Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. A., nar. X., trvalý pobyt X., zast.: Mgr. M.,

advokátom so sídlom U., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad Prešov so sídlom

Masarykova č. 10, 080 10 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu

v konaní o úprave vlastníckych vzťahov ţalobcu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. septembra 2010 č. k. -46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 28. septembra 2010 č. k. -46 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím zo dňa 04.06.2009 č.: ţalovaný ako odvolací

správny orgán v zmysle o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

2

len „“) zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Obvodného

pozemkového úradu Stará Ľubovňa č. 2009/00060-PS zo 07.04.2009 o zastavení konania

podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Predmetom tohto konania na správnom orgáne bola ţiadosť ţalobcu z 28.08.2008

Komisii ROEP pre k. ú. J. o potvrdenie nadobudnutia vlastníctva z titulu vydrţania

k pozemkom parc. KN č. X., č. X., č. X. a č. X. v k. ú. J. podľa

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“).

Tomuto konaniu predchádzal podstatne starší (z roku 2004) návrh A., rod. H.

a ţalobcu na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k hore uvedeným pozemkom

z titulu vydrţania, ktorý bol rozhodnutím č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004 (právoplatné ku

dňu 09.03.2004) zamietnutý z dôvodu, ţe nie sú splnené všetky podmienky vydrţania

ustanovené v , najmä oprávnenosť drţby a uplynutie vydrţacej

doby.

Preto prvostupňový správny orgán listom z 21.01.2009 vyzval ţalobcu na spresnenie

jeho novšieho návrhu v tom zmysle, či toto jeho nové podanie má byť posudzované ako návrh

na potvrdenie vlastníctva vydrţaním podľa alebo ako mimoriadny

opravný prostriedok k predchádzajúcemu konaniu z roku 2004. Po vykonanom poučení

ţalobca spresnil, ţe ide o nové samostatné podanie, nakoľko sa podstatne zmenil skutkový

stav. Preto prvostupňový správny orgán konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho

poriadku zastavil, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne

nezmenil.

Svoje zamietajúce rozhodnutie ţalovaný s prihliadnutím na výklad Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky k podmienkam nadobudnutia vlastníctva vydrţaním (najmä rozhodnutia

uverejnené pod č. R 50/1985, Z IV. a R 65/1972) odôvodnil tým, ţe sa ani teraz nezmenili

faktické podmienky, nakoľko ţalobca a A., rod. H. mali vedomosti o tom, ţe sú podielovými

spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretoţe vlastnícke právo k nim nadobudli

v dedičskom konaní po právnych predchodcoch (rodičoch) spoločne s ostatnými dedičmi (viď

3

D 129/38 a D 33/58), resp. v zmysle zmluvy z roku 1995. Preto ani vydrţacia doba nemohla

začať plynúť.

Takisto ţalovaný uviedol, ţe hoci uviedli, ţe sa o nehnuteľnosti od roku 1986

intenzívne starajú, ţe ţalobca platí dane a poistky, a ţe dom súp. č. X. stojaci na pozemku

parc. KN č. X. je v zozname národných kultúrnych pamiatok, tak táto argumentácia nezakladá

dôvod na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa

Takisto správny orgán posúdil moţnosť aplikácie mimoriadnych opravných

prostriedkov vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004,

avšak s negatívnym výsledkom.

Ţalovaný sa ďalej v svojom rozhodnutí vyjadril k námietke ţalobcu, ţe odôvodnenie

rozhodnutia je v rozpore s prvou, resp. celou časťou výroku. K tejto námietke uviedol,

ţe rozhodnutie má všetky náleţitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Čo sa týka pokynov

prednostky správneho orgánu, ţalovaný uviedol, ţe ide o pokyny vydané vo všeobecnej

rovine, pričom k výsledku konania nie je moţné pokyny ţiadnym spôsobom vzťahovať.

Takisto ţalovaný poukázal na to, ţe lehota na vykonanie zmien v schválenom registri

podľa je 3 roky od zápisu do katastra nehnuteľností (bolo

vykonané v decembri 2005). Preto lehota uplynula v decembri roku 2008.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal ţalobu z 10. augusta 2009.

Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru,

ţe rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto

ţalobu zamietol.

4

Na základe ţiadosti ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu krajský súd uznesením

z 21. januára 2010 ustanovil ţalobcovi právnemu zástupcovi Mgr. M., advokáta so sídlom

v Trnave.

V rámci dokazovania krajský súd zistil, ţe ţalobca a jeho sestra podali návrh

na správny orgán, aby rozhodnutím potvrdil, ţe nadobudli vlastníctvo k pozemkom

vydrţaním podľa

Podľa správny orgán na návrh účastníka konania

(ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo

k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom

konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

Podľa krajského súdu správne orgány rozhodnutia vo veci zaloţili na zistení,

ţe sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho

poriadku, tzn. v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Preto skutočnosť, ţe spoluvlastníci nehnuteľnosti v katastrálnom území J. zmenili názor na

otázku vydrţania a ich stanovisko je kladné, neznamená pre krajský súd, ţe by u ţalobcu

a jeho sestry boli splnené podmienky vydrţania vo vzťahu k ich dobromyseľnosti.

S ďalšími námietkami ţalobcu sa krajský súd vyporiadal s vyuţitím ustanovenia § 250

ods. 2 a tak, ţe ich označil za nedôvodné. Podľa názoru krajského súdu

lehoty upravené uplynuli (, ) a v ţiadnom prípade

nemoţno tzv. „ obnovený návrh „ posudzovať podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 6 ods. 1

citovaného zákona.

Za správny krajský súd nepovaţoval postup správneho orgánu, ak sa dopytoval

ţalobcu, čoho sa domáha podaním zo dňa 28. augusta 2008, lebo ide o úkon účastníka

správneho konania a je teda na ňom, aby upresnil, čoho sa podaním domáha. Navyše podľa

krajského súdu je nepochybné, ţe ţalobcovi nič nebráni v tom, aby sa určenia vlastníckeho

práva domáhal ţalobou občianskoprávnom konaní.

5

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 11. novembra 2010 (č. l. 56, resp. 53) proti

rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal

na nasledujúce vady rozsudku, a to, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej zdôraznil.

ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (viď § 205a).

Tieţ ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a ako ţalobcovi sa postupom krajského súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, súd bol nesprávne obsadený.

Ţalobca odôvodnenie napadnutého rozsudku kriticky označil ako chaotické, lebo

mu chýba riadne a zákonom predpísané odôvodnenie. Tu detailne poukázal najmä

na odôvodnenie vo forme kompilácie opisu známych skutočností zo správnych konaní,

právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov (str. 2 aţ 11 rozhodnutia), alebo na náznaky

odôvodnenia (str. 12 rozhodnutia).

Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov ţalobca uviedol, ţe mu najmä nebol doručený

výpis z registra registra obnovenej evidencie pozemkov a teda mu nemohla začať plynúť

ţiadna prekluzívna lehota.

Napriek tomu, ţe zastavovací dôvod vychádzal z premisy, „ ţe v tej istej veci sa

právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, tak ţalovaný sa mal podľa

ţalobcu výslovne priznať (viď vyjadrenie ţalovaného č. -01 zo 07. júla 2010

posledná strana), ţe sa podstatne zmenil skutkový stav tým, ţe spoluvlastníci menili svoj

názor v roku 2008 a s návrhom súhlasili. Preto napadnuté rozhodnutie je podľa ţalobcu

nezákonné.

6

To, ţe komisia ROEP ani správne orgány druhý návrh riadne a v zákonnej lehote

neprejednali a neumoţnili ţalobcovi vyjadriť sa k návrhu, kde by vyšlo najavo, ţe skutkový

stav sa podstatne zmenil, ale naopak podľa ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi uplynuli všetky

zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné poučenie podľa

Správneho poriadku, to všetko podľa ţalobcu ide na vrub nesprávneho úradného postupu

a chybných rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Záverom poţiadal ţalobca o zrušenie rozhodnutia krajského súdu a súčasne navrhol,

aby bol oslobodený v plnom rozsahu od platenia súdneho poplatku, nakoľko to jeho pomery

odôvodňujú, a aby mu bol z tohto titulu súdom pridelený advokát.

Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 22.11.2010 (č. l. 58) vyplýva, ţe sa plne stotoţňuje

so závermi krajského súdu a z rovnakých dôvodov v plnom rozsahu nesúhlasí s námietkami

ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní z 11.11.2010.

Na základe uvedeného preto ţalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok napadnutý

odvolaním ako vecne správny.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( záver vety ) jednomyseľne (

Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku

vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom

uvedeným v potvrdil.

7

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal interpretáciou základných podmienok vyţadovaných právnym predpisom

na zastavenie správneho konania. K záverom vyslovených krajským súdom dodáva Najvyšší

súd nasledujúce argumenty.

Podľa o správnom konaní (správny

poriadok) správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo

a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Hore uvedené ustanovenie precizuje prekáţku konania res iudicata (pri totoţnosti

účastníkov konania a predmetu konania), ktorá je dôsledkom poţiadavky na nemennosť

právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej moci a ktorá do právneho poriadku vnáša ústavný

princíp právnej istoty. Pre správne konanie je prekáţka konania res iudicata modifikovaná

tým, ţe ako odkladaciu podmienku pripúšťa podstatnú zmenu skutkového stavu. Táto

podstatná zmena skutkového stavu veci však musí nastať aţ po právoplatnom rozhodnutí.

Ak by sa však týkala skutočností, z ktorých vychádzal správny orgán v svojom právoplatnom

rozhodnutí, potom ide o irelevantnú ţiadosť, ak by sa nepreukázali dôvody pre mimoriadne

opravné prostriedky (najmä vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať

8

podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka

konania). Preto správne krajský súd potvrdil zákonnosť konania správneho orgánu, ak toto

nové podanie ţalobcu vyhodnotil, ţe nesplňuje náleţitosti podstatnej zmeny skutkového

stavu. Na základe uvedeného musel Najvyšší súd odmietnuť aj námietku ţalobcu, ţe rozsudok

krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K námietke ţalobcu, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, Najvyšší súd

poukazuje na všeobecne známu skutočnosť, ţe v správnom súdnictve prevláda kasačný

prieskumný mechanizmus (viď § 250i ods. 1 O.s.p). Uvedený kasačný mechanizmus je

základným princípom správneho súdnictva, a preto nie je moţné od konajúceho súdu

legitímne očakávať, ţe vykoná dokazovanie. Ani výnimočne pripustenie apelačného

prieskumného mechanizmu ( ) však nezakladá účastníkom v správnom

súdnictve samočinný nárok na vykonanie dokazovania, ak účastník konania dôkazy

nepredloţí (zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania). Tento svoj názor

Najvyšší súd napríklad vyslovil v rozsudku sp.zn. z 22.03.2011. Vo vzťahu

k nevykonaniu dôkazov ţalobca uviedol, ţe mu najmä nebol doručený výpis z registra registra

obnovenej evidencie pozemkov a teda mu nemohla začať plynúť ţiadna prekluzívna lehota.

Najvyšší súd nemôţe túto pasivitu ţalobcu vyhodnotiť na ťarchu ţalovaného, lebo ţalobca

mal právo sa tohto podkladu domáhať v pôvodnom správnom konaní, a v ţiadnom prípade

nie je moţné túto situáciu vyhodnotiť ako odvolací dôvod.

Takisto nesúhlasnú argumentáciu ţalobcu, ţe krajský súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo ţalovaný v svojom vyjadrení

uviedol, ţe „.. sa podstatne zmenil skutkový stav tým, že spoluvlastníci menili svoj názor

v roku 2008 a s návrhom súhlasili ....,“ musel Najvyšší súd označiť ako irelevantnú. Obsahom

odvolacích dôvodov musia byť dôvody konkretizované ţalobcom na jednoznačné zaujatie

názoru, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.

Tvrdenie ţalobcu, ţe postupom krajského súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, Najvyšší súd odmietol, lebo chýbajú dôkazy k týmto tvrdeniam. Napríklad

v zmysle zápisnice z 28.09.2010 bolo pojednávanie vykonané v prítomnosti ţalobcu a jeho

9

právneho zástupcu. Takisto vyhodnotil argumentáciu ţalobcu, ţe konajúci krajský súd bol

nesprávne obsadený, lebo chýbajú dôkazy k týmto tvrdeniam. Navyše odvolací súd nemá

dôvod ex offo a nad rámec odvolacích dôvodov (viazanosť § 212 ods. 1 v spojení s § 246c

ods. 1 ) spochybňovať zákonnosť zloţenia konajúceho senátu a takáto námietka nebola

ţalobcom na ústnom pojednávaní vôbec vznesená.

Ţalobca má právo kriticky hodnotiť odôvodnenie napadnutého rozsudku. Avšak,

pokiaľ ho chce označiť za chaotické, lebo mu chýba riadne a zákonom predpísané

odôvodnenie (tzn. s následkom nepreskúmateľnosti, resp. svojvoľnosti súdneho rozhodnutia),

musí preukázať splnenie kritérií vymedzených Európskym súdom pre ľudské práva vo veci

Garcia Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96). Prostredníctvom

tohto rozsudku sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania. Uvedená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však

nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu

argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým

argumentom ţalobcu vţdy a rovnako podrobne zaoberať.

Iba námietku, ţe odôvodnenie v danej veci predstavuje kompiláciu opisu známych

skutočností zo správnych konaní, právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov, musel

Najvyšší súd po preskúmaní uvedeného odôvodnenia odmietnuť. Ustanovenie

nezakazuje v odôvodnení súdu vytvárať kompiláciu známych skutočností zo správnych

konaní, právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov, avšak ukladá konajúcemu súdu

za povinnosť tieto jednotlivé skutočnosti a argumenty pospájať jasnými väzbami vo forme

objasňujúcich úvah a logických úsudkov. Ţalobca však nepreukázal, ţe by v tomto krajský

súd pochybil.

Navyše argumentáciu ţalobcu, ţe hoci zastavovací dôvod vychádzal z premisy,

„ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“,

tak ţalovaný sa výslovne priznal (viď vyjadrenie ţalovaného č. -01

zo 07. júla 2010 str. 37), ţe sa podstatne zmenil skutkový stav tým, ţe spoluvlastníci menili

svoj názor v roku 2008 a s návrhom súhlasili, je tieţ nesprávna. Ide o formuláciu vyslovenú

ţalovaným v jeho vyjadrení k ţalobe a toto vyjadrenie správneho orgánu nemôţe nahradiť

argumentáciu vyslovenú správnym orgánom v odôvodnení jeho rozhodnutia, lebo správny

10

orgán je celým obsahom svojho rozhodnutia viazaný (materiálna stránka rozhodnutia), a preto

ţalobcu túto argumentáciu nemôţe označiť za dôkaz rozhodovacej vady.

To, ţe komisia ROEP ani správne orgány druhý návrh riadne a v zákonnej lehote

neprejednali a neumoţnili ţalobcovi vyjadriť sa k návrhu, čím sa malo preukázať najavo,

ţe skutkový stav sa podstatne zmenil, ale naopak podľa ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi

uplynuli všetky zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné

poučenie podľa Správneho poriadku, toto všetko mohol ţalobca namietať pri svojej obrane

v predchádzajúcom konaní uskutočnenom v roku 2004, napríklad na základe § 7

Preto aj túto námietku Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa správny orgán uverejní návrh registra počas

30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením

o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci

sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu

s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí

účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10

ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo

nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné

pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis

z návrhu registra.

Na základe hore uvedených skutkových zistení, právnych záverov ako aj námietok

navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

v spojení s rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

11

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l

ods. 2 rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený

verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom

bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava

konania týkajúceho sa obnovenia registra evidencie pozemkov vrátanie prinavrátenia

vlastníctva vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 12. júla 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová