Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/148/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci žalobcu I. N., bytom J., zastúpeného JUDr. T. V., so sídlom

advokátskej kancelárie v K., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.:

SLV-72/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -58 zo dňa 30. marca 2010 v spojení s opravným uznesením,

č. k. -70 zo dňa 09. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -58 zo dňa 30. marca 2010 v spojení s opravným uznesením,

č. k. -70 zo dňa 09. septembra 2010 m e n í tak, že z r u š u j e len

rozhodnutie žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

, , (ďalej len „OSP“) zrušil

personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR“) č. 139 zo dňa

09. apríla 2009 a rozhodnutie žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 na základe

ktorého bol žalobca podľa o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“)

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že v konaní

úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym

názorom žalovaného, že jeho rozhodnutie a postup v medziach žaloby vychádzalo

zo zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu a zistenie skutkového

stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd ďalej konštatoval, že z dokladov

založených v spise, a to z výpovedí osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci M.

B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž. nevyplýva, že by sa protiprávneho konania proti nim

zúčastnil žalobca, a že by bol prítomný pri skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Tak isto nie je

preukázané, že by bol prítomný pri vypočúvaní uvedených osôb, a že sa v tomto čase

nachádzal priamo v miestnosti, kde boli svedkovia vypočúvaní. Uvedená skutočnosť

nevyplýva ani z uvedeného záznamu a žalovaný nepreukázal a ani nevyvrátil tvrdenie

žalobcu, že mu bol prehratý uvedený záznam. Krajský súd ďalej poznamenal, že v priebehu

konania právny zástupca žalobcu uviedol, že v trestnom konaní bol oboznámený so

znaleckým posudkom týkajúcim sa originality CD nosiča. Uvedený znalecký posudok

vyvracia originalitu nahrávky.

Podľa krajského súdu žalovaný nepreukázal žalobcovi, že svojím protiprávnym

konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Takto potom krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal žalobcovi tvrdené

konania, a to, že nútil uvedené osoby ku konaniu, ktoré je opísané v uvedených

rozhodnutiach, a táto skutočnosť nevyplýva ani zo záznamov obsiahnutých na priloženom CD

nosiči. Preto krajský súd považoval za potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané

dôkazy, ktorými bolo kladené žalobcovi za vinu konanie v rozpore so

Z. z. a o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a nariadením Ministra vnútra SR z 12. augusta 2008 č. 18.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne, dôvodiac

tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Na začiatku svojho odvolania žalovaný uviedol, že v predmetnej veci sa v plnom

rozsahu pridržiava vyjadrenia k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané Krajskému súdu

v Bratislave pod č. p.: SLV-154/PS-S-2009 zo dňa 10. novembra 2009.

Žalovaný zotrval na svojom názore, že práve zadováženými dôkazmi, ktoré

sú súčasťou predloženého spisového materiálu a s ktorými mal možnosť sa oboznámiť

aj žalobca, mu vytýkané protiprávne konanie je v dostatočnom rozsahu preukázané, najmä

však obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý bol práve nasnímaný niektorým z tam prítomných

príslušníkov policajného zboru (ďalej aj „PZ“).

Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení a ani v podanej

žalobe neuvádza, že sa v inkriminovanom čase nenachádzal na mieste, kde dochádzalo

k páchaniu protiprávneho konania. Nie je dôvod neveriť výpovediam maloletých

a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu protiprávneho konania, pretože

ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým

sa mohol oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Zo zadováženého zvukovo-obrazového

záznamu je podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho

konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona

č. v čase, kedy dochádzalo k ponižujúcemu zaobchádzaniu, žalobca bol

na danom mieste, vnímal ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto

konanie nadriadenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz,

ktorým by vyvrátil zistený skutočný stav veci.

Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že dňa 08. apríla 2009 sa žalobca mal

možnosť oboznámiť so zadováženým zvukovo-obrazovým záznamom, kedy mu bolo

umožnené oboznámiť sa tiež s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich

jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom, ktorý sa vzťahoval

na prejednávanú vec. Zároveň bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového

materiálu, urobiť si z neho výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému

materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, a tiež o možnosti predložiť

v stanovenej lehote svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Uvedené

skutočnosti žalovaný preukázal písomnosťou evidovanou pod č. p.: KRP-214-23/PP-PMJ-

2009 zo dňa 08. apríla 2009, preto si žalovaný svoju zákonnú povinnosť, umožniť žalobcovi,

aby sa oboznámil so zadováženými dôkazmi v celom konaní vedenom v predmetnej veci

splnil.

Pokiaľ ide o obrazovo-zvukový záznam, tento bol nasnímaný niektorým z tam

prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania, preto sa podľa názoru

žalovaného originálny obrazovo-zvukový záznam dokumentujúci protiprávne konanie

príslušníkov PZ nachádza, resp. nachádzal v záznamovom zariadení u príslušníka PZ,

prípadne príslušníkov PZ, ktorý ho vyhotovil, resp. vyhotovili. V konaní nebola

ani vyvrátená, prípadne spochybnená jeho autentickosť, prípadne aby obrazovo-zvukový

záznam bol akokoľvek upravovaný alebo dopĺňaný tak, aby jeho cieľom bolo zachytenie

iba protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich prepustenie

zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v .

Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť

v pokračovaní ich ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých

a maloletých rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným.

Na záver svojho odvolania žalovaný poukázal na to, že poskytol

vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným

príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina

pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje ,

resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie

zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých

porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon

vyžaduje striktné dodržanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník

práce). Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade

s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej

povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi

v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade

so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť

aj žalobca, čo však nevyužil.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalovaného a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne

a právne správnych dôvodov potvrdiť.

Uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní je v rozpore s vykonaným dokazovaním,

najmä so samotným záznamom videozáznamov, nachádzajúcich sa na CD nosiči. Podľa

úradného 3. záznamu, ktorý žalovaný vyhotovil, a ktorý je súčasťou spisového materiálu,

obrazovo-zvukový záznam z 21. marca 2009 zachytáva príslušníkov PZ a skupinu mladých

Rómov, ktorí sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanej budove. Záznam z CD nosiča

je rozdelený do piatich sekvencií označených „Cigoši 1, 2, 3, 5, 6“. Žalovaný v úradnom

zázname z 21. marca 2009 konštatuje, že všetky časti videozáznamu sú nekvalitné, nezreteľne

zachytávajúce osoby, záznam je natoľko nekvalitný, že nebolo možné rozoznávať obraz

ani zvuk. Z toho dôvodu je žalobca toho názoru, že žalovaný nevzhliadol tieto videozáznamy,

pretože po vzhliadnutí by nemohol dospieť k záveru, že sa žalobca zúčastnil protiprávneho

konania. Napriek tomu žalovaný nepochybuje o ich originalite a tvrdí, že ich autentickosť

nebola spochybnená.

Poukázal na to, že krajský súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom

zadováženým v trestnom konaní sp. zn. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, úlohou ktorého bolo

zistiť prvotné vyhotovenie video - záberov alebo SMS správ tykajúcich sa udalostí zo dňa

21. marca 2009 a zistiť dobu vyhotovenia. Znalec uviedol v podanom znaleckom posudku,

že jednotlivé súbory videozáznamov „Cigoši“ boli „vytvorené“, pravdepodobne

prekopírované z nejakého nosiča, alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch

22. marca 2009 a 27. marca 2009. Predložený znalecký posudok vyvrátil tvrdenie žalovaného

o originalite obrazovo-zvukového záznamu.

Žalobca ďalej uviedol, že nepovažuje za dôkaz svojho protiprávneho konania

výpovede maloletých a mladistvých M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž.. Žalobca sa

nezúčastnil vypočúvania týchto svedkov a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké

skutočnosti, preukazujúce žalobcovu vinu uvedení svedkovia uvádzali a akým spôsobom

odstránil rozpor medzi svedeckou výpoveďou a medzi výpoveďou žalobcu. To, že sa žalobca

nedopustil protiprávneho konania ako je v personálnom rozkaze Ministra vnútra SR uvedené,

bolo preukázané v rámci trestného konania vedeného pod č. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009,

kedy sa žalobca zúčastnil rekognície, pričom poškodení, uvedení v personálnom rozkaze,

v žalobcovi nespoznali osobu, ktorá by im bola nejakým spôsobom ubližovala alebo dávala

nejaké povely. Žalobca uviedol, že ,,jeden vo mne spoznal policajta, ktorý si spisoval údaje,

napriek tomu, že som sa s každým jedným osobne rozprával“. Poukázal na skutočnosť, že

pred vyšetrovateľom mu prokurátor oznámil, že on sa aktívne nezúčastnil tohto protiprávneho

konania a zmenil jeho účasť na nepriamu, pretože konanie ostatných policajtov neprekazil

a neoznámil. Ani s týmto záverom žalobca nesúhlasí a mieni sa ďalej brániť, pretože sa

protiprávneho konania nedopustil. Tým sa preukázala žalobcova obrana v správnom konaní,

že sa nedopustil protiprávneho konania opísaného v personálnom rozkaze. Preto je správny

záver krajského súdu, že žalovaný zadováženými dôkazmi nedostatočne zistil skutočný stav

veci, pričom z nich nevyplýva, že by sa protiprávneho konania zúčastnil žalobca. Počas

celého konania od prepustenia zo služobného pomeru žalobca tvrdil, že sa nedopustil zvlášť

hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil zadržané osoby vyzliekať sa a pod

hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili. Na uvedenej obrane žalobca zotrval.

Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil, keďže len konštatoval, že skutková podstata protiprávneho konania

bola zistená na základe výpovedí svedkov, obrazovo-zvukového záznamu a listinných

dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť

v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a dôvody,

ako k tomuto záveru dospel. Táto požiadavka je z dôvodu, aby sa zamedzilo ľubovôli orgánu

verejnej moci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta

prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 , keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a po oboznámení

sa so spisovým materiálom ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné vyhovieť iba čiastočne.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný

zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz MV SR č. 139, zo dňa

09. apríla 2009, ktorým bol žalobca podľa

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa

21. marca 2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11:40 hod. na Južnej triede v Košiciach

v budove 00 PZ Košice – Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda M. B., I. K., K. Z.,

O. H., O. Ž. a T. Ž. a po ich predvedení do budovy spoločne s ďalšími príslušníkmi

policajného zboru (ďalej iba „PZ“), za využitia dvoch služobných psov na vodítku a bez

náhubkov, prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli do naha, a aby sa

navzájom udierali do rôznych častí tela a v tomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ

nezabránil a ani toto neoznámil nadriadeným, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú

prísahu a služobnú povinnosť, a zároveň nebol čestný a disciplinovaný.

Podľa policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa sa služobný pomer končí aj prepustením.

Podľa rozhodnutie o prepustení musí byť

vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa , oprávnený orgán postupuje

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa , , , za dôkaz môžu slúžiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa , , , rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto

rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť

podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené

odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo

doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto

osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov

a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti

nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Úlohou krajského i najvyššieho súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán

postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho

dôvodu podľa z hľadiska závažnosti možného

negatívneho vplyvu v služobnom pomere.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona

č. sú jednak:

1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak,

2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky neboli splnené, pričom

k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo

potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť iba sčasti.

Najvyšší súd sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu v tom, že z dôvodu

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci je potrebné zrušiť

rozhodnutie žalovaného.

Najvyšší súd súhlasne s názorom krajského súdu má za to, že z obsahu

administratívneho spisu hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie

skutočného stavu veci osôb M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Z. a T. Z. jednoznačne nevyplýva,

že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody), ktoré mu

je kladené za vinu.

Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané,

že by žalobca bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda M. B., I. K.,

K. Z., O. H., O. Z. a T. Z., ktoré konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na

ktorom sa nachádzajú obrazovo-zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové

a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo-zvukových záznamov najvyšší súdu

súhlasne s krajským súdom konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým

v administratívnom spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného

konania, presnejšie, že žalobca je osobou, ktorá stála pri automate na kávu, najvyšší súd

v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia sa nemohol jednoznačne stotožniť s

uvedeným záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo –

zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru. Z uvedeného CD nosiča

nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané

v rozhodnutiach žalovaného.

K znaleckému posudku originality, na ktorý poukázal žalobca v priebehu konania

najvyšší súd uvádza, že tento sa v pripojenom spisovom materiáli nenachádza, a preto bude

úlohou žalovaného zabezpečiť ho, a to v originálnom prevedení, keďže podľa vyjadrenia

žalobcu mal byť vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. .

Ďalej najvyšší súd uvádza, že v predloženom spisovom materiáli krajského súdu,

ktorého súčasť tvorí administratívny spis, sa nenachádza podobizeň žalobcu vo forme

fotografie, a tak podoba žalobcu je pre súd neznáma.

Najvyšší súd nemôže považovať za dôkaz ani úradný záznam (zvuková a obrazová

analýza video nahrávok) zo dňa 03. marca 2003, kde na 1. strane je uvedené

,,pravdepodobnosť spoznania policajtov PMJ podľa obrazového záznamu: obrazová príloha

č. 1 npráp. I. N., na pravej strane záznamu pri automate na kávu“.

Pokiaľ ide o obrazovú prílohu č. 1 fotografiu založenú v administratívnom spise, treba

povedať, že všetky tváre sú nedostatočne zrejmé, a to z dôvodu, že fotografia je celá

rozrastrovaná, a preto najvyšší súd nemôže jednoznačne potvrdiť záver žalovaného, že osoba

ktorá sa nachádza na pravej strane pri automate je žalobca.

Takto potom okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu

ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, neboli doteraz jednoznačne

preukázané a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

Vychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 06. decembra 2007) ako

aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď

(napr. nález sp. zn. z 03. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť,

že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení a vyhodnotenie

doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným

rozhodnutiam správnych orgánov stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. zo dňa 18. januára 2011 v právnej veci žalobcu M. M. proti

žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorej išlo o rovnakú skutkovú vec.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v tejto preskúmavanej veci

bude môcť žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu dokazovania v tom smere, či sa žalobca aktívne

zúčastnil predmetného (zhora opísaného) skutku, pokiaľ budú skutočnosti ohľadom

jeho vyššie uvedeného konania preukázané a rozpory budú odstránené. Z tohto dôvodu

nesporne bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť.

Taktiež zhodne s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho

rozsudku sp. zn. zo dňa 18. januára 2011 ( ) neboli

ani v danej veci naplnené dôvody zrušenia administratívnych rozhodnutí - personálneho

rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 139 zo dňa 09. apríla 2009 a rozhodnutia

žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 krajským súdom z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu,

že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( a ).

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -58 zo dňa 30. marca 2010 v spojení s opravným uznesením,

č. k. -70 zo dňa 09. septembra 2010 zmenil tak, že zrušil len napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. júla 2009 z dôvodov podľa

(zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci ) a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstráni

vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom

najvyššieho súdu ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a tak,

že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože žalobca si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil ( v spojení s a veta prvá )

a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne, náhrada trov zo zákona

neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. .

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková