Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/24/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľa: Z. X. X. B. (resp. Z. Q. B., resp. Z. Q.), nar. X., štátny

príslušník Čínskej ľudovej republiky, t. č. miestom pobytu Pobytový tábor R., zastúpeného

JUDr. L. Č. P., pracovníčkou S., K., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30.08.2010, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 16.02.2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -42 zo dňa 16. februára 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporcu

č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30. augusta 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -42

zo dňa 16.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30.08.2010, ktorým

odporca podľa ustanovenia a o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“)

neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a podľa § 13c

ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľovu námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd

ako nedôvodnú. Odporca navrhovateľa vypočul v priebehu vstupného pohovoru, zohľadnil aj

obsah podania vysvetlenia na polícii, konfrontoval jeho obsah s obsahom vstupného pohovoru

a dal navrhovateľovi moţnosť vysvetliť rozpory, vyplývajúce z obidvoch záznamov a zistený

stav veci podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca vyhľadal

a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú

situáciu v Číne, osobitne aj na situáciu v oblasti Tibetu.

Námietku, ţe odporca počas pohovoru nezapísal doslovné vyjadrenie navrhovateľa,

pretoţe to pravdepodobne nepovaţoval za potrebné, vyhodnotil krajský súd ako účelovú.

Vstupného pohovoru dňa 25.04.2010 bola prítomná aj právna zástupkyňa navrhovateľa – ak

by tvrdenie navrhovateľa zodpovedalo skutočnosti, jeho právna zástupkyňa by namietala

obsah zápisnice.

K námietke, ţe odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke, ţe nesprávne

vyhodnotil navrhovateľove tvrdenia a ţe odporca nedôvodne spochybnil pravdivosť príbehu

navrhovateľa krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia odporcu dospel k totoţnému

názoru, ako vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal odporca na nehodnovernosť navrhovateľa s poukazom na rozpor v jeho

výpovediach pred slovenskými štátnymi orgánmi, ako aj na navrhovateľom opísaný príbeh –

dôvod odchodu z krajiny. Navrhovateľ nikdy nepreukázal svoju totoţnosť, ani pravdivosť

svojho príbehu. Zo zaloţených správ o krajine pôvodu vyplývalo, ţe distribúcia

protitibetských, resp. obsahom podobných letákov, môţe byť dôvodom k represívnej činnosti

čínskych orgánov, avšak iba prezentovanie takejto činnosti (navrhovateľa) automaticky

neznamenalo naplnenie podmienok udelenia medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu,

bez preukázania všeobecnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Krajský súd konštatoval, ţe ak by

takéto konanie navrhovateľa bolo dôvodom jeho odchodu z Číny, tento dôvod by navrhovateľ

uvádzal pri akejkoľvek výpovedi, v ktorej sa vyjadroval k dôvodom svojho odchodu;

navrhovateľ však počas podania vysvetlenia na polícii dňa 02.04.2010 uviedol ako dôvod

skutočnosť, ţe doma mali málo peňazí a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa

zamestnal a pracoval tam – teda dôvod ekonomický. Jeho následné vysvetlenie, ţe tak urobil

preto, lebo mal strach z prítomnosti tlmočníčky jazyka čínskeho, ktorá pochádzala z Číny

nebol pre krajský súd akceptovateľný – navrhovateľ bol uistený, ţe sa nemá čoho obávať a ak

sa s dôverou obrátil na slovenské orgány (čoho dôkazom bolo podanie ţiadosti o azyl), nemal

dôvod nedôverovať postupom, ktoré slovenské štátne orgány v jeho prípade pouţili.

V neprospech navrhovateľa (vo vzťahu k jeho dôveryhodnosti) svedčili aj ďalšie skutočnosti,

ktoré krajský súd v rozhodnutí podrobne popísal a uviedol, ţe postup odporcu bol správny.

Ohľadne neposkytnutia doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nebol

trestne stíhaný, nebol mu uloţený trest smrti, nebol objektom (a to ani zo strany štátnych

orgánov) neľudského, či poniţujúceho zaobchádzania a s poukazom na vyhodnotenie jeho

osoby ako nedôveryhodnej a na zaloţené správy o krajine pôvodu navrhovateľa nebol dôvod

predpokladať, ţe by sa v prípade návratu stal objektom takého zaobchádzania a to ani ako

neúspešný ţiadateľ o azyl. V Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného

konfliktu a teda ani z tohto dôvodu mu nehrozilo narušenie či ohrozenie jeho osobnej

integrity, pričom iba jeho príslušnosť k tibetskej národnosti sama o sebe nespôsobuje

bezpečnostné riziko jeho návratu.

Pretoţe odporca dostatočným spôsobom zistil a logicky vyhodnotil stav veci,

logickým a v odôvodnení rozhodnutia uvedeným spôsobom správne vyhodnotil a posúdil

jednotlivé časti navrhovateľom predneseného príbehu, na základne čoho dospel k názoru

o nedôveryhodnosti navrhovateľa a keďţe na základe takto zisteného a vyhodnoteného stavu

veci, ako aj na základe vyhľadaných a do spisu zaloţených správ o krajine pôvodu

navrhovateľa, nebola zistená hrozba váţneho bezprávia v prípade jeho návratu, dospel krajský

súd k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako vecne správne

a zákonné podľa , v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

včas odvolanie z dôvodov podľa , a V odvolaní uviedol,

ţe o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany poţiadal, pretoţe sa obával o svoj

ţivot. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, ţe nespĺňa podmienky pre udelenie azylu na území SR.

Navrhovateľ so svojimi dvoma priateľmi vyrábal a rozširoval letáky s heslami „Sloboda

Tibeťanom“, „Návrat Dalajlámu“ a „Oslobodenie Pančenlámu“, čím prejavil svoj politický

názor – nesúhlas s nadvládou Číňanov v Tibete, pričom takéto aktivity nie sú čínskou vládou

tolerované a sú prísne trestané. Mnohí ľudia, ktorí svoj nesúhlas prejavili, boli zatknutí

a uväznení, počas konania im bolo upreté právo na spravodlivý proces a ani podmienky

vo väzeniach nie sú v súlade s medzinárodnými zmluvami.

K námietke odporcu, ţe navrhovateľ nepredloţil dôkazy na podporu svojich tvrdení

uviedol, ţe azylové konanie je veľmi špecifické, pretoţe účastník konania nie je vţdy schopný

zabezpečiť dôkazový materiál, ktorý by potvrdil opodstatnenosť obáv a často je to

z objektívnych dôvodov. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstupe

na územie SR, jeho výpoveď bola vnútorne konzistentná, korešpondovala s informáciami

o krajine pôvodu, v konaní spolupracoval a poskytol všetky potrebné informácie. Jeho

výpoveď bola aj v súlade s výpoveďou ďalšieho ţiadateľa o azyl, s ktorým spoločne vyvíjali

aktivity v meste Gan Zi.

Krajský súd sa podľa názoru navrhovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou

nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami,

uvedenými v tejto námietke, ale iba všeobecne zhodnotil obsah spisového materiálu

a skonštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci. Navrhovateľ nesúhlasil ani

so spochybnením pravdivosti jeho príbehu ohľadne dôvodu, prečo v zápisnici spísanej dňa

02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako ich

uviedol neskôr na pohovore pred odporcom. Týmto dôvodom bol problém s osobou

tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádzala z Číny a to vzbudilo v navrhovateľovi obavy.

Odporca aj krajský súd vyhodnotili navrhovateľa ako nedôveryhodného, pričom podľa

jeho názoru všetky skutočnosti, ktorými odôvodňovali jeho nedôveryhodnosť boli

vysvetliteľné a moţné a odporca mal moţnosť doplniť informácie v doplňujúcom pohovore,

ak tieto informácie vo vstupnom pohovore chýbali, resp. ak sa určité skutočnosti objavili aţ

v priebehu vyhodnocovania spisového materiálu.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany – za rozširovanie

letákov s protitibetskými heslami mu v Číne hrozí trest a existuje reálny predpoklad,

ţe po návrate bude vystavený krutému, neľudskému a poniţujúcemu zaobchádzaniu, pričom

existuje moţnosť, ţe mu bude uloţený trest smrti.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval rozsudok krajského súdu

zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 10.05.2011, v ktorom

uviedol, ţe činnosť navrhovateľa, akou bolo rozhadzovanie letákov s protitibetskými heslami,

následný útek pred políciou, ani nepríjemnosti spojené s častými kontrolami ľudí na uliciach

v regióne odkiaľ pochádza, nepredstavujú závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce

váţne porušovanie základných ľudských práv, ktoré by sa dalo klasifikovať ako

prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Ani obavy navrhovateľa, ţe ho polícia

údajne identifikovala a hrozí mu prísny trest, nemali podľa názoru odporcu objektívny

charakter, nakoľko sa navrhovateľ následne dostal bez ťaţkostí do tibetského mesta Lhasa,

získal cestovný doklad a bolo mu udelené povolenie na vycestovanie. Uviedol, ţe podľa § 6

zákona o azyle nie je povinný opakovať pohovor so ţiadateľom, ak to nie je potrebné; naopak,

ţiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho ţiadosťou

a odporca nie je povinný sa pýtať na vysvetlenie kaţdej skutočnosti, ktorú ţiadateľ uvedie.

Odporca ďalej skonštatoval, ţe navrhovateľ opustil svoju krajinu pôvodu s potrebným

povolením a cestovným dokladom a teda neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by sa

musel obávať trestného stíhania za nelegálny odchod z krajiny pôvodu. Vychádzajúc

z informácií o krajine pôvodu s ohľadom na provinciu Sichuan a obyvateľov tibetskej

národnosti v nej mal odporca po vykonanom dokazovaní za to, ţe váţne dôvody domnievať

sa, ţe navrhovateľ bude po návrate vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle

§ 13a zákona o azyle, neboli prítomné. Navrhovateľovi nebol uloţený trest smrti alebo jeho

výkon, nehrozí mu mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie a v krajine

neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, pre ktorý by bol ohrozený

jeho ţivot alebo nedotknuteľnosť jeho osoby.

Odporca sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe samotná príslušnosť k určitej

národnosti nespôsobuje konkrétne bezpečnostné riziko navrhovateľovho návratu domov

a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Podaním zo dňa 24.06.2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa

28.06.2011, predloţila právna zástupkyňa navrhovateľa kópie písomností spolu s ich

prekladom do slovenského jazyka, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú existenciu trestného

stíhania navrhovateľa v krajine pôvodu pre rozširovanie protitibetských myšlienok

prostredníctvom letákov. Išlo o tri písomnosti, ktoré boli navrhovateľovi zaslané údajne aţ

dňa 04.05.2011 (teda po vydaní rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej

ochrany), nakoľko vraj bolo veľmi nebezpečné pre rodinných príslušníkov navrhovateľa,

aby takéto dokumenty z krajiny zaslali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd odvolací

( ) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2011 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu

je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,

podľa ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom

na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V tomto ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa § 9 zákona o azyle môţe ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov,

aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel

z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku

alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí (ods. 1).

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento

cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa

§ 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území

Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená

povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne,

v medziach odvolania, Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj

napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

odporcu.

Z administratívneho spisu bolo zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie

azylu. Odporca získal informácie o krajine pôvodu navrhovateľa predovšetkým od Odboru

dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky zo zdrojov: Správa o ľudských právach za rok 2009: Čína (vrátane Tibetu, Hong

Kongu a Macou), vydaná dňa 11.03.2010 MZV USA; Výročná správa Výkonnej komisie

Kongresu USA o Číne za rok 2009; Výročná správa 2009 vydaná Tibetským centrom

pre ľudské práva a demokraciu; Správa HRW z júla 2010; Správa hraničného úradu

Spojeného kráľovstva zo dňa 08.01.2010, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa

Human Rights Watch - Čína 2009, IRB Kanada a z iných verejne dostupných zdrojov.

Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ odišiel z rodnej dediny

do mesta Lhasa, asi dňa 14.03.2010 spolu s dvoma ďalšími osobami. Po troch dňoch,

ako bývali v Tibetskom hoteli, ich náhodne oslovil neznámy cudzinec, ktorému sa zdôverili

s problémami a on im povedal, ţe im pomôţe vycestovať. Šli do neznámeho hotela, kde nič

neplatili a po štyroch dňoch ich ten neznámy človek vzal na letisko, spolu leteli do iného

mesta v Číne a následne iným lietadlom pravdepodobne do Európy. Po vystúpení odovzdali

muţovi pasy a dostali 150 dolárov a 40 eur. Neznámi ľudia ich odviezli do domu, kde strávili

asi 3 dni. V nočných hodinách ho spolu s ostatnými dvoma krajanmi naloţili do osobného

auta, po ceste vzal šofér ešte ďalších dvoch muţov a po niekoľkých hodinách jazdy ich

vysadil a ukázal im smer, kam majú ísť. Išli do mesta, kde ich zadrţala polícia. Za cestu

nikomu nič nezaplatili.

V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.04.2010 pred Oddelením cudzineckej

polície Policajného zboru Košice uviedol, ţe z domovskej krajiny odišiel, lebo doma majú

málo peňazí a chcel sa dostať do nejakej krajiny, kde sa môţe zamestnať a pracovať. V Číne

je politická situácia zlá, nakoľko Tibet sa chce osamostatniť a sú tam nepokoje. Na území SR

sa rozhodol poţiadať o azyl, chce tu ostať študovať a ţiť v bezpečí, nakoľko v Tibete je zlá

situácia.

V dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 25.04.2010 ako dôvody, pre ktoré sa

rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ

1010Sža/24/2011

uviedol, ţe na Slovensku chce ţiť. V Číne nemôţe byť mníchom, nemôţe chodiť bezpečne

v noci po ulici, nemôţe sa pohybovať slobodne – keď niekam ide, zastavia ho policajti a musí

vypisovať tlačivá, kam ide. Na uliciach nie je bezpečne, často sú tam nepokoje a v roku 2008

bolo počas potláčania nepokojov usmrtených asi 28 ľudí. Pri nepokojoch v roku 1999 bol

navrhovateľ zbitý a v roku 2001 mu pri bitke zlomili ruku.

Ďalej pri pohovore vyjadril obavu o svoju bezpečnosť, keďţe písal letáky s heslami

ako Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu a polícia o tom asi vie.

Letáky chceli rozhadzovať na počesť nepokojov v roku 2008. Pri rozhadzovaní ich zachytila

policajná hliadka, ale podarilo sa im ujsť a ukryť. Prespali v chráme, kde bol predtým

navrhovateľ mníchom a na druhý deň zistili, ţe policajti vedia, ţe letáky rozhadzovali oni,

preto odišli do mesta Lhasa.

Na otázku, prečo dňa 03.04.2010 na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné

uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu obavy o svoj ţivot, zlej ekonomickej situácie

a pretrvávajúceho vojnového konfliktu uviedol, ţe na Oddelení cudzineckej polície

v Košiciach vypovedali pred čínskou tlmočníčkou a mal obavy, hoci mu bolo povedané, ţe sa

nemá čoho báť. Pri podaní vysvetlenia v Humennom s ním tlmočník komunikoval v jemu

neznámom jazyku a nie v čínskom jazyku, niečo im kreslil a tak spolu komunikovali a preto

to nemohol opísať tak, ako pri pohovore.

Na otázku, či sa so ţiadosťou o pomoc obrátil na oficiálne orgány jeho krajiny

uviedol, ţe tak neurobil, pretoţe vláda je spojená s políciou a vojskom a ak by niekto išiel

hľadať pomoc, tak by si poškodil. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, ţe by išiel

do väzenia, kde majú ľudia málo jedla, sú zničení a dávajú im nejaké injekcie a nikto nevie

čo.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nevie o tom, ţe by bol členom nejakej politickej strany

alebo hnutia, ale vie, ţe nevyvíjal ţiadne politické aktivity a nikdy voči nemu nebolo vedené

trestné stíhanie.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR

nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ţenevskej konvencie z roku

1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Čo sa týka situácie v krajine pôvodu

1110Sža/24/2011

navrhovateľa, čínska vláda prísne kontroluje informačné toky a prístup do Tibetskej

autonómnej oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti, takţe je ťaţké

presne určiť rozsah porušovania ľudských práv. Podľa správy MZV USA čínske orgány aj

naďalej páchali závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv,

mučenia a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu

roku bolo veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody

z dôvodu svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci 2008. Ďalej sa v správe

uvádzalo, že 5. februára bolo v prefektúre Gan Zi, provincii Sichuan (odtiaľ pochádza

navrhovateľ) odsúdených šesť Tibeťanov na 18 mesiacov až 3 roky odňatia slobody

za participáciu na protestoch v roku 2008. Napriek takýmto negatívnym správam

o krajine pôvodu menovaného, dokonca z jeho bydliska, odporca skonštatoval,

že s navrhovateľom nemajú žiadnu súvislosť. Navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť

obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Situácia

navrhovateľa v krajine pôvodu teda podľa odporcu nesvedčí o jeho opodstatnenom strachu ţiť

v krajine pôvodu a ani o ţiadnej diskriminačnej činnosti závaţného charakteru a opakovania

sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe len pre jeho etnickú, náboţenskú príslušnosť,

či z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej

skupine. Prípadná obava, ţe by polícia mohla navrhovateľa zatknúť, sa u neho nemohla

opierať ani o negatívnu osobnú skúsenosť. Navrhovateľ sa ţiadnych protestov a demonštrácii

v krajine pôvodu aktívne nezúčastňoval, nebol ani predmetom záujmu polície.

Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle

a dospel k záveru, ţe navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany. Navrhovateľovi nehrozí v krajine pôvodu trest smrti ani jeho výkon, ani

mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest a keďţe v krajine jeho

pôvodu neprebieha ţiadny medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, nehrozilo

navrhovateľovi ani váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby

z dôvodu svojvoľného násilia počas konfliktu. Na základe týchto záverov neposkytol odporca

navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu.

Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom

rozhodovaní odporca vychádzal, pričom odvolací súd sa nestotoţnil so záverom odporcu,

1210Sža/24/2011

ţe navrhovateľ ako ţiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, ţe mohol byť

vystavený prenasledovaniu z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. ţe neexistujú

dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd SR povaţoval uvedený záver odporcu,

na rozdiel od krajského súdu, za nedostatočne podloţený a nepresvedčivý. Nestotoţnil sa ani

s názorom krajského súdu, ţe neudelenie azylu bolo síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej

nedôveryhodnosti navrhovateľa - nepatrné rozdiely vo výpovedi navrhovateľa nemoţno

vyhodnotiť na ťarchu osoby ţiadateľa o azyl, pretoţe, ako vyplynulo z obsahu

administratívneho spisu, jeho výpoveď bola počas administratívneho konania konzistentná

a bez vnútorných rozporov. Dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany

totiţ nebola nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle. Pokiaľ teda krajský súd

dospel k zhodnému záveru ako odporca, ale z dôvodov, ktoré odporca nekonštatoval a ani

navrhovateľ nenamietal, prekročil svoju preskúmavaciu právomoc, ktorá bola limitovaná

rozsahom námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku.

Navrhovateľ od počiatku (od vstupného pohovoru) uvádzal, ţe dôvodom jeho odchodu

z krajiny pôvodu bol strach o vlastnú bezpečnosť pre vyvíjanie aktivít – písanie letákov a ich

rozhadzovanie po ulici Gan Zi. Na letákoch bolo napísané: „Sloboda Tibeťanom, Návrat

Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu“. Uviedol, ţe v meste Gan Zi spoločne pôsobia vojaci

a policajti a udrţiavajú pokojnú situáciu, pričom cez deň lieta v Gan Zi asi sedem vrtuľníkov,

ktorými sa mesto kontroluje.

Na objasnenie dôvodov, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky

dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako neskôr na pohovore

pred odporcom, uviedol, ţe mal problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka,

ktorá pochádzala z Číny a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy. Hoci krajský súd takýto dôvod

neuznal ako opodstatnený, odvolací súd, vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil

krajinu pôvodu a vzhľadom na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal,

nemohol vylúčiť takýto dôvod neuvedenia všetkých skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie

opodstatnenosti navrhovateľovej ţiadosti o azyl, ako pochopiteľný, resp. akceptujúci. Navyše

dal do pozornosti, ţe aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn.

zo dňa 16.10.2007) je pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor.

Odporca sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal ani otázkou objektívneho

elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine

pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám,

ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená

pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, ţe vykonával určitú politickú činnosť tým, ţe roznášal

letáky, čím demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a ţe by navrhovateľovi v prípade

návratu do krajiny pôvodu mohla tieţ reálne hroziť perzekúcia – a to najmä s ohľadom

na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ vyplýva, že proces svojvoľných zatknutí

a väzieb Tibeťanov pokračuje a pramení najmä z pokojných protestov v skupinách na

podporu Dalajlámu, slobody či nezávislosti Tibetu alebo prepustenia tých, ktorí boli

zatknutí. Tento proces svojvoľných zatknutí a väzieb bol urýchlený spustením kampane

„Silný úder“ a „Patriotické vzdelávanie“. Všetky formy vyjadrovania v rozpore

s postupmi Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom

svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní

procedurálnych záruk. (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské

práva a demokraciu)

S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo, podľa Najvyššieho

súdu SR, možné primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde

a z tohto pohľadu sa javil neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,

že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.

V danom prípade navrhovateľ tvrdil, ţe v meste Gan Zi roznášal letáky s nápismi

Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu spolu s ďalšími osobami

a podľa názoru Najvyššieho súdu SR, výpovede navrhovateľa ohľadne týchto okolností

(pred odporcom ako aj pred krajským súdom) neboli v rozpore s informáciami odporcu

o situácii v tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa.

Najvyšší súd SR rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu o navrhovateľovej

nedôveryhodnosti. Podľa Najvyššieho súdu SR bola navrhovateľova výpoveď po celú dobu

správneho konania konzistentná a vnútorne bez rozporov a nebolo potrebné klásť taký dôraz

na jeho prvé vyhlásenie počas zadrţania dňa 02.04.2010, pretoţe vo všetkých nasledujúcich

výpovediach nevybočil z rámca dôvodov, pre ktoré ţiadal udeliť azyl. Jeho tvrdenia boli

zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov. Takúto argumentáciu je moţné pouţiť len

1410Sža/24/2011

podporne za situácie, kedy by aj ďalšie okolnosti svedčili o tom, ţe navrhovateľom tvrdené

skutkové okolnosti nie sú pravdivé.

Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, podľa ktorého nebola

preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých

politických názorov a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR,

posúdil Najvyšší súd SR ako nepresvedčivý.

Najvyšší súd SR dal v tejto súvislosti do pozornosti, ţe rovnaké dôvody pre udelenie

azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, aj s popisom skutkových okolností boli uvedené

aj účastníkom konania (kamarátom navrhovateľa) v inej právnej veci, ktorá bola predmetom

odvolacieho konania na Najvyššom súde SR – sp. zn. .

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu

odporcu o neudelení azylu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti

a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nebolo

preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu

argumentáciu rozhodnutia odporcu a nebolo jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie

na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ

v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na nové posúdenie, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové

súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové

konanie.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral

na zistenie postoja štátnych orgánov v časti krajiny pôvodu navrhovateľa k osobám,

ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete vylepovaním plagátov s obsahom, ktorý je

odporcovi známy, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám,

ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalajlámu. Čo sa týka možného prenasledovania

navrhovateľa z dôvodu vykonávania aktivít (roznášanie letákov), považuje Najvyšší súd SR

za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil, ako je potrebné kvalifikovať prípady,

keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať za príslušníka určitej

politickej, náboženskej, či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu, je však nepochybné,

1510Sža/24/2011

že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou vrstvou obyvateľstva

spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný.

Odvolací súd pritom poznamenal, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy

zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom

myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj

z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu.

V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú

dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania

a sympatizovania s určitými politickými názormi.

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a 2 a v spojení s a

tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe úspešný navrhovateľ ich náhradu

neţiadal a neúspešnému odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 13. júla 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková