Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/25/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľky: N. N. T., nar. X., štátnej príslušníčky V., t. č. miestom

pobytu Pobytový tábor O., na základe dlhodobej priepustky na adrese A., doručovacia adresa:

JUDr. J. P., B., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-240-

17/PO-Ž-2010 zo dňa 08.07.2010, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -31 zo dňa 23.02.2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislava

č. k. -31 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -31

zo dňa 23.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-240-17/PO-Ž-2010 zo dňa 08.07.2010, ktorým

odporca podľa ustanovenia a o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“),

zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke

právo na náhradu trov konania nepriznal.

Námietku navrhovateľky, že odporca nevenoval pozornosť jej politickým dôvodom –

tým, že požiadala o azyl sa dostala do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou,

ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života, vyhodnotil krajský súd ako

nedôvodnú. Navrhovateľka tak vo vyhlásení, ktorým požiadala o azyl, ako aj v priebehu

prvostupňového azylového konania neuviedla žiaden iný dôvod ako ten, že z V. odišla

a o azyl požiadala z ekonomických dôvodov. Krajský súd uviedol, že dôvod žiadosti o azyl

musí existovať (okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny

jeho pôvodu, teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti

o azyl.

Aj námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.

Odporca pri vyhodnotení navrhovateľkinej žiadosti o azyl správne vychádzal z obsahu

navrhovateľkou prezentovaného dôvodu žiadosti. Pokiaľ teda navrhovateľka uviedla, že V.

opustila z ekonomických dôvodov, odporca správne vyhodnotil jej žiadosť z pohľadu výlučne

takto prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl. Súd poznamenal, že nie je úlohou odporcu

domýšľať si za žiadateľku prípadne aj iné dôvody jej žiadosti o azyl a to ani v prípade, že by

existovali.

Aj námietku nerešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľky

vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú a uviedol, že účelom zákona o azyle je upraviť

konanie o azyle, teda posúdiť potrebu, či opodstatnenosť poskytnutia medzinárodnej ochrany

pred prenasledovaním. Ak teda odporca posúdil navrhovateľkinu žiadosť o azyl v zmysle

zákona o azyle, neporušil a ani nemohol porušiť právo navrhovateľky na jej rodinný či

súkromný život.

K právnemu posúdeniu napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval,

že navrhovateľka ako jediný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedla ekonomické dôvody,

ktoré jednoznačne nebolo možné zaradiť medzi dôvody podľa § 8 zákona o azyle.

Navrhovateľka nepožiadala o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta, resp. osoby,

ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) a nepožiadala o azyl

ani z dôvodu hrozby vážneho bezprávia (§ 13a, § 2 písm. f) zákona o azyle). Predpokladom

zamietnutia žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona je skutočnosť, že o azyl bolo

požiadané z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona

o azyle; ak teda navrhovateľka nepožiadala o azyl z uvedených dôvodov, bolo zamietnutie jej

žiadosti o azyl, ako zjavne neopodstatnenej, na mieste.

Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, dôvod žiadosti

o azyl musel existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu, negatívnym

rozhodnutím o žiadosti nemohlo dôjsť k narušeniu práva na rodinný a súkromný život

navrhovateľky a pretože ekonomický dôvod žiadosti o azyl nebol dôvodom, ktorý by bolo

možné subsumovať pod niektorý z dôvodov § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, dospel

krajský súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne

a zákonné.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala, aby odvolací

súd rozsudok krajského súdu v merite veci v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd neprihliadal na vážnosť politickej situácie

vo V. a na jej obavy z prenasledovania z dôvodu, že požiadala o politický azyl v inej krajine a

tým nepriamo nesúhlasila s politikou režimu a stala sa nepohodlnou osobou. Súd tiež

nevenoval náležitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia do štátu, kde by bola

ohrozená jej bezpečnosť.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí a poukázala

hlavne na politické dôvody, ktorým nebola venovaná náležitá pozornosť. Tým, že požiadala

o azyl v Slovenskej republike (ďalej len „SR“), by sa neudelením azylu dostala do pozície

človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostala do skupiny

občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou ideológiou, pričom osoby, ktoré nepodporujú politickú

moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci, sú po politickej a ekonomickej stránke

izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života, čo by navrhovateľke pri návrate do vlasti

hrozilo. V tejto súvislosti poukázala na správu organizácie Amnesty International (Amnesty

International report on V. 2010), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako správa

Human Rights Watch, ktoré hodnotia úroveň ľudských a občianskych práv vo V. a

postihovanie ľudí, prejavujúcich nesúhlas s vládnucou ideológiou s možnosťou ich obvinenia

podľa článku 79 národnej bezpečnosti časti trestného zákonníka pre pokus o štátny prevrat,

ktorý nesie trest smrti.

Podľa názoru navrhovateľky bol napadnutý rozsudok krajského súdu v rozpore s § 32

ods. 1 a o správnom konaní (Správny poriadok) a preto považuje

tento rozsudok za porušenie práv v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ostatných medzinárodných dohovorov,

čo vôbec nebolo brané do úvahy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril listom zo dňa 12.05.2010, v ktorom

konštatoval, že navrhovateľka v odvolaní konkrétne neuviedla, ktoré práva považuje

za porušované a účelovo poukazovala na politické dôvody, ktorým nebola venovaná náležitá

pozornosť, avšak počas azylového konania neuvádzala žiadne politické dôvody, ktorými by

odôvodňovala svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR; počas vstupného pohovoru dňa

13.05.2010 v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu žiadala o udelenie z ekonomických

dôvodov, nakoľko na Slovensku je lepšie prostredie a viac možností na podnikanie a zároveň

uviedla, že si doma požičala väčší obnos peňazí a pokiaľ by sa vrátila domov, tak by to bolo

pre ňu a jej mamu veľké trápenie. Iné dôvody neuviedla. Vo V. nebolo proti navrhovateľke

nikdy vedené trestné konanie a nikdy nebola ani členkou politickej strany, preto považoval

odporca námietky o politických dôvodoch jej žiadosti za irelevantné, ničím nepodložené a

vyslovene účelové.

Aj námietky o porušení ustanovení správneho poriadku neboli podľa odporcu

oprávnené, pretože žiadne ustanovenie správneho poriadku, ani zákona o azyle neustanovuje

povinnosť správnemu orgánu, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie

azylu žiadateľom. Počas celého konania o udelení azylu boli dodržané všetky zákonné práva

navrhovateľky, ktoré jej zaručuje SR, nebola poškodzovaná alebo znevýhodňovaná

vzhľadom na jej pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné

zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,

rod, majetok alebo iné postavenie, bolo jej umožnené domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom súde, nebolo jej odopreté požívať základné ľudské

práva a slobody a bolo jej umožnené požiadať o poskytnutie azylu v zmysle zákona o azyle.

V zmysle Dohovoru jej nebola nezákonne obmedzená sloboda a nebolo jej znemožnené,

aby jej záležitosť bola prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom.

Námietku, že krajský súd nevenoval pozornosť výroku administratívneho vyhostenia

do krajiny pôvodu, považoval odporca za irelevantnú, pretože jeho rozhodnutie takýto výrok

neobsahovalo.

Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „Najvyšší súd SR“) rozsudok krajského súdu potvrdil (a tým aj rozhodnutie odporcu) ako

vecne správne a v súlade so zákonom o azyle.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

uverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2011

( a ).

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti "Rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých

zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov ( ods. l ).

Podľa veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné

udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8

zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa

žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné

vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným

za uplatňovanie politických práv a slobôd ( veta prvá Slovenskej republiky).

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu

inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo

§ 13b.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie

azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a)

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z dôvodov ekonomických,

teda žiadosť odôvodnila inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo

§ 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli všetky skutočnosti, uvedené navrhovateľkou,

objektívne preskúmané a komplexne posúdené a z administratívneho spisu bolo zjavné,

že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to

výsluchom navrhovateľky a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií

o krajine pôvodu, ktoré získal z internetovej stránky www.businessinfo.cz, aktualizovanej

ku dňu 10.03.2010 a z iných verejne dostupných zdrojov.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľka požiadala o udelenie

azylu dňa 11.05.2010 z ekonomických dôvodov, nakoľko (ako sama uviedla) je na Slovensku

lepšie prostredie a možnosti na podnikanie. Navrhovateľka pricestovala na územie SR v roku

2008 z dôvodu, že tu mala povolený pobyt za účelom podnikania (podnikala v oblasti predaja

textilu a obuvi), ale ten jej bol dňa 15.01.2009 zrušený z dôvodu neskorého podania žiadosti

o predĺženie pobytu. Za účelom objasnenia a zdôvodnenia žiadosti bol s navrhovateľkou dňa

13.05.2010 spísaný dotazník, kde uviedla, že vo V. nebola členkou žiadnej politickej strany

alebo hnutia, nemala tam ani problémy s políciou a nebola odsúdená ani prenasledovaná.

Na otázku, či okrem ekonomických dôvodov, ktoré uviedla pri predošlom pohovore, má ešte

iné dôvody, uviedla, že si doma požičala veľký obnos peňazí a pokaľ by sa vrátila domov,

nikto jej nepomôže, jej otec je mŕtvy a keby sa vrátila bez peňazí, tak by to bolo pre jej mamu

trápenie.

Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľky a všetkých

dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o udelenie

azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a

a § 13b zákona o azyle.

V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa

o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu, žiadateľkou neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala

udeliť azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu

a jej žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b

zákona o azyle, najmä na ekonomických dôvodoch a takýto záver našiel oporu aj

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie

z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemal odvolací súd žiadne výhrady

a v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje.

Krajský súd v rozsudku správne uviedol, že dôvod žiadosti o azyl musí existovať

(okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu,

teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti o azyl.

Neobstála tak námietka navrhovateľky, že sa po návrate do krajiny pôvodu obáva

prenasledovania pre požiadanie o azyl.

Irelevantná bola aj námietka navrhovateľky, že krajský súd nevenoval pozornosť

výroku administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, keďže rozhodnutie odporcu bolo

rozhodnutím o neudelení azylu a výrok o administratívnom vyhostení neobsahoval.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšiu námietku navrhovateľky, že rozsudok

krajského súdu bol v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku a že bol porušením práv

v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor a ostatné medzinárodné dohovory, keďže navrhovateľka

nekonkretizovala, v čom vidí porušenie uvedených ustanovení a predpisov.

Odvolacie námietky navrhovateľky tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení

navrhovateľky, ktoré prezentovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný

ekonomický dôvod jej žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky

navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského

súdu, ako vecne správny, potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 250ja ods. 3

druhá veta a

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a v spojení s a , podľa

ktorého neúspešnej navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe

čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 13. júla 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková