Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/20/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateliek: 1/ K., bytom P., 2/ MUDr. I., bytom P.,

3/ Ing. M., bytom P., zast.: JUDr. L., bytom R., 4/ G., bytom T., proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad v Trenčíne, Nám. Sv. Anny č. 7, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateliek proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06. októbra 2010 č. k. -20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 06. októbra 2010 č. k. -20 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľkám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

Rozhodnutím zo dňa 09.06.2010 č.: -002 odporca podľa § ods. 5

písm. g) o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách

v znení neskorších predpisov a podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej

na účely tohto rozsudku len „“) v súlade s

o správnom konaní (Správny poriadok) nepriznal navrhovateľkám 1/ až 4/ vlastníctvo

2

ani právo na náhradu za časť pozemku o výmere 1.795 mparc. č. X. v k. ú. B. pôvodne

evidovanom v PKN vložke č. X., ktorá bola vyvlastnená pôvodnému vlastníkovi MUDr. L.

rozhodnutím MsNV Bánovce n/Bebravou č. 2362/83 zo dňa 19.09.1981.

Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že o pôvodnej žiadosti navrhovateliek

zo 17.10.1991 doručenej 06.11.1991 správny orgán nerozhodol a spis archivoval

ako vybavený.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.

zo 16.12.2009 vyslovil právny názor, že podanie navrhovateliek zo dňa 17.10.1991 bolo

potrebné posúdiť ako uplatnený reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností v zmysle

a že je potrebné „dokončiť konanie začaté v zmysle zákona o pôde

v roku 1991 na Pozemkovom úrade v Topoľčanoch“ procesným spôsobom - rozhodnutím.

Nakoľko si však navrhovateľky podaním doručeným dňa 02.12.2004 uplatnili nárok

na prinavrátenie vlastníctva k predmetnej časti parc. č. X. aj podľa ,

tak medzičasom odporca iným rozhodnutím č. -023 zo dňa 06.04.2006

rozhodol, že navrhovateľky spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. l písm. m) zákona

č., a preto sa im priznáva právo na náhradu v zmysle citovaného

zákona bez možnosti prinavrátenia predmetnej časti pozemku do vlastníctva.

Na základe odvolania podaného proti rozhodnutiu zo 06.04.2006 Krajský súd

v Trenčíne rozsudkom č. k. -15 zo dňa 28.08.2006 napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol,

že odporca sa nevyporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľky sú podľa LV č. X.

2

zo 07.05.2007 spoluvlastníčkami celej parc. č. X. vo výmere 8.947 m, každá

3

v spoluvlastníckom podiele ¼, a napriek tomu im priznal právo na náhradu, hoci ide zrejme

o tzv. dvojité vlastníctvo. (toto vlastníctvo má uvedený právny titul nadobudnutia: D 1209/92

– 218/94)

V tomto, tzn. konaní podľa vyslovil odporca, že je viazaný

právnym názorom súdu, ktorý je formulovaný, že obvodný pozemkový úrad nemá právomoc

posudzovať, či náhrada bola určená správne, resp. či náhrada za vyvlastnenie mala byť určená

podľa iného ustanovenia právneho predpisu. V konkrétnom prípade je relevantná

len skutočnosť, či náhrada bola vyplatená alebo nie. Na tomto základe odporca v rozhodnutí

ďalej uviedol, že túto skutočnosť však nie je v konaní o uplatnenom nároku navrhovateliek

podľa potrebné nijako zisťovať, pretože navrhovateľky vo svojom

podaní zo dňa 17.10.1991 priamo uvádzajú, že náhrada určená za vyvlastnenú nehnuteľnosť

im bola vyplatená a že jej vyplatenie nespochybňujú.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľky na Krajský súd v Trenčíne včas

opravný prostriedok (označený ako odvolanie z 29.06.2010), v ktorom poukázali

na nepreukázateľnosť poukázanej finančnej náhrady za vyvlastnené pozemky, tzn. peniaze

neboli doručené ich otcovi MUDr. V., že nedošlo k vyvlastneniu pozemku pre účely výstavby

skleníkov, ale že išlo o rozšírenie priestorov súvisiacich s výstavbou pre výrobné účely

rôzneho nábytkárskeho zariadenia a že v roku 1995 došlo k odpredaju pozemku príslušným

orgánom MSÚ.

Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup, ktorý mu predchádzal, v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom podľa § 250q ods. 2, a preto ho potvrdil.

4

Podľa oprávneným osobám sa vydajú

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia

za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

Podľa oprávneným osobám sa vydajú

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia

bez vyplatenia náhrady.

V rámci dokazovania krajský súd zistil, že navrhovateľky stále tvrdili, že náhrada

pri vyvlastnení stanovená sumou 718,- Kčs bola vyplatená, len oni s touto sumou nesúhlasili.

Nehnuteľnosť nebola vyvlastnená na účel ako uvádzajú navrhovateľky,

keď vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádza, že sa vyvlastňuje pre vytvorenie podmienok

nevyhnutných pre riadne užívanie pozemkov (krajský súd v odôvodnení konštatoval,

že ide o účel vyvlastnenia takmer na čokoľvek).

Dôležitou skutočnosťou pre krajský súd je to, že už v roku 1992 bola celá

2

parc. č. X. o výmere 8.947 mprejednaná v dedičskom konaní a navrhovateľky

sú jej spoluvlastníčkami, takže sa môžu voči užívateľom domáhať svojich práv.

III.

Odvolanie navrhovateliek 1/ až 4/; stanoviská

Vo včas podanom odvolaní z 25.11.2010 (č. l. 22) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľky konštatovali, že sa stali vlastníčkami až po prejednaní dedičstva v roku

1992. Od tejto doby im poľnohospodársky podnik poukazuje každej patričnú nájomného.

Toto však podľa navrhovateliek nepopiera skutočnosť, že finančná náhrada im nebola

poukázaná.

Navyše podľa navrhovateliek vyvlastnená časť pozemku nebola použitá na výstavbu

skleníkov, pretože tieto vôbec neboli vybudované, a teda v čase tohto vyvlastnenia ani právne

neexistovali. Bolo preto povinnosťou krajského súdu sa zaoberať touto skutočnosťou

na základe oboznámenia sa s písomnými rozhodnutiami stavebného úradu o vyvlastnení

uvedenej časti pozemku.

5

Navrhovateľky ďalej v svojom odvolaní poukázali na to, že k súdnemu konaniu nebol

predložený kompletný administratívny spis, lebo tento neobsahuje zmluvy o odpredali

vyvlastnenej časti pozemku súkromným osobám, čo by tiež nasvedčovalo tomu,

že v konkrétnom prípade celé vyvlastňovacie konanie bolo vedené zámerom podvodným

spôsobom.

Záverom navrhovateľky opätovne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a tento

vrátiť na nové konanie.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 08.12.2010 (č. l. 25) vyplýva, že navrhovateľky potvrdili

vyplatenie finančnej náhrady pri svojom uplatnení reštitučného nároku (viď list zo dňa

17.10.1991). Keďže navrhovateľky priamo priznali vyplatenie finančnej náhrady, nebolo

potrebné podľa odporcu, aby správny orgán túto skutočnosť dokazoval.

Takisto snahu navrhovateliek o doloženie do spisu kúpnych zmlúv, ktorými nadobudli

vlastníctvo súčasní vlastníci (právnické osoby) od Mesta Bánovce n/Bebravou, označil

odporca za irelevantnú pre toto konanie.

Odporca vyslovil zásadný nesúhlas s názorom navrhovateliek, že vyvlastňovacie

konanie bolo vedené podvodným spôsobom so zámerom lacno odpredať pozemok

pre rozšírenie výstavby závodu na výrobu nábytku.

Záverom odporca požiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

6

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 záver vety ) po neverejnej porade senátu jednomyseľne (

) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý

rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích

dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd na prvom mieste musí zdôrazniť, že základný cieľ zákonodarcu, ktorým

sa spravoval pri prijatí s mimoriadnym dopadom na právnu istotu

jednotlivcov, je načrtnutý v jeho preambule nasledovnými slovami:

„Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe

- zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

- dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a

- upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka

aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia

uznieslo sa na tomto zákone“.

7

Z uvedeného ustanovenia preto vyplýva, že úprava vlastníckych vzťahov

a prinavrátenie vlastníctva, ktoré bolo v rozhodnom období narušené, oprávneným osobám

je hlavnou myšlienkou prijatého zákona. Preto podľa režimu tohto zákona nemohol

postupovať nikto vrátane dedičov, koho vlastníctvo v zákone pomenovanými majetkovými

krivdami nebolo platne dotknuté.

Je nepochybné, že v pripojenom administratívnom spise sa nachádza list vlastníctva

č. X. vystavený dňa 07.05.2006 pre k.ú. B., v ktorom sú ako vlastníci pozemku parc.č. X.

(tzn. pozemku, ktorý má byť predmetom tohto reštitučného konania) s charakterom záhrady

2

o rozlohe 8.947 muvedené navrhovateľky 1/ až 4/. Ako právny titul nadobudnutia je

uvedený zápis: D 1209/92 – 218/94. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra vymedzuje

ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien (ďalej len pre účely rozsudku „zák.

č. “) nasledujúcim spôsobom.

Podľa údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku,

geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera

poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,

ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Z uvedeného listu vlastníctva je celkom evidentné, že predmetný pozemok, ktorého

vlastníctvo navrhovateľky požadovali prinavrátiť, navrhovateľky vlastnili z titulu dedičského

konania. Tento stav jednoznačne osvedčuje záver, že návrh podali aktívne nelegitimované

osoby (neoprávnené osoby). Za tohto stavu bolo povinnosťou správneho orgánu nevyhovieť

ich žiadosti, čo sa aj v reštitučnom konaní stalo. Nakoľko návrh podali neoprávnené osoby,

ich akékoľvek námietky (napríklad či bol predmet vyvlastnenia využitý za účelom

vyvlastnenia, resp. či bola peňažná náhrada vyplatená a v riadnej sume) v konaní

im nezakladajú právo, aby sa správny orgán alebo správny súd meritórne zaoberal.

8

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateliek ako aj argumentácie odporcu Najvyšší súd

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého všetkým

neúspešným navrhovateľkám právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l

ods. 2 rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený

verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom

bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava

reštitučných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné

v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyužil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

9

V Bratislave 12. júla 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová