Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/82/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. O. F., bývajúceho

v B., proti ţalovaným 1/ P. 2/ Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13,

3/ Slovenskej republike, v zastúpení Obvodného úrade v Trenčíne (právneho nástupcu

Krajského úradu v Trenčíne), so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3, o zaplatenie

246 385,18 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 16. decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 11. júna 2010 č.k. -357

zastavil konanie voči ţalovanému 3/; ţalovanému 3/ nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd uloţil kaţdému zo ţalovaných

1/ aţ 3/ povinnosť zaplatiť mu 123 192,51 € majetkovej ujmy s príslušenstvom, vrátane dane

z nehnuteľnosti od roku 1991 aţ do vydania nehnuteľnosti. Podaním z 29. marca 2010

ţalobca oznámil, ţe ţalobu proti Slovenskej republike, v zastúpení Krajským úradom

v Trenčíne (ţalovanému 3/) berie späť. Obvodný úrad v Trenčíne, ktorý sa na základe zákona

č. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení

o krajských úradoch a obvodných úradoch stal právnym nástupcom ţalovaného 3/ Krajského

úradu v Trenčíne so späťvzatím ţaloby súhlasil. Keďţe ţalobca vzal ţalobu proti ţalovanému

2

3/ späť a ţalovaný 3/ so späťvzatím ţaloby súhlasil, súd konanie zastavil ( ).

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu uznesením z 16. decembra 2010 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému 3/ nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel k záveru,

ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne ( ). Ţalobca v podaní

z 24. marca 2010 jednoznačne prejavil svoju vôľu, ţe berie ţalobu proti ţalovanému 3/ späť,

preto súd prvého stupňa správne rešpektoval toto dispozičné oprávnenie ţalobcu a konanie

po tom, čo ţalovaný 3/ prejavil súhlas so späťvzatím ţaloby, konanie proti ţalovanému 3/

zastavil. Súčasne k námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní ohľadne dispozičného práva

v súvislosti s označením nového ţalovaného (Obvodný pozemkový úrad Trenčín) uviedol, ţe

týmito sa bude v ďalšom konaní zaoberať súd prvého stupňa postupom podľa § 92 ods. l

a ohľadne výšky škody postupom podľa Výrok o náhrade trov odvolacieho

konania odôvodnil a ods. l

Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,

ţe postupom odvolacieho súdu mi bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) a ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Uviedol, ţe „Okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho

vlastnej dispozície o určení ţalovaného a o náhrade škody a priori zastaveniu konania voči

ţalovanému v 3. rade, Krajský úrad v Trenčín, voči ktorému navrhovateľ stiahol ţalobný

návrh. Súd nezobral na vedomie pred zastavením konania voči tomuto ţalovanému ani len

súčasné uznanie takej dispozície navrhovateľa, ktorá bola procesnou podmienkou ďalšieho

konania, o ktorej súd vţdy rozhodne pred zastavením konania“. „Súčasne navrhovateľ

nepovaţuje za zmenu svojho návrhu ani určenie odporcu 3) na Obvodný úrad Trenčín, lebo

podľa zmien v štátnej správe, právomoci Krajského úradu prešli na obvodné úrady zo zákona

zrušením krajských úradov podľa “ Nesúhlasil so záverom odvolacieho

súdu, ţe o vstupe ďalšieho účastníka do konania a o zmene návrhu sa bude zaoberať súd

prvého stupňa v ďalšom konaní, nakoľko ním objektívne určenú celkovú škodu nemoţno

povaţovať za zmenu ţaloby, ale „za určenie celkovej škody, ak odporca pôdu nevydá“.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby

bolo moţné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska

( veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v a ,

nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo

k vade v zmysle , ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto

vadou.

Ţalobca netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení aţ e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ v dovolaní tvrdí, ţe mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť

pred súdom konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle

tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza

v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník

vylúčený z ich realizácie.

V zmysle môţe ţalobca za konania vziať ţalobu späť, a to sčasti

alebo celkom. Ak je ţaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je ţaloba vzatá späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa súd konanie nezastaví, ak

ţalovaný so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd

po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Obsahové náleţitosti späťvzatia ţaloby celkom alebo čiastočne ustanovenie § 96

ods. 1 nestanovuje, z jeho zmyslu však vyplýva, sú nimi tie, z ktorých moţno bez

pochybností vyvodiť, ţe vyjadruje rezignáciu na pôvodný zámer, aby o ţalobe vecne nebolo

rozhodované. Späťvzatie ţaloby je procesným úkonom ţalobcu, z obsahu ktorého

jednoznačne vyplýva (teda prejav ţalobcu nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu

a zmysle), ţe na prejednaní svojej ţaloby celkom, prípadne v presne určenej časti nemá

záujem a ţe je uzrozumený s tým, ţe o jeho ţalobe v tomto rozsahu nebude súdom meritórne

rozhodnuté. Z pojmu a povahy procesných úkonov vyplýva, ţe v sebe zahrňujú istý, spravidla

výslovne vyjadrený prejav vôle. Všeobecnou podmienkou procesného úkonu teda je, aby tu

bola vôľa určitý prejav urobiť. Procesné úkony sú prejavy vôle účastníkov, ktorých adresátom

je súd a ktoré sa týkajú okolností významných pre priebeh a vedenie súdneho konania.

Procesný postup súdu sa preto logicky môţe vzťahovať len k tomu, čo účastník objektívne

vyjadril a nie k tomu, čo prejaviť iba zamýšľal. Preto aj kaţdý procesný úkon treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, to znamená podľa toho, ako bol prejavený navonok, nie

podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je

skutočný súhlas.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca reagujúc na výzvu súdu z 14. decembra 2009 (č.l.

330 spisu) týkajúcu sa rozdielnosti označenia ţalovaných v jeho podaniach z 1. marca 2003

a 2. apríla 2009, v písomnom podaní z 24. marca 2010 (č.l. 350 spisu) uviedol, ţe „ 1. svoj

návrh v časti proti odporcovi SR v zastúpení Krajským úradom v Trenčíne beriem späť,

2. odporcami navrhovateľa teda sú : 1/ P., 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom

pôdohospodárstva SR, a 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR“.

Z vyššie uvedeného písomného podania ţalobcu vyvodil súd prvého stupňa dôsledky

v zmysle dôvodne, lebo v ňom ţalobca jednoznačne a bez pochybností

navonok vyjadril svoju vôľu, ţe naďalej neţiada, aby ţaloba bola v konaní vecne prejednaná

aj proti ţalovanému 3/. Z toho dôvodu nie je pravdivé tvrdenie ţalobcu uvedené v dovolaní,

ţe „okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho vlastnej dispozície o určení

ţalovaného“. Súd prvého stupňa právo ţalobcu disponovať ţalobou rešpektoval a na základe

čiastočného späťvzatia ţaloby proti ţalovanému 3/, konanie proti nemu zastavil. Nakoľko

o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona

č. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých

boli krajské

úrady zrušené a ich pôsobnosť vo veci, ktorá je predmetom daného konania, prešla

na Obvodný úrad Trenčín, správne súd prvého stupňa v súlade s

pokračoval v konaní s týmto právnym nástupcom, ktorý podaním z 12. mája 2010 (č.l. 355

spisu) vyjadril súhlas so späťvzatím ţaloby proti nemu.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola

postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania

proti ţalovanému 3/, odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi, treba uviesť,

ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy,

ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový

stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania

6

v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania ţalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému 3/ vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému 3/ náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová