Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)193/364490.794f0d.pdf
PDF · 121.19 KB
No categories available
3Cdo/82/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 82/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. O. F., bývajúceho
v B., proti ţalovaným 1/ P. 2/ Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13,
3/ Slovenskej republike, v zastúpení Obvodného úrade v Trenčíne (právneho nástupcu
Krajského úradu v Trenčíne), so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3, o zaplatenie
246 385,18 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
pod sp. zn. 4 C 28/2008, na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 16. decembra 2010 sp. zn. 19 Co 222/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 11. júna 2010 č.k. 4 C 28/2008-357
zastavil konanie voči ţalovanému 3/; ţalovanému 3/ nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd uloţil kaţdému zo ţalovaných
1/ aţ 3/ povinnosť zaplatiť mu 123 192,51 € majetkovej ujmy s príslušenstvom, vrátane dane
z nehnuteľnosti od roku 1991 aţ do vydania nehnuteľnosti. Podaním z 29. marca 2010
ţalobca oznámil, ţe ţalobu proti Slovenskej republike, v zastúpení Krajským úradom
v Trenčíne (ţalovanému 3/) berie späť. Obvodný úrad v Trenčíne, ktorý sa na základe zákona
č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z.
o krajských úradoch a obvodných úradoch stal právnym nástupcom ţalovaného 3/ Krajského
úradu v Trenčíne so späťvzatím ţaloby súhlasil. Keďţe ţalobca vzal ţalobu proti ţalovanému
3/ späť a ţalovaný 3/ so späťvzatím ţaloby súhlasil, súd konanie zastavil (§ 96 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu uznesením z 16. decembra 2010 sp. zn.
19 Co 222/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému 3/ nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel k záveru,
ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne (§ 219 O.s.p.). Ţalobca v podaní
z 24. marca 2010 jednoznačne prejavil svoju vôľu, ţe berie ţalobu proti ţalovanému 3/ späť,
preto súd prvého stupňa správne rešpektoval toto dispozičné oprávnenie ţalobcu a konanie
po tom, čo ţalovaný 3/ prejavil súhlas so späťvzatím ţaloby, konanie proti ţalovanému 3/
zastavil. Súčasne k námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní ohľadne dispozičného práva
v súvislosti s označením nového ţalovaného (Obvodný pozemkový úrad Trenčín) uviedol, ţe
týmito sa bude v ďalšom konaní zaoberať súd prvého stupňa postupom podľa § 92 ods. l
O.s.p. a ohľadne výšky škody postupom podľa § 95 O.s.p. Výrok o náhrade trov odvolacieho
konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom navrhol, aby
dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,
ţe postupom odvolacieho súdu mi bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) a ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe „Okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho
vlastnej dispozície o určení ţalovaného a o náhrade škody a priori zastaveniu konania voči
ţalovanému v 3. rade, Krajský úrad v Trenčín, voči ktorému navrhovateľ stiahol ţalobný
návrh. Súd nezobral na vedomie pred zastavením konania voči tomuto ţalovanému ani len
súčasné uznanie takej dispozície navrhovateľa, ktorá bola procesnou podmienkou ďalšieho
konania, o ktorej súd vţdy rozhodne pred zastavením konania“. „Súčasne navrhovateľ
nepovaţuje za zmenu svojho návrhu ani určenie odporcu 3) na Obvodný úrad Trenčín, lebo
podľa zmien v štátnej správe, právomoci Krajského úradu prešli na obvodné úrady zo zákona
zrušením krajských úradov podľa zák. č. 254/2007Z.z.“ Nesúhlasil so záverom odvolacieho
súdu, ţe o vstupe ďalšieho účastníka do konania a o zmene návrhu sa bude zaoberať súd
prvého stupňa v ďalšom konaní, nakoľko ním objektívne určenú celkovú škodu nemoţno
povaţovať za zmenu ţaloby, ale „za určenie celkovej škody, ak odporca pôdu nevydá“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo moţné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo
k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto
vadou.
Ţalobca netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ v dovolaní tvrdí, ţe mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza
v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník
vylúčený z ich realizácie.
V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. môţe ţalobca za konania vziať ţalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je ţaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je ţaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak
ţalovaný so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd
po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Obsahové náleţitosti späťvzatia ţaloby celkom alebo čiastočne ustanovenie § 96
ods. 1 O.s.p. nestanovuje, z jeho zmyslu však vyplýva, sú nimi tie, z ktorých moţno bez
pochybností vyvodiť, ţe vyjadruje rezignáciu na pôvodný zámer, aby o ţalobe vecne nebolo
rozhodované. Späťvzatie ţaloby je procesným úkonom ţalobcu, z obsahu ktorého
jednoznačne vyplýva (teda prejav ţalobcu nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu
a zmysle), ţe na prejednaní svojej ţaloby celkom, prípadne v presne určenej časti nemá
záujem a ţe je uzrozumený s tým, ţe o jeho ţalobe v tomto rozsahu nebude súdom meritórne
rozhodnuté. Z pojmu a povahy procesných úkonov vyplýva, ţe v sebe zahrňujú istý, spravidla
výslovne vyjadrený prejav vôle. Všeobecnou podmienkou procesného úkonu teda je, aby tu
bola vôľa určitý prejav urobiť. Procesné úkony sú prejavy vôle účastníkov, ktorých adresátom
je súd a ktoré sa týkajú okolností významných pre priebeh a vedenie súdneho konania.
Procesný postup súdu sa preto logicky môţe vzťahovať len k tomu, čo účastník objektívne
vyjadril a nie k tomu, čo prejaviť iba zamýšľal. Preto aj kaţdý procesný úkon treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, to znamená podľa toho, ako bol prejavený navonok, nie
podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je
skutočný súhlas.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca reagujúc na výzvu súdu z 14. decembra 2009 (č.l.
330 spisu) týkajúcu sa rozdielnosti označenia ţalovaných v jeho podaniach z 1. marca 2003
a 2. apríla 2009, v písomnom podaní z 24. marca 2010 (č.l. 350 spisu) uviedol, ţe „ 1. svoj
návrh v časti proti odporcovi SR v zastúpení Krajským úradom v Trenčíne beriem späť,
2. odporcami navrhovateľa teda sú : 1/ P., 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
pôdohospodárstva SR, a 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR“.
Z vyššie uvedeného písomného podania ţalobcu vyvodil súd prvého stupňa dôsledky
v zmysle § 96 ods. 1 OSP dôvodne, lebo v ňom ţalobca jednoznačne a bez pochybností
navonok vyjadril svoju vôľu, ţe naďalej neţiada, aby ţaloba bola v konaní vecne prejednaná
aj proti ţalovanému 3/. Z toho dôvodu nie je pravdivé tvrdenie ţalobcu uvedené v dovolaní,
ţe „okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho vlastnej dispozície o určení
ţalovaného“. Súd prvého stupňa právo ţalobcu disponovať ţalobou rešpektoval a na základe
čiastočného späťvzatia ţaloby proti ţalovanému 3/, konanie proti nemu zastavil. Nakoľko
zákonom č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona
č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. boli krajské
úrady zrušené a ich pôsobnosť vo veci, ktorá je predmetom daného konania, prešla
na Obvodný úrad Trenčín, správne súd prvého stupňa v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p.
pokračoval v konaní s týmto právnym nástupcom, ktorý podaním z 12. mája 2010 (č.l. 355
spisu) vyjadril súhlas so späťvzatím ţaloby proti nemu.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola
postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania
proti ţalovanému 3/, odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi, treba uviesť,
ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy,
ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový
stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania
v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný
dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania ţalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému 3/ vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému 3/ náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová