Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
98c/364226.b200d1.pdf
PDF · 170.4 KB
No categories available
10Sža/25/2011
Najvyšší súd 10Sža/25/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci navrhovateľky: N. N. T., nar. X., štátnej príslušníčky V., t. č. miestom
pobytu Pobytový tábor O., na základe dlhodobej priepustky na adrese A., doručovacia adresa:
JUDr. J. P., B., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-240-
17/PO-Ž-2010 zo dňa 08.07.2010, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 9Saz/66/2010 -31 zo dňa 23.02.2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislava
č. k. 9Saz/66/2010 -31 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. 9Saz/66/2010 -31
zo dňa 23.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-240-17/PO-Ž-2010 zo dňa 08.07.2010, ktorým
odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“),
zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke
právo na náhradu trov konania nepriznal.
Námietku navrhovateľky, že odporca nevenoval pozornosť jej politickým dôvodom –
tým, že požiadala o azyl sa dostala do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou,
ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života, vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodnú. Navrhovateľka tak vo vyhlásení, ktorým požiadala o azyl, ako aj v priebehu
prvostupňového azylového konania neuviedla žiaden iný dôvod ako ten, že z V. odišla
a o azyl požiadala z ekonomických dôvodov. Krajský súd uviedol, že dôvod žiadosti o azyl
musí existovať (okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny
jeho pôvodu, teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti
o azyl.
Aj námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
Odporca pri vyhodnotení navrhovateľkinej žiadosti o azyl správne vychádzal z obsahu
navrhovateľkou prezentovaného dôvodu žiadosti. Pokiaľ teda navrhovateľka uviedla, že V.
opustila z ekonomických dôvodov, odporca správne vyhodnotil jej žiadosť z pohľadu výlučne
takto prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl. Súd poznamenal, že nie je úlohou odporcu
domýšľať si za žiadateľku prípadne aj iné dôvody jej žiadosti o azyl a to ani v prípade, že by
existovali.
Aj námietku nerešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľky
vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú a uviedol, že účelom zákona o azyle je upraviť
konanie o azyle, teda posúdiť potrebu, či opodstatnenosť poskytnutia medzinárodnej ochrany
pred prenasledovaním. Ak teda odporca posúdil navrhovateľkinu žiadosť o azyl v zmysle
zákona o azyle, neporušil a ani nemohol porušiť právo navrhovateľky na jej rodinný či
súkromný život.
K právnemu posúdeniu napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval,
že navrhovateľka ako jediný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedla ekonomické dôvody,
ktoré jednoznačne nebolo možné zaradiť medzi dôvody podľa § 8 zákona o azyle.
Navrhovateľka nepožiadala o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta, resp. osoby,
ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) a nepožiadala o azyl
ani z dôvodu hrozby vážneho bezprávia (§ 13a, § 2 písm. f) zákona o azyle). Predpokladom
zamietnutia žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona je skutočnosť, že o azyl bolo
požiadané z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona
o azyle; ak teda navrhovateľka nepožiadala o azyl z uvedených dôvodov, bolo zamietnutie jej
žiadosti o azyl, ako zjavne neopodstatnenej, na mieste.
Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, dôvod žiadosti
o azyl musel existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu, negatívnym
rozhodnutím o žiadosti nemohlo dôjsť k narušeniu práva na rodinný a súkromný život
navrhovateľky a pretože ekonomický dôvod žiadosti o azyl nebol dôvodom, ktorý by bolo
možné subsumovať pod niektorý z dôvodov § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, dospel
krajský súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne
a zákonné.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu v merite veci v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd neprihliadal na vážnosť politickej situácie
vo V. a na jej obavy z prenasledovania z dôvodu, že požiadala o politický azyl v inej krajine a
tým nepriamo nesúhlasila s politikou režimu a stala sa nepohodlnou osobou. Súd tiež
nevenoval náležitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia do štátu, kde by bola
ohrozená jej bezpečnosť.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí a poukázala
hlavne na politické dôvody, ktorým nebola venovaná náležitá pozornosť. Tým, že požiadala
o azyl v Slovenskej republike (ďalej len „SR“), by sa neudelením azylu dostala do pozície
človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostala do skupiny
občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou ideológiou, pričom osoby, ktoré nepodporujú politickú
moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci, sú po politickej a ekonomickej stránke
izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života, čo by navrhovateľke pri návrate do vlasti
hrozilo. V tejto súvislosti poukázala na správu organizácie Amnesty International (Amnesty
International report on V. 2010), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako správa
Human Rights Watch, ktoré hodnotia úroveň ľudských a občianskych práv vo V. a
postihovanie ľudí, prejavujúcich nesúhlas s vládnucou ideológiou s možnosťou ich obvinenia
podľa článku 79 národnej bezpečnosti časti trestného zákonníka pre pokus o štátny prevrat,
ktorý nesie trest smrti.
Podľa názoru navrhovateľky bol napadnutý rozsudok krajského súdu v rozpore s § 32
ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a preto považuje
tento rozsudok za porušenie práv v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ostatných medzinárodných dohovorov,
čo vôbec nebolo brané do úvahy.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril listom zo dňa 12.05.2010, v ktorom
konštatoval, že navrhovateľka v odvolaní konkrétne neuviedla, ktoré práva považuje
za porušované a účelovo poukazovala na politické dôvody, ktorým nebola venovaná náležitá
pozornosť, avšak počas azylového konania neuvádzala žiadne politické dôvody, ktorými by
odôvodňovala svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR; počas vstupného pohovoru dňa
13.05.2010 v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu žiadala o udelenie z ekonomických
dôvodov, nakoľko na Slovensku je lepšie prostredie a viac možností na podnikanie a zároveň
uviedla, že si doma požičala väčší obnos peňazí a pokiaľ by sa vrátila domov, tak by to bolo
pre ňu a jej mamu veľké trápenie. Iné dôvody neuviedla. Vo V. nebolo proti navrhovateľke
nikdy vedené trestné konanie a nikdy nebola ani členkou politickej strany, preto považoval
odporca námietky o politických dôvodoch jej žiadosti za irelevantné, ničím nepodložené a
vyslovene účelové.
Aj námietky o porušení ustanovení správneho poriadku neboli podľa odporcu
oprávnené, pretože žiadne ustanovenie správneho poriadku, ani zákona o azyle neustanovuje
povinnosť správnemu orgánu, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie
azylu žiadateľom. Počas celého konania o udelení azylu boli dodržané všetky zákonné práva
navrhovateľky, ktoré jej zaručuje Ústava SR, nebola poškodzovaná alebo znevýhodňovaná
vzhľadom na jej pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,
rod, majetok alebo iné postavenie, bolo jej umožnené domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom súde, nebolo jej odopreté požívať základné ľudské
práva a slobody a bolo jej umožnené požiadať o poskytnutie azylu v zmysle zákona o azyle.
V zmysle Dohovoru jej nebola nezákonne obmedzená sloboda a nebolo jej znemožnené,
aby jej záležitosť bola prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom.
Námietku, že krajský súd nevenoval pozornosť výroku administratívneho vyhostenia
do krajiny pôvodu, považoval odporca za irelevantnú, pretože jeho rozhodnutie takýto výrok
neobsahovalo.
Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len „Najvyšší súd SR“) rozsudok krajského súdu potvrdil (a tým aj rozhodnutie odporcu) ako
vecne správne a v súlade so zákonom o azyle.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. ) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
uverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2011
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. ).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti O. s. p. "Rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých
zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. l O. s. p. ).
Podľa § 250i veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné
udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8
zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa
žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné
vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným
za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu
inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo
§ 13b.
Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie
azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a)
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z dôvodov ekonomických,
teda žiadosť odôvodnila inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo
§ 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli všetky skutočnosti, uvedené navrhovateľkou,
objektívne preskúmané a komplexne posúdené a z administratívneho spisu bolo zjavné,
že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to
výsluchom navrhovateľky a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií
o krajine pôvodu, ktoré získal z internetovej stránky www.businessinfo.cz, aktualizovanej
ku dňu 10.03.2010 a z iných verejne dostupných zdrojov.
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľka požiadala o udelenie
azylu dňa 11.05.2010 z ekonomických dôvodov, nakoľko (ako sama uviedla) je na Slovensku
lepšie prostredie a možnosti na podnikanie. Navrhovateľka pricestovala na územie SR v roku
2008 z dôvodu, že tu mala povolený pobyt za účelom podnikania (podnikala v oblasti predaja
textilu a obuvi), ale ten jej bol dňa 15.01.2009 zrušený z dôvodu neskorého podania žiadosti
o predĺženie pobytu. Za účelom objasnenia a zdôvodnenia žiadosti bol s navrhovateľkou dňa
13.05.2010 spísaný dotazník, kde uviedla, že vo V. nebola členkou žiadnej politickej strany
alebo hnutia, nemala tam ani problémy s políciou a nebola odsúdená ani prenasledovaná.
Na otázku, či okrem ekonomických dôvodov, ktoré uviedla pri predošlom pohovore, má ešte
iné dôvody, uviedla, že si doma požičala veľký obnos peňazí a pokaľ by sa vrátila domov,
nikto jej nepomôže, jej otec je mŕtvy a keby sa vrátila bez peňazí, tak by to bolo pre jej mamu
trápenie.
Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľky a všetkých
dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o udelenie
azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a
a § 13b zákona o azyle.
V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu, žiadateľkou neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala
udeliť azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu
a jej žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b
zákona o azyle, najmä na ekonomických dôvodoch a takýto záver našiel oporu aj
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie
z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemal odvolací súd žiadne výhrady
a v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje.
Krajský súd v rozsudku správne uviedol, že dôvod žiadosti o azyl musí existovať
(okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu,
teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti o azyl.
Neobstála tak námietka navrhovateľky, že sa po návrate do krajiny pôvodu obáva
prenasledovania pre požiadanie o azyl.
Irelevantná bola aj námietka navrhovateľky, že krajský súd nevenoval pozornosť
výroku administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, keďže rozhodnutie odporcu bolo
rozhodnutím o neudelení azylu a výrok o administratívnom vyhostení neobsahoval.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšiu námietku navrhovateľky, že rozsudok
krajského súdu bol v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku a že bol porušením práv
v náväznosti na Ústavu SR, Dohovor a ostatné medzinárodné dohovory, keďže navrhovateľka
nekonkretizovala, v čom vidí porušenie uvedených ustanovení a predpisov.
Odvolacie námietky navrhovateľky tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení
navrhovateľky, ktoré prezentovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný
ekonomický dôvod jej žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky
navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského
súdu, ako vecne správny, potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 250ja ods. 3
druhá veta O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p.
O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224
ods. 1 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c O. s. p. , podľa
ktorého neúspešnej navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe
čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 13. júla 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková