifikátor, na základe ktorého

moţno určiť konkrétnu fyzickú osobu (z číslic za lomítkom) a navyše aj jej pohlavie.

Porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej v

spočívalo v tom, ţe po splnení účelu spracúvania osobných údajov nezabezpečil bezodkladne

ich likvidáciu. Z nesplnenia tejto povinnosti sa nemôţe ţalobca vyviniť poukazovaním

na skutočnosť, ţe správa nemala skartovací prístroj z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v správnom konaní bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, ţe ţalobca ako právnická osoba sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola

10

uloţená sankcia v zmysle zákona. Tvrdenie ţalobcu, ţe nemal ţiaden úmysel sprístupniť

osobné údaje a teda deliktu sa nedopustil, je irelevantné, pretoţe u správneho deliktu

zavinenie, či uţ úmyselné alebo nedbanlivostné, teda určitý stav vedomia a vôle subjektu,

nie je jeho pojmovým znakom. Zodpovedným subjektom je právnická osoba, ktorej

zodpovednosť za nedodrţanie zákonných povinností je absolútna. Ide teda o zodpovednosť

objektívnu a nie subjektívnu. Právnická osoba ako celok zodpovedá za výsledok porušenia,

nedodrţania zákonnej povinnosti, bez ohľadu na zavinenie. Z tohto dôvodu preto nemoţno

ani prihliadať na mieru zavinenia upratovacej firmy, pretoţe bolo povinnosťou ţalobcu prijať

a zabezpečiť také opatrenia, pri dodrţaní ktorých by k porušeniu povinností vyplývajúcich

zo nedošlo.

Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd, zhodne s krajským súdom, aj námietku

ţalobcu o duplicitnom sankcionovaní za ten istý skutok. Ako správne uviedol ţalovaný,

ţalobca bol sankcionovaný v blokovom konaní za zaloţenie nepovolenej skládky, teda

za porušenie právnych predpisov na úseku odpadového hospodárstva. V tomto správnom

konaní bol však ţalobca sankcionovaný za porušenie Nemoţno

hovoriť o duplicitnom sankcionovaní či o porušení zásady ne bis in idem, ak sa subjekt

dopustil jedným skutkom viacerých porušení právnych predpisov. O opakované potrestanie

za jeden skutok nemôţe ísť ani v prípade, ak príslušný správny orgán uloţil porušiteľovi –

ţalobcovi povinnosť prijať určité opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu porušovaniu

zákonných povinností (v tomto prípade napr. povinnosť zakúpiť skartovacie prístroje,

oboznámiť zamestnancov s nakladaním s papierovým odpadom a pod.). Oprávnenie

ţalovaného uloţiť opatrenie prevádzkovateľovi je dané priamo ,

keď z ustanovenia § 46 vyplýva, ţe opatrenie úrad uloţí ak zistí, ţe prevádzkovateľ alebo

sprostredkovateľ nesplnil alebo porušil niektorú z povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Opatrenie teda nie je postihom – ide v ňom skôr o prevenciu pred prípadným ďalším

porušovaním zákona a zároveň nápravu stavu, ktorý nie je v súlade so zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo odôvodnenie výšky uloţenej pokuty dostatočné –

je z neho zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri uloţení sankcie, pri zdôraznení,

ţe k porušeniu povinností došlo nezodpovedným postupom zamestnancov správy katastra

a osobné údaje tak boli sprístupnené širokému okruhu osôb, teda boli vystavené moţnému

riziku ich zneuţitia, pričom nie je moţné určiť a zistiť, koľko osobných údajov takto uniklo

11

a či sa dostali k neoprávneným osobám. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť,

ţe ustanovenie uvádza len príkladmo skutočnosti,

na ktoré správny orgán môţe pri ukladaní sankcie prihliadnuť, teda správny orgán môţe,

no nemusí prihliadnuť práve na tieto skutočnosti, môţe však vychádzať aj z iných

skutočností. V konaní o uloţení sankcie za porušenie postupuje úrad

podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (SP). Výška uloţenej sankcie je vecou

uváţenia správneho orgánu a v takom prípade súd preskúmava len to, či správna úvaha

nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom ( ), či je v súlade

s pravidlami logického uvaţovania a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym

procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôţe súd z tých istých

okolností vyvodiť iné alebo dokonca opačné závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi

krajského súdu a keďţe odvolacie námietky ţalobcu, ktoré boli v podstate totoţné s dôvodmi

ţalobnými aj dôvodmi odvolania v správnom konaní, neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú

správnosť a odvolacie námietky ţalovaného v časti o trovách neboli dôvodné, napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Vzhľadom na to, ţe ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade

s ustanovením v spojení s právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

V súvislosti s odvolaním ţalovaného voči výroku o trovách konania Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe úprava náhrady trov konania (§ 250k a čiastočne

aj v ) obsiahnutá v V. časti upravujúcej výlučne správne súdnictvo

je úpravou špeciálnou k úprave všeobecnej týkajúcej sa typického sporového konania

a ako taká priznanie náhrady trov konania úspešnému ţalovanému správnemu orgánu

v prípade zamietnutia ţaloby nepredpokladá.

Ustanovenie obsahuje všeobecné pravidlo priznávania trov konania

v správnom súdnictve, podľa ktorého, ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe od správneho orgánu

moţno dôvodne očakávať resp. je jeho povinnosťou, aby ním vydané rozhodnutie prípadne

obhajoval aj v súdnom preskúmavacom konaní, pričom takáto jeho činnosť predstavuje

integrálnu súčasť riadneho výkonu štátnej správy, ku ktorej je správny orgán v danom prípade

orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou ( ) finančne

i personálne zabezpečený prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Za daných okolností by podľa

názoru súdu nebolo spravodlivé poţadovať od ţalobcu náhradu nákladov vzniknutých tým,

ţe ţalovaný správny orgán udelil plnú moc na zastupovanie advokátskej kancelárii, keďţe

o účelnosti a hospodárnosti takto vynaloţených prostriedkoch je moţné dôvodne pochybovať.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov konania

spočívajúcich v nákladoch právneho zastúpenie ţalovanému nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. júla 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová