Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
964/385154.13ec0a.pdf
PDF · 177.13 KB
No categories available
5Obdo/29/2011
1
Najvyšší súd 5Obdo/29/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: S. a.s., S., IČO: X., Č.,
zastúpený: JUDr. E.Š., advokát, P.B., proti ţalovanému: M.K., nar. X., C.-Č., zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. R.H., s.r.o., Š.N., IČO: X., o zaplatenie 9.958,18 EUR
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: 23Cb 101/2009, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2011, č. k.: 15Cob 3/2011-162,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a.
Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške
313,62 EUR na účet právneho zástupcu ţalovaného.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 20. septembra 2010, č. k.: 23Cb 101/2009-123 ţalobu
zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 1.840,25 EUR.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou z 18. júla 2008 voči
ţalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 300.000,-Sk so 14 % úrokom z omeškania zo
sumy 300.000,-Sk od 1. júla 2006 do zaplatenia, ako vrátenia poskytnutej zálohy za vyrobené
osivo zelenín z úrody roku 2004. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe účastníci konania 24.
- 2 - 5Obdo/29/2011
februára 2004 uzatvorili zmluvu pre mnoţiteľa o dodávke osiva a sadby v roku 2005.
Predmetom zmluvy bola výroba, dodávka a odobratie osiva, cibule Všetana v termíne do 30.
novembra 2005 v mnoţstve 1.000 kg. Ţalovaný mal dohodnuté mnoţstvo osiva dodať
ţalobcovi z úrody z roku 2005. Dňa 21. marca 2004 uzatvorili účastníci konania obdobnú
zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka a odber petrţlenu v mnoţstve 900 kg z úrody z roku
2005. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný z uvedených zmlúv poskytol ţalobcovi
akékoľvek plnenie, napriek predloţeniu posudku Ú.B. ţalobcom. Dňa 19. júla 2004 vystavil
ţalovaný faktúru č. 1/2004, ktorou si u ţalobcu uplatnil sumu 300.000,- Sk s lehotou
splatnosti 24. júla 2004, titulom zálohovej platby za produkciu osív z úrody v roku 2004.
Predmetnú faktúru ţalobca uhradil 19. júla 2004. Ţalobca sa teda domáhal vrátenia
poskytnutej zálohy, nakoľko ţalovaný neposkytol ţalobcovi plnenie v súlade s uzatvorenými
zmluvami. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe účastníci konania sa dohodli na vzniknuté
právne vzťahy aplikovať slovenský právny poriadok. Na základe zisteného skutkového stavu,
súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania nemohol vzniknúť
záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, pretoţe nebola splnená ani jedna zo
zákonných podmienok. Ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný v čase vzniku záväzkového vzťahu
a ani neskôr bol podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda nemôţe ísť o
vzťahy medzi podnikateľmi podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V uzavretých
zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne
Obchodným zákonníkom. Taktieţ predmetné zmluvy nespadajú pod absolútny obchod podľa
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené, teda súd prvého stupňa
dospel k záveru, ţe vzťahy medzi účastníkmi konania podliehajú pod úpravu Občianskeho
zákonníka. V konaní nebolo preukázané ani plnenie ţalobcu zo zmluvy z 21. marca a 24.
februára 2004, pretoţe v zmluve nebolo dohodnuté poskytnutie zálohy ţalobcom a ani zo
samotnej faktúry č. 1/2004 vystavenej ţalovaným nevyplýva, ţe ide o zálohu za plnenie podľa
týchto zmlúv. Ţalobca sa teda môţe domáhať iba vrátenia bezdôvodného obohatenia podľa §
451 Občianskeho zákonníka. Ţalovaný v priebehu konania vzniesol proti tomuto nároku
námietku premlčania. Súd teda s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe námietka premlčania ţalovaného je dôvodná.
Uplatnený nárok ţalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca
si svoj nárok neuplatnil v rámci objektívnej, ani subjektívnej lehoty. Lehota, v ktorej sa
ţalobca mohol domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia začala plynúť 20. júla 2004, t.j.
nasledujúci deň po zaplatení sumy 300.000,- Sk, a teda dvojročná subjektívna lehota
- 3 - 5Obdo/29/2011
uplynula 20. júla 2006 a trojročná objektívna lehota uplynula 20. júla 2007. Ţaloba bola
podaná na súd 18. októbra 2008, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené
teda súd povaţoval ţalobcom uplatnený nárok za premlčaný a súčasne návrhy právneho
zástupcu ţalobcu na doplnenie dokazovania za neúčelné a nehospodárne, preto ich vykonanie
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania. Trovy konania
pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 597,49 EUR a z trov právneho zastúpenia vo
výške 1.242,76 EUR, spolu 1.840,25 EUR. Súd nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby
ďalšia porada s klientom z 3. júna 2010, pretoţe nemal preukázané, ţe táto porada skutočne
i prebehla.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému na účet jeho právneho
zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 310,77 EUR.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil vecne správny právny záver. Ďalej
poukázal na znenie ust. § 13 ods. 1 a ods. 5 písm. b) Zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a
osivách, v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá na účely podnikania vyrába alebo dováţa
mnoţiteľský materiál, musí byť drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa,
ktoré vydáva kontrolný ústav, pričom predmetné osvedčenie okrem iného obsahuje aj
identifikačné číslo. Samotný ţalobca v podanej ţalobe neuviedol identifikačné číslo
ţalovaného a taktieţ v konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný vyššie spomínaným
osvedčením disponuje, resp. ţe ţalobca mal o takomto osvedčení vedomosť, ako aj to, ţe
takéto osvedčenie pri uzatvorení zmluvného vzťahu so ţalovaným od ţalovaného poţadoval.
Uvedené skutočnosti taktieţ odôvodňujú záver o preukázaní občianskoprávneho vzťahu
medzi účastníkmi konania. So súčasným prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania v
zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal
náhradu trov odvolacieho konania v sume 310,77 EUR.
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom
navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalovaného zaviaţe zaplatiť
ţalobcovi istinu 9.958,18 EUR, úroky z omeškania 14 % ročne zo sumy 9.958,18 EUR od 1.
júla 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového, odvolacieho konania a dovolacieho
- 4 - 5Obdo/29/2011
konania. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa.
Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, ţe ţalobcovi sa postupom odvolacieho súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, a ţe konanie pred súdom prvého stupňa je postihnuté aj inými
vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a) v spojení s § 237 písm. f) O.s.p.
uviedol, ţe odvolací súd o odvolaní ţalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek
tomu, ţe neboli splnené podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa
zamietol návrh ţalobcu na doplnenie dokazovania týkajúci sa výsluchu svedkov Ú.B., ktorí
vykonali rozbory vzoriek osiva. Ak by súd prvého stupňa tento dôkaz pripustil, preukázalo by
sa ním, ţe existovali dve vzorky osiva cibule a osiva petrţlenu, obe vzorky boli odobraté
podľa poţiadaviek ustanovených v STN 0609, bolo vyrobené určité mnoţstvo cibule
a petrţlenu a bolo pozberovo upravené, mnoţiteľské porasty cibule a petrţlenu boli zaloţené,
osivo cibule a petrţlenu s nevyhovujúcou klíčivosťou bolo moţné opakovane prečistiť
z účelom zlepšenia osivových parametrov. Uviedol, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, keďţe nevykonal navrhnuté dôkazy.
Ďalej uviedol, ţe je nepravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe nebolo preukázané, ţe
ţalovaný neposkytol ţalobcovi akékoľvek plnenie. Ţalovaný vyrobil prírodné osivo, ktoré
pozberovo upravil. Z tohto osiva boli odobraté vzorky na rozbor. Ani jeden z posudkov
a potvrdení o kvalite nepreukázal, ţe vyrobený biologický materiál spĺňa dohodnuté
kvalitatívne poţiadavky pre osivo, avšak preukazujú, ţe ţalovaný na základe zmlúv vyrábal
prírodné osivo. Túto skutočnosť preukazuje aj list z 27. januára 2006 zaslaný ţalovanému.
Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal návrhom na zopakovanie dokazovania
vo veci výroby osiva.
Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie k faktúre č. 1/2004 vystavenej ţalovaným,
nezisťoval okolnosti jej vystavenia, pričom prijal názor, ţe táto faktúra súvisí s nákupom osív
z úrody roku 2004 napriek tomu, ţe z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe ţalovaný
dodával ţalobcovi v roku 2004 nejaké osivá. Ţalovaný v texte faktúry uviedol, ţe ide
o zálohovú platbu za produkciu osív z úrody roku 2004. S prihliadnutím na čas vystavenia
faktúry nemôţe ísť o úrodu 2004. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe poskytnutá
záloha súvisí s nákupom osív z úrody roku 2004. V rámci dokazovania nebolo preukázané, ţe
v roku 2004 mali účastníci konania uzatvorenú zmluvu na úrodu osiva z roku 2004 a ţe
ţalovaný aj skutočne v roku 2004 ţalobcovi osivá alebo iný tovar dodal. Ku dňu vystavenia
- 5 - 5Obdo/29/2011
faktúry, teda k 17. júla 2004 medzi účastníkmi konania v roku 2004 neboli uzatvorené ţiadne
iné mnoţiteľské zmluve okrem pripojených k ţalobe. Ţalovaný na tejto faktúre mal uviesť rok
2005. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal návrhom na zopakovanie
dokazovania vo veci poskytnutia zálohovej platby na výrobu osiva.
Uviedol, ţe v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ţe
ţalobca ţalovanému poskytol zálohu bezdôvodne. Ţalobca túto zálohu poskytol na základe
faktúry č. 1/2004 v súvislosti s hradením nákladov na zaloţenie mnoţiteľských porastov
v roku 2004. Ani tento dôkaz odvolací súd nevykonal. Odvolací súd sa nezaoberal ani
návrhom na doplnenie dokazovania vo veci poskytnutia zálohovej platby. Syn ţalovaného
prijal od ţalovaného faktúru a osobne vykonal úhradu 300.000,-Sk. Výsluchom syna
ţalovaného je moţné preukázať, ţe záloha bola poskytnutá v súvislosti so zmluvami.
Odvolací súd sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal návrhom na pripustenie dovolania,
čím svojím postupom odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. uviedol, ţe súd prvého
stupňa v predmetnom konaní vylúčil pouţitie Obchodného zákonníka a o spore rozhodol iba
podľa Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa je tento právny záver nesprávny a má za to,
ţe ustanovenia oboch zmlúv svedčia o tom, ţe ich právne vzťahy sa budú spravovať ust.
Obchodného zákonníka aj ust. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne uviedol,
ţe v zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne
Obchodným zákonníkom. Výroba osív za účelom dosiahnutia zisku sa nemôţe vykonávať
v rámci obvyklých občianskoprávnych vzťahov. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR aj
v prípade ak niektorý z účastníkov nie je podnikateľ, avšak v zmluve si dohodli pouţitie
Obchodného zákonníka, ich zmluvné vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súd
prvého stupňa neprihliadol na to, ţe iba pri voľbe Obchodného zákonníka moţno pouţiť
právne predpisy z oblasti semenárskeho práva. V danom prípade si zmluvné strany dohodli
pouţitie oboch zákonníkov, a preto súd pri rozhodovaní musí pouţiť oba právne predpisy.
Odvolací súd nezopakoval dokazovanie týkajúce sa pouţitia nesprávneho právneho predpisu.
K nepreukázaniu oprávnenia na podnikanie ţalobca uviedol, ţe názor súdu prvého
stupňa, ţe nejde o obchodnoprávny vzťah, pretoţe ţalovaný nie je podnikateľom je zmätočný.
Ţalobca pri uzatváraní zmlúv nemal povinnosť zisťovať či ţalovaný ako mnoţiteľ je alebo nie
je podnikateľom, resp. drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa. Ak niekto
vykonáva mnoţenie, automaticky sa predpokladá, ţe túto činnosť vykonáva v súlade
s platnými právnymi predpismi. Zmluvné strany si zmluvne dohodli výrobu osív na komerčné
účely, teda nie na súkromné účely s vylúčením dosiahnutia zisku. Pri dohode o výrobe osív
- 6 - 5Obdo/29/2011
obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia. Ţalovaný dokonca vystavil faktúru.
Zmluvné strany pri uzatváraní zmlúv vychádzali aj z toho, ţe pouţitie právneho predpisu sa
neriadi len charakterom subjektov, ale predovšetkým charakterom zmluvného predmetu, teda
dohodnutej činnosti – výroba osív na komerčné účely.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania uviedol, ţe súd prvého stupňa
s pouţitím nesprávneho právneho predpisu nesprávne posúdil námietku premlčania.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe ţalobca sa uţ 20. júla dozvedel, ţe márne
poskytol predmetnú zálohu ţalovanému, a preto táto záloha predstavuje uţ 20. júla 2004
bezdôvodné obohatenie. Keďţe ţalobca k 20. júlu 2004 nemal vedomosť, ţe zálohu poskytuje
bez právneho dôvodu, a keďţe mal vedomosť, ţe zálohu poskytuje v súvislosti so zmluvami,
nie je moţné ustáliť začiatok plynutia premlčacej lehoty na 20. júla 2004. Podľa dovolateľa
štvorročná premlčacia lehota začala plynúť 1. júna 2006. V zmysle článku 6 bod 6.1 STN 46
0311 Osivo a sadivo Uznávania osiva a sadiva výrobca osiva poţiada o uznanie osiva do 18
mesiacov po zbere osiva. Podľa dovolateľa 4 – ročná premlčacia lehota začala plynúť pri
osivo cibule 1. marca 2007 a uplynie 1. marca 2011, pri osive petrţlenu začala plynúť 1.
apríla 2007 a uplynie 1. apríla 2011. Námietka premlčania je preto právne irelevantná. Ak by
súd prvého stupňa postupoval podľa Občianskeho zákonníka, dospel by k záveru, ţe
subjektívna premlčacia lehota je zachovaná. Ţalobca poskytol ţalovanému preddavok kúpnej
ceny 19. júla 2004 na základe ústnej dohody na náklady vynaloţené ţalovaným na zaloţenie
mnoţiteľských porastov v roku 2004. Ţalobca aţ do 1. marca 2007 a 1. apríla 2007 nemal
potvrdené, ţe vyrobené osivo nebude uznaným osivom, preto dovtedy nemal dôvod, aby sa
domáhal voči ţalovanému vrátenia preddavku kúpnej ceny, a preto v tom čase nemohla
plynúť premlčacia lehota.
Uviedol, ţe dovolateľ podal návrh na pripustenie dovolania, pričom odvolací súd
o tomto návrhu t.j. o prípustnosti dovolania nerozhodol. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn.: ÚS 402/08.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie
ţalobcu zamietol a ţalobcu zaviazal nahradiť trovy dovolacieho konania v sume 627,24 EUR
na účet právneho zástupcu ţalovaného, a aby nevyhovel návrhu ţalobcu a neodloţil
vykonateľnosť dovolaním napadnutých rozsudkov.
Podľa ţalovanému v danom prípade ţalobcovi nebola postupom odvolacieho súdu
odňatá moţnosť konať pre súdom a neboli porušené jeho ústavné práva. Postup podľa § 214
ods. 2 O.s.p. nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. V danom prípade,
keďţe odvolací súd nevzhliadol potrebu opakovať dokazovanie, nešlo o prípad, ţe by súd
- 7 - 5Obdo/29/2011
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad, ţe
by nariadenie pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem, mohol odvolací súd
rozhodnúť aj o bez nariadenia pojednávania. Uviedol, ţe ţaloba bola zamietnutá z dôvodu
vznesenej námietky premlčania zo strany ţalovaného a dôkazy, ktoré v predmetnej veci
navrhol ţalobca vykonať, prípadne zopakovať sa netýkali skutočností rozhodných pre
posúdenie či predmetný nárok ţalobcu je alebo nie je premlčaný. Podľa názoru ţalovaného
napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie súdu prvého stupňa sú vecne správne, skutkový stav bol
zistený úplne a vec bola súdmi správne právne posúdená. Konanie taktieţ netrpí vadami, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v
zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.
3 a 4 O.s.p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. nie je daná.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na
prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g)
O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
- 8 - 5Obdo/29/2011
postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom
odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 O.s.p..
Podľa § 237 písm. f) O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Dovolateľ naplnenie ust. § 237 O.s.p. vidí v tom, ţe odvolací súd rozhodol
o odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky uvedené
v ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nezopakoval dokazovanie na základe návrhu
odvolateľa čím nebola splnená podmienka, aby o odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na pripustenie dovolania.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu
moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez
ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je
však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri
rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky
alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. (IV. ÚS 329/04).
Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa
a nezistil, ţe by bola postupom súdov ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd vţdy nariadi pojednávanie
- 9 - 5Obdo/29/2011
v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1 O.s.p.. V ostatných prípadoch je nariadenie
pojednávania na úvahe odvolacieho súdu. Odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom keď v danej veci nenariadil pojednávanie. Ţiadny z dôvodov uvedených v
§ 214 ods. 1 (konkrétne uvádzaný ţalobcom pod písm. a/) nie je daný, t.z. nariadenie
pojednávania bolo na vôli odvolacieho súdu. Postupom odvolacieho súdu, tým ţe o odvolaní
rozhodol bez nariadenia pojednávania, nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom.
Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal
účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho
subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z
navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi
konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho
postup za následok neúplne zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p..
Aj vzhľadom na uvedené v predmetnom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, a preto odvolací súd nebol povinný nariadiť pojednávanie.
Tým, ţe odvolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na pripustenie dovolania nebola
mu odňatá moţnosť konať pred súdom. Vyslovenie prípustnosti dovolania nie je závislé od
vôle účastníka konania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom účastníka konania na vyslovenie
prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto
návrhu osobitne rozhodnúť. Iba odvolací súd môţe vysloviť, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má
po právnej stránke zásadný význam. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
moţno povaţovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú a právne
riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov.
Pôjde o otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo ktorej výklad
v judikatúre nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak neţ je
riešená v judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere
odlišné riešenie tejto otázky. To či ide o vec zásadného právneho významu dovolací súd
oprávnený preskúmavať nie je.
Dovolací súd konštatoval, ţe rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v
Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou taxatívne uvedenou v § 237 O.s.p.
- 10 - 5Obdo/29/2011
Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné
v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v
prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. b)
Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s
§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods.
5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho
zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, odmenu vo výške
253,94 EUR + reţijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH spolu trovy dovolacieho konania
313,62 EUR. Dovolací súd ţalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby prevzatie
a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca ţalovaného zastupoval
ţalovaného v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol oboznámený. Za tento
úkon právnej sluţby súd prvého stupňa právnemu zástupcovi ţalovaného odmenu priznal. Aj
keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká
plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, avšak podľa názoru dovolacieho
súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej
sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová
- 11 - 5Obdo/29/2011