Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c5e/364224.f8670a.pdf
PDF · 226.16 KB
No categories available
10Sža/24/2011
Najvyšší súd 10Sža/24/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci navrhovateľa: Z. X. X. B. (resp. Z. Q. B., resp. Z. Q.), nar. X., štátny
príslušník Čínskej ľudovej republiky, t. č. miestom pobytu Pobytový tábor R., zastúpeného
JUDr. L. Č. P., pracovníčkou S., K., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30.08.2010, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/59/2010-42 zo dňa 16.02.2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/59/2010-42 zo dňa 16. februára 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporcu
č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30. augusta 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. 9Saz/59/2010-42
zo dňa 16.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-156-17/PO-Ţ-2010 zo dňa 30.08.2010, ktorým
odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“)
neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a podľa § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovu námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd
ako nedôvodnú. Odporca navrhovateľa vypočul v priebehu vstupného pohovoru, zohľadnil aj
obsah podania vysvetlenia na polícii, konfrontoval jeho obsah s obsahom vstupného pohovoru
a dal navrhovateľovi moţnosť vysvetliť rozpory, vyplývajúce z obidvoch záznamov a zistený
stav veci podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca vyhľadal
a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú
situáciu v Číne, osobitne aj na situáciu v oblasti Tibetu.
Námietku, ţe odporca počas pohovoru nezapísal doslovné vyjadrenie navrhovateľa,
pretoţe to pravdepodobne nepovaţoval za potrebné, vyhodnotil krajský súd ako účelovú.
Vstupného pohovoru dňa 25.04.2010 bola prítomná aj právna zástupkyňa navrhovateľa – ak
by tvrdenie navrhovateľa zodpovedalo skutočnosti, jeho právna zástupkyňa by namietala
obsah zápisnice.
K námietke, ţe odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke, ţe nesprávne
vyhodnotil navrhovateľove tvrdenia a ţe odporca nedôvodne spochybnil pravdivosť príbehu
navrhovateľa krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia odporcu dospel k totoţnému
názoru, ako vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal odporca na nehodnovernosť navrhovateľa s poukazom na rozpor v jeho
výpovediach pred slovenskými štátnymi orgánmi, ako aj na navrhovateľom opísaný príbeh –
dôvod odchodu z krajiny. Navrhovateľ nikdy nepreukázal svoju totoţnosť, ani pravdivosť
svojho príbehu. Zo zaloţených správ o krajine pôvodu vyplývalo, ţe distribúcia
protitibetských, resp. obsahom podobných letákov, môţe byť dôvodom k represívnej činnosti
čínskych orgánov, avšak iba prezentovanie takejto činnosti (navrhovateľa) automaticky
neznamenalo naplnenie podmienok udelenia medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu,
bez preukázania všeobecnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Krajský súd konštatoval, ţe ak by
takéto konanie navrhovateľa bolo dôvodom jeho odchodu z Číny, tento dôvod by navrhovateľ
uvádzal pri akejkoľvek výpovedi, v ktorej sa vyjadroval k dôvodom svojho odchodu;
navrhovateľ však počas podania vysvetlenia na polícii dňa 02.04.2010 uviedol ako dôvod
skutočnosť, ţe doma mali málo peňazí a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa
zamestnal a pracoval tam – teda dôvod ekonomický. Jeho následné vysvetlenie, ţe tak urobil
preto, lebo mal strach z prítomnosti tlmočníčky jazyka čínskeho, ktorá pochádzala z Číny
nebol pre krajský súd akceptovateľný – navrhovateľ bol uistený, ţe sa nemá čoho obávať a ak
sa s dôverou obrátil na slovenské orgány (čoho dôkazom bolo podanie ţiadosti o azyl), nemal
dôvod nedôverovať postupom, ktoré slovenské štátne orgány v jeho prípade pouţili.
V neprospech navrhovateľa (vo vzťahu k jeho dôveryhodnosti) svedčili aj ďalšie skutočnosti,
ktoré krajský súd v rozhodnutí podrobne popísal a uviedol, ţe postup odporcu bol správny.
Ohľadne neposkytnutia doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nebol
trestne stíhaný, nebol mu uloţený trest smrti, nebol objektom (a to ani zo strany štátnych
orgánov) neľudského, či poniţujúceho zaobchádzania a s poukazom na vyhodnotenie jeho
osoby ako nedôveryhodnej a na zaloţené správy o krajine pôvodu navrhovateľa nebol dôvod
predpokladať, ţe by sa v prípade návratu stal objektom takého zaobchádzania a to ani ako
neúspešný ţiadateľ o azyl. V Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného
konfliktu a teda ani z tohto dôvodu mu nehrozilo narušenie či ohrozenie jeho osobnej
integrity, pričom iba jeho príslušnosť k tibetskej národnosti sama o sebe nespôsobuje
bezpečnostné riziko jeho návratu.
Pretoţe odporca dostatočným spôsobom zistil a logicky vyhodnotil stav veci,
logickým a v odôvodnení rozhodnutia uvedeným spôsobom správne vyhodnotil a posúdil
jednotlivé časti navrhovateľom predneseného príbehu, na základne čoho dospel k názoru
o nedôveryhodnosti navrhovateľa a keďţe na základe takto zisteného a vyhodnoteného stavu
veci, ako aj na základe vyhľadaných a do spisu zaloţených správ o krajine pôvodu
navrhovateľa, nebola zistená hrozba váţneho bezprávia v prípade jeho návratu, dospel krajský
súd k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako vecne správne
a zákonné podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
včas odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O. s. p. V odvolaní uviedol,
ţe o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany poţiadal, pretoţe sa obával o svoj
ţivot. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, ţe nespĺňa podmienky pre udelenie azylu na území SR.
Navrhovateľ so svojimi dvoma priateľmi vyrábal a rozširoval letáky s heslami „Sloboda
Tibeťanom“, „Návrat Dalajlámu“ a „Oslobodenie Pančenlámu“, čím prejavil svoj politický
názor – nesúhlas s nadvládou Číňanov v Tibete, pričom takéto aktivity nie sú čínskou vládou
tolerované a sú prísne trestané. Mnohí ľudia, ktorí svoj nesúhlas prejavili, boli zatknutí
a uväznení, počas konania im bolo upreté právo na spravodlivý proces a ani podmienky
vo väzeniach nie sú v súlade s medzinárodnými zmluvami.
K námietke odporcu, ţe navrhovateľ nepredloţil dôkazy na podporu svojich tvrdení
uviedol, ţe azylové konanie je veľmi špecifické, pretoţe účastník konania nie je vţdy schopný
zabezpečiť dôkazový materiál, ktorý by potvrdil opodstatnenosť obáv a často je to
z objektívnych dôvodov. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstupe
na územie SR, jeho výpoveď bola vnútorne konzistentná, korešpondovala s informáciami
o krajine pôvodu, v konaní spolupracoval a poskytol všetky potrebné informácie. Jeho
výpoveď bola aj v súlade s výpoveďou ďalšieho ţiadateľa o azyl, s ktorým spoločne vyvíjali
aktivity v meste Gan Zi.
Krajský súd sa podľa názoru navrhovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami,
uvedenými v tejto námietke, ale iba všeobecne zhodnotil obsah spisového materiálu
a skonštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci. Navrhovateľ nesúhlasil ani
so spochybnením pravdivosti jeho príbehu ohľadne dôvodu, prečo v zápisnici spísanej dňa
02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako ich
uviedol neskôr na pohovore pred odporcom. Týmto dôvodom bol problém s osobou
tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádzala z Číny a to vzbudilo v navrhovateľovi obavy.
Odporca aj krajský súd vyhodnotili navrhovateľa ako nedôveryhodného, pričom podľa
jeho názoru všetky skutočnosti, ktorými odôvodňovali jeho nedôveryhodnosť boli
vysvetliteľné a moţné a odporca mal moţnosť doplniť informácie v doplňujúcom pohovore,
ak tieto informácie vo vstupnom pohovore chýbali, resp. ak sa určité skutočnosti objavili aţ
v priebehu vyhodnocovania spisového materiálu.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany – za rozširovanie
letákov s protitibetskými heslami mu v Číne hrozí trest a existuje reálny predpoklad,
ţe po návrate bude vystavený krutému, neľudskému a poniţujúcemu zaobchádzaniu, pričom
existuje moţnosť, ţe mu bude uloţený trest smrti.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval rozsudok krajského súdu
zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové
konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 10.05.2011, v ktorom
uviedol, ţe činnosť navrhovateľa, akou bolo rozhadzovanie letákov s protitibetskými heslami,
následný útek pred políciou, ani nepríjemnosti spojené s častými kontrolami ľudí na uliciach
v regióne odkiaľ pochádza, nepredstavujú závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce
váţne porušovanie základných ľudských práv, ktoré by sa dalo klasifikovať ako
prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Ani obavy navrhovateľa, ţe ho polícia
údajne identifikovala a hrozí mu prísny trest, nemali podľa názoru odporcu objektívny
charakter, nakoľko sa navrhovateľ následne dostal bez ťaţkostí do tibetského mesta Lhasa,
získal cestovný doklad a bolo mu udelené povolenie na vycestovanie. Uviedol, ţe podľa § 6
zákona o azyle nie je povinný opakovať pohovor so ţiadateľom, ak to nie je potrebné; naopak,
ţiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho ţiadosťou
a odporca nie je povinný sa pýtať na vysvetlenie kaţdej skutočnosti, ktorú ţiadateľ uvedie.
Odporca ďalej skonštatoval, ţe navrhovateľ opustil svoju krajinu pôvodu s potrebným
povolením a cestovným dokladom a teda neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by sa
musel obávať trestného stíhania za nelegálny odchod z krajiny pôvodu. Vychádzajúc
z informácií o krajine pôvodu s ohľadom na provinciu Sichuan a obyvateľov tibetskej
národnosti v nej mal odporca po vykonanom dokazovaní za to, ţe váţne dôvody domnievať
sa, ţe navrhovateľ bude po návrate vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle
§ 13a zákona o azyle, neboli prítomné. Navrhovateľovi nebol uloţený trest smrti alebo jeho
výkon, nehrozí mu mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie a v krajine
neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, pre ktorý by bol ohrozený
jeho ţivot alebo nedotknuteľnosť jeho osoby.
Odporca sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe samotná príslušnosť k určitej
národnosti nespôsobuje konkrétne bezpečnostné riziko navrhovateľovho návratu domov
a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Podaním zo dňa 24.06.2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
28.06.2011, predloţila právna zástupkyňa navrhovateľa kópie písomností spolu s ich
prekladom do slovenského jazyka, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú existenciu trestného
stíhania navrhovateľa v krajine pôvodu pre rozširovanie protitibetských myšlienok
prostredníctvom letákov. Išlo o tri písomnosti, ktoré boli navrhovateľovi zaslané údajne aţ
dňa 04.05.2011 (teda po vydaní rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej
ochrany), nakoľko vraj bolo veľmi nebezpečné pre rodinných príslušníkov navrhovateľa,
aby takéto dokumenty z krajiny zaslali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu
je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,
podľa ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom
na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
V tomto ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 9 zákona o azyle môţe ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov,
aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel
z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku
alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí (ods. 1).
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu ţiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento
cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa
§ 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území
Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená
povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne,
v medziach odvolania, Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
odporcu.
Z administratívneho spisu bolo zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú
situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie
azylu. Odporca získal informácie o krajine pôvodu navrhovateľa predovšetkým od Odboru
dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo zdrojov: Správa o ľudských právach za rok 2009: Čína (vrátane Tibetu, Hong
Kongu a Macou), vydaná dňa 11.03.2010 MZV USA; Výročná správa Výkonnej komisie
Kongresu USA o Číne za rok 2009; Výročná správa 2009 vydaná Tibetským centrom
pre ľudské práva a demokraciu; Správa HRW z júla 2010; Správa hraničného úradu
Spojeného kráľovstva zo dňa 08.01.2010, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa
Human Rights Watch - Čína 2009, IRB Kanada a z iných verejne dostupných zdrojov.
Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ odišiel z rodnej dediny
do mesta Lhasa, asi dňa 14.03.2010 spolu s dvoma ďalšími osobami. Po troch dňoch,
ako bývali v Tibetskom hoteli, ich náhodne oslovil neznámy cudzinec, ktorému sa zdôverili
s problémami a on im povedal, ţe im pomôţe vycestovať. Šli do neznámeho hotela, kde nič
neplatili a po štyroch dňoch ich ten neznámy človek vzal na letisko, spolu leteli do iného
mesta v Číne a následne iným lietadlom pravdepodobne do Európy. Po vystúpení odovzdali
muţovi pasy a dostali 150 dolárov a 40 eur. Neznámi ľudia ich odviezli do domu, kde strávili
asi 3 dni. V nočných hodinách ho spolu s ostatnými dvoma krajanmi naloţili do osobného
auta, po ceste vzal šofér ešte ďalších dvoch muţov a po niekoľkých hodinách jazdy ich
vysadil a ukázal im smer, kam majú ísť. Išli do mesta, kde ich zadrţala polícia. Za cestu
nikomu nič nezaplatili.
V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.04.2010 pred Oddelením cudzineckej
polície Policajného zboru Košice uviedol, ţe z domovskej krajiny odišiel, lebo doma majú
málo peňazí a chcel sa dostať do nejakej krajiny, kde sa môţe zamestnať a pracovať. V Číne
je politická situácia zlá, nakoľko Tibet sa chce osamostatniť a sú tam nepokoje. Na území SR
sa rozhodol poţiadať o azyl, chce tu ostať študovať a ţiť v bezpečí, nakoľko v Tibete je zlá
situácia.
V dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 25.04.2010 ako dôvody, pre ktoré sa
rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ
1010Sža/24/2011
uviedol, ţe na Slovensku chce ţiť. V Číne nemôţe byť mníchom, nemôţe chodiť bezpečne
v noci po ulici, nemôţe sa pohybovať slobodne – keď niekam ide, zastavia ho policajti a musí
vypisovať tlačivá, kam ide. Na uliciach nie je bezpečne, často sú tam nepokoje a v roku 2008
bolo počas potláčania nepokojov usmrtených asi 28 ľudí. Pri nepokojoch v roku 1999 bol
navrhovateľ zbitý a v roku 2001 mu pri bitke zlomili ruku.
Ďalej pri pohovore vyjadril obavu o svoju bezpečnosť, keďţe písal letáky s heslami
ako Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu a polícia o tom asi vie.
Letáky chceli rozhadzovať na počesť nepokojov v roku 2008. Pri rozhadzovaní ich zachytila
policajná hliadka, ale podarilo sa im ujsť a ukryť. Prespali v chráme, kde bol predtým
navrhovateľ mníchom a na druhý deň zistili, ţe policajti vedia, ţe letáky rozhadzovali oni,
preto odišli do mesta Lhasa.
Na otázku, prečo dňa 03.04.2010 na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné
uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu obavy o svoj ţivot, zlej ekonomickej situácie
a pretrvávajúceho vojnového konfliktu uviedol, ţe na Oddelení cudzineckej polície
v Košiciach vypovedali pred čínskou tlmočníčkou a mal obavy, hoci mu bolo povedané, ţe sa
nemá čoho báť. Pri podaní vysvetlenia v Humennom s ním tlmočník komunikoval v jemu
neznámom jazyku a nie v čínskom jazyku, niečo im kreslil a tak spolu komunikovali a preto
to nemohol opísať tak, ako pri pohovore.
Na otázku, či sa so ţiadosťou o pomoc obrátil na oficiálne orgány jeho krajiny
uviedol, ţe tak neurobil, pretoţe vláda je spojená s políciou a vojskom a ak by niekto išiel
hľadať pomoc, tak by si poškodil. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, ţe by išiel
do väzenia, kde majú ľudia málo jedla, sú zničení a dávajú im nejaké injekcie a nikto nevie
čo.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nevie o tom, ţe by bol členom nejakej politickej strany
alebo hnutia, ale vie, ţe nevyvíjal ţiadne politické aktivity a nikdy voči nemu nebolo vedené
trestné stíhanie.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR
nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ţenevskej konvencie z roku
1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Čo sa týka situácie v krajine pôvodu
1110Sža/24/2011
navrhovateľa, čínska vláda prísne kontroluje informačné toky a prístup do Tibetskej
autonómnej oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti, takţe je ťaţké
presne určiť rozsah porušovania ľudských práv. Podľa správy MZV USA čínske orgány aj
naďalej páchali závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv,
mučenia a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu
roku bolo veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody
z dôvodu svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci 2008. Ďalej sa v správe
uvádzalo, že 5. februára bolo v prefektúre Gan Zi, provincii Sichuan (odtiaľ pochádza
navrhovateľ) odsúdených šesť Tibeťanov na 18 mesiacov až 3 roky odňatia slobody
za participáciu na protestoch v roku 2008. Napriek takýmto negatívnym správam
o krajine pôvodu menovaného, dokonca z jeho bydliska, odporca skonštatoval,
že s navrhovateľom nemajú žiadnu súvislosť. Navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť
obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Situácia
navrhovateľa v krajine pôvodu teda podľa odporcu nesvedčí o jeho opodstatnenom strachu ţiť
v krajine pôvodu a ani o ţiadnej diskriminačnej činnosti závaţného charakteru a opakovania
sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe len pre jeho etnickú, náboţenskú príslušnosť,
či z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej
skupine. Prípadná obava, ţe by polícia mohla navrhovateľa zatknúť, sa u neho nemohla
opierať ani o negatívnu osobnú skúsenosť. Navrhovateľ sa ţiadnych protestov a demonštrácii
v krajine pôvodu aktívne nezúčastňoval, nebol ani predmetom záujmu polície.
Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle
a dospel k záveru, ţe navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie
doplnkovej ochrany. Navrhovateľovi nehrozí v krajine pôvodu trest smrti ani jeho výkon, ani
mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest a keďţe v krajine jeho
pôvodu neprebieha ţiadny medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, nehrozilo
navrhovateľovi ani váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas konfliktu. Na základe týchto záverov neposkytol odporca
navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu.
Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom
rozhodovaní odporca vychádzal, pričom odvolací súd sa nestotoţnil so záverom odporcu,
1210Sža/24/2011
ţe navrhovateľ ako ţiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, ţe mohol byť
vystavený prenasledovaniu z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. ţe neexistujú
dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd SR povaţoval uvedený záver odporcu,
na rozdiel od krajského súdu, za nedostatočne podloţený a nepresvedčivý. Nestotoţnil sa ani
s názorom krajského súdu, ţe neudelenie azylu bolo síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej
nedôveryhodnosti navrhovateľa - nepatrné rozdiely vo výpovedi navrhovateľa nemoţno
vyhodnotiť na ťarchu osoby ţiadateľa o azyl, pretoţe, ako vyplynulo z obsahu
administratívneho spisu, jeho výpoveď bola počas administratívneho konania konzistentná
a bez vnútorných rozporov. Dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany
totiţ nebola nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv
z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle. Pokiaľ teda krajský súd
dospel k zhodnému záveru ako odporca, ale z dôvodov, ktoré odporca nekonštatoval a ani
navrhovateľ nenamietal, prekročil svoju preskúmavaciu právomoc, ktorá bola limitovaná
rozsahom námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku.
Navrhovateľ od počiatku (od vstupného pohovoru) uvádzal, ţe dôvodom jeho odchodu
z krajiny pôvodu bol strach o vlastnú bezpečnosť pre vyvíjanie aktivít – písanie letákov a ich
rozhadzovanie po ulici Gan Zi. Na letákoch bolo napísané: „Sloboda Tibeťanom, Návrat
Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu“. Uviedol, ţe v meste Gan Zi spoločne pôsobia vojaci
a policajti a udrţiavajú pokojnú situáciu, pričom cez deň lieta v Gan Zi asi sedem vrtuľníkov,
ktorými sa mesto kontroluje.
Na objasnenie dôvodov, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky
dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako neskôr na pohovore
pred odporcom, uviedol, ţe mal problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka,
ktorá pochádzala z Číny a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy. Hoci krajský súd takýto dôvod
neuznal ako opodstatnený, odvolací súd, vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil
krajinu pôvodu a vzhľadom na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal,
nemohol vylúčiť takýto dôvod neuvedenia všetkých skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie
opodstatnenosti navrhovateľovej ţiadosti o azyl, ako pochopiteľný, resp. akceptujúci. Navyše
dal do pozornosti, ţe aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Sţa/9/2007
zo dňa 16.10.2007) je pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor.
Odporca sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal ani otázkou objektívneho
elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine
pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám,
ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená
pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, ţe vykonával určitú politickú činnosť tým, ţe roznášal
letáky, čím demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a ţe by navrhovateľovi v prípade
návratu do krajiny pôvodu mohla tieţ reálne hroziť perzekúcia – a to najmä s ohľadom
na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ vyplýva, že proces svojvoľných zatknutí
a väzieb Tibeťanov pokračuje a pramení najmä z pokojných protestov v skupinách na
podporu Dalajlámu, slobody či nezávislosti Tibetu alebo prepustenia tých, ktorí boli
zatknutí. Tento proces svojvoľných zatknutí a väzieb bol urýchlený spustením kampane
„Silný úder“ a „Patriotické vzdelávanie“. Všetky formy vyjadrovania v rozpore
s postupmi Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom
svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní
procedurálnych záruk. (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské
práva a demokraciu)
S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo, podľa Najvyššieho
súdu SR, možné primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde
a z tohto pohľadu sa javil neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,
že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.
V danom prípade navrhovateľ tvrdil, ţe v meste Gan Zi roznášal letáky s nápismi
Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu spolu s ďalšími osobami
a podľa názoru Najvyššieho súdu SR, výpovede navrhovateľa ohľadne týchto okolností
(pred odporcom ako aj pred krajským súdom) neboli v rozpore s informáciami odporcu
o situácii v tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa.
Najvyšší súd SR rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu o navrhovateľovej
nedôveryhodnosti. Podľa Najvyššieho súdu SR bola navrhovateľova výpoveď po celú dobu
správneho konania konzistentná a vnútorne bez rozporov a nebolo potrebné klásť taký dôraz
na jeho prvé vyhlásenie počas zadrţania dňa 02.04.2010, pretoţe vo všetkých nasledujúcich
výpovediach nevybočil z rámca dôvodov, pre ktoré ţiadal udeliť azyl. Jeho tvrdenia boli
zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov. Takúto argumentáciu je moţné pouţiť len
1410Sža/24/2011
podporne za situácie, kedy by aj ďalšie okolnosti svedčili o tom, ţe navrhovateľom tvrdené
skutkové okolnosti nie sú pravdivé.
Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, podľa ktorého nebola
preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých
politických názorov a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR,
posúdil Najvyšší súd SR ako nepresvedčivý.
Najvyšší súd SR dal v tejto súvislosti do pozornosti, ţe rovnaké dôvody pre udelenie
azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, aj s popisom skutkových okolností boli uvedené
aj účastníkom konania (kamarátom navrhovateľa) v inej právnej veci, ktorá bola predmetom
odvolacieho konania na Najvyššom súde SR – sp. zn. 1Sţa/25/2011.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu
odporcu o neudelení azylu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti
Občianskeho súdneho poriadku a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nebolo
preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia odporcu a nebolo jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie
na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ
v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na nové posúdenie, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové
súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové
konanie.
Najvyšší súd SR považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral
na zistenie postoja štátnych orgánov v časti krajiny pôvodu navrhovateľa k osobám,
ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete vylepovaním plagátov s obsahom, ktorý je
odporcovi známy, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám,
ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalajlámu. Čo sa týka možného prenasledovania
navrhovateľa z dôvodu vykonávania aktivít (roznášanie letákov), považuje Najvyšší súd SR
za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil, ako je potrebné kvalifikovať prípady,
keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať za príslušníka určitej
politickej, náboženskej, či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu, je však nepochybné,
1510Sža/24/2011
že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou vrstvou obyvateľstva
spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný.
Odvolací súd pritom poznamenal, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy
zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom
myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj
z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu.
V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú
dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania
a sympatizovania s určitými politickými názormi.
O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224
ods. 1 a 2 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c O. s. p.
tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe úspešný navrhovateľ ich náhradu
neţiadal a neúspešnému odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 13. júla 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková