Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
351/364352.6ecfa4.pdf
PDF · 111.86 KB
No categories available
5Cdo/76/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 76/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. K., bývajúceho
v B., zastúpeného Mgr. M. H., advokátom v B., proti odporcovi S., s.r.o., so sídlom v B.,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, ktorá je vedená na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 8/2004, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2011, sp. zn. 2 Co 269/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 12. novembra 2010, č.k. 12 C 8/2004-234
neustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, pričom splnenie tejto podmienky je nevyhnutné na to, aby mal súd možnosť
ustanoviť navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov, preto žiadosť navrhovateľa vyhodnotil
ako nedôvodnú a zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie navrhovateľovi
neustanovil. Uviedol, že navrhovateľ nemal záujem na preukázaní svojich osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch, nakoľko nezaslal súdu vyplnené tlačivo o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch. Súd zisťoval majetok navrhovateľa dopytom
na príslušné orgány a vychádzajúc z takto súdu známych skutočností ohľadne pomerov
navrhovateľa dospel k záveru o nesplnení predpokladov pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 31. januára 2011,
sp. zn. 2 Co 269/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle
§ 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu o nesplnení predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov a teda
ani pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Uviedol, že bolo
povinnosťou navrhovateľa dostatočne preukázať splnenie podmienok na priznanie
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, aby súd mohol jeho návrhu na ustanovenie
zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného
predpisu, vyhovieť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237
písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Za takú vadu označil skutočnosť, že súdy vyvodili nesprávne právne závery z nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Mal za to, že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych
poplatkov a nesprávne rozhodnutia súdov bránia prejednaniu jeho veci. Nesúhlasil s právnym
názorom odvolacieho súdu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že majetkové
pomery navrhovateľa nesvedčia o dôvodnosti ustanoviť mu advokáta pre dovolacie konanie
a to z dôvodu, že nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku. Namietal, že
zo strany prvostupňového súdu mu nebola daná možnosť dokladovať svoje osobne, majetkové
a zárobkové pomery pre účel oslobodenia od súdneho poplatku, keď mu súd prvého stupňa
doručil tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch bez akéhokoľvek
sprievodného listu a bez označenia, ku ktorému konaniu má adresát poštovej zásielky tlačivo
zaslať. Poukázal tiež na procesnú chybu súdu prvého stupňa, ktorý o návrhu na oslobodenie
navrhovateľa od súdnych poplatkov nerozhodol samostatným výrokom (uznesením), ale
nedôvodnosť oslobodenia navrhovateľa od súdnych poplatkov konštatoval len v odôvodnení
uznesenia o neustanovení advokáta a týmto postupom založil vadu konania pre porušeniu
ustanovenia § 167 a nasl. O.s.p., v dôsledku čoho sú uznesenia oboch súdov zmätočné
a nepreskúmateľné. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Navrhovateľ podaním osobne doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
27. mája 2011 oznámil, že udelil plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní advokátovi
Mgr. M. H.. Uvedené plnomocenstvo pre advokáta tvorí prílohu podania navrhovateľa. Na
výzvu dovolacieho súdu Mgr. M. H. oznámil, že na dovolaní podanom navrhovateľovi
v predmetnej veci trvá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keby dovolateľ v konaní
o dovolaní nebol zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha napadnutého
rozhodnutia by vylučovala, aby v prípade tohto dovolania bol nedostatok podmienky
povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre zastavenie konania. Za situácie, kedy je
predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutie súdu o nevyhovení žiadosti účastníka
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, by trvanie na podmienke povinného zastúpenia
popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje
znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania navrhovateľa vyvodiť
z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237
písm. f/ O.s.p.
Dovolateľ tvrdil, že súdy mu pri rozhodovaní o žiadosti na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.
Pri posudzovaní dovolania navrhovateľa podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je
v ňom námietka navrhovateľa, že súdy nesprávne posúdili zistený skutkový stav a pri
aplikácii ustanovenia § 30 O.s.p. dospeli k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok pre
ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Dovolateľ teda namietal, že týmto dovolaním
napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod
(možno ním odôvodniť procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale
nezakladá žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p.
V zmysle § 30 O.s.p. jednou z podmienok na vyhovenie žiadosti účastníka
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov je existencia predpokladov pre oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je v zmysle
§ 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že :
1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo
zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto podmienok nie je
splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov
a teda ani žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov vyhovieť. V danom prípade
súdy nevyhoveli žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia prvej podmienky, keď dospeli
k záveru, že pomery dovolateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom
na to, že u dovolateľa neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by procesným
postupom súdov bola znemožnená realizácia niektorého z jeho procesných oprávnení.
V danom prípade bol postup súdov v súlade so zákonom a nemal za následok odňatie
možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Ustanovenie zástupcu
z radov advokátov je v občianskom súdnom konaní viazané na určité podmienky (viď vyššie),
ktoré však v prípade navrhovateľa splnené neboli.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že súdy nezistili dostatočne skutkový stav veci, dovolací súd
považuje za potrebnú uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
nezakladá, že súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných skutkových zisteniach (porovnaj
napr. R 37/1993, R 125/1999). Nedostatočné skutkové zistenia má za následok vydanie vecne
nesprávneho rozhodnutia súdu, samo o sebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
Taktiež nie je dôvodná ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa o návrhu
na oslobodenie od súdnych poplatkov nerozhodol samostatným výrokom (uznesením), čím
porušil ustanovenie § 167 a nasl. O.s.p., v dôsledku čoho sú uznesenia súdov zmätočné
a nepreskúmateľné. Z podania navrhovateľa, osobne podaného na súde prvého stupňa dňa
31. augusta 2010 (č.l. 227 spisu), totiž vyplýva, že navrhovateľ požiadal súd len o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie, nie aj o oslobodenie od súdnych
poplatkov, preto o oslobodení od súdnych poplatkov súd nerozhodoval a existenciu
predpokladov pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov skúmal len ako jednu
z podmienok na vyhovenie žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
K námietke navrhovateľa, že zo strany prvostupňového súdu mu nebola daná možnosť
dokladovať svoje osobne, majetkové a zárobkové pomery pre účel oslobodenia od súdneho
poplatku, keď mu súd prvého stupňa doručil tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch bez akéhokoľvek sprievodného listu a bez označenia, ku ktorému konaniu má
adresát poštovej zásielky tlačivo zaslať, dovolací súd uvádza, že s touto námietkou sa už
dostatočne vysporiadal odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a dovolací súd sa
s jeho závermi v plnom rozsahu stotožňuje.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2011
JUDr. Soňa M e s i a r k i n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová