Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
99e/375315.a7ca17.pdf
PDF · 168.07 KB
No categories available
1Sžr/12/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/12/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. A., nar. X., trvalý pobyt X., zast.: Mgr. M.,
advokátom so sídlom U., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad Prešov so sídlom
Masarykova č. 10, 080 10 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu
v konaní o úprave vlastníckych vzťahov ţalobcu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. septembra 2010 č. k. 1S 48/2009-46, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 28. septembra 2010 č. k. 1S/48/2009-46 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 04.06.2009 č.: 2009/00210-01-LM ţalovaný ako odvolací
správny orgán v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
2
len „zák. č. 330/1991 Zb.“) zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Obvodného
pozemkového úradu Stará Ľubovňa č. 2009/00060-PS zo 07.04.2009 o zastavení konania
podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Predmetom tohto konania na správnom orgáne bola ţiadosť ţalobcu z 28.08.2008
Komisii ROEP pre k. ú. J. o potvrdenie nadobudnutia vlastníctva z titulu vydrţania
k pozemkom parc. KN č. X., č. X., č. X. a č. X. v k. ú. J. podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 180/1995 Z.z.“).
Tomuto konaniu predchádzal podstatne starší (z roku 2004) návrh A., rod. H.
a ţalobcu na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k hore uvedeným pozemkom
z titulu vydrţania, ktorý bol rozhodnutím č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004 (právoplatné ku
dňu 09.03.2004) zamietnutý z dôvodu, ţe nie sú splnené všetky podmienky vydrţania
ustanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, najmä oprávnenosť drţby a uplynutie vydrţacej
doby.
Preto prvostupňový správny orgán listom z 21.01.2009 vyzval ţalobcu na spresnenie
jeho novšieho návrhu v tom zmysle, či toto jeho nové podanie má byť posudzované ako návrh
na potvrdenie vlastníctva vydrţaním podľa zák. č. 180/1995 Z.z. alebo ako mimoriadny
opravný prostriedok k predchádzajúcemu konaniu z roku 2004. Po vykonanom poučení
ţalobca spresnil, ţe ide o nové samostatné podanie, nakoľko sa podstatne zmenil skutkový
stav. Preto prvostupňový správny orgán konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho
poriadku zastavil, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne
nezmenil.
Svoje zamietajúce rozhodnutie ţalovaný s prihliadnutím na výklad Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k podmienkam nadobudnutia vlastníctva vydrţaním (najmä rozhodnutia
uverejnené pod č. R 50/1985, Z IV. a R 65/1972) odôvodnil tým, ţe sa ani teraz nezmenili
faktické podmienky, nakoľko ţalobca a A., rod. H. mali vedomosti o tom, ţe sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretoţe vlastnícke právo k nim nadobudli
v dedičskom konaní po právnych predchodcoch (rodičoch) spoločne s ostatnými dedičmi (viď
3
D 129/38 a D 33/58), resp. v zmysle zmluvy z roku 1995. Preto ani vydrţacia doba nemohla
začať plynúť.
Takisto ţalovaný uviedol, ţe hoci uviedli, ţe sa o nehnuteľnosti od roku 1986
intenzívne starajú, ţe ţalobca platí dane a poistky, a ţe dom súp. č. X. stojaci na pozemku
parc. KN č. X. je v zozname národných kultúrnych pamiatok, tak táto argumentácia nezakladá
dôvod na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z.
Takisto správny orgán posúdil moţnosť aplikácie mimoriadnych opravných
prostriedkov vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004,
avšak s negatívnym výsledkom.
Ţalovaný sa ďalej v svojom rozhodnutí vyjadril k námietke ţalobcu, ţe odôvodnenie
rozhodnutia je v rozpore s prvou, resp. celou časťou výroku. K tejto námietke uviedol,
ţe rozhodnutie má všetky náleţitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Čo sa týka pokynov
prednostky správneho orgánu, ţalovaný uviedol, ţe ide o pokyny vydané vo všeobecnej
rovine, pričom k výsledku konania nie je moţné pokyny ţiadnym spôsobom vzťahovať.
Takisto ţalovaný poukázal na to, ţe lehota na vykonanie zmien v schválenom registri
podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. je 3 roky od zápisu do katastra nehnuteľností (bolo
vykonané v decembri 2005). Preto lehota uplynula v decembri roku 2008.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal ţalobu z 10. augusta 2009.
Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru,
ţe rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto
ţalobu zamietol.
4
Na základe ţiadosti ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu krajský súd uznesením
z 21. januára 2010 ustanovil ţalobcovi právnemu zástupcovi Mgr. M., advokáta so sídlom
v Trnave.
V rámci dokazovania krajský súd zistil, ţe ţalobca a jeho sestra podali návrh
na správny orgán, aby rozhodnutím potvrdil, ţe nadobudli vlastníctvo k pozemkom
vydrţaním podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z.
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania
(ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom
konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
Podľa krajského súdu správne orgány rozhodnutia vo veci zaloţili na zistení,
ţe sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho
poriadku, tzn. v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Preto skutočnosť, ţe spoluvlastníci nehnuteľnosti v katastrálnom území J. zmenili názor na
otázku vydrţania a ich stanovisko je kladné, neznamená pre krajský súd, ţe by u ţalobcu
a jeho sestry boli splnené podmienky vydrţania vo vzťahu k ich dobromyseľnosti.
S ďalšími námietkami ţalobcu sa krajský súd vyporiadal s vyuţitím ustanovenia § 250
ods. 2 a § 250h ods. 1 O.s.p. tak, ţe ich označil za nedôvodné. Podľa názoru krajského súdu
lehoty upravené zák. č. 180/1995 Z.z. uplynuli (§ 7 ods. 2, § 11 ods. 3) a v ţiadnom prípade
nemoţno tzv. „ obnovený návrh „ posudzovať podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 6 ods. 1
citovaného zákona.
Za správny krajský súd nepovaţoval postup správneho orgánu, ak sa dopytoval
ţalobcu, čoho sa domáha podaním zo dňa 28. augusta 2008, lebo ide o úkon účastníka
správneho konania a je teda na ňom, aby upresnil, čoho sa podaním domáha. Navyše podľa
krajského súdu je nepochybné, ţe ţalobcovi nič nebráni v tom, aby sa určenia vlastníckeho
práva domáhal ţalobou občianskoprávnom konaní.
5
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 11. novembra 2010 (č. l. 56, resp. 53) proti
rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal
na nasledujúce vady rozsudku, a to, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej zdôraznil.
ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (viď § 205a).
Tieţ ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a ako ţalobcovi sa postupom krajského súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, súd bol nesprávne obsadený.
Ţalobca odôvodnenie napadnutého rozsudku kriticky označil ako chaotické, lebo
mu chýba riadne a zákonom predpísané odôvodnenie. Tu detailne poukázal najmä
na odôvodnenie vo forme kompilácie opisu známych skutočností zo správnych konaní,
právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov (str. 2 aţ 11 rozhodnutia), alebo na náznaky
odôvodnenia (str. 12 rozhodnutia).
Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov ţalobca uviedol, ţe mu najmä nebol doručený
výpis z registra registra obnovenej evidencie pozemkov a teda mu nemohla začať plynúť
ţiadna prekluzívna lehota.
Napriek tomu, ţe zastavovací dôvod vychádzal z premisy, „ ţe v tej istej veci sa
právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, tak ţalovaný sa mal podľa
ţalobcu výslovne priznať (viď vyjadrenie ţalovaného č. 2010/00216-01 zo 07. júla 2010
posledná strana), ţe sa podstatne zmenil skutkový stav tým, ţe spoluvlastníci menili svoj
názor v roku 2008 a s návrhom súhlasili. Preto napadnuté rozhodnutie je podľa ţalobcu
nezákonné.
6
To, ţe komisia ROEP ani správne orgány druhý návrh riadne a v zákonnej lehote
neprejednali a neumoţnili ţalobcovi vyjadriť sa k návrhu, kde by vyšlo najavo, ţe skutkový
stav sa podstatne zmenil, ale naopak podľa ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi uplynuli všetky
zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné poučenie podľa
Správneho poriadku, to všetko podľa ţalobcu ide na vrub nesprávneho úradného postupu
a chybných rozhodnutí oboch správnych orgánov.
Záverom poţiadal ţalobca o zrušenie rozhodnutia krajského súdu a súčasne navrhol,
aby bol oslobodený v plnom rozsahu od platenia súdneho poplatku, nakoľko to jeho pomery
odôvodňujú, a aby mu bol z tohto titulu súdom pridelený advokát.
Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 22.11.2010 (č. l. 58) vyplýva, ţe sa plne stotoţňuje
so závermi krajského súdu a z rovnakých dôvodov v plnom rozsahu nesúhlasí s námietkami
ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní z 11.11.2010.
Na základe uvedeného preto ţalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok napadnutý
odvolaním ako vecne správny.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s ods. 2 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250s ods. 2 záver vety O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku
vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom
uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
7
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
zaoberal interpretáciou základných podmienok vyţadovaných právnym predpisom
na zastavenie správneho konania. K záverom vyslovených krajským súdom dodáva Najvyšší
súd nasledujúce argumenty.
Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo
a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Hore uvedené ustanovenie precizuje prekáţku konania res iudicata (pri totoţnosti
účastníkov konania a predmetu konania), ktorá je dôsledkom poţiadavky na nemennosť
právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej moci a ktorá do právneho poriadku vnáša ústavný
princíp právnej istoty. Pre správne konanie je prekáţka konania res iudicata modifikovaná
tým, ţe ako odkladaciu podmienku pripúšťa podstatnú zmenu skutkového stavu. Táto
podstatná zmena skutkového stavu veci však musí nastať aţ po právoplatnom rozhodnutí.
Ak by sa však týkala skutočností, z ktorých vychádzal správny orgán v svojom právoplatnom
rozhodnutí, potom ide o irelevantnú ţiadosť, ak by sa nepreukázali dôvody pre mimoriadne
opravné prostriedky (najmä vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať
8
podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania). Preto správne krajský súd potvrdil zákonnosť konania správneho orgánu, ak toto
nové podanie ţalobcu vyhodnotil, ţe nesplňuje náleţitosti podstatnej zmeny skutkového
stavu. Na základe uvedeného musel Najvyšší súd odmietnuť aj námietku ţalobcu, ţe rozsudok
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K námietke ţalobcu, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, Najvyšší súd
poukazuje na všeobecne známu skutočnosť, ţe v správnom súdnictve prevláda kasačný
prieskumný mechanizmus (viď § 250i ods. 1 O.s.p). Uvedený kasačný mechanizmus je
základným princípom správneho súdnictva, a preto nie je moţné od konajúceho súdu
legitímne očakávať, ţe vykoná dokazovanie. Ani výnimočne pripustenie apelačného
prieskumného mechanizmu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) však nezakladá účastníkom v správnom
súdnictve samočinný nárok na vykonanie dokazovania, ak účastník konania dôkazy
nepredloţí (zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania). Tento svoj názor
Najvyšší súd napríklad vyslovil v rozsudku sp.zn. 1Sţso 33/2010 z 22.03.2011. Vo vzťahu
k nevykonaniu dôkazov ţalobca uviedol, ţe mu najmä nebol doručený výpis z registra registra
obnovenej evidencie pozemkov a teda mu nemohla začať plynúť ţiadna prekluzívna lehota.
Najvyšší súd nemôţe túto pasivitu ţalobcu vyhodnotiť na ťarchu ţalovaného, lebo ţalobca
mal právo sa tohto podkladu domáhať v pôvodnom správnom konaní, a v ţiadnom prípade
nie je moţné túto situáciu vyhodnotiť ako odvolací dôvod.
Takisto nesúhlasnú argumentáciu ţalobcu, ţe krajský súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo ţalovaný v svojom vyjadrení
uviedol, ţe „.. sa podstatne zmenil skutkový stav tým, že spoluvlastníci menili svoj názor
v roku 2008 a s návrhom súhlasili ....,“ musel Najvyšší súd označiť ako irelevantnú. Obsahom
odvolacích dôvodov musia byť dôvody konkretizované ţalobcom na jednoznačné zaujatie
názoru, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
Tvrdenie ţalobcu, ţe postupom krajského súdu mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom, Najvyšší súd odmietol, lebo chýbajú dôkazy k týmto tvrdeniam. Napríklad
v zmysle zápisnice z 28.09.2010 bolo pojednávanie vykonané v prítomnosti ţalobcu a jeho
9
právneho zástupcu. Takisto vyhodnotil argumentáciu ţalobcu, ţe konajúci krajský súd bol
nesprávne obsadený, lebo chýbajú dôkazy k týmto tvrdeniam. Navyše odvolací súd nemá
dôvod ex offo a nad rámec odvolacích dôvodov (viazanosť § 212 ods. 1 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) spochybňovať zákonnosť zloţenia konajúceho senátu a takáto námietka nebola
ţalobcom na ústnom pojednávaní vôbec vznesená.
Ţalobca má právo kriticky hodnotiť odôvodnenie napadnutého rozsudku. Avšak,
pokiaľ ho chce označiť za chaotické, lebo mu chýba riadne a zákonom predpísané
odôvodnenie (tzn. s následkom nepreskúmateľnosti, resp. svojvoľnosti súdneho rozhodnutia),
musí preukázať splnenie kritérií vymedzených Európskym súdom pre ľudské práva vo veci
Garcia Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96). Prostredníctvom
tohto rozsudku sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníka konania. Uvedená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však
nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu
argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým
argumentom ţalobcu vţdy a rovnako podrobne zaoberať.
Iba námietku, ţe odôvodnenie v danej veci predstavuje kompiláciu opisu známych
skutočností zo správnych konaní, právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov, musel
Najvyšší súd po preskúmaní uvedeného odôvodnenia odmietnuť. Ustanovenie § 157 O.s.p.
nezakazuje v odôvodnení súdu vytvárať kompiláciu známych skutočností zo správnych
konaní, právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov, avšak ukladá konajúcemu súdu
za povinnosť tieto jednotlivé skutočnosti a argumenty pospájať jasnými väzbami vo forme
objasňujúcich úvah a logických úsudkov. Ţalobca však nepreukázal, ţe by v tomto krajský
súd pochybil.
Navyše argumentáciu ţalobcu, ţe hoci zastavovací dôvod vychádzal z premisy,
„ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“,
tak ţalovaný sa výslovne priznal (viď vyjadrenie ţalovaného č. 2010/00216-01
zo 07. júla 2010 str. 37), ţe sa podstatne zmenil skutkový stav tým, ţe spoluvlastníci menili
svoj názor v roku 2008 a s návrhom súhlasili, je tieţ nesprávna. Ide o formuláciu vyslovenú
ţalovaným v jeho vyjadrení k ţalobe a toto vyjadrenie správneho orgánu nemôţe nahradiť
argumentáciu vyslovenú správnym orgánom v odôvodnení jeho rozhodnutia, lebo správny
10
orgán je celým obsahom svojho rozhodnutia viazaný (materiálna stránka rozhodnutia), a preto
ţalobcu túto argumentáciu nemôţe označiť za dôkaz rozhodovacej vady.
To, ţe komisia ROEP ani správne orgány druhý návrh riadne a v zákonnej lehote
neprejednali a neumoţnili ţalobcovi vyjadriť sa k návrhu, čím sa malo preukázať najavo,
ţe skutkový stav sa podstatne zmenil, ale naopak podľa ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi
uplynuli všetky zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné
poučenie podľa Správneho poriadku, toto všetko mohol ţalobca namietať pri svojej obrane
v predchádzajúcom konaní uskutočnenom v roku 2004, napríklad na základe § 7
zák. č. 180/1995 Z.z. Preto aj túto námietku Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas
30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením
o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,
ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci
sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu
s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí
účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10
ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo
nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné
pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis
z návrhu registra.
Na základe hore uvedených skutkových zistení, právnych záverov ako aj námietok
navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa
§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému
ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
11
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený
verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom
bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava
konania týkajúceho sa obnovenia registra evidencie pozemkov vrátanie prinavrátenia
vlastníctva vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 12. júla 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová