Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/29/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: S. a.s., S., IČO: X., Č.,

zastúpený: JUDr. E.Š., advokát, P.B., proti ţalovanému: M.K., nar. X., C.-Č., zastúpený:

Advokátska kancelária JUDr. R.H., s.r.o., Š.N., IČO: X., o zaplatenie 9.958,18 EUR

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2011, č. k.: -162,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a.

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške

313,62 EUR na účet právneho zástupcu ţalovaného.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 20. septembra 2010, č. k.: -123 ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 1.840,25 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou z 18. júla 2008 voči

ţalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 300.000,-Sk so 14 % úrokom z omeškania zo

sumy 300.000,-Sk od 1. júla 2006 do zaplatenia, ako vrátenia poskytnutej zálohy za vyrobené

osivo zelenín z úrody roku 2004. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe účastníci konania 24.

- 2 -

februára 2004 uzatvorili zmluvu pre mnoţiteľa o dodávke osiva a sadby v roku 2005.

Predmetom zmluvy bola výroba, dodávka a odobratie osiva, cibule Všetana v termíne do 30.

novembra 2005 v mnoţstve 1.000 kg. Ţalovaný mal dohodnuté mnoţstvo osiva dodať

ţalobcovi z úrody z roku 2005. Dňa 21. marca 2004 uzatvorili účastníci konania obdobnú

zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka a odber petrţlenu v mnoţstve 900 kg z úrody z roku

2005. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný z uvedených zmlúv poskytol ţalobcovi

akékoľvek plnenie, napriek predloţeniu posudku Ú.B. ţalobcom. Dňa 19. júla 2004 vystavil

ţalovaný faktúru č. 1/2004, ktorou si u ţalobcu uplatnil sumu 300.000,- Sk s lehotou

splatnosti 24. júla 2004, titulom zálohovej platby za produkciu osív z úrody v roku 2004.

Predmetnú faktúru ţalobca uhradil 19. júla 2004. Ţalobca sa teda domáhal vrátenia

poskytnutej zálohy, nakoľko ţalovaný neposkytol ţalobcovi plnenie v súlade s uzatvorenými

zmluvami. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe účastníci konania sa dohodli na vzniknuté

právne vzťahy aplikovať slovenský právny poriadok. Na základe zisteného skutkového stavu,

súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania nemohol vzniknúť

záväzkový vzťah podľa , pretoţe nebola splnená ani jedna zo

zákonných podmienok. Ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný v čase vzniku záväzkového vzťahu

a ani neskôr bol podnikateľom podľa a teda nemôţe ísť o

vzťahy medzi podnikateľmi podľa . V uzavretých

zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne

. Taktieţ predmetné zmluvy nespadajú pod absolútny obchod podľa

. Vzhľadom na uvedené, teda súd prvého stupňa

dospel k záveru, ţe vzťahy medzi účastníkmi konania podliehajú pod úpravu Občianskeho

zákonníka. V konaní nebolo preukázané ani plnenie ţalobcu zo zmluvy z 21. marca a 24.

februára 2004, pretoţe v zmluve nebolo dohodnuté poskytnutie zálohy ţalobcom a ani zo

samotnej faktúry č. 1/2004 vystavenej ţalovaným nevyplýva, ţe ide o zálohu za plnenie podľa

týchto zmlúv. Ţalobca sa teda môţe domáhať iba vrátenia bezdôvodného obohatenia podľa §

451 . Ţalovaný v priebehu konania vzniesol proti tomuto nároku

námietku premlčania. Súd teda s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2

dospel k záveru, ţe námietka premlčania ţalovaného je dôvodná.

Uplatnený nárok ţalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej

subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca

si svoj nárok neuplatnil v rámci objektívnej, ani subjektívnej lehoty. Lehota, v ktorej sa

ţalobca mohol domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia začala plynúť 20. júla 2004, t.j.

nasledujúci deň po zaplatení sumy 300.000,- Sk, a teda dvojročná subjektívna lehota

- 3 -

uplynula 20. júla 2006 a trojročná objektívna lehota uplynula 20. júla 2007. Ţaloba bola

podaná na súd 18. októbra 2008, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené

teda súd povaţoval ţalobcom uplatnený nárok za premlčaný a súčasne návrhy právneho

zástupcu ţalobcu na doplnenie dokazovania za neúčelné a nehospodárne, preto ich vykonanie

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

(ďalej len „“) a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania. Trovy konania

pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 597,49 EUR a z trov právneho zastúpenia vo

výške 1.242,76 EUR, spolu 1.840,25 EUR. Súd nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby

ďalšia porada s klientom z 3. júna 2010, pretoţe nemal preukázané, ţe táto porada skutočne

i prebehla.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému na účet jeho právneho

zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 310,77 EUR.

Odvolací súd s poukazom na ust. dospel k záveru, ţe súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil vecne správny právny záver. Ďalej

poukázal na znenie ust. a o odrodách a

osivách, v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá na účely podnikania vyrába alebo dováţa

mnoţiteľský materiál, musí byť drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa,

ktoré vydáva kontrolný ústav, pričom predmetné osvedčenie okrem iného obsahuje aj

identifikačné číslo. Samotný ţalobca v podanej ţalobe neuviedol identifikačné číslo

ţalovaného a taktieţ v konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný vyššie spomínaným

osvedčením disponuje, resp. ţe ţalobca mal o takomto osvedčení vedomosť, ako aj to, ţe

takéto osvedčenie pri uzatvorení zmluvného vzťahu so ţalovaným od ţalovaného poţadoval.

Uvedené skutočnosti taktieţ odôvodňujú záver o preukázaní občianskoprávneho vzťahu

medzi účastníkmi konania. So súčasným prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania v

zmysle ust. a . O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa a tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal

náhradu trov odvolacieho konania v sume 310,77 EUR.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom

navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalovaného zaviaţe zaplatiť

ţalobcovi istinu 9.958,18 EUR, úroky z omeškania 14 % ročne zo sumy 9.958,18 EUR od 1.

júla 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového, odvolacieho konania a dovolacieho

- 4 -

konania. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa.

Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, ţe ţalobcovi sa postupom odvolacieho súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, a ţe konanie pred súdom prvého stupňa je postihnuté aj inými

vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K dovolaciemu dôvodu podľa v spojení s

uviedol, ţe odvolací súd o odvolaní ţalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek

tomu, ţe neboli splnené podmienky uvedené v . Súd prvého stupňa

zamietol návrh ţalobcu na doplnenie dokazovania týkajúci sa výsluchu svedkov Ú.B., ktorí

vykonali rozbory vzoriek osiva. Ak by súd prvého stupňa tento dôkaz pripustil, preukázalo by

sa ním, ţe existovali dve vzorky osiva cibule a osiva petrţlenu, obe vzorky boli odobraté

podľa poţiadaviek ustanovených v STN 0609, bolo vyrobené určité mnoţstvo cibule

a petrţlenu a bolo pozberovo upravené, mnoţiteľské porasty cibule a petrţlenu boli zaloţené,

osivo cibule a petrţlenu s nevyhovujúcou klíčivosťou bolo moţné opakovane prečistiť

z účelom zlepšenia osivových parametrov. Uviedol, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, keďţe nevykonal navrhnuté dôkazy.

Ďalej uviedol, ţe je nepravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe nebolo preukázané, ţe

ţalovaný neposkytol ţalobcovi akékoľvek plnenie. Ţalovaný vyrobil prírodné osivo, ktoré

pozberovo upravil. Z tohto osiva boli odobraté vzorky na rozbor. Ani jeden z posudkov

a potvrdení o kvalite nepreukázal, ţe vyrobený biologický materiál spĺňa dohodnuté

kvalitatívne poţiadavky pre osivo, avšak preukazujú, ţe ţalovaný na základe zmlúv vyrábal

prírodné osivo. Túto skutočnosť preukazuje aj list z 27. januára 2006 zaslaný ţalovanému.

Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal návrhom na zopakovanie dokazovania

vo veci výroby osiva.

Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie k faktúre č. 1/2004 vystavenej ţalovaným,

nezisťoval okolnosti jej vystavenia, pričom prijal názor, ţe táto faktúra súvisí s nákupom osív

z úrody roku 2004 napriek tomu, ţe z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe ţalovaný

dodával ţalobcovi v roku 2004 nejaké osivá. Ţalovaný v texte faktúry uviedol, ţe ide

o zálohovú platbu za produkciu osív z úrody roku 2004. S prihliadnutím na čas vystavenia

faktúry nemôţe ísť o úrodu 2004. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe poskytnutá

záloha súvisí s nákupom osív z úrody roku 2004. V rámci dokazovania nebolo preukázané, ţe

v roku 2004 mali účastníci konania uzatvorenú zmluvu na úrodu osiva z roku 2004 a ţe

ţalovaný aj skutočne v roku 2004 ţalobcovi osivá alebo iný tovar dodal. Ku dňu vystavenia

- 5 -

faktúry, teda k 17. júla 2004 medzi účastníkmi konania v roku 2004 neboli uzatvorené ţiadne

iné mnoţiteľské zmluve okrem pripojených k ţalobe. Ţalovaný na tejto faktúre mal uviesť rok

2005. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal návrhom na zopakovanie

dokazovania vo veci poskytnutia zálohovej platby na výrobu osiva.

Uviedol, ţe v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ţe

ţalobca ţalovanému poskytol zálohu bezdôvodne. Ţalobca túto zálohu poskytol na základe

faktúry č. 1/2004 v súvislosti s hradením nákladov na zaloţenie mnoţiteľských porastov

v roku 2004. Ani tento dôkaz odvolací súd nevykonal. Odvolací súd sa nezaoberal ani

návrhom na doplnenie dokazovania vo veci poskytnutia zálohovej platby. Syn ţalovaného

prijal od ţalovaného faktúru a osobne vykonal úhradu 300.000,-Sk. Výsluchom syna

ţalovaného je moţné preukázať, ţe záloha bola poskytnutá v súvislosti so zmluvami.

Odvolací súd sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal návrhom na pripustenie dovolania,

čím svojím postupom odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom.

K dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, ţe súd prvého

stupňa v predmetnom konaní vylúčil pouţitie a o spore rozhodol iba

podľa . Podľa dovolateľa je tento právny záver nesprávny a má za to,

ţe ustanovenia oboch zmlúv svedčia o tom, ţe ich právne vzťahy sa budú spravovať ust.

aj ust. . Súd prvého stupňa nesprávne uviedol,

ţe v zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne

. Výroba osív za účelom dosiahnutia zisku sa nemôţe vykonávať

v rámci obvyklých občianskoprávnych vzťahov. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR aj

v prípade ak niektorý z účastníkov nie je podnikateľ, avšak v zmluve si dohodli pouţitie

, ich zmluvné vzťahy sa spravujú . Súd

prvého stupňa neprihliadol na to, ţe iba pri voľbe moţno pouţiť

právne predpisy z oblasti semenárskeho práva. V danom prípade si zmluvné strany dohodli

pouţitie oboch zákonníkov, a preto súd pri rozhodovaní musí pouţiť oba právne predpisy.

Odvolací súd nezopakoval dokazovanie týkajúce sa pouţitia nesprávneho právneho predpisu.

K nepreukázaniu oprávnenia na podnikanie ţalobca uviedol, ţe názor súdu prvého

stupňa, ţe nejde o obchodnoprávny vzťah, pretoţe ţalovaný nie je podnikateľom je zmätočný.

Ţalobca pri uzatváraní zmlúv nemal povinnosť zisťovať či ţalovaný ako mnoţiteľ je alebo nie

je podnikateľom, resp. drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa. Ak niekto

vykonáva mnoţenie, automaticky sa predpokladá, ţe túto činnosť vykonáva v súlade

s platnými právnymi predpismi. Zmluvné strany si zmluvne dohodli výrobu osív na komerčné

účely, teda nie na súkromné účely s vylúčením dosiahnutia zisku. Pri dohode o výrobe osív

- 6 -

obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia. Ţalovaný dokonca vystavil faktúru.

Zmluvné strany pri uzatváraní zmlúv vychádzali aj z toho, ţe pouţitie právneho predpisu sa

neriadi len charakterom subjektov, ale predovšetkým charakterom zmluvného predmetu, teda

dohodnutej činnosti – výroba osív na komerčné účely.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania uviedol, ţe súd prvého stupňa

s pouţitím nesprávneho právneho predpisu nesprávne posúdil námietku premlčania.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe ţalobca sa uţ 20. júla dozvedel, ţe márne

poskytol predmetnú zálohu ţalovanému, a preto táto záloha predstavuje uţ 20. júla 2004

bezdôvodné obohatenie. Keďţe ţalobca k 20. júlu 2004 nemal vedomosť, ţe zálohu poskytuje

bez právneho dôvodu, a keďţe mal vedomosť, ţe zálohu poskytuje v súvislosti so zmluvami,

nie je moţné ustáliť začiatok plynutia premlčacej lehoty na 20. júla 2004. Podľa dovolateľa

štvorročná premlčacia lehota začala plynúť 1. júna 2006. V zmysle článku 6 bod 6.1 STN 46

0311 Osivo a sadivo Uznávania osiva a sadiva výrobca osiva poţiada o uznanie osiva do 18

mesiacov po zbere osiva. Podľa dovolateľa 4 – ročná premlčacia lehota začala plynúť pri

osivo cibule 1. marca 2007 a uplynie 1. marca 2011, pri osive petrţlenu začala plynúť 1.

apríla 2007 a uplynie 1. apríla 2011. Námietka premlčania je preto právne irelevantná. Ak by

súd prvého stupňa postupoval podľa , dospel by k záveru, ţe

subjektívna premlčacia lehota je zachovaná. Ţalobca poskytol ţalovanému preddavok kúpnej

ceny 19. júla 2004 na základe ústnej dohody na náklady vynaloţené ţalovaným na zaloţenie

mnoţiteľských porastov v roku 2004. Ţalobca aţ do 1. marca 2007 a 1. apríla 2007 nemal

potvrdené, ţe vyrobené osivo nebude uznaným osivom, preto dovtedy nemal dôvod, aby sa

domáhal voči ţalovanému vrátenia preddavku kúpnej ceny, a preto v tom čase nemohla

plynúť premlčacia lehota.

Uviedol, ţe dovolateľ podal návrh na pripustenie dovolania, pričom odvolací súd

o tomto návrhu t.j. o prípustnosti dovolania nerozhodol. Poukázal na nález Ústavného súdu

SR sp. zn.: ÚS 402/08.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

ţalobcu zamietol a ţalobcu zaviazal nahradiť trovy dovolacieho konania v sume 627,24 EUR

na účet právneho zástupcu ţalovaného, a aby nevyhovel návrhu ţalobcu a neodloţil

vykonateľnosť dovolaním napadnutých rozsudkov.

Podľa ţalovanému v danom prípade ţalobcovi nebola postupom odvolacieho súdu

odňatá moţnosť konať pre súdom a neboli porušené jeho ústavné práva. Postup podľa § 214

ods. 2 nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. V danom prípade,

keďţe odvolací súd nevzhliadol potrebu opakovať dokazovanie, nešlo o prípad, ţe by súd

- 7 -

prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad, ţe

by nariadenie pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem, mohol odvolací súd

rozhodnúť aj o bez nariadenia pojednávania. Uviedol, ţe ţaloba bola zamietnutá z dôvodu

vznesenej námietky premlčania zo strany ţalovaného a dôkazy, ktoré v predmetnej veci

navrhol ţalobca vykonať, prípadne zopakovať sa netýkali skutočností rozhodných pre

posúdenie či predmetný nárok ţalobcu je alebo nie je premlčaný. Podľa názoru ţalovaného

napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie súdu prvého stupňa sú vecne správne, skutkový stav bol

zistený úplne a vec bola súdmi správne právne posúdená. Konanie taktieţ netrpí vadami, ktoré

by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci v

zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.

3 a 4 , a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g)

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

- 8 -

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z

uvedených vád.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom

odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle .

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Dovolateľ naplnenie ust. vidí v tom, ţe odvolací súd rozhodol

o odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky uvedené

v ust. . Odvolací súd nezopakoval dokazovanie na základe návrhu

odvolateľa čím nebola splnená podmienka, aby o odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa §

214 ods. 2 . Odvolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na pripustenie dovolania.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu

moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a

právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez

ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je

však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. ().

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa

a nezistil, ţe by bola postupom súdov ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv,

ktoré mu priznáva. Odvolací súd vţdy nariadi pojednávanie

- 9 -

v prípadoch uvedených v ust. . V ostatných prípadoch je nariadenie

pojednávania na úvahe odvolacieho súdu. Odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom keď v danej veci nenariadil pojednávanie. Ţiadny z dôvodov uvedených v

§ 214 ods. 1 (konkrétne uvádzaný ţalobcom pod písm. a/) nie je daný, t.z. nariadenie

pojednávania bolo na vôli odvolacieho súdu. Postupom odvolacieho súdu, tým ţe o odvolaní

rozhodol bez nariadenia pojednávania, nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho

subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z

navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi

konania ( ). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol

podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho

postup za následok neúplne zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle .

Aj vzhľadom na uvedené v predmetnom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, a preto odvolací súd nebol povinný nariadiť pojednávanie.

Tým, ţe odvolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na pripustenie dovolania nebola

mu odňatá moţnosť konať pred súdom. Vyslovenie prípustnosti dovolania nie je závislé od

vôle účastníka konania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom účastníka konania na vyslovenie

prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto

návrhu osobitne rozhodnúť. Iba odvolací súd môţe vysloviť, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má

po právnej stránke zásadný význam. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

moţno povaţovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú a právne

riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov.

Pôjde o otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo ktorej výklad

v judikatúre nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak neţ je

riešená v judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere

odlišné riešenie tejto otázky. To či ide o vec zásadného právneho významu dovolací súd

oprávnený preskúmavať nie je.

Dovolací súd konštatoval, ţe rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v

.

Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v

- 10 -

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné

v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v

prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. b)

.

Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa v spojení s

§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods.

5, a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho

zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, odmenu vo výške

253,94 EUR + reţijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH spolu trovy dovolacieho konania

313,62 EUR. Dovolací súd ţalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby prevzatie

a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca ţalovaného zastupoval

ţalovaného v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol oboznámený. Za tento

úkon právnej sluţby súd prvého stupňa právnemu zástupcovi ţalovaného odmenu priznal. Aj

keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká

plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, avšak podľa názoru dovolacieho

súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej

sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová

- 11 - 5Obdo/29/2011