Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)3c9/363642.f58317.pdf
PDF · 115.49 KB
No categories available
4Cdo/66/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 66/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. B., bývajúceho v K.
zastúpeného JUDr. Ľ. N., ustanoveným advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému S. a.s.,
organizačná zložka, so sídlom v B., o vydanie bezdôvodného obohatenia a o nariadenie
predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22 C 9/2009,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2009, sp. zn. 14
Co 323/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. apríla 2009, č.k. 22 C 9 2009-38, zamietol
návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa ţalobca domáhal, aby súd ţalovanému
zakázal nakladať s vozidlom značky R. : V., aţ do rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil tým, ţe ţalobca ničím neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, preto je jeho návrh nedôvodný.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. októbra 2009, sp. zn.
14 Co 323/2009, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.
Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca dovolanie (doplnené podaním právneho
zástupcu z 23. marca 2011), v ktorom sa domáhal zmeny rozhodnutia odvolacieho súdu
vo svoj prospech. Poţiadavku na zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, ţe konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), a ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). V dovolaní ďalej uviedol dôvody, pre ktoré ţiadal o nariadenie predbeţného
opatrenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo
dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje
proti uzneseniu o predbeţnom opatrení.
V prejednávanej veci je nepochybné, ţe ţalobca dovolaním napáda uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbeţného opatrenia. Jeho dovolanie je
preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať
vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p.
nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto
predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbeţnom
opatrení.
Procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ ţalobca v dovolaní nenamietal a tieto
v konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné ani podľa § 237
Pokiaľ ide o ţalobcom uplatnené dovolacie dôvody, z obsahu podaného dovolania je
zrejmé, ţe dovolateľ namieta vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia. V tejto skutočnosti dovolateľ vidí existenciu inej vady majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a tieţ nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolací súd však uvádza, ţe
tzv. iné procesné vady konania a nesprávne právne posúdenie veci sú síce relevantnými
dovolacími dôvodmi, sami osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú
splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nie je moţné napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť
dovolania nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p.,
dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová